Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-42-2016.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: SALALE, s.r.o., so sídlom Bratislava, Jaškova 20, IČO: 46 892 435, právne zastúpeného JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Búdkova 12, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 1887/10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - listu žalovaného č. OOPS/ BEZ/2016/3747, O-236/2016 zo dňa 16. mája 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví označeného listu
- oznámenia žalovaného o odmietnutí odvolania zo dňa 16.5.2016, ktorým došlo k vybaveniu jeho odvolania podaného proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. 341/2015/2.1/G IP/TN/KAHIP/ ROZ/2016/324 zo dňa 23.2.2016, ktorým mu bola uložená pokuta v sume 2000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z..
2. Žalobca namietal nezákonnosť takéhoto postupu žalovaného, ktorým boli dotknuté jeho práva a záujmy. Poukázal na to, že napriek tomu, že predmetné oznámenie nie je rozhodnutím, ale len neformálnym úkonom, podlieha súdnemu prieskumu. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe nie sú predmetom súdneho prieskumu len rozhodnutia spĺňajúce formálne znaky podľa § 47 správneho poriadku, ale aj ostatné individuálne správne akty, ktorými sú priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy účastníkov správneho konania. Uviedol, že prvostupňové správne rozhodnutie mu bolo doručené dňa 26.2.2016 a odvolacia lehota uplynula dňa 14.3.2016. V posledný deň lehoty, t.j. dňa 14.3.2016 doručil prvostupňovému orgánu svoje odvolanie, a to prostredníctvom mailu a dňa 16.3.2016, t.j. v lehote 3 dní, bol originál odvolania daný na poštovú prepravu. Napriek uvedenému žalovaný v konaní č.k. OPS/BEZ/2016/3747, O-236/2016 zo dňa 16.5.2016 vydal oznámenie, ktorým toto odvolanie odmietol ako oneskorene podané. Svoj postup pritom žalovaný odôvodnil postupom podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku, keď na mailové podanie doručené elektronicky, bez zaručeného podpisu neprihliadal. Následne doplnenie tohto odvolania o originál považoval žalovaný za oneskorene podané odvolanie.
3. Žalobca považoval takýto postup za nezákonný a nesprávny. Žalobca v podanej správnej žalobe podal výklad ust. § 19 správneho poriadku v zmysle ktorého, ak bolo podanie v písomnej podobe urobené pomocou komunikačných prostriedkov (ďalekopis, fax, mail a podobne) je nevyhnutné takéto podanie doplniť do troch dní písomnou podobou tohto podania. Na základe uvedeného uzavrel, že
na základe gramatického a logického výkladu predmetných ustanovení, možno dospieť k záveru, že ak účastník správneho konania podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu pomocou komunikačných prostriedkov, za ktoré je potrebné považovať aj osobný PC, ktorý umožňuje komunikáciu pomocou mailov, tomuto orgánu v posledný deň odvolacej lehoty a toto podanie do troch dní doplní predložením originálu, má toto elektronicky podané odvolanie, ktoré je obdobou telefaxového odvolania, účinky riadne a včas podaného odvolania. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/135/2013 zo dňa 21.11.2014.)
4. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení k podanej žalobe túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že jeho postup má oporu v rozhodovacej činnosti správnych súdov, keď poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/109/2012 zo dňa 17.9.2014. V kontexte právneho názoru vysloveného v tomto súdnom rozhodnutí konštatoval, že ust. § 19 ods. 1 správneho poriadku nemožno pomocou výkladu per analogiam svojim významom a účelom stotožňovať s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a teraz § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) a z uvedeného vyvodiť, že ak občiansky súdny poriadok umožňoval elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu doplniť predpísaným spôsobom, je tak možné postupovať aj v správnom konaní. Poukázal na to, že je potrebné mať na zreteli, že Občiansky súdny poriadok a teraz správny súdny poriadok upravuje vedenie konania pred súdom a správny poriadok sa vzťahuje na konanie správnych orgánov v oblasti verejnej správy. Ide teda o dva odlišné právne kódexy upravujúce vedenie konania. Žiadnym spôsobom nie je narušený princíp právnej istoty, ak správny poriadok a Občiansky súdny poriadok neurčovali formu podaní vo veci samej totožným spôsobom. Ust. § 19 ods. 1 správneho poriadku je okrem toho jasné a zrozumiteľné, možno ho vykladať bez pochybností.
5. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci nežiadali pojednávanie nariadiť), keď dospel jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
6. Podľa § 54 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 7. Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.
