Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-97-2017.pdf
PDF · 105.45 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/97/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti R. J. a R., obidve nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: matky D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., t. č. bytom T. T., Q. J. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Segeč s.r.o., IČO: 47 258 039, so sídlom AK Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica a otca O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., Ul. XX. augusta 9, zast. D.. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom AK Farská 28, 949 01 Nitra, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí R., J., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 50,- € na sumu 90,- € mesačne a R., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 50,- € na sumu 90,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 17. 02. 2017.
Zročné výživné od 17. 02. 2017 do 12. 05. 2017 na maloletú J., nar. XX. XX. XXXX vo výške 131,98,- € a na maloletú R., nar. XX. XX. XXXX vo výške 131, 98,- € súd povoľuje otcovi splácať v 10,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 18. 10. 2012 vo výroku o výživnom na maloleté deti Šónové, J. a R., obe nar. XX. XX. XXXX.
W. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti R. J. a R., obe nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- € na sumu 150,- €, a to počnúc podaním návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov z dôvodu, že ubehla doba viac ako 4 rokov, z tohto dôvodu sa výrazne zvýšili náklady na maloleté deti, na uspokojovanie ich bežných potrieb, ako aj výdavky na ich zdravotnú starostlivosť. Maloleté deti sú dvojičky, v roku 2012 mali 10 rokov, v súčasnosti majú už 14 rokov a navštevujú 2.stupeň základnej školy.
2. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí. Poukázal na to, že matka sa už domáhala zvýšenia výživného z rovnakých dôvodov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, kedy súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Taktiež pomery na strane matky sa zlepšili z dôvodu, že uzavrela manželstvo, a teda sa zvýšil príjem v jej domácnosti, pričom pomery na strane maloletých detí sa nezmenili. Ďalej uviedol, že prispieva na
maloleté deti aj nad rámce výživného, nakupuje im oblečenie, zabezpečuje im program a výlety, keď sú u neho a taktiež im zaplatil pobyt v letnom tábore. Býva sám v jednoizbovom byte, kde pred tým, ako matka s maloletými deťmi odišla, bývali spolu ako 4-členná rodina.
3. Opatrovník maloletých detí v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 06.04.2017 odporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a zvýšiť výživné na obe maloleté deti s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, s prihliadnutím na osobnú starostlivosť zo strany matky, ako aj vek a zmenu potrieb maloletých detí od poslednej úpravy výživného.
4. Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 18. 10. 2012, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 50,- € mesačne na každé dieťa zvlášť, pričom súd konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi zastavil. V tom čase boli maloleté deti žiačkami 4. ročníka základnej školy, nemali žiadne záujmové krúžky, boli zdravé. Rodičia maloletých detí nemali inú vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný na A. J. a.s., kde dosahoval mesačný príjem vo výške 769,53 €, býval v domácnosti spolu s maloletými deťmi.. Matka bola zamestnaná v W. F. T. P. a dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 396,26 €, v tom čase žila v spoločnej domácnosti s partnerom.
5. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCoP/X/XXXX-XX zo dňa 20.05.2014, právoplatným dňa 26.05.2014 návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietol z dôvodu, že na strane maloletých detí nemal súd preukázanú žiadnu objektívnu zmenu pomerov. Súd neprihliadol na zvýšené výdavky matky spojené s bývaním a so zabezpečením väčšieho bytu, nakoľko matka po vyporiadaní BSM nadobudla finančné prostriedky, ktoré jej umožňovali hradiť aj výdavky maloletých detí spojené so zabezpečením bývania. Súd neprihliadol ani na zvýšené výdavky maloletých detí v súvislosti so stravou a drogériou, nakoľko maloleté deti sa nestravovali v škole, iba doma a nezakupovala sa im pravidelne mesačne pleťová a telová kozmetika.
6. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že už v čase pôvodného rozhodnutia rodičovská dohoda nebola v najlepšom záujme maloletých detí a nemala byť súdom schválená. Z tohto dôvodu nemožno aplikovať rozhodnutie z roku 1974 (R 27/1974) o neprípustnosti reparácie už právoplatného rozhodnutia, keďže pôvodné rozhodnutie nebolo v najlepšom záujme maloletých detí. Žiadala, aby súd prihliadol predovšetkým na záujem maloletých detí, nakoľko väčšinu finančných prostriedkov vynakladá matka, ktorá sa o maloleté deti aj osobne stará.
