Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-29-2017.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/29/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: L. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom U. XX, o vymoženie 1 178,45 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. apríla 2016, č. k. 5Er/1171/2012-20, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 19. 04. 2016, č. k. 5Er/1171/2012-20, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,74 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22, § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora poverením zo dňa 19. 11. 2012 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky Topoľčany Rozhodnutia č. k. 700-1510048809-GC04/09 zo dňa 26. 02. 2009, Rozhodnutia č. k. 700-1511175809-GC04/09 zo dňa 25. 09. 2009 a Rozhodnutia č. k. 700-1510512710- GC04/10 zo dňa 23. 06. 2010. Z inej rozhodovacej činnosti súd zistil, že povinný dňa 20. 11. 2015 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu exekučného súdu sp. zn. 5Er/886/2007, najmä rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č. k. 3D/918/2015-9 D, not 286/15 zo dňa 01. 02. 2016, mal za preukázané, že povinný dňa 19. 03. 2015 zomrel, dedičské konanie po neb. povinnom bolo uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 3D/918/2015-9, D not 286/15 zo dňa 01. 02. 2016 zastavené pre nemajetnosť. Vzhľadom k tomu, že povinný nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu zastavil a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu paušálnu odmenu v sume 33,50 eura (zaokrúhlená suma 33,19 eura). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov podľa § 22 a § 23, a to: odmenu za elektronické zisťovanie bankových účtov 0,70 eura, za zisťovanie v registri obyvateľov 0,20 eura a náklady na poštovné v sume 12,05 eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny 46,45 eura v sume 9,29 eura, spolu priznal súdnemu exekútorovi odmenu 55,74 eura (33,50 + 12,05 + 0,90 + 9,29 = 55,74). Pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, súd v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie v sume 55,74 eura. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo zastavené.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako nezákonné zrušil. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd konštatoval, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou podmienkou konania, na ktorú súd prihliada ex offo. Podľa § 103 OSP súd prihliada kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Povinný smrťou dňa 20. 11. 2015 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. táto skutočnosť sama o sebe zakotvuje povinnosť súdu v zmysle § 57 ods. 2 EP aj bez návrhu zastaviť exekúciu s poukazom na § 107 ods. 1 OSP. Zdôraznil, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod zastavenia exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie (uznesenie bolo vydané dňa 19. 04. 2016). Povinný bol teda v čase rozhodovania súdu o zastavenie exekúcie mŕtvy. Povinný smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto nie je možné s ním pokračovať v exekúcii a je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustné a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP.
5. Skutočnosť, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť nie je v danej veci dôvodom aj na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, pretože tu nastala iná skutočnosť, a to smrť povinného a jeho strata spôsobilosti byť účastníkom konania, posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje a nie v prípade smrti. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, tento dôvod by musel byť daný v čase, keď povinný existoval, t. j. za jeho života, kde by súd na základe oznámenia súdneho exekútora po vykonanom šetrení majetku povinného posúdil, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný mŕtvy a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP by nevznikla oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie, pretože oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, pretože pri dôvodne podanom návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného v priebehu exekučného konania. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/1171/2012-20. S poukazom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za preukázané, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdnemu exekútori teda nemala byť priznaná náhrada trov exekúcie, pretože nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoE/103/2013-20 zo dňa 08. 11. 2013.
6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Zdôraznil, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania a dedičské konanie po povinnom - poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť povinnosť. V priebehu exekučného konania sa nepodarilo vymôcť pohľadávku s príslušenstvom, a to ani čiastočne, t. j. počas celého priebehu exekučného konania absentoval majetok povinného postačujúci aspoň na úhradu trov exekúcie. v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 11. 2011.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová podal dňa 16. 11. 2012 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému L.B., nar. XX. XX. XXXX.. Exekučným titulom je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510048809-GC04/09 zo dňa 26. 02. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01. 04. 2009. Okresný súd Topoľčany poverením č. 5406 044615* zo dňa 19. 11. 2012 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú. Následne súd prvej inštancie zistil, že povinný L.B., nar. XX. XX. XXXX., zomrel dňa XX. XX. XXXX.. Do exekučného spisu bolo založené uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 3D/918/2015-9, Dnot 286/2015, zo dňa 01. 02. 2016, právoplatné dňa 23. 02. 2016, ktorým bolo zastavené dedičské konanie po poručiteľovi z dôvodu jeho nemajetnosti. Následne exekučný súd vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa 16. 11. 03. 2016, aby si vyčíslil trovy exekúcie, pretože exekúcia bude zastavená. Dňa 21. 03. 2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu vyčíslenie trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,74 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
11. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučný súd ex offo zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného, prichádza do úvahy len zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prvotným a skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného, a nie jej neprípustnosť ako to v odvolaní namietal oprávnený, čo by zakladalo dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Exekučný súd vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 3D/918/2015-9, zo dňa 01. 02. 2016, právoplatného dňa 23. 02. 2016, zistil, že súd konanie zastavil, poukazujúc pritom na skutočnosť, že poručiteľ nevlastnil ku dňu smrti žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd správne ustálil, že po povinnom ako po poručiteľovi neprichádzajú do úvahy žiadny právny nástupcovia, ktorí by mohli vystupovať na strane povinného ako účastníci exekučného konania a s ktorými by mohol súd ďalej konať.
15. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie je vždy potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bolo potrebné na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia exekúcie), pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
18. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému povinnému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).