Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/247/2015

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: T. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX/X, T., zastúpený Mgr. Miroslavom Tokarčíkom, advokátom so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanej v 1. rade: T. O., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z. XXX/XX, T., žalovanej v 2. rade: L.. H. I., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, X., žalované v 2. a 3. rade zastúpené Advokátskou kanceláriou Michal Bouška, s.r.o., IČO: 47 254 319, so sídlom Vajnorská 98/ D, Bratislava, a žalovanému v 3. rade: U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. I. XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a v 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanému v 3. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa svojim návrhom doručeným dňa 25.5.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. T., C. T., okres V., vedená Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXX ako rodinný dom so súp.č. XX, postavený na pozemku parc.č. XXX, o výmere 440 m2, parcela reg. „C", druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po poručiteľovi P. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. č. XX, T., zomrelom dňa X.X.XXXX, a aby žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu trovy konania. Uviedol že žalobca je oprávneným dedičom (synom) po zomrelom P. G., naposledy bytom Z. XX, T., zomrelom dňa X.X.XXXX. Žalovaní sú t.č. evidovaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXX, v k.ú. a Obci Madunice ako rodinný dom so súp.č. XX, postavený na pozemku s parc.č. 182 (dom), a to žalovaná v 1. rade ako spoluvlastníčka v podiele 1/6 k celku, žalovaná v 2. rade v podiele 4/6 k celku, a pôvodný žalovaný v 3. rade (P. C., ktorý v priebehu konania zomrel, a jeho právnym nástupcom je U. C.) v podiele 1/6 k celku. Žalované v 1. a 2. rade sú právni nástupcovia po Y. C. a T. W., rod. C., ktorí spolu s pôvodným žalovaným v 3. rade boli oprávnení dedičia po P. a H. C. - Vít a Anna C. boli pôvodní vlastníci domu. P. G. opatroval a staral sa o zomrelého P. C., po jeho smrti zdedili dom jeho deti, teda Y. C., T. W., rod. C. a P. C., ktorí ho dňa XX.X.XXXX predali P. G., keď o tomto úkone (predaji domu) bola spísaná dohoda na MNV v Maduniciach. P. G. ďalej v dome býval aj so svojou rodinou až do svojej smrti, a po jeho smrti v ňom ďalej ostal bývať žalobca so svojou rodinou; dom však nebol „prepísaný" a zaevidovaný na katastri nehnuteľností na P. G. hoci ten ho riadne kúpil. Z tohto dôvodu sa po smrti P. G. ani neobjavil v súpise majetku a nebol prejednaný ako dedičstvo; dedičia po zomrelom P. G. sa však dohodli, že dom pripadne do vlastníctva žalobcu, ktorý v ňom nepretržite býva od svojho narodenia, t.č. aj so svojou rodinou. Žalobcovi bola dňa 24.9.2013 doručená výzva od žalovaných na vypratanie predmetného domu, nakoľko ho má užívať neoprávnene, zároveň dom ponúkli na predaj. Dom však riadne nadobudol právny predchodca žalobcu, ale ako

vlastníci sú evidovaní žalovaní, teda právni nástupcovia pôvodných vlastníkov, ktorý dom predali otcovi žalobcu v roku 1968. Keďže ide o jediné bývanie žalobcu a jeho rodiny, požiadal žalobca súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným nakladať s domom a uplatňovať si k nemu vlastnícke práva - Okresný súd Trnava vydal vo veci dňa 30.3.2015 Uznesenie č. 24C/106/2015-17 (právoplatné dňa 25.4.2015). V ďalšom poukázal na znenie § § 111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. - vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov, ak ide o veci určené podľa druhu, je na prevod vlastníctva potrebné ich odovzdanie, podľa § 112 prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh, podľa § 113 pri prevode vlastníctva k nehnuteľným veciam nezapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe uloží sa na súde listina. Listina musí obsahovať označenie nehnuteľnosti, prevodcu a nadobúdateľa, právny dôvod prevodu a miesto a čas smluvy, a listinu o prevode vlastníctva možno na súde uložiť tiež, ak ide o dočasnú stavbu, zo zákona alebo úradným výrokom. Dohodou zo dňa 21.11.1959 previedla T. W., rod. C. na P. G. polovicu domu za sumu XX.XXX,- W. , teda podiel o veľkosti X/X z celku k domu; T. W. mala nadobudnúť podiel o veľkosti X/X z celku k domu od svojej matky (H. C., rod. X.) - podpisy na dohode boli overené T. v T. dňa XX.XX.XXXX. V roku XXXX platil C. zákonník č. XXX/XXXX Zb., podľa ktorého stačila na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti iba zmluva, a nevyžadoval sa žiaden iný úkon na schválenie. Z uvedeného je zrejmé že P. G. nadobudol v roku XXXX minimálne podiel o veľkosti 1/2 z celku k domu (Občiansky zákonník z roku 1950, účinný od 31.12.1950 do 31.3.1964, upustil od tzv. intabulačného princípu, čo znamená že na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe teda už nebol podmienkou prevodu vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam a zostal mu iba význam deklaratórny. Podľa § 112 tohto Občianskeho zákonníka prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh - z tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť podať návrh na zápis prevodu do pozemkovej knihy. Jedná sa len o evidenciu tých nehnuteľností, ktoré už boli zapísané v pozemkovej alebo železničnej knihe.). Medzi T. W., rod. C. a P. G. ale pravdepodobne došlo k sporu ohľadom splácania kúpnej ceny za podiel o veľkosti 1/2 z celku k domu, ktorý mal P. G. nadobudnúť (čo je iba predpoklad žalobcu vyplývajúci z dochovanej dokumentácie) - z tohto dôvodu iniciovala T. W. na C. súde Trnava konanie, kde malo dôjsť k pokonávke a vyriešeniu sporu so P. G.; v tom čase už P. G. vyplatil T. W., podľa jej vyjadrenia, sumu vo výške 7.000,- Kčs - zápisnica je zo dňa 28.8.1963, sp.zn. 5Nc/120/1963. V archíve súdu sa podarilo dohľadať len to, že súd oboch účastníkov na konanie predvolal, no tí sa na súd nedostavili, čo súd poznačil na druhú stranu zápisnice dňa 27.9.1963. P. G. si nechal vypracovať znalecký posudok na hodnotu domu, zrejme kvôli sporom o kúpnu cenu za podiel vo výške 1/2 z celku k domu - vzhľadom k posudku bola cena za podiel vo výške 1/2 z celku vo výške 18.000,- Kčs uvedená v dohode, určená ako neprimeraná, keď znalec odhadol hodnotu všetkých nehnuteľností na pozemku s parc.č. 182, 179/8 na sumu 10.154,38 Kčs, a hodnotu samotného domu v celosti len na sumu 6.476,40 Kčs, teda menej ako zaplatil P. G. za samotný podiel vo výške X/X z celku k domu T. W.; toto mohlo byť príčinou sporu medzi nimi. Na znaleckom posudku nie je uvedený dátum (nie je vidieť), no dá sa dôvodne predpokladať že je robený po roku 1964, pretože pri stanovovaní hodnoty nehnuteľnosti sa používa vyhláška 73/1964 Zb. Dňa 17.8.1968 bola medzi P. G. ako kupujúcim na jednej strane a Y. C., Vladimírom C. a T. W. ako predávajúcimi na strane druhej, uzatvorená dohoda, ktorou predali dom P. G. za sumu vo výške 4.000,- Kčs - dohoda bola podpísaná na MNV v Maduniciach, ktorý overil ich podpisy. Podľa § 134, ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť, podľa § 130 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, keď musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby (u nehnuteľností desaťročná), pričom do plynutia tejto doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa - výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby; keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie (preto rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby má povahu deklaratórneho rozhodnutia). D. že dôležitá je predovšetkým úprava vydržania obsiahnutá v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb., ktorého novelou zák.č. 131/1982 Zb. (od 1.4.198) bolo opätovne upravené vydržanie, s možnosťou započítania času

predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983; podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou, a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný že mu vec patrí, pričom do nepretržitej vydržacej sa započíta aj čas pred 1.4.1984. Poukázal na skutočnosť že P. G. nadobudol podiel o veľkosti 1/2 z celku k domu už dňom 21.11.1959, no berúc do úvahy prípadné spory ohľadom zaplatenia kúpnej ceny (ktoré však nemajú vplyv na vznik vlastníckeho práva z pohľadu vecno- právnych účinkov), vlastnícke právo nadobudol nepochybne dohodou zo dňa 17.8.1968 - uvedená dohoda spôsobila, že P. G. sa stal minimálne oprávneným držiteľom domu, ktorý nadobudol v dobrej viere a držal pre seba ako vec vlastnú, čo ho robí dobromyseľným, navyše od uzavretia dohody zo dňa 17.8.1968 nikto nikdy jeho vlastnícke právo nespochybňoval a nikto si ani žiadne vlastnícke práva k domu neuplatňoval, čo potvrdzuje prinajmenšom skutočnosť že išlo o oprávnenú držbu. P. G. užíval dom ako svoje vlastníctvo, staral sa o neho, zveľaďoval ho, platil všetky poplatky súvisiace s užívaním a dane za nehnuteľnosť (žalovaní prvýkrát zaplatili daň za nehnuteľnosť až za rok 2014, čo žalobca zistil keď išiel daň platiť). P. G. býval v dome aj s rodinou až do svojej smrti, jeho rodina užívala a užíva dom aj v súčasnosti - doposiaľ si nikto k domu žiadne vlastnícke práva neuplatňoval. Čo sa týka užívania domu, to potvrdzuje aj prehlásenie P. G. z 10.10.1966 o tom, že sa bude starať o P. C. (z tohto dôvodu mu dom neskôr asi aj predali), P. G. dochoval P. C., tiež to preukazuje aj upomienka z 23.7.1968 za nezaplatenie dodávky elektriny adresovaná P. C., ktorý ale oznámil inkasnému stredisku že za elektrinu zaplatí P. G.. Čo sa týka ďalšieho predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním uviedol, že P. G. užíval dom nerušene, a mal ho v oprávnenej držbe minimálne od 17.8.1968 - desaťročná vydržacia doba by uplynula 17.8.1978, ale vzhľadom na to, že Občiansky zákonník vo vtedajšom znení neobsahoval úpravu vydržania, uplynula doba vydržania 1.4.1984; ak teda P. G. nenadobudol vlastnícke právo k domu alebo jeho časti iným spôsobom (napr. kúpnou zmluvou), nadobudol ho vydržaním ex lege, a to najneskôr dňa X.X.XXXX. B. právny záujem žalobcu na rozhodnutí spočíva v tom, že len rozhodnutím súdu je možné prinavrátiť vlastnícke právo k domu a určiť žalobcu za jeho vlastníka, resp. určiť že dom patrí do dedičstva po zomrelom P. Rakošim. K žalobe priložil žalobca Z. napísanú na Okresnom súde v Trnave dňa 28.8.1963, súdne doručenky v konaní sp.zn. 5 Nc 120/63-Š pre T. W. a P. G., znalecký posudok vypracovaný U. T. a H. U., potvrdenie Obce Madunice zo dňa 15.4.2015, upomienku inkasného strediska Trnava zo dňa 23.7.1968 s odpoveďou, prehlásenie P. G. zo dňa 10.10.1966, 3x výzvu na uzatvorenie mimosúdnej dohody zo dňa 4.3.2015.

2.

Žalovaná v 2. rade sa k návrhu vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 21.7.2015 v ktorom uviedla že žalobca sa požadovaného určenia domáha na podklade Dohody zo dňa 21.11.1959, ktorá bola uzavretá medzi T. Kabátovou, rod. C., a P. G., a na podklade Dohody zo dňa 17.8.1968, ktorá bola uzavretá medzi Y. C., pôvodným žalovaným v 3. rade P. C. a T. W., rod. C., a P. G. na strane druhej - žalovaná v 2. rade nemá vedomosť o tom, že by uvedené dohody boli uzavreté, preto žiada aby žalobca predložil originály týchto dohôd - z predložených listín nemožno vyvodiť záver, že P. G. sa stal vlastníkom predmetného rodinného domu, a teda že dom patrí do dedičstva po ňom. Predmetom Dohody zo dňa 21.11.1959 mal byť predaj „polovice domu zapísaného vo vložke č. XXX parc.č. 1774/4 v obci Madunice“, predmetom Dohody zo dňa 17.8.1968 mal byť predaj „rodičovského domu ... na vl. č. XXX par. č/s. 1774/4 v obci Madunice pop. č. 5“ - z vymedzenia predmetu kúpy v oboch dohodách je zrejmé, že predmetom kúpy mal byť dom, zapísaný v PKV č. XXX, postavený na pozemku označenom parc.č. 1774/4, resp. v prípade dohody zo dňa 21.11.1959 spoluvlastnícky podiel 1/2 na tomto dome. Žalovaná v 2. rade však poukazuje na skutočnosť, že na pozemku parc.č. 1774/4, v obci Madunice sa nenachádza, a v čase uzavretia predmetných dohôd sa ani nenachádzal žiaden dom; dom vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha určenia že patrí do dedičstva po poručiteľovi P. G., sa nachádza, a aj v čase uzavretia predmetných dohôd sa nachádzal na pozemku označenom parc.č. 182, o výmere 440 m2 (0,0440 ha). Na LV č. XXX pre k.ú. Madunice (ktorý predložil žalobca), v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je (o.i.) 1/ pozemok parc.č. 182, o výmere 440 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, 2/ pozemok parc.č. XXXX/X, o výmere 21.175 m2, druh pozemku orná pôda, a 3/ rodinný dom so súp.č. XX, postavený na pozemku parc.č. XXX; na pozemku parc.č. XXXX/X nie je v katastri nehnuteľností evidovaná žiadna stavba. Žalovaná v 2. rade ďalej poukázala na uznesenie Štátneho notárstva v Hlohovci zo dňa 22.3.1957, č.k. D 8/57-17, vo veci prejednania dedičstva po H. C., rod. X., podľa ktorého T. W., rod. C. (právna predchodkyňa žalovanej v 2. rade) nadobudla titulom dedenia (o.i.) spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na nehnuteľnostiach „vo vložke

