Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-128-2016.pdf
PDF · 128.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/128/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, proti žalovanému: K. D., bytom J. R. C. XXX, v spore o zaplatenie 1.090,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 3Cb/31/2014-85 zo dňa 07. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.420,91 Eur od 08.03.2011 do 19.06.2012, zo sumy 1.390,91 Eur od 20.06.2012 do 15.07.2012, zo sumy 1.360,91 Eur od 16.07.2012 do 19.09.2012, zo sumy 1.330,91 Eur od 20.09.2012 do 18.10.2012, zo sumy 1.300,91 Eur od 19.10.2012 do 19.11.2012, zo sumy 1.270,91 Eur od 20.11.2012 do 19.12.2012, zo sumy 1.240,91 Eur od 20.12.2012 do 21.01.2013, zo sumy 1.210,91 Eur od 22.01.2013 do 19.02.2013, zo sumy 1.180,91 Eur od 20.02.2013 do 19.03.2013, zo sumy 1.150,91 Eur od 20.03.2013 do 19.05.2013, zo sumy 1.120,91 Eur od 20.05.2013 do 19.06.2013, zo sumy 1.090,91 Eur od 20.06.2013 do zaplatenia zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.420,91 Eur od 08.03.2011 do 19.06.2012, zo sumy 1.390,91 Eur od 20.06.2012 do 15.07.2012, zo sumy 1.360,91 Eur od 16.07.2012 do 19.09.2012, zo sumy 1.330,91 Eur od 20.09.2012 do 18.10.2012, zo sumy 1.300,91 Eur od 19.10.2012 do 19.11.2012, zo sumy 1.270,91 Eur od 20.11.2012 do 19.12.2012, zo sumy 1.240,91 Eur od 20.12.2012 do 21.01.2013, zo sumy 1.210,91 Eur od 22.01.2013 do 19.02.2013, zo sumy 1.180,91 Eur od 20.02.2013 do 19.03.2013, zo sumy 1.150,91 Eur od 20.03.2013 do 19.05.2013, zo sumy 1.120,91 Eur od 20.05.2013 do 19.06.2013, zo sumy 1.090,91 Eur od 20.06.2013 do zaplatenia zamietol, v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.420,91 Eur od 08.03.2011 do 19.06.2012, zo sumy 1.390,91 Eur od 20.06.2012 do 15.07.2012, zo sumy 1.360,91 Eur od 16.07.2012 do 19.09.2012, zo sumy 1.330,91 Eur od 20.09.2012 do 18.10.2012, zo sumy 1.300,91 Eur od 19.10.2012 do 19.11.2012, zo sumy 1.270,91 Eur od 20.11.2012 do 19.12.2012, zo sumy 1.240,91 Eur od 20.12.2012 do 21.01.2013, zo sumy 1.210,91 Eur od 22.01.2013 do 19.02.2013, zo sumy 1.180,91 Eur od 20.02.2013 do 19.03.2013, zo sumy 1.150,91 Eur od 20.03.2013 do 19.05.2013, zo sumy 1.120,91 Eur od 20.05.2013 do 19.06.2013, zo sumy 1.090,91 Eur od 20.06.2013 do zaplatenia konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal proti žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 1.090,91 Eur s príslušenstvom (zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, zákonného 6 % ročného úroku, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,74 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 23.09.2010 na zmenkovú sumu 1.420,91 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 08.03.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 330 Eur a na úroky uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 23.07.2014 č. k. 3Cb/31/2014-23, v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.090,91 Eur so 6 %-ným ročným úrokom vo výške 175,31, 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.090,91 Eur od 20.06.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,74 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol, a to v časti , v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. Súd prvej inštancie rozhodoval vo veci opätovne, keď Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. 8Cob/527/2014-65 zo dňa 26.11.2015 horeuvedený rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom odvolaním napadnutej časti výroku zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015 vzal žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť. V konaní si uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, hoci naň boli riadne predvolaní, svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním (doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.06.2016) a nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd prvej inštancie v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v ich neprítomnosti. Súd prvej inštancie prejednal vec v takom rozsahu, v akom o nej doposiaľ nebolo právoplatne meritórne rozhodnuté. Predmetom konania ostalo len zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.420,91 Eur s príslušenstvom do zaplatenia a rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, zmenky, plnomocenstva, originálu zmenky, tlačiva C, rozsudku, odvolania, uznesenia KS v Trenčíne a čiastočného späťvzatia návrhu. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca je indosatár zmenky vystavenej v N. dňa 23.09.2010 na zmenkovú sumu 1.420,91 Eur, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť pri predložení na rad pôvodného zmenkového veriteľa N. s.r.o., so sídlom v D. sumu 1.492,91 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 08.03.2011. Miesto splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na žalobcu ako indosatára. Žalovaný zaplatil zmenkovú sumu 330 Eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z úradnej činnosti mu je známe, že spoločnosť N. s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami, vystavenými spotrebiteľmi na rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne). Pri vykonávaní dôkazov vychádzal súd prvej inštancie zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli strany sporu, pretože vykonanie týchto dôkazov považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie vykonal súd prvej inštancie na pojednávaní, obe procesné strany mali možnosť vyjadriť sa k obsahu dôkazných prostriedkov. Na vec aplikoval súd prvej inštancie ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a čl. 19, čl. 5 ods. 1 prvá a druhá veta Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. O čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom súd prvej inštancie rozhodol podľa 96 ods. 1, 3 veta prvá O.s.p., platnom a účinnom v čase, keď bolo o ňom rozhodované. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkami žalobcu spočívajúcimi v tom, že vo veci nemalo byť nariadené pojednávanie a konanie malo byť písomné, respektíve v tom, že ak súd vo veci nariadil pojednávanie, mal to urobiť odôvodneným uznesením. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia uvádza, že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje súd za potrebné, možno nariadiť ústne pojednávanie. Súd prvej inštancie považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, pretože vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie na objasnenie skutkového stavu. Spôsob a rozsah vykonávania dôkazov určuje výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). Vzhľadom k tomu, že súd ako najvhodnejší a zároveň najspravodlivejší spôsob vykonania dôkazov považoval ich vykonanie na pojednávaní, na ktorom majú strany sporu bezprostrednú možnosť vyjadriť sa k dôkazom a zároveň aj reagovať na vyjadrenia druhej procesnej strany, nariadil vo veci pojednávanie. V zmysle čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie uznesením. V časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.420,91 Eur od 08.03.2011 do 19.06.2012, zo sumy 1.390,91 Eur od 20.06.2012 do 15.07.2012, zo sumy 1.360,91 Eur od 16.07.2012 do 19.09.2012, zo sumy 1.330,91 Eur od 20.09.2012 do 18.10.2012, zo sumy 1.300,91 Eur od 19.10.2012 do 19.11.2012, zo sumy 1.270,91 Eur od 20.11.2012 do 19.12.2012, zo sumy 1.240,91 Eur od 20.12.2012 do 21.01.2013, zo sumy 1.210,91 Eur od 22.01.2013 do 19.02.2013, zo sumy 1.180,91 Eur od 20.02.2013 do 19.03.2013, zo sumy 1.150,91 Eur od 20.03.2013 do 19.05.2013, zo sumy 1.120,91 Eur od 20.05.2013 do 19.06.2013, zo sumy 1.090,91 Eur od 20.06.2013 do zaplatenia súd prvej inštancie konanie zastavil, pretože v tejto časti vzal žalobca návrh na začatie konania späť. Uviedol, že prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by bol právne neúčinný, pretože k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním vo veci. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal vecnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o tej časti predmetu konania, ktorá ostala jeho predmetom po rozhodnutí krajského súdu. Súd sa najskôr vysporiadal s námietkami žalobcu, že žalovaný nenamietal kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky (týkajúce sa dôvodu jej vystavenia). K tomu súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle čl. I § 17 ods. 2 ZZŠ súd musel skúmať aj vlastný vzťah žalovaného k vystaviteľovi zmenky. Citované zákonné ustanovenie má procesný charakter (upravuje postup súdu v konaní, v ktorom sa uplatňuje právo na priznanie plnenia zo zmenky). Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015 doplnené, neobsahuje v čl. II prechodné ustanovenia. Preto sa toto nové ustanovenie použije aj na toto konanie. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou. Zo zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáhal proti žalovanému práva zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou N. s.r.o. žalovanému ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou N. s.r.o. na žalobcu. Zdôraznil, že zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať námietku proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať v zásade námietky týkajúce sa právneho vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní zmenky konal v zlej viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou. To však neplatí, ak vznikol záväzok dlžníka v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V takom prípade môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd v konaní