Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-81-2016.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/81/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Komerční banka, a.s., Na Příkopě 969/33, Praha 1, IČO: 45 317 054, zastúpený advokátom JUDr. Romanom Majerom, Úslavská 33, Plzeň, ČR, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, L. A. XXXX/XXX, X., o zaplatenie 98.781,10Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 8Cb/49/2014-88 zo dňa 09.12.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalobcu odmieta.
Žalovanej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 98.781,10 Kč s prísl., ktorý žalobca odôvodňoval tým, že so žalovanou dňa 06.03.2008 uzatvoril zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 100.000,- Kč, ktorý ale táto riadne nesplácala a dostala sa s plnením povinností, ku ktorým sa zaviazala do omeškania. Podľa žalobcu dlžná suma predstavovala sumu 98.781,10 Kč s tým, že dlžná suma úveru bola vo výške 92.520,45 Kč a 6.260,65 Kč poplatky. Okrem uvedeného žalobca žiadal priznať úroky z úveru vo výške 96.337,04 Kč a úroky z omeškania vo výške 30.484,85 Kč, vyčíslené ku dňu 05.08.2013, úroky z omeškania vo výške 7,05 % zo sumy 98.781,10 Kč od 06.08.2013 do zaplatenia a úroky vo výške 23,29 % zo sumy 92.520,45 eur od 06.08.2013 do zaplatenia.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, pretože zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 52 ods. 1 Obč. zák., ktorú na daný právny vzťah aplikoval bez ohľadu na dohodu strán o aplikácii Obchodného zákonníka dospel záveru, že žalobca zosplatnil pohľadávku, keď žalovaná naposledy uhradila splátku úveru dňa 10.04.2009, pričom splátka úveru splatná dňa 20.05.2009 ani ďalšie splátky uhradené neboli. Premlčacia doba začala plynúť podľa § 101 a § 103 Obč. zák. s tým, že je 3 roky a tak právo žalobcu vymáhať dlžnú sumu je premlčané, pretože návrh bol podaný na súde až dňa 08.08.2013, ktoré síce premlčaním nezaniklo, ale z dôvodu námietky premlčania súd nemohol žalobcovi žalovaný nárok priznať. Žalobca poukazoval i na uznanie záväzku a so žalovanou uzatvorenú dohodou o splátkach, ku ktorým dôkazom ale súd neprihliadol, pretože podľa výpovede žalovanej pred súdom prvej inštancie táto uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o právnych následkoch súvisiacich s premlčacou dobou a uznaním dlhu, preto súd i úkon uznania záväzku v spojení s dohodou o splátkach považoval za rozpor s dobrými mravmi, ktorý je v nesúlade s § 558 Obč. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale žalovanej žiadne trovy nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané žalobcom odvolanie, ktorý žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania mal za
to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a konanie je tak postihnuté vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie o nevedomosti žalovanej, ktorá ale nie je zbavená spôsobilosti k právnym úkonom a to i v súlade so zásadou súkromného práva „ ignorantia legis non excusat“. Takouto aplikáciou na daný právny pomer by sa vytvoril neprijateľný prvok neistoty v právnych vzťahoch, kedy nie je možné po subjektoch žiadať, aby skúmali, či druhá strana chápe význam právnych úkonov, ktoré vykoná. Uznanie dlhu žalovanou bolo nevyhnutnou podmienkou preto, aby s ňou bola uzatvorená dohoda o splátkach, pretože bez uzatvorenia tejto dohody by jej nebolo umožnené dlh splácať, preto žalobca v dobrej viere konal, keď umožnil žalovanej urovnať spor bez toho, aby hrozilo zvýšenie dlhu o náklady súdneho konania. Práve takýto postup by bol v rozpore s dobrými mravmi, preto sa žalobca snažil žalovanej uľahčiť jej ťažkú životnú situáciu, čo ale nemôže byť vyhodnotené v žalobcov neprospech. Práve inštitút uznania dlhu je inštitútom zaisťovacím, čím sa vytvorí právna domnienka, že dlh v dobe uznania trvá a jeho existenciu potom nemusí veriteľ preukazovať a znášať dôkazné bremeno, ktoré leží v takom prípade na strane žalovanej ako dlžníka. Podľa názoru žalobcu súd nemôže ľubovoľne určovať, ktoré právne úkony svojprávnej osoby vezme na zreteľ a ktoré považuje za relevantné a ktoré nie a rôznu váhu prikladá i predloženým dôkazným prostriedkom.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že žalobca iba zneužil jej dôveru, čo je v rozpore s dobrými mravmi a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a to tak v časti zamietnutia žaloby, ako i rozhodnutia o trovách konania.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) zistil, že odvolanie proti uzneseniu nebolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
7. Podľa § 362 C.s.p.
(1) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (3) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. (4) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.
Podľa § 204 O.s.p.
(1) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. (3) Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.
8. Podľa § 386 C.s.p.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
9. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že rozsudok súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu prevzal dňa 14.01.2016, čo znamená, že dňom 15.01.2016 začala plynúť lehota na podanie odvolania, ako vyplývalo i z poučenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a ktorá lehota uplynula dňa 29.01.2016, t.j. piatok. Z potvrdenia pošty o prijatí zásielky - odvolania na poštovú prepravu vyplýva, že táto bola daná na poštu dňa 04.02.2016, teda zjavne po uplynutí lehoty na podanie odvolania a to tak podľa procesného predpisu platného v čase podaného odvolania, ako i predpisu platného v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolanie bolo doručené súdu dňa 08.02.016. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolanie bolo podané oneskorene, preto ho odvolací súd podľa § 386 písm. a) C.s.p. ako podané oneskorene odmietol a vecou samou sa z tohto dôvodu nezaoberal.
10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., ale žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, ale bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby túto odvolací súd priznával a súdny úradník súdu prvej inštancie následne samostatným rozhodnutím rozhodol o trovách konania, ktoré by boli vo výške 0,-
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).