Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/19/2022

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júla 2023 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. B. C. D. E. - nar. XX.XX.XXXX v Jeseníku, Česká republika, trvale bytom D. A., F. G. H. XXXX/X, I. J.

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na ,

p r e t o ž e

-dňa 18.1.2022 v čase okolo 13:10 hod. zastavil so svojím motorovým vozidlom Volkswagen Sharan, EČV: J. XXX E., ktoré v tom čase viedol na križovatke ulíc Vagonárska a Pod bránou v Poprade, stiahol okno na strane vodiča a tam stojacej poškodenej K. B. – jeho bývalej manželke na jej adresu uviedol: „Bojíš sa? Skántrim Ťa a rozkopem“ a tiež: „Hej, bojíš sa, bojíš sa, ešte si Ťa počkám“, pričom po vyslovení predmetnej verbálnej hrozby z miesta činu ihneď odišiel na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodenej K. B. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

t e d a

-inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe.

Za to mu

u k l a d á

Podľa , s použitím , a trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov.

Podľa ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obž. A. B. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na písm.

c/ na tom skutkovom základe, že dňa 18.1.2022 v čase okolo 13:10 hod. zastavil so svojím motorovým vozidlom Volkswagen Sharan, EČV: J. XXX E., ktoré v tom čase viedol na križovatke ulíc Vagonárska a Pod bránou v Poprade, stiahol okno na strane vodiča a tam stojacej poškodenej K. B. – jeho bývalej manželke na jej adresu uviedol: „Bojíš sa? Skántrim Ťa a rozkopem“ a tiež: „Hej, bojíš sa, bojíš sa, ešte si Ťa počkám“, pričom po vyslovení predmetnej verbálnej hrozby z miesta činu ihneď odišiel na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodenej K. B. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Konajúci súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obž. A. B., výsluchom poškodenej K. B., prečítaním záverov znaleckých posudkov L. J. L. a listinných dôkazov i v smere naznačenom odvolacím súdom v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30.1.2024 zistiac pritom nasledovné skutočnosti.

Obž. A. B. v konaní pred súdom tvrdil, že s poškodenou K. B. - bývalou manželkou sa v žalovaný deň stretol, ich slovná komunikácia mala trvať maximálne 17 sekúnd, ale bez akýchkoľvek jeho verbálnych útokov a vyhrážok k osobe poškodenej K. B.. Tvrdenia poškodenej K. B. považoval za nepravdivé a použité s motívom ho spolu s adoptovaným synom „ okradnúť“ alebo „pokúsiť okradnúť“.

Poškodená K. B. v konaní pred súdom tvrdila, že s obžalovaným sa v žalovaný deň stretla tak, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla pri nej zastavil, škaredo a vulgárne sa o nej vyjadril slovami „ako vyzeráš ty kurvo“, načo ho slovne upozornila, aby jej dal pokoj, ale obžalovaný v slovných útokoch na jej osobu pokračoval, vulgárne jej nadával slovami “piča a kurva“, zároveň sa jej vyhrážal, že ju skántri, rozkope, že si na ňu počká a súčasne sa jej pýtal, či sa ho bojí, načo mu povedala, že áno a z miesta činu rozrušená odišla, pričom konanie obžalovaného telefonicky oznámila polícii, keďže sa bála, že obžalovaného stretne znova.

Poškodená K. B. v prípravnom konaní vo svojich výpovediach dňa 19.1.2022 a dňa 1.3.2022 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku v podstate zhodne uvádzala, že keď sa v žalovaný deň vracala domov z práce, na križovatke ulíc Vagonárska a Pod bránou v Poprade zastavilo pri nej auto, ktoré viedol obžalovaný, že obžalovaný sa jej cez otvorené okno vozidla opýtal „ako vyzerá“ a že keď mu povedala, aby sa staral o seba, že sú už štyri roky rozvedený, tak sa jej obžalovaný opýtal, či má vystúpiť z vozidla a nato povedať slová „ teraz Ťa tu rozkopem a skántrim Ťa“ i to či sa ho bojí, jemu nikto nič neurobí, že on sa nikoho nebojí, čo v nej vyvolalo strach a obavu z toho, že obžalovaný splní predmetné vyhrážky, keďže už v minulosti ju opakovane verbálne a fyzicky napadol.

Rozpory vo výpovediach poškodená K. B. odôvodnila len tým, že na niektoré veci, ktoré neuviedla v konaní pred súdom si už pre odstup času nepamätá.

Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2022 zo dňa 15.3.2022 L. J. L. vyplýva, že znalkyňa osobu obžalovaného hodnotila ako osobnosť sociálne extrovertovanú, družnú, živo reaktívnu, s potrebou obklopovať sa povrchnými interakciami a vzťahmi, s črtami závislej orientácie, s potrebou podpory a súhlasu. Osobu obžalovaného znalkyňa hodnotila ako málo afiliantnú, emočne neangažovanú, pri celkove jednoduchej a skôr oploštenej emotivite. Obžalovaný má podľa znalkyne a v rámci blízkych a rodinných vzťahov potrebu sa autoritatívnejšie sebapresadzovať, pri navonok akcentovanej maskulinite a zároveň vnútornej inferiorite, ktorú podľa znalkyne pravdepodobne kompenzuje prezentovaným sebavedomím, sebaistotou a agitovanosťou. Znalkyňa u obžalovaného konštatovala potrebu zdôrazňovať svoje pracovné zásluhy a kontakty a súčasne devalvovať svojich blízkych, jeho prežívanie označila za zúžené až ploché, s deficitom emociálnej angažovanosti a empatie. U obžalovaného sú podľa znalkyne a záverov jej znaleckého posudku evidentne znížené vnútorné zdroje na zvládanie záťaže, čo pravdepodobne u obžalovaného determinuje istú formu nezdržanlivosti, neodkloniteľnosti a neschopnosti odložiť svoje impulzívne nápady a potreby, pri celkove zúženom, chvatnom skenovaní vonkajších podnetov s tým, že prevládajúci štýl zvládania je u obžalovaného v súčasnosti zúžený, s menšou konzistentnosťou pri zvládaní záťaže, so striedaním racionálneho a afektívneho prístupu k riešeniu, čo podľa znalkyne môže spôsobovať menšiu predvídateľnosť jeho reakcií. Znalkyňa v znaleckom posudku súčasne skonštatovala, že pri domnelom, či reálnom príkorí sa dá u obžalovaného očakávať ľahko aktivizovateľná podozrievavosť, kritickosť a hnevlivosť, s prejavmi neistoty a s prežívaním znehodnotenia a negatívneho sebaobrazu, čo mohlo u obžalovaného prispieť k neúmernému tlaku, ktorý vyvíjal na poškodenú, ako bývalú manželku, s potrebou kontroly nad situáciou v matrimóniu. Znalkyňa u obžalovaného nezistila agresivitu, ako jeho postojovú

charakteristiku vo všeobecnosti, ale s jeho impulzívnym vyhodnocovaním a reagovaním , orientáciou na naivné očakávanie absolútnej podpory, súhlasu a tolerancie k jeho potrebám v blízkych vzťahoch, keďže obžalovaný opak prežíva ako zradu a môže sa brániť uvedomovaniu si vlastnej inferiority, hyperkompenzovaným sebavedomím a potrebou sebapresadzovania. Obžalovaný sa podľa záverov znaleckého posudku nevie ani v súčasnosti primerane a zrelo vysporiadať s rozpadom rodiny, čo u neho determinuje opakujúce sa afektívne a agresívne správanie vo vzťahu k poškodenej, ako bývalej manželke, ku ktorej má negatívny vzťah - dehonestuje jej zovňajšok, správanie i morálne zásady. Obžalovaný podľa znalkyne rozpad manželstva s poškodenou a stratu rodiny, vrátane kontaktu s deťmi a vnúčatami prežíva úporne a ukrivdene, z čoho obviňuje práve poškodenú a to je pretrvávajúcim zdrojom jeho agresívneho napätia voči poškodenej, s neprimeranými formami správania, nevylučujúc jej v osočovanie a vyhrážanie. Obžalovaný má podľa znaleckého posudku vo všeobecnosti snahy skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a prezentovať sa sociálne žiaduco, vo vzťahu k poškodenej je veľmi negatívny, s tendenciou ju devalvovať až deklasovať i formou podávania trestných oznámení na jej osobu z rôznych dôvodov, napr. pre krádež jeho výplaty, snubného prsteňa, neoprávnenú práceneschopnosť, klamstvá, krádeže v jej zamestnaní, spochybňovanie svojho otcovstva k ich deťom, pomenovaním poškodenej ako „bjehna“ a pod. Znalkyňa súčasne konštatovala, že ak obžalovaný voči poškodenej neguje a bagatelizuje svoje konanie a žalovaný skutok, tak len preto, že predmetné skutočnosti skresľuje vo svoj prospech.

Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2022 zo dňa 15.3.2022 znalkyne L. J. L. vyplýva, že znalkyňa u poškodenej K. B. nezistila osobnostné či temperamentové predispozície, ktoré by nasvedčovali pre poruchovo - štruktúrovanú osobnosť, ani predispozície ku konfabulácií, či dramatizácie vyšetrovaných skutočností. Poškodená je podľa znalkyne spôsobilá dané skutočnosti správne vnímať, uchovať si ich v pamäti a správne ich aj reprodukovať. Znalkyňa u poškodenej nezistila zvýšené tendenciie k vedomej a účelovej lži alebo k vymyslenému motívu vypovedať v neprospech obžalovaného, ani fabulačné a konfabulačné tendencie, ale súčasne konštatovala tendenciu poškodenej pristupovať k udalostiam jednostranne, s deficitom sebareflexie. Znalkyňa u poškodenej konštatovala ľahostajno-negatívny vzťah k obžalovanému, ale súčasne i obavu z obžalovaného a túžbu nemať s ním žiadny kontakt a interakciu.

Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že poškodená K. B. dňa 18.1.2022 podala na obž. A. B. trestné oznámenie, v ktorom popísala okolnosti predmetného skutku s tým, že i pri tomto procesnom úkone poškodená tvrdila, že z vyhrážok a z konania obžalovaného mala a má strach a obavy, keďže obžalovaný sa voči nej obdobného násilného konania a vyhrážok dopustil aj v minulosti, začo bol aj právoplatne odsúdený. ,,

Z ďalšieho listinného dôkazu v podobe prepisu telefonického hovoru poškodenej na policajnú linku č. 158 zo dňa 18.1.2022 vyplýva, že poškodená v čase okolo 13:00 hod. telefonicky oznámila vyhrážky obžalovaného a jeho verbálnu hrozbu, že si poškodenú „nájde, počká, sprace a rozkope“.

Z listinného dôkazu v podobe fotokópie SMS komunikácie medzi poškodenou K. B. a K. M. – sestrou obžalovaného nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa žalovaného konania obžalovaného a ani okolnosti žalovaného skutku.

Po takto vykonanom dokazovaní, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo i v ich súhrne v zmysle zásad uvedených v dospel konajúci súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obž. A. B. na tom skutkovom základe, že dňa 18.1.2022 v čase okolo 13:10 hod. zastavil so svojím motorovým vozidlom Volkswagen Sharan, EČV: J. XXX E., ktoré v tom čase viedol na križovatke ulíc Vagonárska a Pod bránou v Poprade, stiahol okno na strane vodiča a tam stojacej poškodenej K. B. – jeho bývalej manželke na jej adresu uviedol: „Bojíš sa? Skántrim Ťa a rozkopem“ a tiež: „Hej, bojíš sa, bojíš sa, ešte si Ťa počkám“, pričom po vyslovení predmetnej verbálnej hrozby z miesta činu ihneď odišiel na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodenej K. B. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie .

Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe výpovedí poškodenej K. B., z vyššie uvedených listinných dôkazov a zo záverov znaleckých posudkov L. J. L. vypracovaných k osobe obžalovaného a k osobe poškodenej, na obsah ktorých poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Hoci obžalovaný spáchanie žalovaného skutku popieral a bránil sa tým, že poškodenej sa pri ich náhodnom stretnutí dňa 18.1.2022 nijakým vulgárnym a verbálnym spôsobom nevyhrážal a že tvrdenia poškodenej sú len účelové, ale konajúci súd predmetnej obrane obžalovaného neuveril, považoval ju len za účelovú a použitú v snahe vyviniť sa z trestnoprávnych následkov svojho konania, aj s poukazom na vyššie uvedené výpovede poškodenej K. B., listinné dôkazy i na závery oboch znaleckých posudkov L. J. L., ktorých obsah vzájomne korešpondoval a logicky objektívne na seba i vzájomne nadväzoval.

Z hľadiska právnej kvalifikácie konajúci súd konanie obžalovaného A. B. kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , pretože obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe.

Podľa sa chránenou osobou rozumie osoba blízka.

