Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-550-2016.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/550/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Judity Jakobejovej, Exekútorský úrad Rožňava, Námestie baníkov 1, pod sp.zn. Ex 75/2015, o vymoženie sumy 18,12 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/232/2015-23 zo dňa 15.07.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 19.03.2015, doručeným súdnej exekútorke dňa 25.03.2015, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/525/2010, zo dňa 21.09.2010. Žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 01.04.2015. Súdna exekútorka žiadala o udelenie poverenia v rozsahu 18,12 Eur istiny s príslušenstvom špecifikovaným v návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie. Dňa 01.06.2015 oprávnený na základe výzvy súdu dodatočne predložil Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Rapid life životnou poisťovňou, a.s.. V sprievodnom vyjadrení zo dňa 20.05.2015 oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská doložka je v danom prípade súčasťou tzv. Osobitných zmluvných dojednaní oddelených graficky aj technicky a vyžadujúcich druhý a samostatný podpis poistníka, pričom poistník mohol nesúhlas s nimi vyjadriť ich preškrtnutím a zároveň mal v zmysle odseku 4 možnosť osobitným úkonom v lehote 30 dní od ich podpísania rozhodcovskú doložku dodatočne odmietnuť.
3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 243d ods. 1 a 2, § 36 ods. 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, § 44 ods. 1, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení a uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, poistnú zmluvu, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a aj po oboznámení sa s vyjadrením oprávneného zo dňa 20.05.2015 dospel k záveru, že žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Z listinných dôkazov založených v spise, najmä rozhodcovského rozsudku, poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, súd zistil nasledovné: Oprávnený a povinný dňa 25.01.2010 uzavreli Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná zmluva“), ktorej
súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Rapid life životnou poisťovňou, a.s. (ďalej len „Všeobecné poistné podmienky“) a na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej životné poistenie s pripoisteniami dojednanými v zmluve a povinná sa zaviazala platiť poistné vo výške 13,95 Eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc a príslušnosť vo veci konať a rozhodnúť z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV. Všeobecných poistných podmienok oprávnenej - Rozhodcovské konanie, a to v spojení s písomným poverením oprávnenej zo dňa 01.01.2009. V časti XV. Všeobecných poistných podmienok oprávneného, je upravené rozhodcovské konanie. Nakoľko povinná neplnila riadne a včas svoje povinnosti z poistnej zmluvy a bola v omeškaní s úhradou dojednaného poistného, oprávnená sa pred rozhodcovským súdom domáhala vydania rozhodcovského rozsudku, v ktorom by rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť jej pohľadávku s príslušenstvom a trovami konania. Oprávnený svoje právo uplatnil žalobou zo dňa 20.08.2010 pred rozhodcovským súdom Arbitrážny súd Košice. Následne bol v konaní vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.
4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uvádza, že vzal do úvahy všetky relevantné právne normy ako aj právne normy, ktorých účelom má byť najmä ochrana práv spotrebiteľa. S uvedeným konštatovaním rozhodcovského súdu však súd prvej inštancie nesúhlasil. Rozhodcovský súd síce skúmal, či nárok oprávnenej je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju právomoc a príslušnosť. Z poistnej zmluvy považoval pritom evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive „návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“, do ktorého sú vpísané údaje o povinnej, druhu a výške poistenia a ďalej na tlačive „Všeobecných poistných podmienok.“ Povinný preto reálne nemal možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok v nich uvedených, rozhodcovskú doložku obsiahnutú v ustanoveniach časti XV. Všeobecných poistných podmienok a v ustanovenia Osobitných zmluvných dojednaní, nevynímajúc. Preskúmal ďalej vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka tvorí súčasť zmluvných podmienok dodávateľa - oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, pričom medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, nakoľko v tejto sa výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že v deň podpisu poistnej zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formuláru poistných podmienok) aj „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve,“ odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú vo Všeobecných poistných podmienkach. Z uvedeného je zrejmé, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (oprávneným) vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ (povinný) si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú jej poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (napríklad uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20CoE/94/2012 zo dňa 11.07.2012). Povinný - spotrebiteľ teda mal možnosť len odmietnuť poistnú zmluvu, alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Praktickým dôsledkom ustanovení o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. Všeobecných poistných podmienok - Rozhodcovské konanie je, že povinnému bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na Arbitrážny súd Košice, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinného). Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje podľa jeho názoru i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na súde prvej inštancie, kde exekúcie s totožnou oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd prvej inštancie v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenia XV. časti Všeobecných poistných podmienok - Rozhodcovské konanie sú v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Navyše