číslo 139 parc.č. 182 dom a dvor vo výmere 0,0440 ha“, a „vo vložke číslo 139, parc.č. 1774/4 roľa o výmere 2,2175 ha", na rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 26.4.1967, č.k. D 673/67-13, vo veci prejednania dedičstva po P. C., podľa ktorého Y. C. (právny predchodca žalovanej v 1. rade), T. W., rod. C. (právna predchodkyňa žalovanej v 2. rade) a P. C. (právny predchodca žalovaného v 3. rade) nadobudli titulom dedenia „rovným dielom po 1/3-ine“ (o.i.) spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na nehnuteľnostiach „parc.č. 182 a rodinný domček č. 4 s dvorom vo výmere 440 m2" a „parc.č. 1774/4 roľa vo výmere 2 h 21 á 75m2“. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzavretia Dohody zo dňa 21.11.1959 T. W., rod. C., bola podielovým spoluvlastníkom (so spoluvlastníckym podielom 1/2 z celku) rodinného domu v obci Madunice, postaveného na pozemku parc.č. 182 o výmere 440 m2, a nebola spoluvlastníkom žiadneho rodinného domu postaveného na pozemku parc.č. XXXX/X, na ktorom predaj spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 z celku mal byť predmetom Dohody zo dňa 21.11.1959, a v čase uzavretia Dohody zo dňa 17.8.19687 Y. C., T. W., rod. C., a P. C. boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v obci Madunice, postaveného na pozemku parc.č. 182 o výmere 440 m2, a neboli spoluvlastníkmi žiadneho rodinného domu postaveného na pozemku parc.č. 1774/4, predaj ktorého mal byť predmetom Dohody zo dňa 17.8.1968. Pokiaľ aj došlo k uzavretiu predmetných dohôd, tieto sú neplatné, nakoľko ich predmetom bola neexistujúca nehnuteľnosť - rodinný dom postavený na pozemku označenom parc.č. 1774/4, nakoľko na tomto pozemku v čase uzavretia uvedených dohôd nebola postavená žiadna stavba rodinného domu; predmetné dohody nie je možné vykladať tak, že ich predmetom bol rodinný dom (resp. spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome), vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha určenia že patrí do dedičstva po poručiteľovi P. G., nakoľko tento rodinný dom je postavený, a aj v čase uzavretia predmetných dohôd bol postavený, na pozemku parc.č. 182, a nie na pozemku parc.č. 1774/4. Pri výklade právnych úkonov aj v čase uzavretia dohôd platila zásada, že právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom - výklad predmetných dohôd, že ich predmetom bol rodinný dom (resp. spoluvlastnícky podiel na ňom), vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha určenia, teda rodinný dom postavený na pozemku parc.č. 182 je v rozpore s jazykovým vyjadrením, nakoľko podľa výslovného znenia dohôd ich predmetom mal byť rodinný dom postavený na pozemku parc.č. 1774/4. Ďalej uviedla že žalobca uvádza, že P. G. nadobudol podiel o veľkosti 1/2 z celku k domu už dňom 21.11.1959, keď predmetom Dohody zo dňa 21.11.1959 mal byť predaj spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 na rodinnom dome - Dohoda zo dňa 17.8.1968, ktorej účastníkmi boli aj T. W., rod. C., a P. G., účastníci pôvodnej Dohody zo dňa 21.11.1959, obsahuje dojednanie, že „na základe tejto dohody dňa 17. augusta 1968 sa ruší dohoda napísaná na Miestnom národnom výbore v Maduniciach dňa 21. novembra 1959“. Pokiaľ teda P. G. na základe Dohody zo dňa 21.11.1959 nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetnom rodinnom dome v rozsahu 1/2 z celku, tieto účinky boli dohodou účastníkov zrušené dňa 17.8.1968. Pokiaľ právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je zmluva, zrušením takejto zmluvy zaniká právny titul na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzavretím, ako keby k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo. Pokiaľ uzavretím Dohody zo dňa 17.8.1968 bola zrušená Dohoda zo dňa 21.11.1959, nie je možné vyvodzovať vlastnícke právo P. G. k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 1/2 z celku na rodinnom dome titulom Dohody zo dňa 21.11.1959, nakoľko táto bola dohodu zo dňa 17.8.1968 zrušená. Čo sa týka údajného vzniku vlastníckeho práva žalovaná v 2. rade uviedla že pri uzavretí Dohody zo dňa 17.8.1968 neboli splnené podmienky stanovené právnym predpisom pre platnosť tejto dohody, a teda pre nadobudnutie vlastníckeho práva P. G. k predmetnému rodinnému domu na základe tejto dohody - Občiansky zákonník platný v čase uzavretia Dohody zo dňa 17.8.1968 (zákon č. 40/1964 Zb.) podmienky platnosti a účinnosti prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti upravoval nasledovne: § 134, ods. 2 k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jaj registrácia štátnym notárstvom, vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy, § 490, ods. 2 nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom, pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134. V čase uzavretia Dohody zo dňa 17.8.1968 bola v platnosti Smernica Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva z 19.5.1964 č. 297/64-MS-OK a č. 61 516/64-MZ-práv., o postupe pri registrácii zmlúv na

štátnych notárstvach a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, ktorá stanovovala: ČI. I ods. 1 - Účelom registrácie niektorých druhov zmlúv o nehnuteľnostiach na štátnych notárstvach je predovšetkým zabezpečiť právnu istotu vzniku právnych vzťahov k nehnuteľnostiam založených zmluvou. Registráciou sa zároveň zabezpečuje účinná kontrola súladu záujmu jednotlivca so záujmami spoločnosti, aby nakladanie s nehnuteľnosťami v osobnom alebo súkromnom vlastníctve neviedlo k nehospodárnosti a k obohacovaniu jednotlivcov na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov. Rovnaký účel sleduje aj udeľovanie súhlasu okresnými národnými výbormi k prevodom niektorých nehnuteľností, ČI. II ods. 3 - Registráciu k svojej platnosti vyžadujú zmluvy o obmedzení prevodu nehnuteľnosti (§ 58 ods. 2 O. z.), dohody o osobnom užívaní pozemku (§ 205 ods. 2 0. z.) a zmluvy o prevodoch nehnuteľností do osobného vlastníctva občanov alebo do súkromného vlastníctva občanov alebo nesocialistických organizácií. Pokiaľ sa takto prevádzajú budovy, t.j. predmety súkromného vlastníctva alebo poľnohospodárske a lesné pozemky, je registrácia zmlúv podmienená súhlasom okresného národného výboru k prevodu týchto druhov nehnuteľností (§ 490 ods. 2 O. z.). Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o súhlase príslušného okresného národného výboru s prevodom predmetnej budovy (stavby rodinného domu, ku ktorému sa domáha určenia, že patrí do dedičstva po poručiteľovi P. G.) podľa § 490, ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia Dohody zo dňa 17.8.1968, ani žiaden dôkaz o registrácii Dohody zo dňa 17.8.1968 štátnym notárstvom podľa § 134, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda zo dňa 17.8.1968 sa preto nestala platnou, a Štefan Rakoši na jej základe nenadobudol vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu. Uviedla ďalej, že po uzavretí Dohody zo dňa 17.8.1968 neboli splnené ani podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu P. G. - k podmienkam vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, držby ktorej sa osoba domáhajúca sa vydržania ujala na základe zmluvy uzavretej v čase platnosti právnej úpravy, ktorá pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadovala jej registráciu štátnym notárstvom, poukázala na rozhodnutie B. súdu SR sp.zn. 4Cdo/283/2009. V čase uzavretia Dohody zo dňa 17.8.1968 Občiansky zákonník stanovoval v § 134, ods. 2 že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, a že vlastníctvo nehnuteľnosti prechádza registráciou zmluvy, a v § 490, ods. 2 že pre zmluvu o prevode budovy ktorá je v súkromnom vlastníctve, je potrebný súhlas okresného národného výboru - bez súhlasu okresného národného výboru s uzavretím Dohody zo dňa 17.8.1968, a bez jej registrácie štátnym notárstvom nemohol byť P. G. so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere že je vlastníkom predmetného domu, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený; u P. G. preto nebola splnená podmienka oprávnenej držby, a tak ani nemohol nadobudnúť vlastníctvo predmetného domu vydržaním. K vyjadreniu priložila žalovaná v 2. rade uznesenie Štátneho notárstva v Hlohovci č. D 8 31-17 zo dňa 22.3.1957, rozhodnutie Štátneho notárstva č. D 373/67-13 zo dňa 26.4.1967.

3.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej úmrtný list S. P. C..

4.

Podaním došlým súdu dňa 9.11.2015 žalované v 1. a 2. rade žiadali o prerušenie konania, nakoľko pôvodný žalovaný v 3. rade S. P. C. dňa 27.10.2015 zomrel - k uvedenému sa podaním došlým súdu dňa 21.12.2015 vyjadril právny zástupca žalobcu, a podaním došlým súdu dňa 29.12.2015 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Dňa 2.3.2016 bolo súdu doručené Osvedčenie o dedičstve č. 9D/416/2015, Dnot 255/2015 vydané dňa 30.11.2015 notárkou Mgr. Evou Holčíkovou, podľa ktorého výlučným dedičom po poručiteľovi S. P. C. (pôvodný žalovaný v 3. rade) je U. C. (právny nástupca pôvodného žalovaného v 3. rade). Uznesením č. 37C/247/2015-57 zo dňa 8.3.2016 súd návrh žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania zamietol.

