Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-19-2017.pdf
PDF · 99.62 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. Z., nar. XX. XX. XXXX a E. Z., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka: F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. H. T., A. E. XXXX/X a otec: A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. E., M. XX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. februára 2017 č.k. 7P/218/2016-85, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P 24/2013-32 zo dňa 26. 03. 2013 v časti o výživnom na maloleté deti F. a E. Z. tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú F. zvýšil zo sumy 40 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne a na maloletého E. zo sumy 30 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, od 01. 01. 2016. Zročné výživné na maloletú F. za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2017 vo výške 390 eur zaviazal otca platiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletého E. za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2017 vo výške 390 eur zaviazal otca platiť v splátkach po 30 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9P 24/2013-32 zo dňa 26. 03. 2013 bolo manželstvo rodičov maloletých detí, rozvedené. Na čas po rozvode súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu, a to na maloletú Lenku vo výške 40 eur mesačne a na maloletého E. vo výške 30 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 04. 2013. Matka v tom čase bola zamestnaná a jej priemerný zárobok bol 370 eur. Otec v tom čase bol živnostník a podľa jeho uvedenia bol jeho zárobok 1.000 eur. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). 1.3.Dôvodil tým, že v danom prípade došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletých detí a tiež na strane rodičov. U maloletých detí zmenu pomerov videl v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2013, sa potreby maloletých detí zvýšili v dôsledku fyzického rastu na oblečenie, stravu, obuv, hygienické a školské potreby. F. X.. E. je žiakom X.B triedy. Zmenili sa pomery i na strane otca, keď otec ukončil živnostenské podnikanie dňa 23. 03. 2016, v súčasnej dobe je nezamestnaný a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 24. 03. 2016, evidencia trvá, pričom nepoberá žiadne dávky. Od 03. 06. 2016 pracuje na dohodu o vykonaní práce, býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, ktorým neprispieva na bývanie. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom znížil, vyživovacia povinnosť mu nepribudla. 1.4.Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce potreby maloletých detí, súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú F. na sumu 70 eur mesačne a na maloletého E. na sumu 60 eur mesačne od 01. 01. 2016. Prihliadol pritom aj na príjem matky, ktorá okrem pravidelného financovania potrieb maloletých detí, sa na ich výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Otec na maloleté deti prispieva sporadicky oblečením a maloletej F. na telefón paušálom 15 eur mesačne. E., že obaja rodičia majú k deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko preto, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby detí, t.j. nielen fyzické, ale aj duševné potreby. O zvýšení výživného na maloleté deti rozhodol i napriek tomu, že otec je v súčasnej dobe nezamestnaný a má minimálny príjem z dohody o vykonaní práce. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom je prioritná. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd na strane otca zohľadnil nielen jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadania, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa zamestnať, prípadne si nájsť brigádu alebo sa zamestnať v pracovnom pomere aj mimo svojho bydliska. Otec má možnosť pracovať a zabezpečiť si príjem z ktorého by mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na vek otca, možnosti a schopnosti otca a samozrejme odôvodnené zvýšené potreby maloletých detí, súd výživné zvýšil. Takto zvýšené výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami na maloleté deti bude dostatočne pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré otcovi povolil platiť v mesačných splátkach popri bežnom výživnom. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním otec maloletých detí. Namietal, že súdu pred posledným pojednávaním posielal potvrdenia o tom, že si hľadá prácu. Nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, jeho príjem z dohody o pracovnej činnosti je 120,38 eur za mesiac január 2017. Okrem riadneho výživného maloletým deťom prispel sumou viac ako 724 eur za posledný rok navyše. Od 24. 