Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/275/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník, zastúpeného JUDr. Frederika Birková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, proti žalovanému: WAGON TRADING, spol. s r.o., Partizánska 4101, Poprad, zastúpenému Mgr. Stanislav Fekete, advokát, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 42/97, o povinnosť znášať výkon práv vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení vecného bremena s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 23.3.2015 č. k. 10C/131/2008- 372 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a uviedol, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Vykonaným dokazovaním, a to aj s prihliadnutím na právny záver vyslovený odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí a výsledky vykonaného dokazovania, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba dôvodná nie je. Zdôraznil, že zmluvné vecné bremeno medzi oboch účastníkov, ktoré je predmetom konania, bolo zriadené in personam a nie in rem. Existencia takto dojednaného vecného bremena je medzi účastníkmi už skoro 10 rokov sporná. Zmluva o zriadení vecného bremena tak, ako bola medzi účastníkmi uzavretá 24.7.2001 musí byť jednoznačná a nemožno ju extenzívne alebo účelovo vykladať v súlade s vôľou jedného z účastníkov zmluvy, resp. ich právnych nástupcov. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že si ju účastníci dojednali medzi sebou, a teda ide o zmluvu o zriadení vecného bremena in personam. Súd prvej inštancie zdôraznil, že sa v tomto právnom posúdení opiera o vyslovený právny názor odvolacieho súdu v tejto veci, ako aj o vyslovený právny názor Krajského súdu v Prešove vo veci správneho súdnictva sp. zn. 1S/47/2006 a napokon prihliadol aj na relevantnú obranu žalovaného. Pokiaľ odvolací súdu uložil zaoberať sa aj prípadným vydržaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem, v danom prípade žalobca ani jeho právny predchodca nesplnili zákonné podmienky pre vydržanie, lebo toto právo nemali oprávnene v držbe nepretržite a dobromyseľne po dobu 10 rokov, ale žalobcom tvrdenú vydržaciu dobu od r. 2002 do r. 2012 sami narušili tým, že najskôr na ich žiadosť začalo doteraz neskončené katastrálne konanie a potom podali aj žalobu v tejto veci na súd. Je nepochybné, že aj keď žalobca mohol byť v domnení, že vykonáva zmluvné vecné bremeno in rem alebo že mu viac vyhovuje vecné bremeno in rem, účastníci zmluvy sú viazaní zmluvou a pokiaľ dojednané vecné bremeno chceli zmeniť, malo sa tak stať zmenou predchádzajúcej zmluvy, k čomu nedošlo. Užívanie dotknutých pozemkov ešte pred r. 2001 žalobcom alebo jeho právnymi predchodcami, nemá tie isté právne účinky ako oprávnená držba a keďže žalobca nebol nikdy oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem, k vydržaniu uvedeného práva nedošlo. Preto súd ukončil dokazovanie bez vykonania navrhnutého dôkazu žalobcom na pojednávaní 23.3.2015, a to ohľadom

užívania dotknutých pozemkov žalobcom alebo jeho právnymi nástupcami ešte pred r. 2001. Jediným dôvodom vzniku a trvania vecného bremena bola zmluva o zriadení vecného bremena in personam uzavretá medzi účastníkmi zmluvy 24.7.2001. Je nad rámec tohto konania zaoberať sa dátumom zániku zmluvného vecného bremena in personam, a to v nadväznosti na to, že tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného došlo k zmenám na strane vlastníka a k zmene dotknutých pozemkov, ktorých sa zmluvné vecné bremeno in personam týkalo. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok navrhol zmeniť a vyhovieť žalobu. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uvádza, prvoinštančný súd sa mal v zmysle pokynu odvolacieho súdu zaoberať otázkou, či žalobca nemohol nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok titulom vydržania. Súd prvej inštancie sa predmetného pokynu nepridržiaval, keďže žalobcovi neumožnil vykonať dôkaz navrhnutý na pojednávaní ohľadom užívania dotknutých pozemkov právnymi predchodcami žalobcu pred rokom 2001, kedy došlo k uzatvoreniu spornej zmluvy o vecnom bremene. V dôsledku tohto postupu súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a nesprávne ustálil právny titul a obdobie vstupu do držby. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver o zriadení vecného bremena in personam. Súčasne musí dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a aj spravodlivé a presvedčivé. Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej právne norme. Podľa žalobcu právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy o vecnom bremene vznesené zo strany prvoinštančného súdu nemožno akceptovať, lebo môžu zasahovať do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti. Podľa žalobcu súd pri výklade ustanovení zmluvy o vecnom bremene nemal na zreteli prioritu skutočnej vôle účastníkov zmluvy. Doslovný výklad textu zmluvy o vecnom bremene prezentovaný súdom nebol v súlade s vôľou konajúcich strán. Vôľa zmluvných strán smerovala k zriadeniu vecného bremena in rem, to bolo v konaní dostatočne preukázané a rozhodnutiami štátnych orgánov a súdov aj v rámci konaní o predbežnom opatrení potvrdené. Súd prvej inštancie rozhodol v danej veci formalisticky, svojvoľne, arbitrárne bez toho, aby mal jeho výrok rozumný základ v obsahu spisu a poskytoval rozumné vysvetlenie toho, čo sa medzi žalobcom a žalovaným skutočne odohralo, čím došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. V prípade, ak by odvolací súd napriek uvedenému potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, navrhol pripustiť vo veci dovolanie, keď rieši sa taká právna otázka, ktorá judikatúrou vyšších súdov doposiaľ riešená nebola, resp. ktorej výklad v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený, čomu zodpovedá aj rozpor v právnych názoroch súdov a štátnych orgánov na predmetnú problematiku v rámci tohto konania.