7. Matka na pojednávaní uviedla, že maloleté deti majú v súčasnosti 14 rokov, navštevujú 8. ročník základnej školy, kde sú poplatky na jedno dieťa ZRPŠ 30,- € ročne, stravujú sa doma. Na začiatku školského roka sa zakupovali pracovné zošity a učebnice v hodnote 36,- € ročne, bežné školské pomôcky sú 5,- € mesačne. Obidve maloleté deti navštevujú v škole bezplatný matematický krúžok. Maloletá J. navštevuje aranžérske súťaže, tam sú poplatky 3,- € mesačne na pomôcky na aranžovanie. Platené krúžky maloleté deti nenavštevujú. Lyžiarky kurz mali tento rok zadarmo, školu v prírode nemohli absolvovať z dôvodu nedostatku financií. Maloleté deti navštevujú špecializovanú alergologickú ambulanciu, sezónne berú lieky na alergiu a s tým sú spojené výdavky vrátane bežných ochorení a bežných vitamínov v sume 20,- € mesačne. Maloletá J. navštevuje aj očnú ambulanciu, kde sa uhrádzala za okuliarové sklá suma 30,- €. Matka poukazovala na zvýšené výdavky detí aj v súvislosti s tým, že sa jedná o dvojičky, nemôžu si dediť po sebe veci a všetko sa im musí kupovať dvojmo. S maloletými deťmi bývajú v podnájme v trojizbovom byte, pred tým bývali v jednoizbovom byte. Mesačné náklady sú nájom 413,- € vrátane energií, internet a televízia 15,- € mesačne, strava na maloleté deti mesačne je 150,- €, hygienické potreby mesačne 20,- €, oblečenie, obuv 20,- € mesačne. V domácnosti býva s nimi ešte jej terajší manžel, ktorý príležitostne brigáduje, jeho príjem z týchto brigád je pohyblivý od 200 - 500,- € mesačne. Je vyučený ako stolár, keby však pracoval ako SZČO mal by s tým spojené väčšie výdavky. Matka uviedla, že v súčasnosti pracuje ako informátorka v W. F. T. P., kde má mesačný príjem vo výške 430,- €. Spláca úver 50,- € mesačne. Na maloleté deti poberá rodinné prídavky a uplatňuje si aj daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nevlastní hnuteľné veci väčšej hodnoty, z nehnuteľností vlastní iba byt, v ktorom bývajú. Maloleté deti taktiež nevlastnia hnuteľné veci väčšej hodnoty ani nehnuteľnosti. Matka v závere výsluchu uviedla, že otec si riadne platí výživné na maloleté deti, nemá žiaden nedoplatok
na výživnom, maloletým deťom prispieva aj nad rámec výživného, zakupuje im darčeky na sviatky, Vianoce, na jarmok im dal po 10,- €. Taktiež sa otec pravidelne stretáva s maloletými deťmi, každý druhý víkend.
8. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňuje v podstate skutočnosťami obdobnými ako odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného v roku 2013, pričom o tomto bolo rozhodnuté tak, že Okresný súd Banská Bystrica tento návrh zamietol, nakoľko nevzhliadol zmenu pomerov na strane matky. Potvrdil, že k zmene pomerov došlo s poukazom na odstup času od pôvodného určenia výživného. Na strane matky došlo k zvýšeniu celkového príjmu domácnosti v súvislosti s poberaním rodinných prídavkov, daňového bonusu, uzavretím nového manželstva, kedy sa zvýšil príjem domácnosti o príjem terajšieho manžela, ako aj výpomocou matky jej manžela na sumu 1.200,- € mesačne. Na strane otca došlo od poslednej úpravy výživného naopak k zníženiu príjmu o sumu 80,- €. Zároveň uviedol, že otec maloletých detí býva v domácnosti sám.
