Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/430/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky/matky: P. T., bytom T. XXX, T. nad T., muža, ktorého otcovstvo má byť určené: F. Q., bytom E. Z. XXX/XX, H., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s.r.o. so sídlom v Partizánskom, Jesenského 231/5 a dieťaťa E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a výžive a o zaplatenie sumy 770 eur, na odvolanie matky a otca mal. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 5. septembra 2016, č.k. 6C/300/2015-188, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., IV., V., VI., p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh o zaplatenie sumy 770 eur zamietol; výrokom II. určil, že muž F. Q., nar. XX.XX.XXXX v T. je otcom mal. dieťaťa - E. T., nar. XX.XX.XXXX v T. nad T. z navrhovateľky - matky P. T., nar. XX.XX.XXXX v T. nad T.; výrokom III. maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX v T. nad T. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky P. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok; výrokom IV. uložil F. Q. povinnosť prispievať na výživu mal. E., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130 eur mesačne, a to vždy do 3. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky - matky s účinnosťou od 10.09.2015 do 31.07.2016; výrokom V. uložil F. Q. povinnosť prispievať na výživu mal. E., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 80 eur mesačne, a to vždy do 3. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky - matky s účinnosťou od 01.08.2016; výrokom VI. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.09.2015 do 30.09.2016 vo výške 1 590 eur uložil F. Q. zaplatiť mal. E. k rukám navrhovateľky - matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné s bežným výživným s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh; výrokom VII. F. Q. uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 423,06 eur na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa E. T., podala dňa 24.09.2015 návrh o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k maloletému E. T., narodenému dňa XX.XX.XXXX. F. Q., teda muž, ktorého otcovstvo má byť určené, k podanému návrhu uviedol, že považuje za sporné, či je otcom maloletého E. T.. Zo Znaleckého posudku z odboru genetiky číslo 15/2016 vypracovaného znalcom Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc. dňa 08.03.2016, z jeho záveru

vyplýva, že treba pokladať otcovstvo F. Q., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému E. T., nar. XX.XX.XXXX za prakticky dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

3. Navrhovateľka sa domáhala svojím návrhom aj zaplatenia sumy vo výške 770 eur podľa § 74 Zákona o rodine proti mužovi, ktorého otcovstvo v čase podania nebolo určené. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal, že vzhľadom na § 74 ods.2 Zákona o rodine aktívne legitimovaná na podanie takého návrhu je tehotná žena, a to vo vlastnom mene i v prípade nároku dieťaťa na výživu. Z uvedeného vyplýva, že návrh musí byť doručený súdu v priebehu tehotenstva ženy (nie je podstatné, či bude súd rozhodovať už po skončení tehotenstva). Súd poukázal, že návrh na zaplatenie sumy 770 eur bol podaný na súde dňa 24.09.2015 a maloletý E. sa narodil XX.XX.XXXX. Návrh na zaplatenie sumy 770 eur z titulu výbavičky pre maloletého bol podaný až po narodení maloletého E.. Z tohto dôvodu súd návrh o zaplatenie sumy vo výške 770 eur zamietol.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania znalcom z odboru genetiky Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., ktorý vo veci dňa 08.03.2016 vypracoval Znalecký posudok číslo 15/2016, mal preukázané otcovstvo F. Q., nar. XX.XX.XXXX voči mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX, a preto návrhu o určenie otcovstva vyhovel a určil že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, teda F. Q. je otcom maloletého E. T..

5. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, muža, ktorého otcovstvo má byť určené a zo správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, súd dospel k názoru, že je v záujme maloletého po tom ako došlo k určeniu otcovstva, aby bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, teda matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. F. Q. s týmto súhlasil. Na základe zistených pomerov, v ktorých žije navrhovateľka, matka maloletého E., mal súd za preukázané, že podmienky v ktorých žijú sú na primeranej úrovni potrebnej pre plnohodnotný vývoj dieťaťa. Z vykonaného dokazovania zo strany úradu práce ako kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa, a preto ho súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky P. T., teda matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

6. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a otec maloletého sa doposiaľ žiadnym spôsobom nepodieľal na výžive maloletého. Po vykonanom dokazovaní o výške príjmov rodičov maloletého E., súd prihliadal na viacero faktorov, ktoré ovplyvnili výšku ako i spôsob úhrady zameškaného výživného. Predovšetkým, pokiaľ ide o určenie výšky výživného súd zobral do úvahy potreby maloletého dieťaťa vzhľadom k jeho veku a vzhľadom na jeho zdravotný stav, majetkové pomery navrhovateľky, ktorá toho času zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a majetkové pomery otca maloletého. Navrhovateľka žiada o určenie výživného odo dňa narodenia dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v čase keď navrhovateľka podávala návrh, bola študentkou strednej školy a v priebehu štúdia si zabezpečovala príjem aj prostredníctvom brigád. Od 18.07.2016 sa zamestnala na trvalý pracovný pomer, pričom jej hrubá mzda by sa mala v zmysle predložených dokladov pohybovať vo výške 450 eur mesačne. Vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom na preukázaný zdravotný stav a vzhľadom, že otec maloletého sa na jeho výžive žiadnym spôsobom nepodieľal, súd posudzoval možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov podieľať sa na výžive maloletého. Súd prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého od narodenia, uhrádza náklady spojené s bývaním, výživou a s uspokojovaním ostatných potrieb a zdravotnou starostlivosťou. Navrhovateľke so starostlivosťou o maloletého pomáha jej matka, ktorá jej poskytuje finančné prostriedky, prípadne aj hmotný majetok, z ktorých navrhovateľka uspokojuje potreby dieťaťa. F. Q. sa vyjadril, že žiadnym spôsobom neprispieva ani neprispieval navrhovateľke na výživu maloletého. Súd posudzoval aj schopnosti a možnosti otca maloletého, teda v akej miere by sa mohol podieľať na výžive maloletého. F. Q. sa k určeniu výšky výživného vyjadril tak, že je schopný platiť výživné na maloletého vo výške 30 eur mesačne od narodenia dieťaťa a dlh na výživnom by bol schopný splácať v splátkach po 5 až 10 eur mesačne. Súd mal za preukázané, že otec maloletého nevyužil všetky možnosti sa zamestnať, čím sa vzdal možnosti zvýšenia svojho príjmu. F. Q. pri výsluchu uviedol, že má ukončenú strednú odbornú školu s maturitou v odbore mechanik počítačových sietí a v minulosti pracoval ako vodič taxislužby (od decembra 2014 do marca 2015), pre cestovnú kanceláriu (júl 2015) a vykonával pomocné práce na záhrade, stavbe domu (do decembra 2014). Z prehľadu Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2016 súd zistil, že priemerná hrubá mesačná mzda v Slovenskej republike za rok 2015 bola pri vykonávaní profesie technik počítačových sietí a systémov vo výške 1.284 eur, pri vykonávaní profesie mechanik, opravár