4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému znášať výkon práv vyplývajúcich z vecného bremena zriadeného v zmysle zmluvy zo dňa 24.7.2001 spočívajúcich v práve prechodu cez pôvodnú parcelu KN XXXX/X, kat. úz. Q., k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Dňa 24.7.2011 bola uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena medzi spoločnosťou TSR, a.s. Poprad - povinný z vecného bremena a spoločnosťou TATRASlov betón, s.r.o., Poprad - oprávnený z vecného bremena. V čl. I. zmluvy je špecifikované vlastníctvo k nehnuteľnostiam

predmetu vecného bremena s konštatovaním, že povinný z vecného bremena vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X, kat. úz. Q. a oprávnený z vecného bremena je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, kat. úž. Q.. Zriadenie vecného bremena je špecifikované v čl. II. zmluvy, ktoré obsahuje vyhlásenie účastníkov zmluvy v tom zmysle, že povinný z vecného bremena TSR, a.s., zriaďuje vecné bremeno v prospech oprávneného z vecného bremena TATRA Slov betón, s.r.o., a to právo prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X, peši a dopravnou technikou k parcelám podľa predchádzajúceho bodu zmluvy. Rozsah zriadeného vecného bremena bol vyznačený v geometrickom pláne č. 72/2001 s tým, že povinný z vecného bremena vyhlásil, že zriaďuje vecné bremeno v rozsahu čl. II. zmluvy v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorý toto vecné bremeno prijíma a povinný z vecného bremena má povinnosť výkon tohto práva trpieť. Žalobca je právnym nástupcom spoločnosti označenej ako oprávnený z vecného bremena a žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti - povinného z vecného bremena podľa takto uzatvorenej zmluvy.

8. Podľa § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

9. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú z vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

10. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak však užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

11. Podľa § 151o ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

12. Podľa § 151p ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutí príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

13. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom. Podľa toho, aké účinky vyvoláva zriadenie vecného bremena, kto je oprávneným a koho zaťažuje, rozlišujú sa vecné bremená in personam a vecné bremená im rem. V prípade vecného bremena „in personam“, práva a povinnosti, ktoré sa dojednali zaväzujú (platia) iba tie subjekty tých vlastníkov nehnuteľností, ktoré vecné bremeno dojednali. V prípade, ak by došlo k zmene vlastníka z akéhokoľvek dôvodu, vecné bremeno a práva a povinnosti z toho vyplývajúce by zaniklo. Toto právo neprechádza ani na právnych nástupcov vlastníkov a možno ho previesť na inú osobu iba so súhlasom druhého subjektu. Na to, aby účinky vecného bremena zostali zachované aj po zmene vlastníkov nehnuteľností a zaväzovali aj budúcich vlastníkov, je potrebné zriadiť vecné bremeno „in rem“. To znamená, že vecné bremeno bude zaťažovať vždy vlastníka určitej nehnuteľnosti a naopak, oprávneným bude vždy vlastník určitej susediacej nehnuteľnosti. V tomto prípade ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom k nehnuteľnosti.

14. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že zmluva uzatvorená medzi právnymi predchodcami strán sporu takto formulovaná nie je a obsahuje identifikáciu a jednoznačné označenie konkrétne určenej povinnej osoby z vecného bremena, ako aj osoby oprávnenej z vecného bremena. Odkaz zmluvy na vlastnícke vzťahy týchto subjektov nemožno stotožňovať s tým, že vecné bremeno bolo

zriaďované v prospech každého vlastníka týchto nehnuteľností. Zmluva z 24.5.2001 zaväzuje konkrétne určeného oprávneného z vecného bremena právom prechodu cez nehnuteľnosť, konkrétne označeného povinného z vecného bremena. Túto skutočnosť aj s poukazom na závery konania Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/47/2006 správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí.

15. Pokiaľ ide o skutočnosť, či žalobca nemohol nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu

- právo prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok titulom vydržania, je potrebné uviesť, že vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva, jeho základnými podmienkami vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo v danom prípade vykonávanie práva patrí. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto jeho presvedčenie je opodstatnené.

16. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 oproti právnemu stavu, v ktorom platil zákon č. 141/1950 Zb., vydržanie neumožňoval, rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.3.1964. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania (§ 135a) a umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec alebo právo nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím 1 roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať predmet vydržania do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou. Tento Občiansky zákonník tiež určuje možnosť právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť výkonom práva - vydržaním pri splnení zákonných podmienok (§ 134 Občianskeho zákonníka).

17. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v priebehu vydržacej doby plynúcej podľa žalobcu od roku 2002 bola spochybnená dobromyseľnosť žalobcu, resp. ešte jeho právneho predchodcu vo vzťahu k výkonu daného práva. Je totiž zrejmé, že do uplynutia tejto lehoty v roku 2012 prebiehali medzi stranami sporu viaceré konania pred súdmi, či orgánmi štátnej správy, v ktorých bol spochybňovaný výkon vecného bremena zo strany žalobcu s účinkami in rem. Nebolo tak zistené, aby držba daného práva bola oprávnená po celú zákonom určenú dobu. Pokiaľ ide o prípadné nadobudnutie práva zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, pred uzavretím spornej zmluvy ešte právnymi predchodcami žalobcu, na čo poukazoval odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí, žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali tento záver. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť, že od spomínaného rozhodnutia odvolacieho súdu do doby, keď o veci opätovne rozhodoval prvoinštančný súd uplynulo pomerne dlhé obdobie, v ktorom žalobca mal možnosť predložiť dôkazy preukazujúce vydržanie a tieto napokon neboli predložené či označené ani v priebehu odvolacieho konania.

18. Za tejto situácie odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).