Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-451-2016.pdf
PDF · 100.47 KB
No categories available
12Co/451/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovaným I/ U. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX Q. L. XXXX, II/ Y. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXXX/X, XXX XX A., za účasti Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných I/, II/), právne zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1004,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/247/2013-152 zo dňa 05. 06. 2015 takto
rozhodol:
P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaným pod č. 542 097 902, konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713.
Odvolanie žalovanej II/ o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 05. 06. 2015 uložil žalovaným I/, II/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.004,35 Eur s tým, že splnením povinnosti jedného zaniká povinnosť druhého, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol (druhý výrok). O trvách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca po späťvzatí žaloby sčasti sa voči žalovaným I/, II/ domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.004,35 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.004,35 Eur od 01. 07. 2012 do zaplatenia. Okresný súd mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanými I/, II/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXX XXX XXX XXXX zo dňa 06. 10. 2008 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), s výškou úveru 120.000,- Sk (3.983,27 Eur), s mesačnou splátkou 2.641,- Sk (87,67 Eur), s počtom mesačných splátok 72, s prvou splátkou 15. 10. 2008. Žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 10. 05. 2012, v ktorom vyčíslil pohľadávku v sume 2.831,11 Eur, pozostávajúcej z úverovej istiny 2.615,57 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného 188,19 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 27,35 Eur. Debet k 09.10.2008 bol vo výške 120.000,- Sk. Pretože žalovaný I/ zaplatil žalobcovi sumu 2.978,92 Eur, do splatenia zostáva suma 1.004,35 Eur. Vo zvyšnej časti okresný súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby. Okresný súd uviedol, že predmetom žaloby je nielen zaplatenie sumy 1.034,35 Eur, ale aj úrokov z omeškania. Pretože podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkov, okresný súd vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 146 ods. 2, 142 ods. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“). Pretože žaloba nebola dôvodná v časti istiny 2.978,92 Eur a príslušenstva, úroku z omeškania, dôvodná bola sčasti 1.004,35 Eur, okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie, a to konkrétne do výroku rozsudku, ktorým okresný súd vo vyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol (druhý výrok). Navrhol, aby odvolací súd v odvolaním napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalobou sa domáhal voči žalovaným I/,II/ nárokov z uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08. 10. 2008, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výše 3 983,27 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou 72 pravidelných mesačných splátok vo výške 87,67 Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 11. 2008. Žalovaný mu zaplatil jedine sumu vo výške 3 022,42 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného odstúpil dňa 10. 05. 2012 od úverovej zmluvy. Odstúpenie od úverovej zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 30. 06. 2012 a teda jeho dlh sa stal splatný v celom rozsahu. Ku dňu zúčtovania k 03. 05. 2015 dlh žalovaného bol vo výške 2 831,11 Eur, ktorý postával zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 2 615,57 Eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 171,59 Eur , z dlžného poistného z úveru vo výške 16,60 Eur a z nákladov spojením z uplatnením pohľadávky vo výške 27,35 Eur. Okrem toho žalovaný bol povinný mu zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 13,89 Eur ročne, zo sumy 2 615,57 Eur od 04. 05. 2012 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 803,76 Eur od 01. 07. 2012 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto mu priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, jeho nárok zamietol a to v časti úrokov z omeškania to bez ďalšieho odôvodnenia. Podľa jeho názoru výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol jeho žalobu v časti úrokov z omeškania je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože je bez odôvodnenia, čím došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Odstúpenie od úverovej zmluvy zo dňa 10. 05. 2012 nadobudlo účinnosť dňa 30. 06. 2012, pričom výzva na zaplatenie dlžnej sumy s poukázaním na účtovanie zákonných úrokov z omeškania od 01. 07. 2012 bola súčasťou samotného textu odstúpenia. Má za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie z úrokov z omeškania, aj keď okresný súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkový. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
3. Proti rozsudku okresného súdu žalovaná II/ podala odvolanie, v ktorom uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 240,- Eur , z ktorej platí nájomné vo výške 180,- Eur a za elektriku 38,50 Eur. Jej manžel jej nepravidelne posiela výživné na dve nezaopatrené deti. Je ochotná splácať dlh v 10,- Eur mesačných splátkach.
4. Vedľajší účastník na strane žalovaných I/, II/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení sa vyjadril k trovám prvoinštančného konania. Uviedol, že mu vznikli trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom. Dôvodom zamietnutia žaloby bola jeho aktivita, pretože sa vyjadril na podporu spotrebiteľa a tým preukázal, že poskytnutý úver je bezpoplatkový a bezúročný. Ďalej zdôraznil, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv a spotrebiteľov. Prejednávaná právna vec je typickým spotrebiteľským sporom, pričom žalobca má väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb ako spotrebiteľ. Stanovisko popierajúce význam jeho právneho zastúpenia považuje za účelové a zjavne nesprávne. Bez jeho právneho zastúpenia a bez argumentácie z jeho strany by boli žalovaní I/, II/, ako aj noví ďalší spotrebitelia neúspešní prihliadnuc na spotrebiteľské zmluvy, z ktorých sa žalobca domáhal nezákonných nárokov z titulu neprijateľných podmienok. Podľa jeho názoru, jeho trovy právneho zastúpenia sú dôvodné. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 84/2014-31 zo dňa 23. 05. 2014, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3819/13 zo dňa 25. 03. 2014. Uviedol, že jeho vyjadrenie k žalobe obsahovalo podrobnú argumentáciu, preto nie je možné tvrdiť, že jeho úkon bol neúčelný. Vo svojich podaniach poukázal aj na relevantnú právnu úpravu. Identifikoval zmluvný vzťah medzi stranami, ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho strane nedošlo k podaniu šablonovitých podaní. Jeho podania sú individualizované, na každý jeden prípad a to konkrétnejšie než žaloby podávané žalobcom.