Podľa sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa blízkou osobou sa na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa rozumie aj bývalý manžel.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne úvahy konajúceho súdu bolo preto potrebné konanie obžalovaného, ktoré spočívalo vo verbálnych vyhrážkach o „skántrení a rozkopaní“ poškodenej, so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu, ale i na okolností, ktoré žalovanému skutku predchádzali, i so zreteľom na fyzické a povahové vlastnosti obžalovaného, na jeho predchádzajúci spôsob života a na právoplatné odsúdenia za rovnaké trestné činy a vo vzťahu k tomu istému predmetu útoku, t. j. k osobe poškodenej K. B., ale i so zreteľom na ďalšie postihnutia obžalovaného za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch a opäť vo vzťahu k poškodenej K. B., a to za veľmi krátke časové obdobie nasledujúce po sebe, posúdiť ako trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , pretože jeho vyhrážky boli spôsobilé u poškodenej osoby vzbudiť reálnu a dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

V tejto súvislosti je potrebné zo strany konajúceho súdu poukázať nato, že ustanovenie klasifikuje možnosť spôsobenia dôvodnej obavy a nie aj jej spôsobenie, pričom obžalovaným použitý spôsob vyhrážania, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti takúto dôvodnú obavu o život a zdravie u poškodenej K. B. nepochybne mohol vyvolať a aj vyvolal i s poukazom na závery znaleckého posudku L. J. L., ktorá u obžalovaného konštatovala evidentne znížené vnútorné zdroje na zvládanie záťaže, čo u neho determinuje istú formu nezdržanlivosti, neodkloniteľnosti a neschopnosti odložiť svoje impulzívne nápady a potreby, čo u obžalovaného môže spôsobovať menšiu predvídateľnosť jeho reakcií i to, že obžalovaný je vo vzťahu k poškodenej veľmi negatívny, s tendenciou ju devalvovať až deklasovať a s poukazom nato, že u obžalovaného nešlo o náhodný a ojedinelý slovný a fyzický útok na poškodenú, keďže obžalovaný už bol v minulosti právoplatne odsúdený za rovnaký trestný čin na základe trestného rozkazu Okresného súdu Kežmarok, sp.zn. zo dňa 27.7.2016, právoplatného dňom 27.7.2016 a rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp.zn. zo dňa 31.1.2018, právoplatného dňom 31.1.2018 i právoplatne postihnutý na základe rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok za priestupok podľa zákona o priestupkoch zo dňa 15.11.2021, všetko vo vzťahu k poškodenej K. B..

Z hľadiska subjektívnej stránky konajúci súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie plne trestne zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa , pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady, ktoré sú platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne k tomu, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných činov.

Konajúci súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku a motív konania obžalovaného i na samotnú osobu obžalovaného A. B., jeho pomery a možnosť nápravy i na príslušné ustanovenie a na ustanovenie , , nezistiac pritom žiadnu z poľahčujúcich okolností v zmysle , ale so zistením priťažujúcej okolnosti v zmysle a dospel k záveru, že u obžalovaného sa účel trestu dosiahne uložením trestu odňatia slobody pri zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a to vo výmere 16 mesiacov a skúšobnou dobou vo výmere 26 mesiacov, vzhľadom na nasledujúce ustanovenia upravujúce zásady ukladania trestov.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda aby trest plnil tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Podľa sa za priťažujúcu okolnosť považuje to, že obžalovaná osoba bola už za trestný čin odsúdená; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa , ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Keďže konanie obžalovaného bolo konajúcim súdom z hľadiska právnej kvalifikácie vyhodnotené ako prečin nebezpečného vyhrážania , , s poukazom na , za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky, bolo potom potrebné aplikovať vyššie uvedené ustanovenie , a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov až 3 roky.

Konajúci súd, vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia uzatvára, že účel trestu a náprava obžalovaného sa dá teda dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, keďže podľa neho vyššie uložený trest odňatia slobody a skúšobnej doby zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov, ako aj samotnej osobe obžalovaného, hoci obžalovaný si musí byť vedomý potreby a nutnosti viesť počas skúšobnej doby riadny spôsob života a nepáchať žiadnu trestnú činnosť, pod hrozbou možnej premeny uloženého výchovného trestu odňatia slobody, ak tieto podmienky nesplní.

Poškodená si v adhéznom konaní od obžalovaného žiadnu škodu neuplatňovala a preto o nej konajúcim súdom rozhodované nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.