Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/194/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: G. G., nar. XX. I. XXXX, bytom P., za účasti: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpenej advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Bratislava, Zámocká 36, o 1.420,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. februára 2016 č. k. 8C/199/2014-54 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného m e n í tak, že subjektu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, nepriznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.420,90 eur a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne od 28. novembra 2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (k rukám jeho právneho zástupcu) trovy právneho zastúpenia vo výške 159,17 eur. Rozhodnutie v časti trov konania vedľajšieho účastníka odôvodnil právne § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 a 8, § 93 ods. 4, § 24 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Vecne zdôvodnil, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného prislúchala náhrada trov konania z dôvodu úspechu žalovaného v konaní, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. Trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi boli vynaložené účelne, keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k ochrane práv žalovaného, a síce prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, vyjadrenie vo veci samej s argumentáciou vzťahujúcou sa na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie preto po preskúmaní vyúčtovania trov konania, v zákonnej lehote predloženého právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 71,37 eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14. októbra 2015) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a za režijný paušál pri úkonoch právnej služby 1 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..

2. Proti tomuto rozsudku len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu (rozsudku) v napadnutej časti, nepriznaním vedľajšiemu účastníkovi náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Z dôvodu absencie odôvodnenia účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je rozhodnutie nepreskúmateľné (čím došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu). Špecifickosť združenia na ochranu spotrebiteľa podľa názoru žalobkyne spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Vychádza sa pritom z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti a dosahovania proklamovaných cieľov. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. V prípade trov vedľajšieho účastníka tak nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na bránenie práva. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v zmysle ktorého právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch Slovenskej republiky, nemožno považovať za trovy nevyhnutné a vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné.

3. Vedľajší účastník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom písomnom vyjadrení k predmetu sporu poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, ako i absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, vzniesol i námietku premlčania, v dôsledku čoho bola žaloba zamietnutá. Jeho úkony je preto potrebné vyhodnotiť ako účelné a hospodárne a v prípade úspechu v súdnom konaní mu tak prislúcha i náhrada trov konania. Žalobkyňa využila zákonné právo zastúpenia advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Na účelnosť trov poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2013, podľa ktorého vyjadrenie vedľajšieho účastníka nemalo všeobecný charakter, keďže obsahovalo konkrétne tvrdenia týkajúce sa konkrétneho právneho vzťahu a jeho podanie predstavovalo kvalifikovanú obranu. Na podporu svojej argumentácie poukázal vedľajší účastník na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2014 č. k. III. ÚS 457/2014-27, v ktorom bolo konštatované, že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde a len vo výnimočných situáciách, napríklad v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania neúčelné. O. s. p. nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom mohol sa dať zastúpiť zástupcom a nemožno len z tohto dôvodu mu nepriznať náhradu trov v súvislosti s právnym zastupovaním. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a má aj právo na náhradu trov konania, kam patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa a nachádza svoju opodstatnenosť, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Inštitút náhrady trov konania je prostriedkom ochrany úspešného účastníka a prostriedkom upevňovania procesnej disciplíny, preto z povahy veci musí mať sankčný charakter (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M Cdo 4/2010 zo 14. septembra 2011).

4. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

8. Súd prvej inštancie síce správne označil ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého mal v konaní úspech žalovaný, avšak nepostupoval správne keď priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

9. Od práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Vedľajší účastník bol občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne.

10. Ustanovenie § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba mohlo na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 ZoOS), ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a v tom čase aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.).

11. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo (z úradnej povinnosti) prihliadal na všetky zákonné prekážky brániace priznať žalobkyni plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 O. s. p. bol súd povinný dbať,

aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t. j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva), a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nebolo možné prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba.

12. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

13. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka zmenil podľa § 388 a náhradu trov konania nepriznal.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s poukazom na neúčelnosť trov právneho zastúpenia v hromadných veciach. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom (advokátkou obchodnou spoločnosťou) v tzv. hromadných veciach (skutkovo a právne takmer totožných), kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu a individualizáciu konkrétnej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013). Na neúčelnosť trov konania v tzv. hromadných veciach poukazovala aj samotná žalobkyňa (vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, hoci aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne sú takéto hromadné podania podávané). Zastupovanie za účelom predloženia opakovaného podania nemá charakter účelného úkonu, preto trovy právneho zastúpenia žalobkyne už z dôvodov uvádzaných samotnou žalobkyňou boli považované za neúčelné. Aj pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania platí vyššie uvedený zákaz zneužitia práva, aby uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva.

15. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.