elektrotechnických a elektronických zariadení vo výške 975 eur, pri vykonávaní profesie pomocný pracovník na stavbách budov vo výške 555 eur a pri vykonávaní profesie vodič motorových vozidiel, dodávok a taxíkov vo výške 789 eur. Súd zohľadnil, že pokiaľ by sa F. Q. zamestnal v niektorej z týchto profesií, tak by dosahoval približne tento príjem (od 555 eur do 1.284 eur). Skutočnosť, že je nezamestnaný, sama o sebe nemôže zakladať dôvod na určenie výživného takmer vo výške minimálneho výživného, bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho bydliska. Výsluchom F. Q. súd zistil, že nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zamestnať sa, aj keď uviedol, že prácu si hľadá, v zahraničí si prácu nehľadá a aj keď tvrdil, že si prácu hľadá aj mimo okresu, v ktorom žije, túto skutočnosť súdu hodnoverne nepreukázal. Súd vykonal dopyt v súvislosti s ponukou voľných pracovných miest v meste Partizánske, pričom zistil, že v tomto okrese, v ktorom otec dieťaťa žije je dostatočný počet voľných pracovných miest a súd nemal preukázané, že by sa práve o tieto voľné miesta uchádzal. Súd je však toho názoru, že dostatočne túto možnosť zamestnať sa nevyužil a nič nebráni mu zamestnať sa, odísť pracovať do zahraničia, prípadne mimo obvod, v ktorom žije, a tak si zlepšiť svoje zárobkové a majetkové pomery. J. F. Q. uviedol, že pracuje brigádnicky, a teda je schopný zapojiť sa do pracovného procesu. Po posúdení možností, schopností a majetkových pomerov rodičov maloletého a zároveň po zohľadnení potrieb maloletého a jeho veku a zdravotného stavu, súd bol toho názoru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne od narodenia dieťaťa (t. j. 10.09.2015) do 31.07.2016. Od 01.08.2016 kedy nastala zmena v súvislosti s príjmom matky, nakoľko sa zamestnala na trvalý pracovný pomer, súd túto skutočnosť zohľadnil a znížil vyživovaciu povinnosť na sumu 80 eur mesačne. Vzhľadom na tú skutočnosť, že F. Q. na maloletého žiadnym spôsobom neprispieval, rozhodol súd aj o nedoplatku (zročné výživné za obdobie od 10.09.2015 do 30.09.2016 spolu vo výške 1.590 eur) a umožnil mu tento nedoplatok splácať v splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné s bežným výživným s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Súd vyhovel navrhovateľke a určil, že výživné je splatné vždy do 3. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky - matky, nakoľko ako uviedla na začiatku mesiaca už nemá dostatok finančných prostriedkov.

7. Náhradu trov konania si žiaden z účastníkov neuplatnil, a teda súd o trovách konania nerozhodoval. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia či F. Q. je alebo nie je biologickým otcom maloletého E. T.. Súdny znalec Doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc. vypracoval dňa 08.03.2016 znalecký posudok číslo 15/2016 a vyúčtoval si znalečné v sume 423,06 eur, ktoré bolo v celom rozsahu hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Uvedeným znaleckým posudkom bolo preukázané otcovstvo F. Q. k maloletému E. T.. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a návrhu navrhovateľky čo sa týka určenia otcovstva bolo v celom rozsahu vyhovené, je F. Q. povinný znášať náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku, teda nahradiť trovy konania štátu v sume 423,06 eur. Súd tiež prihliadal na skutočnosť, že tento dôkaz bol vykonaný z dôvodu, že F. Q. otcovstvo k maloletému E. T. dobrovoľne neuznal, a to ani pred začatím konania a ani potom ako navrhovateľka návrh na určenie otcovstva doručila súdu. Vzhľadom na výšku samotného plnenia (náhrada trov konania štátu vo výške 423,06 eur) a skutočnosť, že týmto rozhodnutím bola F. Q. po posúdení jeho schopností a možností určená vyživovacia povinnosť (a to i zročné výživné aj bežné výživné), súd v zmysle ust. § 232 CCP prihliadol na uvedené skutočnosti a určil dlhšiu lehotu na úhradu trov konania štátu vo výške 423,06 eur, a to 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie matka i otec mal. dieťaťa. 