5.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním zo dňa 20.1.2017 v ktorom uviedol k požiadavke žalovaných na predloženie originálov listín, najmä dohody zo dňa 21.11.1959 uzatvorenej medzi T. W. a P. G., a dohody zo dňa 17.8.1968 uzatvorenej medzi Y. C., P. C. a T. W. na jednej strane a P. G. na strane, že nie je rozdiel medzi predloženou fotokópiou listín a ich originálmi - listiny sú spísané na MNV v Maduniciach, podpisy na nich sú osvedčené (k tomu poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.11.2010, sp.zn. 3 Obo 61/2009, a Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 16/2013). K úvahe o pravosti dohody zo dňa 21.11.1959 prispieva aj zápisnica z Okresného súdu Trnava zo dňa 28.8.1963, sp.zn. 5Nc/120/1963, v ktorej priamo T. W. uvádza že dňa

21.11.1959 uzatvorila dohodu o kúpnej zmluve, ktorou previedla 1/2 na dome zapísanom vo vl. č. 139, parc.č. 182 k.ú. Madunice na P. G.. K vyjadreniu priložil žalobca dohodu uzavretú medzi Y. C., P. C. a T. W. (ako predávajúci) a P. G. (ako kupujúci) dňa 17.8.1968, dohodu uzavretú medzi T. W. („odpredávajúca“) a P. G. („kupec“) dňa 17.8.1968, 3x fotografie predmetnej nehnuteľnosti.

6.

Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa žalobcu celá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho otcovi P. G., ktorý ju mal nadobudnúť v polovici dohodou zo dňa XX.XX.XXXX, a v druhej polovici na základe dohody zo dňa XX.X.XXXX; nehnuteľnosť užíval od roku 1959, následne ju užíval žalobca ako jeho syn, pričom po celý čas užívania (držby) platil všetky náklady. Nik iný sa vlastníckeho práva nedomáhal. Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade poukázal na formálne nedostatky zmlúv, a tiež na skutočnosť, že dohoda z roku 1959 (týkajúca sa jednej polovice nehnuteľnosti) bola zrušená dohodou z roku 1968, čím zanikli jej účinky; dohoda z roku 1968 pritom nemôže byť základom pre vydržanie nehnuteľnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017 žalobca uviedol, že on v predmetnej nehnuteľnosti býva od narodenia, bývali tam celá rodina, spolu aj s otcom P. G. a matkou (nehnuteľnosť bola pôvodne označená ako Madunice č. X); jedná sa v podstate o dvojdom, pričom v jednej časti býval žalobca s otcom a s rodinou, v druhej býval S. „P.“ C.. V uvedenej nehnuteľnosti podľa vedomostí žalobcu bývali „asi v podnájme“, prípadne na základe nejakej inej skutočnosti, ktorú žalobca nevie opísať, nakoľko sa o to nestaral (bol malé dieťa); vedel že „pre nejaké peniaze, pravdepodobne pre kúpnu cenu chodili P. a Y. C.“, ktorí „asi“ boli právni predchodcovia žalovaných. Niekedy v roku 2012 alebo 2013 sa prvýkrát za žalobcom zastavili žalovaní - vyhrážali sa mu že v dome 30 rokov býva „načierno“, žiadali aby sa do 30 dní vysťahoval, dokonca nehnuteľnosť ponúkali na predaj; do uvedenej doby nik zo žalovaných ani žiadna iná osoba, od doby kedy v dome býval, sa nezaujímala o svoje vlastnícke právo resp. nežiadala vypratať dom, nespochybňovala vlastníctvo k nemu. Na otázku sudcu žalobca uviedol, že on a jeho otec mali za to, že nehnuteľnosť odkúpili, dohoda s pani W. bola taká že rodičom žalobcu odpredala polovičku domu, a v druhej polovičke ich nechala bývať (dohoda o „bývaní“ bola asi uzavretá z dôvodu, že rodičia žalobcu doopatrovali S. P. C. - keď tento zomrel, nikto sa už o bývanie ani o vlastnícke práva zo žalovaných ani ich právnych predchodcov nestaral). Na otázky právneho zástupcu žalovaných v 1. a v 2. rade žalobca uviedol že o dedičstve po P. G. on nič nevie, nevie sa vyjadriť prečo predmetné nehnuteľnosti neboli zahrnuté v dedičstve. Na ďalšiu otázku uviedol že žiadny doklad o platení P. G. bratom C. nemá, väčšinou títo iba prišli a P. G. im dal peniaze do ruky. Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX žalovaná v 1. rade uviedla že si pamätá, že ešte jej otec Y. C. sa pokúšal spojiť so P. G. alebo so žalobcom, chceli sa nejakým spôsobom dohodnúť na usporiadaní vlastníckych vzťahov - nikdy sa to však nepodarilo, nakoľko rodina G. nikdy nemala peniaze, nikdy nič nezaplatili, chceli dom len užívať. Na otázky sudcu žalovaná v 1. rade uviedla že jej otec iba ústne vyzýval rodinu G. aby boli veci dané do poriadku, návrh na súd o určenie vlastníctva alebo o vypratanie nepodal. Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX žalovaná v 2. rade uviedla že je vnučkou S. P. C., jeho dcéra W. (za vydata) bola jej matkou. C. sa o záležitosti dozvedela v roku 2013, po tom ako prebehlo dedičské konanie po jej matke, v rámci ktorého nadobudla na nehnuteľnostiach podiel 4/6-iny (jednu polovicu zdedila po matke T. W., jednu šestinu zdedila neskôr po smrti S. P. C.). V roku 2013 vyzvala žalobcu na vypratanie rodinného domu, nakoľko ho obýva neoprávnene. Na otázky sudcu žalovaná v 2. rade uviedla že pred tým nikdy žalobcu na usporiadanie vlastníckeho práva nevyzývala, nevie o tom že by tak urobila jej právna predchodkyňa. Jej matka T. W. nikdy nespomínala, že by spravila so P. G. nejaké dohodu o prevode vlastníckeho práva. Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX žalovaný v 3. rade uviedol že jeho otec uviedlo že z predmetného domu žiadne peniaze nevidel, nedostal žiadne peniaze ani z titulu kúpnej zmluvy, ani z titulu nájomného, a to ani od P. G. ani od žalobcu. Na otázky sudcu žalovaný v 3. rade uviedol že jeho otec S. P. C. (syn S. P. C.) nikdy rodinu G. nevyzýval na usporiadanie vlastníctva, o záležitosť sa nestaral, podľa neho „dom je všetkým len na príťaž“. Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2017 právny zástupca žalobcu uviedol že čo sa týka formálneho nedostatku dohody z roku 1959, sa jedná o chybu v písaní, keď bolo zle uvedené parcelné číslo; uvedená chyba sa z rovnakého dôvodu nachádza aj na dohode z roku 1968. K platnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi T. W. a P. G. poukazuje na vyjadrenie samotnej T. W. v zápisnici spísanej pred Okresným

súdom v Trnave dňa 28.8.1963 z ktorej je zrejmé, že k takej dohode došlo, len nebola vyplatená celá dohodnutá kúpna cena. Čo sa týka dohody z roku 1968 predpokladá, že táto bola uzavretá z dôvodu predchádzajúcich nezrovnalostí medzi T. W. a P. G. ohľadom kúpnej ceny - bol vypracovaný aj znalecký posudok ktorý určil nižšiu kúpnu ako bola dohodnutá; keďže v tej dobe boli vlastníkmi aj Y. - Y. C. v X/ X a S. P. C. v 1/6 (ako vlastníci podielu po S. P. C.), bola konvalidovaná dohodou z roku 1968 dohoda z roku 1959, resp. uvedenou dohodu všetci jej zúčastnení ako predávajúci prejavili vôľu odpredať P. G. nielen jednu polovicu, ale celý dom (aj z tohto dôvodu bola kúpna cena uvedená iba 4.000,- Kčs keďže jej časť bola P. G. vyplatená už skôr). Z dohody z roku XXXX vyplýva, že vôľou predávajúcich nebolo zrušiť dohodu z roku 1959, ale predať celú nehnuteľnosť; je pravdou že zmluva z roku 1968 nebola registrovaná štátnym notárskom, minimálne však ostáva platná dohoda z roku 1959.