8. Predmetom súdneho prieskumu je oznámenie žalovaného o tom, že odvolanie žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 15.4.2016 bolo podané oneskorene, keď odvolanie žalobcu realizované elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, doručené na emailovú adresu inšpektorátu, vzhľadom na nedodržanie zákonnej formy podľa žalovaného nevyvolalo procesné účinky. Napriek tomu, že toto oznámenie nemá formu a náležitosti rozhodnutia, uvedený akt žalovaného zasahuje do práv žalobcu a je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Preskúmavanie takýchto oznámení pripúšťala súdna prax aj za účinnosti O.s.p.. Od 1.7.2016 nový procesný kódex zák.č. 162/2015 Z.z. v ust. § 6 ods. 1 výslovne stanovuje, že v rámci správneho súdnictva sa preskúmavajú aj opatrenia orgánov verejnej správy, pod ktorý pojem je možné zaradiť aj predmetné oznámenie žalovaného zo dňa 16.5.2016. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.
S poukazom na uvedené je oznámenie žalovaného zo dňa 16.5.2016 spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
9. Správny súd ďalej konštatuje, že podanie je možné vo všeobecnosti charakterizovať ako prejav vôle subjektu, ktorý ho činí. Ide o všeobecnú formu úkonu smerujúceho voči správnemu orgánu. Ku konkrétnej forme tohto úkonu správny poriadok (§ 19 ods. 1) stanovuje, že je možné ho urobiť okrem tradičných spôsobov (písomne alebo ústne do zápisnice) taktiež v elektronickej podobe podpísanej zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 2015/2002 Z.z.. Ďalšie technické prostriedky, a to ďalekopis a telefax sú taktiež prípustné, avšak s podmienkou, že ak obsahujú návrh vo veci samej budú do troch dní doplnené zákonom stanoveným spôsobom (teda písomne alebo ústne do zápisnice), inak sa na ne neprihliada.
10. Správny poriadok teda v zásade upravuje tri základné technické spôsoby, ktorými je možné urobiť podanie, aby s ním boli spojené právne účinky, a to 1) písomne, 2) ústne do zápisnice alebo 3) v elektronické podobe podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Pripúšťa sa realizácia podania aj ďalekopisom a telefaxom, pričom pri týchto podaniach, ak obsahujú návrh vo veci samej, je potrebné ich autenticitu potvrdiť v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom. Podanie realizované v inej forme, napr. prostredníctvom verejnej dátovej siete (internetu) bez použitia zaručeného elektronického podpisu, t.j. bežným e-mailom, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nie je jedným z technických spôsobov realizácie podania v zmysle ust. § 19 správneho poriadku. Takáto neformálna forma podania, pri ktorej nie je zrejmá a zaručená identita konajúcej osoby, nie je zákonom predpokladaná. Správny poriadok ani nestanovuje možnosť doplniť ho v určenej lehote. 11. V konaní nie je sporné, že žalobca urobil v administratívnom konaní svoje podanie vo veci samej - odvolanie, v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu. Správny súd, rovnako ako žalovaný zastáva názor, že išlo podanie, ktoré bolo učinené mimo zákonom predpísanú formu. Z tohto dôvodu sa na neho hľadí ako keby nebolo uskutočnené. Ak potom bolo zaslané žalovanému odvolanie v zákonom predpísanej, písomnej forme (žalobca ním mienil doplniť pôvodné emailové podanie), tak tento následný úkon žalobcu bol realizovaný oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
12. Správny súd zdôrazňuje, že vyššie citované ustanovenie § 19 Správneho poriadku jasne a zrozumiteľne ustanovuje formu, akou možno uskutočniť procesný úkon voči správnemu orgánu. Táto forma musí byť pritom zo strany podávateľa dodržaná, inak podanie nemôže vyvolať procesné účinky. Zo zákona jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona, ktorým je zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronickom podpise) . Zákon o elektronickom podpise v § 4 jasne definuje, čo sa rozumie pod pojmom zaručený elektronický podpis. Uvedený zákon predstavuje základný rámec právnej regulácie elektronického podpisu. Zaručený elektronický podpis potom v zmysle tohto zákona predstavuje údaje v digitálnej forme, ktoré sú pripojené k dátovej správe a slúžia ako metóda na overenie identity osoby podpisujúcej dátovú správu.
13. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že základným problémom právnej istoty úkonov realizovaných prostredníctvom verejnej dátovej siete (internetu) je skutočnosť, že takto zaslané správy postrádajú záruku, že boli poslané určitou osobou a že pri ich prenose nedošlo k ich pozmeneniu. Tento problém je riešený prostredníctvom elektronického podpisu, ktorý spočíva v nahradení klasického podpisu na papieri elektronickým podpisom elektronického dokumentu, pri súčasnom zachovaní alebo dokonca zvýšení bezpečnosti. Správny poriadok na rozdiel od právnej úpravy pôvodne obsiahnutej občianskom súdnom poriadku a toho času v nových procesných kódexoch, neumožňuje uskutočnenie úkonu elektronicky bez zaručeného podpisu s tým, že je možné (v prípade, že ide o návrh vo veci) autenticitu tohto podania následne potvrdiť, napr. predložením tohto podania v listinnej podobe. Ako bolo uvedené vyššie, správny poriadok jednoznačne a jasne stanovuje formy podania a aj to, ktoré konkrétne formy pri ktorých nie je zaručená ich autenticita, môžu byť zákonom stanoveným spôsobom v lehote troch dní doplnené. Vzhľadom na jednoznačnosť zákonnej úpravy, v ktorej je bez pochybností taxatívne vymedzené v akej forme je možné urobiť úkon, s ktorým budú spojené právne účinky, nie je v zásade možné tieto formy extenzívne výkladom rozširovať. Ak teda zákon nepripúšťa, aby sa voči správnemu orgánu robili úkony prostredníctvom verejnej dátovej siete, nie je možné uvedené preklenúť výkladom.
14. Žalobca sa v podanej správnej žalobe odvolával na gramatický a logický výklad ust. § 19 správneho poriadku. Avšak nie je zrejmé ako konkrétne v tomto ohľade žalobca uvažoval, ktorými metódami logického výkladu dospel k ním predostretej interpretácii tohto zákonného ustanovenia. V konečnom dôsledku práve z gramatického výkladu tohto ustanovenia pritom vyplýva, že zákonodarca striktne vymedzil formy podania v správnom konaní a súčasne aj to, kedy je potrebné podania stanoveným spôsobom doplniť, tak aby na ne bolo možné prihliadať a aby vyvolávali zákonom priznané právne účinky. V zásade platí, že výkladom nie je možné ísť proti jednoznačnému zneniu zákona. Ak žalobca zo znenia zákona, podľa ktorého „možno podanie urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, pričom takéto podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní“, dovodzuje, že sa vzťahuje na akékoľvek podanie uskutočnené telekomunikačnými prostriedkami, tak ide o značne rozširujúci výklad. Takýto výklad je pritom postavený na zovšeobecnení dvoch, zákonom konkrétne stanovených spôsobov realizácie podania, na akékoľvek formy uskutočnené telekomunikačnými prostriedkami, vrátane zaslania správy prostredníctvom verejnej dátovej siete bez zaručeného elektronického podpisu. Nie je však zrejmé na základe akej úvahy žalobca dospel k takémuto záveru. Správny súd zdôrazňuje, že rozširujúci (rovnako ako zužujúci) výklad by mal byť používaný len vtedy, ak je to v súlade s účelom interpretovanej právnej normy (v zásade za použitia teleologickej metódy výkladu) a vždy len úmerne konkrétnej situácii, pretože inak by mohlo dôjsť k interpretácii, ktorá by bola v rozpore s právom. Správny súd konštatuje, že možnosť uskutočniť podanie elektronicky za podmienky použitia zaručeného elektronického podpisu, bola do správneho poriadku zavedená novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z.z.. Touto novelou bola súčasne popri tomto „formalizovanom“ elektronickom podaní zavedená aj možnosť realizovať podanie telegraficky s tým, že ak obsahuje návrh vo veci samej, musí dôjsť stanoveným spôsobom k jeho doplneniu. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že nebolo úmyslom zákonodarcu rozšíriť možnosti realizácie podania tak, ako to svojim výkladom urobil žalobca (t.j. na akékoľvek podania uskutočnené telekomunikačnými prostriedkami). Zákonom č. 527/2003 Z.z. zákonodarca naopak výslovne stanovil, že ak sa má prihliadať na elektronické podanie, tak musí byť opatrené zaručeným elektronickým podpisom v zmysle zák.č. 215/2002 Z.z. a umožnil účastníkom podávať podania popri ďalekopise aj telefaxom.
15. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalovaný vec posúdil správne, keď na podanie žalobcu vo veci samej (odvolanie), ktoré bolo uskutočnené prostredníctvom mailu, cez verejnú dátovú sieť, bez zaručeného elektronického podpisu, neprihliadal a zaoberal sa len písomným odvolaním žalobcu, ktoré bolo dané na poštovú prepravu po uplynutí lehoty na podanie odvolania. (Skutočnosť, že písomné vyhotovenie odvolania bolo podané oneskorene, nebola medzi účastníkmi sporná.) Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z..
16. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).