Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_103C-1-2023.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
103C/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: N. S., H..: XX.XX.XXXX, C. XXX XX N. X. Č.. XXX, proti žalovanému: K. Z.E., H..: XX.XX.XXXX, C. M. XX/XX, XXX XX E., v zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 01.06.2023 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 26.08.2017 manželstvo. Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn.: XPc/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2020 a vykonateľnosť dňa 20.07.2020. Počas manželstva žalobca a žalovaný nadobudli len tri spotrebiteľské úvery, a to:
- spotrebiteľský úver č.: XXXXXXXXXXXXXX vo výške XX.XXX,XX G.
- spotrebiteľský úver č.: bez čísla, vo výške XX.XXX,XX G.
- spotrebiteľský úver č.: XXXXXXXXXX vo výške XX.XXX,XX G.
3. Žalobca a žalovaný počas trvania manželstva nenadobudli žiadne spoločné hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Žalobca sa v rámci svojej žaloby domáhal, aby súd zaviazal žalovaného, aby nahradil žalobcu na mieste spoludlžníka inou osobou alebo aby refinancoval alebo iným spôsobom vyplatil spotrebiteľský úver č.: XXXXXXXXXXXXXX vo výške XX.XXX,XX G. a spotrebiteľský úver č.: bez čísla, vo výške XX.XXX,XX EUR a súčasne aby vyplatil navrhovateľovi sumu vo výške XX.XXX,XX EUR z titulu finančného vyrovnania. Súčasne žiadal súd, aby zaviazal žalobcu, aby bezodkladne, najneskôr do 3 dní odo dňa pripísania finančných prostriedkov od žalovaného, vyplatil spotrebiteľský úver č.: XXXXXXXXXX vo výške XX.XXX,XX G., čím úver zanikne. Súčasne navrhol súdu, aby trovy konania zaplatil so súdnym poplatkom žalovaný.
4. Žalovaný sa k žalobe k žalobcu vyjadril svojím podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ktorého potvrdil nesporné skutočnosti, medzi ktoré okrem iného patrila skutočnosť, že bývalí manželia spolu nenadobudli žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, len vyššie uvedené tri spotrebiteľské úvery. Súčasne v rámci svojho vyjadrenia poprel ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu a navrhol súdu iný spôsob vyporiadania predmetných spotrebiteľských úverov.
5. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX rovnako tak medzi stranami sporu nebolo sporné, že bývalí manželia spolu počas trvania manželstva nenadobudli žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, len vyššie uvedené tri spotrebiteľské úvery.
6. Podľa § 138 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.“
7. Nakoľko nebola zo strany žalobcu a žalovaného v priebehu písomných vyjadrení a pojednávania konaného dňa 18.04.2024 masa C. rozšírená a skutočnosť, že bývalí manželia spolu počas trvania manželstva nenadobudli žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, len vyššie uvedené tri spotrebiteľské úvery, sa stala medzi stranami sporu nespornou, súd dospel k právnemu záveru, že žalobca žalobcu je právne nedôvodná. Za týmto účelom súd nariadil informatívny výsluch žalobcu.
8. Dňa 16.05.2024 sa uskutočnil na Okresnom súde Trnava informatívny výsluch žalobcu za účelom, či aj naďalej trvá na svojej podanej žalobe, nakoľko je podľa právneho názoru súdu táto žaloba zjavne nedôvodná, keďže chýba predmet konania, ktorým je vyporiadanie hnuteľných a nehnuteľných vecí za peňažnú náhradu medzi bývalými manželmi v zmysle § 149 zákona č. XX/XXXX Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“). Súčasne súd poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre, sp. zn.: XCo/XX/XXXX, podľa ktorého takéto konanie nie je možné viesť v situáciách, keď bývalí manželia počas trvania manželstva nadobudli len spoločné záväzky, ktoré žiadajú medzi sebou vyporiadať, bez nadobudnutia spoločného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Za týmto účelom bola žalobcovi uložená sudcovská lehota XX dní, aby súdu uviedol, či trvá na podanej žalobe aj naďalej.
9. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na svojej žalobe aj naďalej trvá, pričom poukázal na rozsudok NS ČSSR zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého platí, že: „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, patrí aj táto hodnota do BSM za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ.“ Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že predmetom C. sú aj spoločné záväzky bývalých manželov, ktoré treba vyporiadať.
10. Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2024 sa žalobca bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, pričom svoju absenciu vážnymi, resp. žiadnymi dôvodmi neospravedlnil. Súd žalovanému uviedol svoj priebežný právny názor na uvedené problematiku, pričom žalovaný a jeho právny zástupca nedostatku predmetu konania vzhľadom na absenciu spoločných hnuteľných a nehnuteľných vecí porozumeli a stotožnili sa s právnym názorom súdu. Z uvedeného dôvodu súdu navrhli žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
12. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
13. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostredníctvom vyššie citovaných listinných dôkazov postupom podľa § 204 Civilného sporového poriadku, ktoré boli do konania predložené žalobcom. Súd si z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 26.08.2017 manželstvo. Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu S., sp. zn.: XPc/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2020 a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Počas manželstva žalobca a žalovaný nadobudli len tri spotrebiteľské úvery, a to: spotrebiteľský úver č.: XXXXXXXXXXXXXX vo výške XX.XXX,XX EUR, spotrebiteľský úver č.: bez čísla, vo výške XX.XXX,XX EUR, spotrebiteľský úver č.: XXXXXXXXXX vo výške XX.XXX,XX EUR. Žalobca a žalovaný počas trvania manželstva nenadobudli žiadne spoločné hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Skutočnosť, že žalobca a žalovaný počas trvania manželstva nenadobudli žiadne spoločné hnuteľné alebo nehnuteľné veci, nebola spochybnená zo strany žalovaného a v rámci predbežného prejednania sporu sa stala táto skutočnosť medzi stranami sporu nespornou.
15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že: „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“
16. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“
17. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“
18. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka platí, že: „pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“
19. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“
20. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn.: XCo/XX/XXXX, bodu XX.X zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že: „odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pre vyporiadanie pasív z podielového spoluvlastníctva je nevyhnutná existencia aktív z tohto majetku. Pri neexistencii aktív nie je možné pasíva započítať a tieto vyporiadať. Pri vyporiadaní týchto pasív, ak by pochádzali z úverových zmlúv, ide o zmenu vnútorných vzťahov dlžníkov, čo je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Vyporiadanie iba pasív význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov. Dohoda o vyporiadaní BSM, resp. autoritatívne rozhodnutie súdu o tomto vyporiadaní nemá účinnosť voči tretím osobám a je možné týmito inštitútmi (dohoda, resp. rozsudok súdu) iba vyporiadať vzťahy medzi bývalými manželmi, stranami sporu, a nie voči tretím osobám. V rámci vyporiadania BSM nie je možné zaviazať druhého bývalého manžela na prevzatie a platenie prípadného záväzku voči tretím osobám bez započítania na majetkovú hodnotu, aktíva.“
21. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: XXCo/XXX/XXXX, bodu XX, XX a XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že: „pokiaľ sa však týka vyporiadania len spoločných dlhov strán sporu (úverov), tak ako tomu je aj v danom spore, k tomu je potrebné uviesť, že súdna prax zastáva stanovisko, že tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi stranami sporu len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, avšak pri existencii aktív. Čo sa týka spoločných dlhov, tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi stranami len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho, ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty, ako aj osobe preberajúcej ten, ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné podiely pomerov exmanželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové pomery aktív. Aj v danom prípade vyporiadanie pasív BSM je úzko späté s vlastníckymi pomermi k aktívam. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal vyporiadania len spoločných dlhov, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.“
22. Súd vec medzi žalobcom a žalovaným posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, žalobca podal svoju žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súd. Nakoľko však manželia počas trvania manželstva nenadobudli žiadne hnuteľné alebo nehnuteľné veci (aktíva), podľa právneho názoru súdu neexistuje predmet konania, t.j. čo má súd medzi bývalými manželmi vyporiadať za peňažnú náhradu. Uvedený právny záver potvrdzuje aj aktuálna rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trenčíne, v zmysle ktorej pokiaľ sa žalobca domáhal vyporiadania len spoločných dlhov, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že aj tento spor medzi žalobcom a žalovaným bol rozhodnutý v súlade s článkom 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol na informatívnom výsluchu poučený o právnych následkoch takto podanej žaloby s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, mohol legitímne očakávať nepriaznivý procesnoprávny následok v podobe zamietnutia jeho žaloby, no napriek tomu trval na podanej žalobe.
23. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k informatívnemu výsluchu poukázal na vyššie uvedený rozsudok NS ČSSR zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého platí, že: „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, patrí aj táto hodnota do BSM za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ.“ Súd k tomuto argumentu žalobcu uvádza, že z tohto rozsudku nemožno dovodiť právny záver o tom, že jeho žaloba bola podaná správne. Právny záver žalobcu bol mylný. Právny záver žalobcu spočívajúci v tom, že „predmetom BSM sú aj spoločné záväzky bývalých manželov, ktoré treba vyporiadať.“ je čiastočne správny, avšak bez prítomných aktív v podobe hnuteľných alebo nehnuteľných vecí takéto vyporiadanie nie je možné. Napokon samotné citované rozhodnutie NS ČSSR zo dňa XX.XX.XXXX žalobcom hovorí tom, že tam musí byť splnená podmienka v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že čo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov však nie sú spoločné dlhy. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú aktíva, ktoré sú bližšie uvedené v § 143 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu bol žalobcov právny názor nesprávny.
24. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a súčasne po podrobnej právnej analýze tohto sporu konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobu žalobcu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
25. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
26. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
28. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
29. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že by ich náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Nakoľko však žalovaný na poslednom pojednávaní uviedol, že si nárok na náhradu trov konania nebude od žalobcu uplatňovať a súčasne navrhol súdu, aby žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, súd postupom podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.