5. Právny nástupca žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu vedľajšieho účastníka poukázal na to, že jeho vyjadrenie nesúvisí s jeho odvolaním. Zároveň oznámil, že z účinnosťou ku dňu 01. 07. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM Slovensko a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 8 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902 konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713. Z uvedených dôvodov spoločnosť CETELEM Slovensko, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej II/ právny nástupca žalobcu uviedol, že odvolanie žalovanej II/ nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 363, CSP a preto je dôvodné jej odvolanie odmietnuť podľa ustanovenia § 386 ods. 1 písm. d/ CSP.
7. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 17. 07. 2015 a žalovanej II/ dňa 11. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolanie žalovanej II/ odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. a) CSP odmietol.
9. Podľa ustanovenia § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Pretože počas odvolacieho konania, avšak skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, došlo k zániku žalobcu v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou pod č. 542 097 902, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, odvolací súd potom ex offo rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu (§ 64 CSP).
11. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v prípade, ak to zákon pripúšťa. Musí spĺňať určité zákonné podmienky, ktoré sú jednak objektívneho charakteru - prípustnosť odvolania a včasnosť podania odvolania, ale i subjektívneho charakteru - podanie odvolania oprávnenou osobou.
12. Odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno dohodou strán, ba dokonca ani rozhodnutím súdu predĺžiť ani skrátiť. Odvolacia lehota má charakter procesnej lehoty, a teda na jej počítanie sa aplikuje ustanovenie § 121 CSP (do 30. 06. 2016 § 57 O.s.p.). Procesná lehota (na rozdiel od hmotnoprávnej lehoty) je zachovaná vtedy, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, eventuálne ak je urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Podľa ustanovenia § 362 ods. 1 CSP sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (do 30. 06. 2016 § 204 ods. 1 O.s.p.).
13. Odvolací súd skúmal včasnosť podaného odvolania žalovanej II/ ako jednu z procesných podmienok odvolacieho konania.
14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanej II/ bol rozsudok okresného súdu doručený dňa 07. 07. 2015 (č. l. 157 spisu). Žalovaná II/ podala dňa 11. 08. 2015 osobne (č. l. 167 spisu). Zákonná lehota na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu žalovanej II/ uplynula dňa 22. 07. 2015.
15. Odvolací súd na základe týchto skutočností konštatuje, že odvolanie žalovanej II/ bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, teda oneskorene.
16. Podľa ustanovenia § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
17. Pretože odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej II/ proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oneskorene, neostala mu iná možnosť, ako toto odvolanie v súlade s citovaným ustanovením § 386 písm. a/ CSP odmietnuť.
18. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozsudku ohľadne uplatneného úroku z omeškania v prvom rade skúmal, či v rámci prvoinštančného konania nedošlo zo strany okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za odňatie možnosti strany konať pred súdom.
19. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
20. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
21. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
22. V odôvodnení rozsudku ohľadne zamietnutia žaloby ohľadne príslušenstva okresný súd uviedol: ,,Predmetom žaloby je nielen zaplatenie sumy 1.034,35 Eur, ale aj úrokov z omeškania. Pretože podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkov, preto súd vo zvyšnej časti príslušenstva návrh zamietol.“
23. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetné rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej žalobca napadol odvolaním rozsudok prvoinštančného súdu (II. výrok) atribút riadne odôvodniť rozhodnutie nespĺňa.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny vrátane jej príslušenstva na základe odstúpenia od Zmluvy o úvere zo dňa 10. 05. 2012.
25. V prípade, ak dlžník svoj dlh veriteľovi riadne (t.j. v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a včas nesplní (v dohodnutom čase), je v omeškaní. Pre ustálenie, či vzniká
veriteľovi nárok na úrok z omeškania (príslušenstvo pohľadávky), je potrebné najprv zistiť, či dlžník (v posudzovanej veci žalovaní I/, II/) sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Na tejto skutočnosti nemení ani zistenie okresného súdu, že úver je bezúročný a bezpoplatkov.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.
27. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu, pričom v odôvodnení rozsudku uvedie, či žalobcovi (ne)vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, z akého dôvodu mu (ne)vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, v akom období mu vznikol nárok na príslušenstvo pohľadávky a či výška žalobcom požadovaných úrokov z omeškania je v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).
30. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
31. Odvolaním nenapadnutý výrok (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).