musí na také skutočnosti prihliadnuť ex offo, aj ak by námietky vznesené neboli. V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy vyplnenej do zmenky, čo súd prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považoval za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9 % ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Súd prvej inštancie uviedol, že nespochybnil, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky, že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, z verejného záujmu a pod.). Zmenka môže byť uplatnená medzi subjektmi, ktoré zo svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Súd prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanej veci je nepochybné, že žalovaný uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou N. s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola neskôr indosovaná na žalobcu. Spoločnosť N. s.r.o. v právnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Táto spoločnosť musela poznať všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti N. s.r.o. na žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva žalobcom podaných žalôb vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového úroku vo výške takmer 100 % ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi - dodávateľovi namietať. Takýmto spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným (nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné. Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS) o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Zmenkový úrok vo výške takmer 100 % ročne je podľa názoru súdu prvej inštancie dojednaný neplatne (pre rozpor s dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Keďže ide o neplatnosť absolútnu, súd prvej inštancie na ňu prihliadol ex offo. Absolútna neplatnosť dopadá na celé dojednanie zmenkového úroku, na právny vzťah účastníkov pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné konvalidovať ju tým, že žalobca si uplatní plnenie len časti tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť, že žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne vzal žalobca späť, nekonvaliduje neplatnosť dojednania zmenkového úroku 0,25 % denne. Toto dojednanie je neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné žalobcovi priznať ani znížený zmenkový úrok 0,06 % denne. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré strany sporu nenavrhli. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli strany sporu, avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Súd musí k otázke vykonania iných ako stranami sporu navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvej inštancie svoj postup nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvej inštancie predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantovaný v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na ne ani upozorniť. V danom konaní následkom bolo nesprávne rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., keď porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonaného bez návrhu. Odvolacie dôvody žalobca oprel o názory a závery rozsudku Najvyššie ho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2013, sp.zn. 10Co/79/2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
4. Odvolací súd posúdením obsahu odvolania žalobcu podľa § 124 ods. 1 CSP ustálil, že odvolanie žalobcu nesmeruje proti časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.420,91 Eur od 08.03.2011 do 19.06.2012, zo sumy 1.390,91 Eur od 20.06.2012 do 15.07.2012, zo sumy 1.360,91 Eur od 16.07.2012 do 19.09.2012, zo sumy 1.330,91 Eur od 20.09.2012 do 18.10.2012, zo sumy 1.300,91 Eur od 19.10.2012 do 19.11.2012, zo sumy 1.270,91 Eur od 20.11.2012 do 19.12.2012, zo sumy 1.240,91 Eur od 20.12.2012 do 21.01.2013, zo sumy 1.210,91 Eur od 22.01.2013 do 19.02.2013, zo sumy 1.180,91 Eur od 20.02.2013 do 19.03.2013, zo sumy 1.150,91 Eur od 20.03.2013 do 19.05.2013, zo sumy 1.120,91 Eur od 20.05.2013 do 19.06.2013, zo sumy 1.090,91 Eur od 20.06.2013 do zaplatenia. V odvolaní sa nenachádzajú žiadne odvolacie tvrdenia žalobcu, ktorým by túto časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napádal a uvádzal dôvody týkajúce sa vecnej nesprávnosti tejto časti výroku rozsudku a postupu súdu prvej inštancie. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania.
5. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov a v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá je predmetom konania a týka sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
11. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal pôvodne zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadil v čase rozhodovania súdom prvej inštancie platným O.s.p. a v súčasnosti CSP.
