Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-117-2017.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/117/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky 745,71 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 704/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/3684/2013-74 zo dňa 19. augusta 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/3684/2013-74 zo dňa 19. augusta 2016 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 3Er/3684/2013-74 zo dňa 19. augusta 2016 exekučné konanie zastavil.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že oprávnený sa v predmetnej veci domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. 04088/12 zo dňa 04.10.2012.
3. Konštatoval, že na základe posledného rozhodnutia krajského súdu, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia ešte raz preskúmal návrh exekútora na začatie exekúcie a dospel opätovne k záveru, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinným. Dohodu o vyplnení blanko zmenky obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Koncipovanie bianko zmenky je výlučne len v prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Predmetná zmenka bola vystavená zo strany dlžníka na zabezpečenie peňažného záväzku oprávneného, pričom v zmenke nie je vyplnená zmenková suma, dátum a začiatok úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd preto pri rozhodovaní opomenul nielen aplikovať príslušné ustanovenie európskeho práva, ale aj vnútroštátneho práva, týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa ust. § 243f ods. 6 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie zastavil.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie mal v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení napadnutého uznesenia jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie napadnutého uznesenia bolo presvedčivé.
5. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že postavenie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na povinného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou.
6. V prípade posúdenia vzťahu medzi ním a povinným ako spotrebiteľského oprávnený uviedol, že nachádzajúci súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči veriteľovi. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny výklad a uplatnenie priameho účinku smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože v prípade zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku a tak je táto smernica neaplikovateľná na zmenky. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. dlžník v prípade porušenia zákonného zákazu zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou mohol v rozhodcovskom konaní uplatniť voči veriteľovi zodpovednosť za škodu. Keďže dlžník - povinný netvrdila vznik škody ani ho nepreukazoval, rozhodca nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Nakoniec uviedol, že ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky, Aj keby súd zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, bez nenariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 27.09.2013 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 07.10.2013 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04088/12 zo dňa 04.10.2012. Rozhodcovský súd si právomoc predmetnú vec rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.08.2011. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 11.08.2011 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere
došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Dňa 11.08.2011 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3Er/3684/2013-21 zo dňa 13. 01.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe podaného odvolania oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/341/2014-43 zo dňa 18.02.2015 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne uznesením č.k. 3Er/3684/2013-51 zo dňa 10.04.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené uznesenie krajský súd na základe odvolania oprávneného uznesením č.k. 41CoE/412/2015-66 zo dňa 30.06.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil podľa ust. § 243f ods. 6 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
10. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
13. Podľa ust. § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.
16. Citované ustanovenie § 220 ods. 2 CSP je potrebné chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/2003 uviedol, že „že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“
17. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v potrebnom rozsahu neodôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž nie je zrejmé, akým spôsobom dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (aj keď podľa tohto ustanovenia správne mal exekúciu zastaviť), keď v danom prípade ešte
nebolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Preto odvolací súd považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné, a to je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
18. Z dôvodu, že nedostatok, alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom, odvolací súd napadnuté podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p..
19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).