Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/98/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX G., zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Natáliou Paňkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Svidník, o zaplatenie 88,75 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8C/41/2015-30 zo dňa 11.02.2016 takto

rozhodol:

Zamieta návrh na prerušenie konania do ukončenia konania na Ústavnom súde vedeného pod sp. zn. RVP 12672/2015.

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 88,75 eur s úrokom z omeškania, predmetnú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpenie pohľadávok od spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o.. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Žalovaný nezaplatil faktúry za tieto služby. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa § 5b zákona 250/2007 Z.z. súd má pri rozhodovaní o takýchto nárokoch prihliadať na premlčanie nároku. Žalovaný zmluvu neuzatvoril ako podnikateľ, je teda spotrebiteľom. Vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda premlčacia doba je v danom prípade trojročná. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo 12/2014 sa ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z. a ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti zákona. Nároky žalobcu sa začali premlčiavať odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, pričom v prípade jednotlivých faktúr premlčanie začalo plynúť od 15.11.2011, 20.11.2011 a 17.01.2012. Žalobca žalobu podal na súde 04.02.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto súd žalobu zamietol. Súd naviac uviedol, že podľa bodu 9 ods. 4 písm. b) Zmluvy o pripojenie sa mali zmluvné strany dohodnúť, že vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvu sa spravujú Obchodným zákonníkom, toto ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v rozpore s § 52 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR. Zákonodarca prijatím § 5 zákona o ochrane spotrebiteľa uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a právo na prístup k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov. Poukazoval na návrh Okresného súdu Košice 2, ktorý podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu tohto ustanovenia s Ústavou SR. Navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a následne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne skutkové zistenia a správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

5. K odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že podľa Nálezu ÚS SR Pl. ÚS 3/03-189 z 28.1.2009 „V právnom štáte sa predpokladá, že existuje súlad medzi prameňmi práva, z toho dôvodu sa interpretácia a aplikácia právnej normy v právnom štáte zakladá na domnienke súladu všeobecne záväzných predpisov. Táto domnienka ústavnosti v praxi znamená, že všetky právne predpisy sú v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi, pokiaľ ústavný súd ústavne predpokladaným (autoritatívnym) spôsobom nerozhodne o ich nesúlade.“ Preto odvolací súd nemôže spochybňovať ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj povinnosť súdu z neho vyplývajúcu - z úradnej moci prihliadnuť na premlčanie nároku. Toto ustanovenie je súčasťou právneho poriadku SR a ÚS SR doposiaľ nerozhodol o jeho nesúlade s Ústavou SR. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Keďže odvolací súd nie je toho názoru, že § 5b zákona 250/2007 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR, nevidel dôvod na prerušenie konania do ukončenia konania na Ústavnom súde SR.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2