Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-21-2017.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Máriou Žákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W., nar. X.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné nám. č. 9, dieťaťa rodičov: matka: B., bytom C. a otec: O. bytom C. za účasti starej matky: T. v konaní o určenie výživného takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého W. sumou 30 Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého W. sumou 30 Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Styk rodičov s maloletým W. n e u p r a v u j e .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 24.5.2011, č.k. 22P/247/2010- 22.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.5.2011 č.k. 22P/247/2010-22 súd zveril mal. W. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, T. s tým, že je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, veci, ktoré nie sú bežnou záležitosťou, podliehajú schváleniu súdu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2011. Súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov z dôvodu, že matka bola maloletá a otec dieťaťa uvedený v rodnom liste nebol.
2. Dňa 15.2.2017 podal otec maloletého, O. návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému W. zo strany oboch rodičov po 30 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že nastala zmena pomerov v tom, že bol do rodného listu zapísaný ako otec dieťaťa, pretože došlo k prehláseniu otcovstva zo strany oboch rodičov. Matka maloletého je plnoletá. Stará matka sa pripojila k podanému návrhu a taktiež žiadala určiť výživné zo strany oboch rodičov po 30 Eur mesačne.
3. Kolízna opatrovníčka podala vo veci písomnú správu dňa 19.4.2017, doporučila maloletého ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky u ktorej má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a u ktorej je zvyknutý. Zatiaľ rodičia nemajú vytvorené také životné podmienky, aby vedeli starostlivosť o maloletého zabezpečiť. Sám maloletý prejavil, pri snahe kolíznej opatrovníčky o rozhovor, spokojnosť so životom u starých rodičov, ktorí sa o neho spoločne starajú. Kolízna opatrovníčka doporučila určiť výživné v zmysle návrhu otca, zo strany oboch rodičov. Ďalej kolízna opatrovníčka uviedla, že matka sa
t.č. zdržiava v K. žije s priateľom, od ktorého je finančne závislá, lebo príjem má nepravidelný, iba z brigádnickej činnosti. Pri rozhovore matka uviedla, že už platí výživné starej matke po 30 Eur mesačne, a preto súhlasí s takýmto výživným aj do budúcna. Kolízna opatrovníčka preto navrhla upustiť o výsluchu matky a vychádzať z tých skutočností, ktoré takto uviedla.
4. Matka predvolanie na pojednávanie riadne prevzala, pojednávania súdu sa bez ospravedlnenia nezúčastnila, preto sú konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
5. Stará matka vo svojej výpovedi uviedla, že zo strany otca je výživné vo výške 30 Eur mesačne platené pravidelne, matka toto výživné platí, aj keď nie pravidelne. Žiadala, aby výživné vo výške 30 Eur zo strany každého rodiča bolo určené od dátumu rozhodnutia súdu do budúcna. Dlžné výživné zo strany rodičov nežiadala spätne za obdobie od podania návrhu. Ďalej uviedla, že o maloletého sa stará spolu s manželom od jeho narodenia. V súčasnosti je to už podstatne lepšie, dieťa je už väčšie, bude mať sedem rokov, a od septembra 2017 by malo nastúpiť do prvého ročníka ZŠ. Čo sa týka matky dieťaťa, ona sa o dieťa veľmi nestarala, akonáhle ukončila kojenie, tak odišla so svojím vtedajším priateľom preč. V súčasnosti býva v K., tam aj pracuje a má partnera, s ktorým žije. Obidvaja pracujú v nejakej reštaurácií. Pokiaľ je potrebné upravovať aj styk maloletého s rodičmi, stará matka navrhla tento styk neupravovať, ponechať ho na dohodu s rodičmi maloletého. Dcéra chodí za maloletým raz za tri mesiace, alebo za dlhšie obdobie, ale udržiava s ním kontakt aj telefonicky. Otec a jeho rodičia o maloletého prejavuje záujem, otec za ním chodí často, aj mu občas niečo kúpi. Ona žije s manželom a maloletým vo vlastnom trojizbovom byte, za ktorý platia do 350 Eur mesačne. Jej dôchodok predstavuje XXX Eur mesačne, manželov dôchodok je XXX Eur mesačne. Maloletý chodí do materskej škôlky, tam sa platí 50 Eur mesačne. Maloletý je zdravý. Aj ona je zatiaľ zdravá.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že na maloletého platí výživné od jeho narodenia. Pracuje v spoločnosti I., ako C. a jeho príjem predstavuje sumu XXX Eur v priemere mesačne, v čistom. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej trojizbovom byte, a prispieva jej 150 Eur mesačne. S dieťaťom udržiava kontakt, chodí s ním aj von.
7. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
8. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9 .Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z., ďalej iba CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
13. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd upravil výšku výživného zo strany rodičov maloletého W., od dátumu právoplatnosti rozhodnutia súdu z dôvodu, že oproti stavu v čase zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti sa podstatne zmenili pomery na strane oboch rodičov, preto bol daný dôvod na určenie výživného z ich strany, primerane na ich zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj potrieb maloletého sumou 30 EUR mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Rodičia aj doposiaľ výživné platili, preto súd dlžné výživné zo strany rodičov neurčoval. Za predpokladu, že účastníci konania sa vedia o styku rodičov s maloletým dohodnúť, súd tento styk neupravoval.
14. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.