súd prvej inštancie dal do pozornosti, že v rozpore s ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je aj ustanovenie o nemožnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom (odsek 7 časti XV. Všeobecných poistných podmienok). Pri redukcii možností všeobecného súdu zaoberať sa rozhodcovským rozsudkom z hľadiska možnosti preskúmať jeho vecnú správnosť, je zbavenie spotrebiteľa možnosti podať opravný prostriedok a nechať rozhodcovský rozsudok preskúmať iným rozhodcom zjavne neprimeranou podmienkou. Vzhľadom na uvedené mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka je aj z týchto dôvodov pre porušenie ochrany spotrebiteľky a neprimeranosť vo vzťahu k spotrebiteľke (povinnej) neplatnou. Mal za preukázané, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľky, pričom spotrebiteľka nemohla ovplyvniť jej obsah, a teda nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva, ako bolo uvedené vyššie, predovšetkým v skutočnosti, že bolo výlučne na oprávnenom (dodávateľovi), koho určí, ako rozhodcu či rozhodcovský súd, pričom povinnému (spotrebiteľovi) sa bráni, aby svoje práva bránila pred všeobecným súdom. Následne pod zámienkou účelnosti, praktickosti a rýchlosti bol oprávneným vybraný rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu konania (v tomto prípade predstavuje istina sumu 18,12 Eur a trovy konania 230,00 Eur). Takto priznané trovy rozhodcovského konania sa súdu bezpochyby javia ako neprípustné trestanie spotrebiteľa. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže právomoc Arbitrážneho súdu Košice na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa oprávneného je napadnuté uznesenie nesprávne a nezákonné, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Zároveň uviedol, že chýbajúce náležitosti odvolania spočívajúce v odôvodnení a konkretizácii odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 1 O.s.p.) doplní po postupe súdu podľa § 209 ods. 1 O.s.p.
6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 10Er/232/2015-30 zo dňa 03.11.2015 oprávneného vyzval na odstránenie vád odvolania o náležitosti podľa ustanovení § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. - v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu a na doplnenie odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 14.12.2015.
7. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že v rámci autoremedúry odvolaniu oprávneného nevyhovel.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
9. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
11. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 3C/525/2010 zo dňa 21.09.2010 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok oprávneného, na ktorú odkazuje bod 2. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 25.01.2010 medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo nenamietal ani oprávnený.
12. Oprávnený odvolanie odôvodnil poukazom na rozpor uznesenia súdu prvej inštancie s § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 pís. a/ až h/.
13. Odôvodnenie a konkretizáciu odvolacích dôvodov mienil oprávnený doplniť po postupe súdu prvej inštancie podľa § 209 ods. 1 O.s.p..
14. Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
15. Vyššie uvedené ustanovenie sa premietlo do § 373 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
16. Oprávnený podal odvolanie v zákonnej lehote, pričom spĺňalo všetky podmienky stanovené v § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., t.j. obsahovalo jednak všeobecné náležitosti podania stanovené § 42 ods. 3 O.s.p. a zároveň oprávnený uviedol špecifické podmienky stanovené pre odvolanie, t.j. proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Preto odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nadbytočne, keď vyzval oprávneného uznesením na doplnenie náležitostí odvolania v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p.. Navyše podľa § 373 ods. 1 C.s.p., ktorého znenie je potrebné v danom prípade uplatniť, súd na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva.
17. Okrem uvedeného, podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uvedené ustanovenie sa do novej právnej úpravy prenieslo do § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
18. V odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený len vymenoval odvolacie dôvody, ktorými odvolanie odôvodnil. Z odvolania teda nevyplývalo, v čom konkrétne oprávnený vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo jeho postupu. Odvolacie dôvody oprávnený ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania ani do rozhodnutia odvolacieho súdu bližšie nekonkretizoval. V dôsledku uvedeného odvolací súd nemohol odvolanie náležite prejednať a uznesenie súdu prvej inštancie preto považoval za správne.
19. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).