12. Na prejednanie veci (v jej zostávajúcej časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy) nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné. Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase nariadenia ústneho pojednávania súdom prvej inštancie v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán sporu a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej bolo vykonané podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospel k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydal a na pojednávanie predvolal účastníkov vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
13. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v deň pojednávania umožňovalo súdu pokračovať v konaní, aj keď je strana sporu nečinná a vec prejednať, prípadne i vo veci meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany sporu len za zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že strana sporu bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná a zároveň nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu pri dodržaní podmienok podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie stanoveného na deň 07.06.2016 s dostatočným časovým predstihom. Dňa 07.06.2016, t.j. v deň nariadeného pojednávania, doručil právny zástupca žalobcu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vedeným na inom okresnom súde. O odročenie pojednávania požiadal len pre prípad, že vykonanie dôkazov navrhne žalovaný alebo dôkazy vykoná súd.
14. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 07.06.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu boli splnené procesné podmienky podľa v tom čase platného a účinného § 101 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že na strane právneho zástupcu žalobcu nebol žiaden dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania týkajúci sa jeho osoby. Naviac je potrebné uviesť, že ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní obsahujúce aj návrh na odročenie pojednávania nemalo náležitosti podľa § 119 ods. 2 O.s.p.
15 . Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 07.06.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to listinami podľa § 129 ods. 1 O.s.p.. Oboznámil návrh žalobcu, plnomocenstvo, zmenku, záznam súdu o prevzatí zmenky, tlačivo C, rozhodnutie Okresného súdu Partizánske, odvolanie, zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne a čiastočné späťvzatie návrhu ( zápisnica č.l.83). Avšak dokazovanie inými listinami, najmä zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru súd prvej inštancie nevykonal. V tomto smere odvolací súd považuje za nutné uviesť, že dokazovanie zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru súd prvej inštancie ani vykonať nemohol, pretože tieto listiny sa v spise, ktorý bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní nenachádzajú, do tohto spisu neboli predložené ani pripojené súdom prvej inštancie v rámci jeho úradnej činnosti a ani na základe, že by ich bol súd prvej inštancie vyžiadal od pôvodného majiteľa zmenky. Práve zmluva o úvere so všeobecnými obchodnými podmienkami tvoria podstatný dôkaz pri ustálení a určení postavenia žalovaného, či sa jedná o spotrebiteľa.
16. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie dokazovanie zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nevykonal podľa § 129 ods. 1 O.s.p., v odôvodnení rozsudku tieto listiny posudzuje a hodnotí pre zistenie skutkového stavu veci a jeho následného právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, teda bez opory v zistenom skutkovom stave vyvodil, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému ako spotrebiteľovi a k absolútnej neplatnosti zmenkového dojednania týkajúceho sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % prihliadol súd prvej inštancie z úradnej povinnosti.
17. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli náležite právne relevantným spôsobom a postupom zistené z dôkazných prostriedkov. Súdom prvej inštancie zistený a konštatovaný skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je presvedčivé.
19. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom a postupom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k neoprávnenosti uplatneného peňažného nároku žalobcu predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvej inštancie a je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
20. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 01.07.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl. 1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť právne normy Civilného sporového poriadku aplikované a interpretované.
21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo žalobcovi a žalovanému znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovaného na spravodlivý proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.
22. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nie je z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
23. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, odvolací súd sa vecnými námietkami žalobcu nezaoberal.
24. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie zabezpečí a založí do súdneho spisu zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť N. s.r.o. so žalovaným, na zabezpečenie ktorého bola vystavená zmenka a po zadovážení týchto listín vykoná dokazovanie listinou podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom postupe umožní stranám sporu realizáciu práva vyjadriť sa k dôkazom v súlade s čl. 9 CSP, vrátane procesného práva podľa § 182 CSP pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Na prejednanie veci nariadi súd pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu za dodržania lehoty podľa § 178 ods. 2 CSP a procesných práv strán sporu v občianskom civilnom procese a v písomnom vyhotovení rozsudku uvedie náležitosti stanovené v § 220 CSP.
25. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že aj v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vytkol súdu prvej inštancie tie isté vady konania a rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie v novom rozhodnutí neodstránil.
26. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).