7.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním zo dňa 7.3.2017 v ktorom uviedol že originály dokumentov ktoré predložil sa im nepodarilo dohľadať, avšak nepovažuje predloženie originálov za kľúčové a za potrebné. Žalovaní síce uviedli že ich považujú za neautentické, no bližšie nešpecifikovali v čom by mala spočívať ich neautenticita; okrem uvedeného je minimálne obsah dohody z 21.11.1959 o odpredaji 1/2 domu P. G. potvrdený T. W., ktorá osobne pred sudcom Dr. N. T. a zapisovateľkou L. L. uviedla do zápisnice spísanej na Okresnom súde Trnava dňa 28.8.1963, sp.zn. 5Nc/120/1963, že uzatvorila so P. G. kúpnu zmluvu dňa 21.11.1959, ktorou mu odpredala 1/2 domu v obci Madunice zapísaného na PK vložke č. 139, ktorú vlastnila. Keďže v roku 1959 platil Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., podľa ktorého stačila na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti iba zmluva, a nevyžadoval sa žiaden iný úkon na schválenie, P. G. nadobudol v roku 1959 minimálne podiel o veľkosti 1/2 z celku k domu, nakoľko predmetná dohoda je doposiaľ platná. K tvrdeniu žalovaných že Dohoda zo dňa 17.8.1968 uzatvorená medzi P. G. ako kupujúcim a Y. C., P. C. a T. W. ako predávajúcimi, nenadobudla vecno-právne účinky a súčasne sa ňou zrušila dohoda z 21.11.1959 uzatvorená medzi P. G. a T. W. uviedol, že aj táto dohoda je platná a autentická - nakoľko sa však nepodarilo preukázať že bola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle ustanovenia § 134, ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v roku 1968), nenadobudla zrejme vecno-právne účinky. Čo sa týka tvrdenia žalovaných že sa ňou zrušila dohoda z 21.11.1959 uzatvorená medzi P. G. a T. W. o predaji 1/2 domu, takýto jej výklad by nekorešpondoval s vôľou účastníkov dohody zo dňa 17.8.1968, pretože ich prejav vôle smeroval jednoznačne k predaju celého domu - nemali v záujme len zrušiť (odstúpiť od zmluvy) dohodu z 21.11.1959 bez toho, aby boli inak upravená ich vlastnícke vzťahy (výklad by bol v rozpore s vôľou účastníkov dohody, a v tejto časti ju robí absolútne neplatnou, formulácia o zrušení Dohody z 21.11.1959 uvedená v dohode z 17.8.1968 je neurčitá a vágna, nedá sa z nej presne určiť o akej dohode hovoria, čo bolo jej predmetom a medzi kým bol uzatvorená, naviac účastníkmi dohody zo dňa 17.8.1968 boli okrem T. W. na strane predávajúcich aj Y. C. a P. C.). Zároveň uvedeným podaním žalobca požiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, že súd určí že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Madunice, v Obci Madunice, okres Hlohovec, vedenej Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXX ako rodinný dom so súp.č. 94, postavený na pozemku s parcelným č. 182, o výmere 440 m2, parcela reg. „C", druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po poručiteľovi P. G., nar. 25.12.1929, naposledy bytom Železničná č. XX, T., zomrelom dňa X.X.XXXX. V súvislosti s navrhnutou zmenou petitu uviedol, že nakoľko žalobca nevie spoľahlivo preukázať vecno-právne účinky dohody zo dňa 17.8.1968, na podklade ktorej jeho otec P. G. mal nadobudnúť vlastníctvo celého domu, bude pri určovaní vlastníckeho práva k domu vychádzať len z dohody uzatvorenej dňa 21.11.1959 medzi P. G. a T. W., ktorou nadobudol P. G. do vlastníctva len 1/2 z domu.

8.

Uznesením č. 37C/247/2015-81 zo dňa 16.3.2017 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Madunice, v Obci Madunice, okres Hlohovec, vedenej Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXX ako rodinný dom so súp.č. 94, postavený na pozemku s parcelným číslom 182, o výmere 440 m2 parcela registra „C“, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po poručiteľovi P. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. č. XX, T., zomrelom dňa X.X.XXXX.

9.

Žalované v 1. a 2. rade sa vo veci po pripustení zmeny petitu návrhu vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním zo dňa 30.3.2017 v ktorom uviedli, že žalobca vyvodzuje spoluvlastnícky

podiel svojho právneho predchodcu P. G., v rozsahu 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach z Dohody zo dňa 21.11.1959, ktorá mala byť uzavretá medzi T. W. a P. G., pričom tiež poukazuje na zápisnicu spísanú pred Okresným súdom Trnava dňa 28.8.1963, v ktorej T. W. uviedla že dňa 21.11.1959 uzavrela so P. Rakošim dohodu o kúpnej zmluve - v tejto súvislosti opakovane poukázali na skutočnosť, že predmetná dohoda zo dňa XX.XX.XXXX bola predložená len vo fotokópii (podľa ich názoru v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa súd nemôže uspokojiť len s listinami predloženými v obyčajnej fotokópii, pokiaľ žalovaná strana spochybňuje že ide o fotokópiu originálu skutočne existujúceho dokumentu, spochybňujú že vôbec došlo k písomným právnym úkonom, fotokópie o ktorých boli predložené súdu - bez predloženia originálov / úradne osvedčených fotokópií alebo odpisov predmetných dokumentov nemôže súd vyhovieť žalobe). Čo sa týka zápisnice o návrhu T. W. o pokus o pokonávku proti P. G. (spísaná pred Okresným súdom Trnava dňa 28.8.1963) uviedli, že T. W. v zápisnici uviedla, že je „spoluvlastníčku domu, zapísaného vo vl. č. XXX, parc. č. 182 kat. úz. Madunice v 1/2-ci, v ktorej odporca (P. G.) býva ako nájomník“, a ďalej uviedla že síce „dňa 21.11.1959 bola uzavretá medzi účastníkmi (T. W. a P. G.) dohoda o kúpnej zmluve", ale zároveň dodala že „zmluva však nebola predložená na schválenie Odboru výstavby ONV". V čase uzavretia dohody zo dňa 21.11.1959 boli účinné Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., a zák.č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy - podľa § 111, ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov, podľa § 1, ods. 1 zák.č. 65/1951 Zb. na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru (poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6SŽO/472/2009, v ktorom najvyšší súd uviedol že „v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa 27. augusta 1963 bol účinný zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, podľa ktorého § 1 ods. 1, bolo na prevod nehnuteľnosti potrebné privolenie okresného národného výboru. Tento zákon bol účinný až do 31. marca 1964, kedy bol zrušený novým Občianskym zákonníkom z roku 1964 - zákonom č. 40/1964 Zb. Tu súd opätovne poukazuje na znenie ustanovenia § 111 in fine Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ...ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov... z ktorého vyplýva, že v danej veci bolo podľa osobitného predpisu - zákona č. 65/1951 Zb. na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti potrebné privolenie okresného národného výboru“). Je zrejmé, že k dohode zo dňa 21.11.1959 nebolo dané privolenie Okresného národného výboru (ako to ustanovoval § 1, ods. 1 zák.č. 65/1951 Zb.), pričom privolenie ONV žiadané ani nebolo, čo vyplýva z vyjadrenia Márie Kabátovej v zápisnici spísanej pred Okresným súdom Trnava dňa 28.8.1963. Bez privolenia ONV k dohode zo dňa XX.XX.XXXX P. G. nenadobudol, a ani nemohol nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach - ustanovenie § 111, ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. totiž stanovovalo, že vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným (do tejto kategórie spadajú aj nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach) sa síce prevádza už samotnou zmluvou, avšak len pokiaľ nevyplýva nič iné z osobitných predpisov, keď osobitným predpisom pre prevod nehnuteľností bol zák.č. 65/1951 Zb., ktorý vyžadoval privolenie ONV. Žalované ďalej ozrejmili vlastnícky režim predmetných nehnuteľností v relevantných obdobiach: 1/ pôvodne boli v spoluvlastníctve manželov Víta C. a H. C., u každého s podielom v rozsahu 1/2- ca, 2/ po smrti H. C. (zomr. 19.12.1956) nadobudla jej spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-ca T. W. ( Uznesenie Štátneho notárstva v Hlohovci zo dňa 22.3.1957, č.k. D 8/57-17), 3/ dňa 21.11.1959, kedy mala byť uzavretá dohoda medzi T. W. a P. G., T. W. bola spoluvlastníčka nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/2-ca; ak aj dohoda so P. G. bola uzavretá, nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na P. G., pre absenciu privolenia ONV, 4/ dňa 28.8.1963, kedy bola pred Okresným súdom Trnava spísaná zápisnica o návrhu Márie Kabátovej o pokus o pokonávku, T. W. bola naďalej spoluvlastníčka nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1/2-ca, preto sa v zápisnici za „spoluvlastnícku“, 5/ po smrti P. C. (zomr. X.X.XXXX) nadobudli jeho spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-ca rovným dielom Y. C., T. W., a P. C. (Uznesenie Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 26.4.1967, č.k. D 673/67-13) - s poukazom na uvedené možno uzavrieť, že P. G. dohodou zo dňa 21.11.1959 nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na nehnuteľnostiach, a to z dôvodu absencie privolenia ONV, ktoré sa vyžadovalo podľa § 1, ods. 1 zák.č. XX/XXXX Zb.; P. G. musel vedieť, že (i) k dohode zo dňa XX.XX.XXXX nebolo dané privolenie ONV, že (ii) z tohto dôvodu nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na nehnuteľnostiach, a že (iii) T. W. sa naďalej a oprávnene považuje za spoluvlastnícku nehnuteľností, a tieto skutočnosti vylučujú dobromyseľnosť P. G., že mu predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 patrí, preto nemôžu byť u P. G. splnené podmienky pre vydržanie. Prípadný omyl P. G. vychádzajúci z neznalosti právnych predpisov (nevedomosť o tom, že v čase uzavretia dohody zo dňa 21.11.1959 sa na platnosť prevodu