9. Matka mal. podala odvolanie proti výroku I., ktorým súd jej návrh o zaplatenie sumy 770 eur zamietol. Uviedla, že uvedený návrh nemohla podať v čase svojej tehotnosti, nakoľko nevedela s určitosťou uviesť, kto je potencionálny otec maloletého dieťaťa ako i s poukazom na okolnosti uvedené na pojednávaní. Po narodení mal. E. vykonala na svoje náklady DNA testy maloletému dieťaťu a druhému potencionálnemu otcovi, ktorý s týmito testami súhlasil a nebránil sa a až tak zistila, že otcom maloletého dieťaťa je s najväčšou pravdepodobnosťou F. Q.. Týmito svojimi testami vyvrátila otcovstvo E. A.. Nakoľko F. Q. nechcel uznať dobrovoľne otcovstvo voči mal. E. T. musela podávať na okresný súd návrh o určenie otcovstva súčasťou ktorého bol aj návrh na zaplatenie sumy vo výške 770 eur z titulu výbavičky pre maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu bol návrh podaný až po narodení maloletého dieťaťa. Nevidí dôvod, prečo by jej súd nemal priznať polovicu nákladov spojených so zakúpením výbavičky pre maloleté dieťa, nakoľko tieto reálne využila v prospech maloletého dieťaťa. Otcovstvo maloletého dieťaťa bolo preukázané až na základe znaleckého posudku. Otec dieťaťa sa k dieťaťu nehlási, nezaujíma sa o neho, žiadnym preukázateľným spôsobom neprispel na jeho výživu. Na základe uvedených skutočnosti žiadala, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie okresného súdu a zmenil rozhodnutie vo výroku I. tak, že otec mal. je povinný nahradiť navrhovateľke sumu vo výške 770 eur v pravidelných mesačných

splátkach po 50 eur mesačne až do vyrovnania celej dlžnej sumy. Ďalej poukázala na to, že jej jediným príjmom bola štátna sociálna dávka a prídavok na dieťa. 10. Otec mal. podal odvolanie proti výrokom IV., V. a VI. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, je pre neho likvidačné, a jeho výška nie je odôvodnená ani s prihliadnutím na skutočné potreby maloletého. Jeho pomery mu neumožňujú hradiť výživné v stanovenej výške a na druhej strane neboli v konaní preukázané ani odôvodnené výdavky na maloletého v takejto výške. Zásadne nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nevyužil všetky možnosti zamestnať sa, čím sa vzdal možnosti zvýšenia svojho príjmu. Už aj predtým, ale najmä od doby ako sa na základe výsledkov znaleckého dokazovania dozvedel, že je otcom maloletého E. T., pokračoval v intenzívnom hľadaní zamestnania, ktorú skutočnosť súdu preukázal viacerými listinnými dôkazmi. Rovnako tak preukázal, že si zamestnanie hľadal aj mimo okresu Partizánske, v spoločnosti ZKW Slovakia s.r.o. so sídlom v Krušovciach. V tejto súvislosti zdôraznil, že nikto, ani súd, nemôže nútiť nikoho, a to ani povinného, aby iba v záujme dosiahnutia vyššieho príjmu odišiel pracovať mimo miesta svojho bydliska, a už vôbec nie do zahraničia, nakoľko mu nemôže byť odopreté jeho základné právo žiť a pracovať v mieste jeho bydliska. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie aj to, že pri zisťovaní priemernej mzdy v dotknutých odvetviach vychádzal tento z priemernej mesačnej mzdy dosahovanej na celom území Slovenskej republiky, ktorá však objektívne a reálne neodzrkadľuje situáciu a pomery v mieste jeho bydliska, a nie je preto možné bez ďalšieho ustáliť záver, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem od 555 eur do 1.284 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ani to, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel pri určení výživného práve k sume 130 eur, resp. 80 eur mesačne. Za dostatočné zdôvodnenie určenia výživného v tak vysokej sume nemožno akceptovať ani záver, že v meste Partizánske je podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočný počet voľných pracovných miest. Poukázal pritom na skutočnosť, že v okrese Partizánske je spomedzi okresov Trenčianskeho samosprávneho kraja druhá najvyššia nezamestnanosť, a to takmer vo výške 9 %. Skutočnosť, že sú aktuálne voľné určité pracovné miesta preto automaticky neznamená reálnu možnosť sa aj zamestnať. V neposlednom rade zdôraznil, že nevlastní žiaden majetok, nežije nákladným spôsobom života a býva v byte u svojej matky, ktorá hradí väčšinu jeho výdavkov. Zákon o rodine pritom zakotvuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čím sa rozumie podieľanie sa na životnej úrovni v pozitívnom i negatívnom zmysle. Platením výživného v súdom určenej výške, by v rozpore s uvedeným bola životná úroveň maloletého E. T. vyššia ako životná úroveň jeho otca. Za primerané výživné zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého ako i k jeho schopnostiam a možnostiam považuje sumu 30 eur mesačne. S poukazom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti tak, že určí jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému E. T. sumou 30 eur mesačne a zročné výživné mu povolí splácať v splátkach vo výške 10 eur mesačne. V písomnom doplnení odvolania uviedol, že dňa 05.10.2016 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou AVLIIS, s.r.o., so sídlom Ostratice, na pracovnú pozíciu vodiča s dňom nástupu do práce dňa 06.10.2016 a mesačnou mzdou 250 eur brutto a žiadal, aby krajský súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o podanom odvolaní zohľadnil. 11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky a otca mal. žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. tak, že F. Q. uloží povinnosť zaplatiť sumu 770 eur, ktorá predstavuje polovicu nákladov spojených so zakúpením výbavičky pre dieťa, k rukám navrhovateľky. Čo sa týka odvolania otca voči rozsudku okresného súdu proti výrokom IV., V. a VI. žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku IV., V. a VI. potvrdil. 12. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Súdom určené výživné zodpovedá možnostiam otca a aj jeho majetkovým pomerom a nie je pre neho likvidačné ako uvádza vo svojom vyjadrení. Taktiež nie je pravdou, že výška nie je odôvodnená skutočným potrebám maloletého dieťaťa. Len nevyhnutné výdavky ako je kozmetika, plienky, strava, zdravotná starostlivosť presahujú uvedenú sumu určenú súdom. Nie je tu ešte započítané bývanie a energie. Vzhľadom k tomu bola aj ona nútená si nájsť prácu, aby zvládala pokrývať výdavky spojené so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté dieťa. Ďalej poukázala na to, že so starostlivosťou o dieťa jej pomáha jej matka, ktorá za to nepožaduje žiadnu finančnú odmenu. Otec dieťaťa sa o maloleté dieťa nezaujíma žiadny spôsobom a ani neprispieva na jeho výživu. Dostatočne preukázala na súde výdavky týkajúce sa maloletého dieťaťa. K možnostiam otca mal. zamestnať sa uviedla, že je pravdou, že nevyužil všetky možnosti zamestnať sa ako vo svojom obore tak aj v inom obore. Taktiež nevyužil možnosť rekvalifikácie prostredníctvom príslušného úradu práce sociálnych vecí

a rodiny v mieste svojho bydliska za účelom získanie osvedčenia o rekvalifikácii a možnosti lepšieho uplatnenie sa na trhu práce. Ďalšími možnosťami je zamestnať sa prostredníctvo ÚPSVaR cez rôzne projekty, ktoré ponúkajú mnohé výhody ako pre zamestnanca i zamestnávateľa. Vyjadrenie otca o tom, že žije v byte svojej matky, ktorá mu hradí väčšinu jeho nákladov je účelové. Zmluva, ktorú predložil do súdneho spisu o svojom zamestnaní, je taktiež účelová, nakoľko sám vo svojom vyjadrení uvádza, že nikto nemôže nútiť osobu, aby sa zamestnala mimo svojho bydliska a tak mu odoprieť základné právo žiť a pracovať v mieste bydliska. Z toho dôvodu sa zdá uvedená pracovná zmluva s firmou AVLLIS s. r. o. sídliacou v Malých Ostraticiach, na ustanovený týždenný pracovný čas 20 hodín zo mzdou 250 eur brutto za účelovú. Myslí si, že povolanie vodiča v mieste bydliska otca dieťaťa, požaduje viac zamestnávateľov a aj s vyššou mzdou. V prílohe zaslala len zopár ponúk na vodiča v mieste Partizánske na plný pracovný úväzok. Na internetovom portáli Profesia.sk je ich uvedených omnoho viac. K vyjadreniu životnej úrovne otca uviedla, že aby sa maloleté dieťa malo podieľať na jeho životnej úrovni, by okresný súd musel určiť vyživovaciu povinnosť v oveľa vyššej sume. Na základe uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výrokoch II.,III., lV.,V.,Vl., VIl. a zmenil rozhodnutie vo výroku I.. 13. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I., IV., V., VI. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a VII., odvolaním napadnutý nebol a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 15. Podľa § 74 ods. 1 až 3 Zákon o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. 16. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky mal., ktorým sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 770 eur ( výrok I.), odvolací súd konštatuje ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, že podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu, pričom navrhovateľka- matka mal. sa domáhala svojím návrhom zaplatenia sumy vo výške 770 eur podľa § 74 Zákona o rodine proti mužovi, ktorého otcovstvo v čase podania nebolo určené. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správane poukázal na to, že vzhľadom na ust. § 74 ods.2 Zákona o rodine aktívne legitimovaná na podanie takého návrhu je tehotná žena, a to vo vlastnom mene i v prípade nároku dieťaťa na výživu, pričom z uvedeného vyplýva, že návrh musí byť doručený súdu v priebehu tehotenstva ženy (nie je podstatné, či bude súd rozhodovať už po skončení tehotenstva). Z obsahu spisu pritom vyplýva, že návrh na zaplatenie sumy 770 eur bol podaný na súde prvej inštancie dňa 24.09.2015 a maloletý E. sa narodil XX.XX.XXXX, teda návrh na zaplatenie sumy 770 eur z titulu výbavičky pre maloletého bol podaný až po narodení maloletého E.. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne návrh o zaplatenie sumy vo výške 770 eur zamietol. Záverom odvolací súd dodáva, že výdavky, ktoré sa týkajú zaobstarania výbavičky pre maloletého (plienky, oblečenie, kozmetika, lieky, zavinovačka), nie sú nákladmi navrhovateľky spojenými s tehotenstvom a pôrodom. Ide o veci, ktorých nadobudnutie má byť zabezpečené v rámci vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu a nárok na ich náhradu je súčasťou výživného na maloleté dieťa (R 25/1967), pričom súd prvej inštancie tieto výdavky zohľadnil v určenom výživnom.

17. Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá u každého z rodičov, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rodičia majú povinnosť vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie prostriedkov pre výživu svojich detí. Pokiaľ ide o schopnosti povinného, tieto predstavujú subjektívne kritérium určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Právna prax sa priklonila k stanovisku, že pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru, pričom súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádza aj z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. 23. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď po zhodnotení vykonaných dôkazov uložil otcovi mal. povinnosť prispievať na výživu mal. Michala sumou 130 eur mesačne s účinnosťou od 10.09.2015 do 31.07.2016 a s účinnosťou od 01.08.2016 sumou 80 eur mesačne. V preskúmavanej veci odvolací súd teda zistil, že súd prvej inštancie o výške vyživovacej povinnosti rozhodol s prihliadnutím na vyššie uvedené kritériá. Takto stanovenú výšku výživného považoval aj odvolací súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, tak aby mohli byť zabezpečené jeho odôvodnené potreby a primeraná slušná životná úroveň. Súd prvej inštancie správne v danom prípade pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo skutočnosti, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a otec maloletého sa doposiaľ žiadnym spôsobom nepodieľal na výžive maloletého. Súd prvej inštancie správne zobral do úvahy potreby maloletého dieťaťa vzhľadom k jeho veku a vzhľadom na jeho zdravotný stav, majetkové pomery matky, ktorá toho času zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a majetkové pomery otca maloletého. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v čase keď navrhovateľka podávala návrh, bola študentkou strednej školy a v priebehu štúdia si zabezpečovala príjem aj prostredníctvom brigád, pričom od 18.07.2016 sa zamestnala na trvalý pracovný pomer, pričom jej hrubá mzda by sa mala v zmysle predložených dokladov pohybovať vo výške 450 eur mesačne. Vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa, vzhľadom na preukázaný zdravotný stav a vzhľadom, že otec maloletého sa na jeho výžive žiadnym spôsobom nepodieľal, súd prvej inštancie správne posudzoval možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov podieľať sa na výžive maloletého. Správne prihliadol na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého od narodenia, uhrádza náklady spojené s bývaním, výživou a s uspokojovaním ostatných potrieb a zdravotnou starostlivosťou, pričom otec mal. žiadnym spôsobom neprispieva ani doposiaľ neprispieval na výživu maloletého. Súd prvej inštancie mal ďalej správne po vykonanom dokazovaní za