9. Otec na pojednávaní uviedol, že býva v jednoizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, býva tam sám. Mesačné náklady na bývanie sú nájomné 130,- €, inkaso 27,- €, internet 12,- €, strava 70,- €, stravuje sa aj v robote. Cestovné do práce je 25 - 30,- € mesačne. Platí hypotekárny úver vo výške 214,76 Eur mesačne, ktorý si si zobral v dôsledku vyporiadania BSM s matkou maloletých detí a stavebné sporenie za účelom kúpi prístupovej cesty k chate vo výške 162,37,- € mesačne. Mesačný príjem v čistom má 800,- €, pokiaľ zamestnávateľ uviedol vyšší príjem, bolo to z dôvodu, že mu bola vyplatená odmena za odpracovanie 25 rokov vo výške 500,- € v čistom. Iný príjem nemá. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou strojárskeho charakteru. Z hnuteľných vecí vlastní osobné motorové vozidlo značky Dacia, rok výroby 2009, z nehnuteľností vlastní jednoizbový byt v ktorom býva a chatu v Q., ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Svoj zdravotný stav zhodnotil ako výborný, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancií, ani pravidelne neužíva žiadne lieky. Uviedol, že výživné na maloleté deti si uhrádza pravidelne, nedoplatky na výživnom nemá. Nad rámec výživného prispieva aj tak, že pre maloleté deti dal vyhotoviť cestovné pasy, keď išli na výlet do Poľska, zaplatil im letný tábor minulý rok v lete v sume spolu 270,- € a zároveň im dal aj vreckové každej po 20,- € a keď si maloleté deti vypýtajú financie, dá im podľa možností. Taktiež dobíja kredit na mobilný telefón maloletej J., matka dobíja kredit maloletej R.. Na sviatky a Vianoce dáva maloletým deťom peniaze. S maloletými deťmi sa stretávame pravidelne, každý druhý týždeň.
10. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa matky W. F. T. P. súd zistil, že čistý mesačný príjem matky je vo výške 474,79 € a z tejto príjmu sa jej vykonávajú zrážky v prospech H. banky a.s. v rôznej výške od 41,- do 61,- €.
11. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa otca A. J. a.s. vyplýva, že čistý mesačný príjem otca je 713,41 €.
12. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov, a to jednak na strane povinného rodiča, ako aj na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo na oboch stranách. V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba viac ako 4 rokov. Maloleté deti v čase poslednej úpravy výživného mali 10 rokov, navštevovali 4. ročník základnej školy, boli zdravé, nemali žiadne záujmové krúžky. V súčasnosti majú maloleté 14 rokov, navštevujú 8. ročník základnej školy, do ktorej sa v súčasnosti uhrádzajú poplatky na obidve deti spolu ZRPŠ 60,- € ročne, pracovné zošity a učebnice v hodnote 72,- € ročne a bežné školské pomôcky 10,- € mesačne. Stravujú sa doma. Obidve maloleté deti navštevujú v škole bezplatný matematický krúžok. Maloletá J. navštevuje aranžérske súťaže, kde sú poplatky 3,- € mesačne na pomôcky na aranžovanie. Platené krúžky maloleté deti nenavštevujú. Obidve maloleté deti navštevujú špecializovanú alergologickú ambulanciu s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky a výživové doplnky vo výške 20,- € mesačne a maloletá J. navštevuje aj očnú ambulanciu, nosí okuliare, kde sa za okuliarové sklá uhrádzala suma 30,- €. S maloletými deťmi sú spojené zvýšené výdavky aj z dôvodu, že sa jedná o dvojičky (oblečenie, obuv dvojmo). Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté deti prestúpili z 1.stupňa základnej školy na 2.stupeň, čo v zmysle zaužívanej súdnej praxe a ustálenej judikatúry je podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Taktiež bolo preukázané, že majú zvýšené výdavky v súvislosti s plnením si školských povinností, záujmovou činnosťou, ako aj zdravotnými problémami. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval čistý mesačný príjem otca sumu 769,53 €, v súčasnosti dosahuje u tohto istého zamestnávateľa čistý mesačný príjem 713,41 €. Súd tak mal na strane otca preukázaný znížený príjem. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Súd mal preukázanú zmenu pomerov aj na strane matky maloletých detí, ktorej príjem v čase poslednej úpravy výživného bol 396,26 € a v súčasnosti dosahuje u tohto istého zamestnávateľa čistý mesačný príjem 474,49 €. Súd tak mal na strane matky preukázaný zvýšený príjem. Súd vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov, s prihliadnutím aj na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť dôvodom na zvýšenie výživného, považoval návrh za dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine, t.j. z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. V súlade s týmito zákonnými kritériami súd zvýšil výživné na maloleté deti zo sumy 50,- € na sumu 90,- €, t.j. o sumu 40,- € na každé dieťa zvlášť. Súd v celom rozsahu nevyhovel návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 150,- €, a to z dôvodu 1/ nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré by odôvodňovali takéto výrazné zvýšenie výživného, 2/ poberania prídavkov na maloleté deti, ako daňového bonusu matkou, 3/ zvýšenia celkového príjmu v domácnosti matky uzatvorením manželstva a pribudnutím príjmu manžela hoci aj nepravidelného 4/ aj matkinej vyživovaciu povinnosti voči maloletým deťom, ktorá je riadne zamestnaná a jej príjem sa od posledného rozhodnutia súdu zvýšil. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté deti, ako aj ich výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič, ktorým je otec, ktorý nemá maloleté deti v osobnej starostlivosti. K výdavkom matky vynaloženým na bývanie v súvislosti s nájmom trojizbového bytu vo výške 413,- € mesačne súd neprihliadol, nakoľko ho nepovažoval za odôvodnený a primeraný. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že je na rodičovi, aby si zvážil svoje finančné možnosti a poskytol maloletému dieťaťu bývanie, ktoré si môže dovoliť. Dieťa má právo v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ matka chcela zabezpečiť maloletým deťom vyšší štandard bývania, bolo potrebné takéto rozhodnutie zvážiť, s prihliadnutím na finančné možnosti jej, ako aj jej terajšieho manžela. V danom prípade sa
jednalo o rozhodnutie matky, bez zohľadnenia jej ekonomických a sociálnych pomerov, a preto takéto jej rozhodnutie nemožno prenášať na otca v podobe zvýšenia výživného na maloleté deti. Výdavky či iné náklady (úvery, dlhy, cestovné a pod.), na ktoré poukazovala právna zástupkyňa matky, nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté deti má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Pokiaľ právna zástupkyňa matky poukazovala na potrebu reparácie pôvodného súdneho rozhodnutia v časti výroku o výživnom na maloleté deti, súd tu dáva do pozornosti, že v danom konaní súd nemôže skúmať primeranosť resp. neprimeranosť doterajšieho výživného na maloleté deti, a teda správnosť resp. nesprávnosť pôvodného súdneho rozhodnutia resp., rodičovskej dohody schválenej súdom, nakoľko by to bolo v rozpore s ustanovením § 230 CSP, ako aj s princípom právnej istoty, z ktorého vyplýva princíp stability súdneho rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou. Pokiaľ matka nesúhlasila s pôvodným súdnym rozhodnutím mohla jeho účinky zvrátiť podaním riadneho prípadne mimoriadneho opravného prostriedku resp. v danom prípade nepristúpiť na rodičovskú dohodu, ak s ňou nesúhlasila ohľadom výšky výživného. Jediným predpokladom pre takúto zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je teda preukázaná zmena pomerov, ktorá musí byť takej relevancie, že odôvodňuje potrebu novej úpravy výživného. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav má súd za to, že je v súčasných osobných, majetkových a zárobkových možnostiach a schopnostiach otca, po odpočítaní všetkých jeho povinných režijných nákladov, prispievať na úhradu potrieb maloletých detí mesačne sumou 90,- €, nakoľko bol ochotný pristúpiť na uzavretie rodičovskej dohody ohľadom výživného v tejto výške a taktiež prispieva maloletým deťom aj nad rámec výživného či už zakupovaním oblečenia alebo finančne.
21. Keďže návrh matky považoval súd za dôvodne podaný, počiatok zvýšenia výživného určil s účinnosťou od 17.02.2017, t.j. od podania návrhu matkou.
22. Za obdobie od 17.02.2017 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. do 12.05.2017 vzniklo otcovi zročné výživné na maloletú J., nar. XX. XX. XXXX vo výške 131,98,- € a na maloletú R., nar. 23. 12. XXXX vo výške 131, 98,- € (40,- € ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným 50,- € a zvýšeným výživným na sumu 90,- € x 2 mesiace marec, apríl a zodpovedajúci počet dní v mesiaci február a zvýšeného výživného v mesiaci máj), ktoré mu súd povolil splácať v primeraných 10,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživný. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho výšku, ako ja príjem otca.
23. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloleté deti R., J. a R., obe nar. XX. XX. XXXX, a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XXP/XXX/XXXX
- XX zo dňa 18. 10. 2012.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Pokiaľ sa matka v návrhu domáhala priznania náhrady trov konania, tieto ohľadom ich nároku ani výšky žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)