nehnuteľnosti vyžadovalo privolenie ONV) je irelevantný, keď žalované v 1. a v 2. rade poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/283/2009, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. C. je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznanú zásadu neznalosť zákona neospravedlňuje, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.". Ustanovenie § 1, ods. 1 zák.č. 65/1951 Zb. bolo formulované jednoznačne, nebolo nejasné, a nepripúšťalo iný výklad než ten, že na prevod nehnuteľností sa vyžadovalo privolenie ONV - P. G. teda nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach vydržaním, a to z dôvodu absencie dobromyseľnosti. K vyjadreniu priložili žalované v 1. a 2. rade kópiu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/472/2009 zo dňa 28.9.2010, texty viacerých právnych predpisov s termínom „privolenie“.

10.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 27.4.2017 v ktorom uviedol že svoj nárok odvodzuje z dohody, ktorú uzatvoril jeho otec P. G. s T. W. dňa 21.11.1959, na podklade ktorej mu bola odpredaná polovicu predmetného domu (ktorú v tom čase T. W. vlastnila). K námietke žalovaných v 1. a 2. rade ohľadom predloženia len jej fotokópie a spochybnenia jej autenticitu uviedol že niet pochýb, že ide o fotokópiu skutočne existujúceho dokumentu, a to aj vzhľadom na jej vyhotovenie a obsah, naviac pravdivosť obsahu kópie predloženej dohody potvrdzuje samotná T. W., ktorá osobne uviedla do zápisnice spísanej na Okresnom súde Trnava dňa 28.8.1963, sp. zn. 5Nc/120/1963, že uzatvorila so P. G. kúpnu zmluvu dňa 21.11.1959, ktorou mu odpredala 1/2 domu v obci Madunice zapísaného na PK vložke č. 139, ktorú vlastnila - predmetnou zápisnicou sa T. W. snažila o pokonávku, teda usporiadať vzťahy medzi ňou a P. G., no nie z dôvodu neplatnosti zmluvy (dohody), ale z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny P. G., keď ona sama mu svoju polovicu domu chcela predať, teda niet pochýb o jej prejave vôle. P. G. v tom čase už polovicu domu riadne užíval a držal ho ako svoj vlastný majetok, správal sa ako spoluvlastník nehnuteľnosti. Navyše sa P. G. v tom čase staral o otca T. W. P. C., pričom po smrti P. C. (1967), mu jeho dedičia (súrodenci T. W.) predali zvyšnú polovicu domu, a to dohodou zo 17.8.1968 (za sumu 4.000,- Kčs). Ďalej poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok z roku 1964 určil hodnotu celého domu na sumu 6.476.40,- Kčs - keďže sa T. W. na pokonávku pred súdom už nedostavila, sa problém urovnal mimosúdne (tým že P. G. nechal vypracovať znalecký posudok ktorý zrejme ukázal, že to čo už zaplatil presahuje hodnotu nielen polovice, ale dokonca celého domu) - T. W. si po spísaní uvedenej zápisnice pred súdom už žiadne vlastnícke práva voči P. G. neuplatňovala a ani nikto iný (dokonca bola účastníčkou dohody zo dňa 17.8.1968 uzatvorenou medzi P. G. ako kupujúcim na jednej strane a Y. C., P. C. a T. W. ako predávajúcimi na strane druhej, ktorá síce nenadobudla vecno-právne účinky, ale preukazuje vôľu účastníkov aj skutočnosť, že P. G. sa oprávnene pokladal za vlastníka domu. Podľa žalobcu schválenie zmluvy / dohody o prevode vlastníckeho práva nebolo potrebné, nakoľko zák.č. 65/1951 Zb. uvádza že na prevod nehnuteľnosti je potrebné privolenie okresného národného výboru a nie schválenie, keď sa neuvádza akú formu má mať „privolenie" - či písomnú alebo postačuje aj ústna, tiež nie je špecifikované či privolenie je potrebné získať pred uzatvorením zmluvy o prevode nehnuteľnosti, alebo ho stačí získať po uzatvorení a kto má takéto privolenie predložiť alebo vyžiadať, resp. s ním disponovať (z uvedených dôvodov považuje žalobca formuláciu § 1, ods. 1 zák.č. 65/1951 Zb. za nejasnú a zmätočnú). Z tohto má žalobca za to, že P. G. nadobudol polovicu domu od T. W., a to dohodou z 21.11.1959 - navyše po roku 1963 T. W. už túto skutočnosť nikdy nerozporovala, čo môže znamenať že takéto privolenie od ONV získali. Ďalej uviedol že ak by aj argumentácia žalobcu nepostačovala na preukázanie skutočnosti, že právny predchodca P. G. nadobudol vlastnícke právo k polovici domu na základe dohody z 21.11.1959 uzatvorenej s T. W., tak vlastnícke právo k polovici domu nadobudol vydržaním, nakoľko spĺňa všetky podmienky pre získanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva vydržaním - podľa § 134, ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený

držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť, podľa § 130 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Keďže žalobcov právny predchodca P. G. preukázateľne nepretržite držal nehnuteľnosť ako svoju vlastnú počas celej zákonom stanovenej doby, a predmet vydržania je spôsobilý na vydržanie, problémovou otázkou môže byť len oprávnenosť držby - túto napádajú žalovaní v 1. a 2. rade, keď spochybňujú dobromyseľnosť P. G. v tom zmysle, že nemohol byť dobromyseľným, pretože údajne musel vedieť, že na prevod nehnuteľnosti v roku XXXX sa vyžadovalo privolenie ONV, a namietajú že nemohlo ísť o tzv. právny omyl vychádzajúci z neznalosti právnych predpisov. Právnym omylom je omyl v nesprávnom posúdení účinkov právneho úkonu či právnej skutočnosti vo vzťahu k právnym predpisom, napr. sa subjekt domnieva, že ním urobený právny úkon (kúpna zmluva a pod.) je v zmysle právnych predpisov takou skutočnosťou, na základe ktorej nadobudne právo (napr. vlastnícke) čo sa však nestane

- aj keď len výnimočne, aj právny omyl je v niektorých prípadoch, so zreteľom na všetky okolností daného prípadu, ospravedlniteľný, a to najmä pri okolnostiach nadobúdania vlastníckych práv v 50-tych rokoch 20. storočia (kvôli zmene zaužívaného právneho systému a nejednoznačnej úpravy a výkladu zákonov). S poukazom na uvedené bol P. G. dobromyseľným a jeho držba veci bolo oprávnená, nakoľko mal minimálne putatívny právny titul, ktorým bola dohoda z 21.11.1959 odôvodňujúci oprávnenosť jeho držby, čo vzhľadom na všetky skutočnosti preukazuje, že P. G. minimálne vydržal polovicu nehnuteľnosti, pretože vstúpil do užívania domu s vedomím, že ide o jeho dom (polovicu) a bol v dobrej viere, že mu patrí. K vyjadreniu priložil žalobca rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 3C/33/2013 zo dňa 24.10.2013.