preukázané, že otec maloletého nevyužil všetky možnosti sa zamestnať, čím sa vzdal možnosti zvýšenia svojho príjmu. Otec mal. pri výsluchu uviedol, že má ukončenú strednú odbornú školu s maturitou v odbore mechanik počítačových sietí a v minulosti pracoval ako vodič taxislužby (od decembra 2014 do marca 2015), pre cestovnú kanceláriu (júl 2015) a vykonával pomocné práce na záhrade, stavbe domu (do decembra 2014). Z prehľadu Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2016 súd prvej inštancie zistil, že priemerná hrubá mesačná mzda v Slovenskej republike za rok 2015 bola pri vykonávaní profesie technik počítačových sietí a systémov vo výške 1.284 eur, pri vykonávaní profesie mechanik, opravár elektrotechnických a elektronických zariadení vo výške 975 eur, pri vykonávaní profesie pomocný pracovník na stavbách budov vo výške 555 eur a pri vykonávaní profesie vodič motorových vozidiel, dodávok a taxíkov vo výške 789 eur. Súd prvej inštancie potom správne zohľadnil, že pokiaľ by sa otec mal. zamestnal v niektorej z týchto profesií, tak by dosahoval približne príjem od 555 eur do 1.284 eur. V tejto súvislosti správne konštatoval, že skutočnosť, že otec mal. je nezamestnaný, sama o sebe nemôže zakladať dôvod na určenie výživného takmer vo výške minimálneho výživného, bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho bydliska. Výsluchom otca mal. bolo preukázané, že tento nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zamestnať sa. Súd prvej inštancie ďalej vykonal i dopyt v súvislosti s ponukou voľných pracovných miest v meste Partizánske, pričom zistil, že v tomto okrese, v ktorom otec dieťaťa žije je dostatočný počet voľných pracovných miest a ani odvolací súd nemal preukázané, že by sa práve o tieto voľné miesta uchádzal. Po posúdení možností, schopností a majetkových pomerov rodičov maloletého a zároveň po zohľadnení potrieb maloletého a jeho veku a zdravotného stavu, je aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne od narodenia dieťaťa (t. j. 10.09.2015) do 31.07.2016 a od 01.08.2016 sumu 80 eur mesačne. Vzhľadom na tú skutočnosť, že otec na maloletého žiadnym spôsobom neprispieval, rozhodol súd prvej inštancie správne aj o nedoplatku (zročné výživné za obdobie od 10.09.2015 do 30.09.2016 spolu vo výške 1.590 eur) a správne mu umožnil tento nedoplatok splácať v splátkach vo výške 50 eur. Čo sa týka skutočnosti, že otec mal. dňa 05.10.2016 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou AVLIIS, s.r.o., so sídlom Malé Ostratice, na pracovnú pozíciu vodiča s dňom nástupu do práce dňa 06.10.2016 a mesačnou mzdou 250 eur brutto, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky otca a s prihliadnutím na možnosti pracovného uplatnenia podľa ponúk voľných pracovných miest v danom regióne je v objektívnych možnostiach otca pri dostatočnej snahe získať pracovné uplatnenie, ktoré mu zabezpečí vyšší príjem ako tento, aby si mohol plniť určenú vyživovaciu povinnosť.

24. Odvolací súd preto námietky otca mal. uvádzané v odvolaní, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho súčasné príjmy a výdavky, považoval za neopodstatnené. Odvolací súd poukazuje na to, že otec mal. dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho mal. dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že maloleté dieťa je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov. Obrana otca, že nie je schopný platiť výživné v určenej výške, sa odvolaciemu súdu javila ako účelová, pretože pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká ako tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby mal vyššie príjmy. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.