03. 2016 je nezamestnaný, prácu si neustále hľadá, býva s rodičmi, ktorí poberajú dôchodok a majú dosť svojich výdavkov na lieky, diétu a preto nie sú povinní prispievať na výživné jeho maloletých detí. Pôvodne určené výživné má stále uhradené, nie je dlžný, ba dokonca o 724 eur zaplatil navyše, z toho o 215 eur viac na výživnom, maloletej F. na telefón o 179 eur , kúpil im oblečenie, obuv za viac ako 250 eur a po Vianociach poslal balík za 80 eur a tiež sa podieľal na platení výdavkov ktoré mali deti v škole. Preto nesúhlasí s tvrdením matky, že všetko platila sama. O dávku v hmotnej núdzi najskôr nežiadal, nakoľko pracoval na dohodu, neskôr o ňu požiadal, avšak mu ju zamietli práve z tohto dôvodu. Matku detí nepovažuje za dôveryhodnú osobu, nakoľko vedela, že sa podieľal na výdavkoch detí súvisiacich s aktivitami zo školy, neumožnila mu informáciu o veľkosti oblečenia a obuvi detí. Žiada, aby súd vypočul maloletú F. k týmto skutočnostiam. Matka detí mu chce uškodiť, má dlhy u nebankoviek a v COOP JEDNOTA N. nad R. vo výške 13 000 eur, v nemocnici v H. T. a exekúciu na 1400 eur. Preto chce matka zvýšiť výšku výživného, aby mala na svoje poplatky a dlhy. Za každým, keď mu dcéra zavolá, že potrebuje peniaze na výlet, divadlo a pod., sa snaží jej ich ihneď odoslať. Žiada preto zohľadniť, že na výživnom zaplatil viac o 724 eur a navrhuje zrušiť zročné výživné s tým, aby súd ponechal doterajšiu výšku výživného na maloletú F. v sume 40 eur mesačne a na maloletého E. sumu 30 eur mesačne.
4.Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že na strane rodičov maloletých detí, ale aj na strane samotných maloletých detí došlo jednoznačne k zmene pomerov. Od roku 2013 sú deti staršie a v súvislosti s ich rastom sa zvýšili výdavky matky na ich starostlivosť. Návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, z ktorého dôvodu navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojich detí vyšším výživným, nakoľko mu nebráni žiadna zdravotná prekážka v tom, aby si našiel vhodné zamestnanie. Výška zvýšeného výživného tak na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletých detí a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.
5. Matka maloletých detí k odvolaniu otca uviedla, že výhovorky otca ju nezaujímajú. Počas spoločného života sa nevedel o nich postarať, preto sú rozvedení a preto má aj dlhy nadobudnuté počas spolužitia a s ním a platí ich sama. Je to obyčajný chudák, ktorý nechce dať vlastným deťom to, čo im patrí.
6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka detí nie je dôveryhodná osoba pre súd, nakoľko stále klame. Nie je pravdou, že sa o nich nestaral, po rozvode im všetko nechal a zobral si aj pôžičku od zamestnávateľa na pohreb otca matky detí. Nie je pravda, že sa rozviedli kvôli peniazom, ale bolo to preto, že matka potvrdila, že ho podvádzala a mala milencov. O pôžičkách, ktoré si zobrala, nevedel. Istý čas neplatil výživné 70 eur, ale bol práceneschopný a potom to vyrovnal. Otcovstva sa nevzdá, až taký chudák nie je, ale skôr ona je chudera, keď vôbec niečo také môže napísať. Keď si nájde prácu, bude podávať o zmenu starostlivosti o deti. Opätovne žiada o zrušenie zročného výživného.
7.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8.Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“). Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9.Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
10.Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
11.Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvej inštancie, na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej F. zo sumy 40 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a voči maloletému E. zo sumy 30 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k potrebe zmeny úpravy výšky výživného a určil otcovi výživné na maloletú F. v sume 70 eur mesačne a na maloletého E. v sume 60 eur mesačne od 01. 01. 2016 a zaostalé výživné v sume 390 eur na každé dieťa uložil otcovi splatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Otec maloletých detí s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasil a namieta vysokú výšku určeného výživného s tým, že žiada ponechať doterajšie výživné s odôvodnením, že maloletým deťom prispieva i navyše, jednak hradením telefónneho účtu maloletej F. a tiež kúpou oblečenia a prispievaním na školské aktivity detí.