11.

Na pojednávaní konanom dňa 3.5.2017 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade uviedol že žalobca je v dôkaznej núdzi, keď nepredložil súdu hodnoverné doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie právnych úkonov z ktorých vyvodzuje vlastnícke právo svojho právneho predchodcu. Poukázal na skutočnosť že privolenie ONV k dohode z roku 1959 dané nebolo (žalobca nepredložil dôkaz že takéto privolanie udelené bolo, čo je jeho dôkazným bremenom), pričom pri absencii privolenia ONV nemohlo prejsť vlastníctvo na právneho predchodcu žalobcu; samotná T. W. pri pokuse o pokonávku pred súdom výslovne uviedla, že zmluva z roku 1959 nebola predložená na schválenie ONV. Dôvodom snahy o uzavretie novej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v celosti je skutočnosť, že dohoda z roku 1959 pre absenciu privolenia ONV nevyvolala vecno právne účinky. Žalobca zavádza keď tvrdí, že po smrti P. C. jeho dedičia P. G. predali zvyšnú polovicu domu zmluvou z roku 1968 - predmetom zmluvy z roku 1968 boli nehnuteľnosti v celosti a nie ich polovica; zmluva z roku 1968 je dôkazom vedomosti všetkých zúčastnených, vrátane P. G., že na podklade dohody z roku 1959 spoluvlastnícky podiel polovice na nehnuteľnostiach nenadobudol. Podľa žalovaných v 1. a 2. rade zák.č. 65/1951 Zb. je jasný a zrozumiteľný a je zrejmé, ako je pojem privolanie C. potrebné vykladať, P. G. nemohol bez privolenia ONV dohodou z roku 1959 nadobudnúť vlastníctvo. P. G. preto nebol so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný že mu patrí polovica nehnuteľností, a to z dôvodu že preukázateľne vedel, že k dohode z roku 1959 nebolo dané privolenie ONV (ako to vyplýva zo zápisnice Okresného súdu v Trnave, ktorá bola 14.9.1963 doručená P. G.). Právny omyl môže založiť dobromyseľnú držbu len celkom výnimočne, napr. v prípade objektívne nejasného znenia zákona, o čo však v tomto prípade nejde - v posudzovanej veci je nesporné že P. G. sa v roku 1963 preukázateľne dozvedel o absencii privolenia ONV k dohode z roku 1959, následne v roku 1968 podpisoval novú kúpnu zmluvu ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v celosti, čo by neurobil ak by bol toho názoru, že je ich podielovým spoluvlastníkom v rozsahu polovice.

12.

Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol že žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že jeho právny predchodca P. G. nadobudol minimálne jednu polovicu predmetnej nehnuteľnosti, a to minimálne vydržaním. Svoju dobromyseľnosť vyvodzuje so zreteľom ku všetkým okolnostiam, oprávnenosť držby polovice nehnuteľnosti odvodzuje od dohody z 21.11.1959, ktorá mu slúži ako putatívny právny titul. Čo sa týka spochybňovania jeho dobromyseľnosti tým, že T. W. 28.8.1963 urobila na súde zápisnicu kde navrhla vykonať pokonávku medzi ňou a P. G., kde uviedla že na dohodu ktorou mu predala polovicu nehnuteľnosti v roku 1959 chýbalo privolanie ONV uviedol, že P. G. bol iba predvolaný na pokonávku, pričom nevedel čo je meritom veci - zo spisu súdu vyplýva, že na pokonávku sa nakoniec ani T. W. ani P. G. nedostavili, čím bola vec uzatvorená, okrem toho priznáva T. W., že

P. G. jej už zaplatil minimálne 7.000,- Kčs. K argumentácii žalovaných, že v roku 1968 kupoval P. G. nehnuteľnosť v celosti, teda aj polovicu T. W. ktorú už v tom čase mal vlastniť uviedol, že išlo o zmätočné konanie účastníkov, ktorým sa mali formálne konvalidovať ich vlastnícke vzťahy. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade v záverečnej reči uviedol že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre nadobudnutie nehnuteľností resp. spoluvlastníckeho podielu polovice na týchto nehnuteľnostiach jeho právnym predchodcom, ani splnenie podmienok pre vydržanie. Skutočnosť, či právny predchodca žalobcu zaplatil sumu 7.000,- Kčs je irelevantná, pretože zaplatenie tejto sumy nespôsobilo prechod vlastníctva. Čo sa týka uzavretia dohody z roku 1968 nešlo o zmätočné konanie - je zrejmé že dohoda z roku 1959 žiadne následky nevyvolala, čoho si jej účastníci boli vedomí, a preto ich právni nástupcovia pristúpili k uzavretiu dohody z roku 1968, ktorá však nebol registrovaná.

13.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaných v 1. a 2. rade a ich právneho zástupcu, žalovaného v 3. rade, oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca je právnym nástupcom (syn) po zomrelom P. G., žalovaní sú evidovaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. 127, v k.ú. a Obci ako rodinný dom so súp.č. XX, postavený na pozemku s parc.č. XXX (dom), a to žalovaná v 1. rade ako spoluvlastníčka v podiele 1/6 k celku, žalovaná v 2. rade v podiele 4/6 k celku, a žalovaný v 3. rade v podiele 1/6 k celku; žalované v 1. a 2. rade sú právne nástupkyne po Y. C. a T. W., rod. C., ktorí spolu s pôvodným žalovaným v 3. rade boli oprávnení dedičia po P. a H. C. - P. a H. C. boli pôvodní vlastníci domu. Na základe dohody zo dňa 21.11.1959 mal právny predchodca žalobcu (P. G.) odkúpiť od právnej predchodkyne žalovaných (T. W.) 1/2-cu domu „zapísaného vo vložke č. 169 parc. č. 1774/4 v obci Madunice“ - aj napriek chybe v písaní je zrejmé že sa jedná o nehnuteľnosť ku ktorej sa domáha žalobca určenia že patrí do dedičstva po P. G.. Uvedená dohoda, ktorú by bolo možné považovať za kúpnu zmluvu, nebola nikdy predložená na schválenie príslušnému ONV (túto skutočnosť žalobca nedokázal preukázať), tak ako to bolo vyžadované podľa vtedy platných právnych predpisov. T. W. podala dňa 28.8.1963 (t.j. necelé štyri roky po podpise dohody o predaji polovice domu) na Okresný súd v Trnave návrh o pokus o pokonávku - v podaní konštatovala že je „spoluvlastníčkou domu“, v ktorom odporca (P. G.) „býva ako nájomník“, nakoľko dňa 21.11.1959 bola uzavretá medzi účastníkmi „dohoda o kúpnej zmluve, ktorou mal odporca odkúpiť túto polovice ... Zmluva však nebola predložená na schválenie Odboru výstavby ONV...“. Uvedený návrh bol P. G. doručený dňa 14.9.1963. Dňa 17.8.1968 bola medzi Y. C., P. C. a T. W. (právni predchodcovia žalovaných) a P. G. (právny predchodca žalobcu) uzavretá dohoda o predaji predmetnej nehnuteľnosti P. G. - z tejto dohody však žalobca, po čiastočnom späťvzatí návrhu, svoje vlastnícke právo neodvodzuje (nebola nikdy registrovaná štátnym notárstvom), preto sa touto právnou skutočnosťou súd nezaoberal.

14.

Podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (predpis platný v čase podania návrhu) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 111, ods. 1 zák.č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník platný v čase uzavretia dohody z roku 1959) vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Podľa § 112 zák.č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník platný v čase uzavretia dohody z roku 1959) prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh. Podľa § 113, ods. 1 zák.č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník platný v čase uzavretia dohody z roku 1959) o prevode vlastníctva k nehnuteľným veciam nezapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe uloží sa na súde listina. Listina musí obsahovať označenie nehnuteľnosti, prevodcu a nadobúdateľa, právny dôvod prevodu a miesto a čas smluvy.