12.V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení, zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. 12.1.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na maloleté deti bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26. 03. 2013 sp.zn. 9P/24/2013, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej F. sumou 40 eur a maloletého E. sumou 30 eur mesačne. Od tejto poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatným zmenám predovšetkým na strane maloletých detí, u ktorých sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky súvisiace najmä s pribúdajúcim vekom detí a v priebehu konania i navštevovaním vyššieho stupňa základnej školy u maloletej F. a základnej školy u maloletého E.. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletých detí, ktorý je síce nezamestnaný a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak pracuje na dohodu o vykonaní práce a teda svojimi schopnosťami dokáže mať dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné na maloleté deti. Taktiež aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca detí zabezpečiť si svojou zárobkovou činnosťou dostatočný príjem na to, aby minimálne súdom určenou sumou prispieval na výživu svojich detí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov voči maloletým deťom trvá i v súčasnej dobe. Taktiež je potrebné poznamenať, že vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami. Ak za situácie, že otec detí tvrdí, že mesačne zarobí na základe dohody o vykonaní práce približne 120 eur mesačne, vyvstáva otázka, z čoho uspokojuje svoje základné potreby. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa o určení výšky výživného v sume 70 eur mesačne na maloletú F. a v sume 60 eur mesačne na maloletého E. odo dňa 01. 01. 2016. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že výdavky na uspokojenie základných potrieb maloletých detí ani táto suma neuspokojí. Suma výživného, určená v takejto výške, žiadnym spôsobom nemôže ohroziť uspokojovanie základných životných potrieb povinnej osoby, t.j. otca maloletých detí. Odvolací súd iba zdôrazňuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a nielen otec sa platením výživného podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa, ale aj matka jednak svojou osobnou starostlivosťou, ktorou sčasti vyvažuje vyživovaciu povinnosť, ale tiež je povinná prispievať na uspokojovanie základných a nevyhnutných potrieb maloletých detí. Na druhej strane je predovšetkým povinnosťou povinnej osoby, t.j. otca, zabezpečiť si dostatočný príjem, z ktorého by bol schopný uhrádzať výživné v určenej výške. V tejto súvislosti odvolací súd iba poukazuje na skutočnosť, že je pravdou, že otec dobrovoľne prispieva na maloleté deti aj nad rámec určeného výživného a preto nemôže byť pre neho problémom, aby zvýšenou sumou prispieval na uspokojenie základných potrieb svojich detí.
13. K námietkam otca v podanom odvolaní, odvolací súd iba poznamenáva, že je nesporné, že potreba zvýšenia výživného na maloleté deti s prihliadnutím na zmeny, ku ktorým od poslednej úpravy výživného došlo, nastala. Aj keď otec je v súčasnej dobe nezamestnaný, situácia v spoločnosti je naklonená k tomu, aby si našiel vhodné zamestnanie s dostatočným príjmom na to, aby mohol prispievať na úhradu nákladov súvisiacich so starostlivosťou o svoje deti. Samozrejme, na druhej strane aj matka detí je povinná prispievať na ich výživu, a to nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj hradením časti nákladov na zabezpečenie ich životných potrieb. Matka v konaní preukázala snahu a ochotu pracovať a zvyšovať svoj príjem, keď sa v krátkom čase zamestnala, aj keď iba na dohodu, ale zabezpečuje si príjem na úhradu nákladov. Obvinenia a námietky voči matke detí, ktoré v odvolaní a vyjadrení uvádza otec maloletých detí, odvolací súd nebral do úvahy, nakoľko ich vyhodnotil ako účelové a v tomto prípade neopodstatnené.
12. Vzhľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci, preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver a podľa § 387 ods. 2 CSP stotožniac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto poukazuje.
14. O náhrade trov konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).