Podľa § 1, ods. 1 zák.č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy (zákon platný v čase uzavretia dohody z roku 1959) na prevod nehnuteľnosti a na prenájom

poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje i jej rozdelenie. Podľa § 2 zák.č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy (zákon platný v čase uzavretia dohody z roku 1959) privolenie podľa § 1 nie je potrebné, 1. ak sa prevádza nehnuteľnosť do štátneho socialistického vlastníctva, 2. ak najíma poľnohospodársku alebo lesnú pôdu orgán štátnej správy alebo socialistická právnická osoba alebo 3. ak sa prevádza alebo ak sa prenajíma národný majetok.

Podľa § 132, ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Podľa § 130, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134, ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

15.

Podľa R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku nemôže byť spravidla opodstatnená vtedy, keď možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa R 8/1991: Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Podľa V 5/1989: Či držiteľ veci je v zmysle ustanovení § 132a (teraz § 130) dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Podľa R 50/1985 (s. 240 ods. 3): Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patri; b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba u hnuteľných vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí); c) spôsobilosť predmetu vydržania. Podľa Ro NS ČR z 27.4.2006, sp.zn. 22 Cdo 984/2006: Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Podľa Z IV (s. 428 ods. 3): Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

16.

Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti druhej strane sporu. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, jedná sa o nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Oprávnenie vec držať, ktoré zásadne prislúcha vlastníkovi, môže patriť aj inej osobe, ktorá sa označuje ako držiteľ - táto osoba fakticky ovláda určitú vec a nakladá s ňou ako s vlastnou, hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho práva. Držiteľ môže byť podľa konkrétnych skutkových okolností oprávnený alebo neoprávnený. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a disponuje ňou, pričom tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá mu patrí - v takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe; oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s ňou ako so svojou, v dobrej viere že držiteľovi patrí. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné náležitosti: 1/ faktické ovládanie veci, 2/ vôľa nakladať s vecou ako so svojou, 3/ dobrá viera že mu vec patrí - to či držiteľ veci práva je dobromyseľný alebo nedobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne, a nie len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno dokázať, možno o nej usudzovať len z okolností v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje, pričom základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí (okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, teda subjekt ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany bude musieť okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie, psychický stav). Strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

17.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu (po pripustení zmeny petitu tak, že súd určí, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Madunice, v Obci Madunice, okres Hlohovec, vedenej Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. 127 ako rodinný dom so súp.č. XX, postavený na pozemku s parcelným číslom 182, o výmere 440 m2 parcela registra „C“, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po poručiteľovi P. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. č. 94, T., zomrelom dňa X.X.XXXX), nie je možné vyhovieť, nakoľko podľa názoru súdu sa právny predchodca žalobcu (a teda ani žalobca) nestal na základe platného právneho úkonu vlastníkom danej nehnuteľnosti, a vlastníctvo ani nenadobudol titulom vydržania. Žalobca je právnym nástupcom (synom) po zomrelom P. G., žalovaní sú evidovaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej C. úradom Hlohovec, katastrálny odbor na LV č. XXX, v k.ú. a Obci ako rodinný dom so súp.č. XX, postavený na pozemku s parc.č. 182 (dom); žalované v 1. a 2. rade sú právne nástupkyne po Y. C. a T. W., rod. C., ktorí spolu s pôvodným žalovaným v 3. rade boli oprávnení dedičia po P. a H. C. - P. a H. C. boli pôvodní vlastníci domu. Na základe dohody zo dňa 21.11.1959 mal právny predchodca žalobcu (P. G.) odkúpiť od právnej predchodkyne žalovaných (T. W.) 1/2-cu domu „zapísaného vo vložke č. 169 parc. č. 1774/4 v obci Madunice“ - aj napriek chybe v písaní je zrejmé že sa jedná o nehnuteľnosť ku ktorej sa domáha žalobca určenia že patrí do dedičstva po Štefanovi Rakošim. Je síce pravdou, že v roku 1959 platil Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., podľa ktorého § 111, ods. 1 „vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou“, avšak s dovetkom uvedeným za čiarkou „ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov“ - a práve osobitný predpis, ktorým bol zák.č. 65/1951 Zb. vo svojom § 1,

ods. 1 na prevod nehnuteľnosti vyžadoval („je potrebné“) privolenie okresného národného výboru. P. G. tak nemohol platne nadobudnúť v roku 1959 podiel o veľkosti 1/2 z celku k domu, nakoľko uvedená dohoda, ktorú by bolo, za splnenia potrebných náležitostí, možné považovať za kúpnu zmluvu, nebola nikdy predložená na schválenie príslušnému ONV (túto skutočnosť žalobca nedokázal preukázať), tak ako to bolo vyžadované podľa vtedy platných, vyššie citovaných, právnych predpisov (v tejto súvislosti viď v bode 9 citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6SŽO/472/2009). P. G. nemohol vlastníctvo nadobudnúť ani vydržaním predmetnej nehnuteľnosti, keď za titul od ktorého sa malo vydržanie odvíjať bola opätovne označená vyššie uvedená dohoda zo dňa 21.11.1959, a to s poukazom na skutočnosť, že P. G. s určitosťou nebol po dobu požadovanú pre vydržanie (10 rokov) oprávneným držiteľom, nakoľko jeho držbe chýbala dobromyseľnosť (resp. počas plynutia vydržacej doby, pred jej uplynutím, dobromyseľnosť stratil - strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí). P. G. nebol so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný že mu patrí polovica nehnuteľnosti z dôvodu, že T. W. podala dňa 28.8.1963 (t.j. necelé štyri roky po podpise predmetnej dohody z roku 1959) na Okresný súd v Trnave návrh o pokus o pokonávku - v podaní konštatovala že je „spoluvlastníčkou domu“, v ktorom odporca (P. G.) „býva ako nájomník“, nakoľko dňa 21.11.1959 bola uzavretá medzi účastníkmi „dohoda o kúpnej zmluve, ktorou mal odporca odkúpiť túto polovice ... Zmluva však nebola predložená na schválenie C. výstavby ONV...“. Uvedený návrh bol P. G. doručený dňa 14.9.1963, a v tento deň musel P. G. nadobudnúť vedomosť (ak ju aj teoreticky predtým nemal, čo by sa za určitých okolností dalo považovať za jeho právny omyl), že k dohode z roku 1959 nebolo dané privolenie ONV, a teda že na základe nej nemohol nadobudnúť vlastníctvo (v tejto súvislosti viď v bode 9 citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/283/2009). Bez povšimnutia súd nemohol nechať ani dňa 17.8.1968 uzavretú dohodu medzi Y. C., P. C. a T. W. (právni predchodcovia žalovaných) a P. G. (právny predchodca žalobcu) o predaji predmetnej nehnuteľnosti P. G.. Predmetom tejto „kúpnej zmluvy“ boli nehnuteľnosti v celosti, a podľa názoru súdu by ju P. G. nepodpísal, ak by bol názoru, že je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu polovice na daných nehnuteľnostiach. Naviac uvedená dohoda obsahuje text, že „na základe tejto dohody dňa 17. augusta 1968 sa ruší dohoda napísaná na Miestnom národnom výbore v Maduniciach dňa 21. novembra 1959“ - pokiaľ by teda Štefan Rakoši na základe dohody zo dňa 21.11.1959 aj nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v rozsahu 1/2 z celku, tieto účinky boli dohodou účastníkov zrušené dňa 17.8.1968; na základe dohody zo dňa 17.8.1968 však vlastnícke právo P. G. nemohol nadobudnúť, nakoľko nebola registrovaná štátnym notárstvom (túto skutočnosť koniec - koncov uznal aj samotný žalobca). Podľa názoru súdu teda neboli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva P. G. na základe dvojstranného právneho úkonu (dohoda zo dňa 21.11.1959), ani titulom vydržania, preto súd návrh zamietol. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal v rozsahu 100%. Vzhľadom k tomu že žalovanému v 3. rade nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadal, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.