Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/221/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v právnej veci žalobcu: N.. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXXX/XX, XXX XX Ž., práv. zast.: JUDr. Juraj Strähle, advokát, so sídlom Dolný Val 21/180, 010 01 Žilina, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 04639/13 zo dňa 19.11.2013.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.12.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 04639/13 zo dňa 19.11.2013, ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.085,15 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.085,15 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.085,15 Eur od 04.03.2013 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 314,29 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur spôsobom určeným vo výroku tohto rozsudku, ako aj nahradenia trov konania žalobcu.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v decembri 2013 bol žalovanému doručený uvedený rozhodcovský rozsudok a v zmysle § 41 ods. 1 a § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. podáva túto žalobu. Žalobca v žalobnej odpovedi uviedol, že nespochybňuje svoj záväzok v sume 555,- Eur a je ochotný ho uhradiť v mesačných splátkach, avšak zmenkový úrok považuje za protizákonný a výška trov právneho zastúpenia tiež nekorešponduje s právnymi predpismi. Má za to, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu je absolútne neplatný právny úkon a teda je neplatná aj rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach. Nesúhlasí s tvrdením rozhodcovského súdu, že žalobca nie je spotrebiteľom. Žalobca ako dlžník je fyzická osoba

- nepodnikateľ, dôchodca, peňažné prostriedky potreboval na osobné účely a nie na podnikateľskú činnosť, nakoľko žiadnu nevykonáva. Predmetná zmluva o úvere je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., č. 258/2001 Z. z. a č. 250/2007 Z. z., žalobca má postavenie spotrebiteľa, poskytnutý úver je spotrebiteľským úverom. Keďže úverová zmluva bola vyhotovená na predpísanom tlačive, žalobca nemal možnosť meniť zmluvné podmienky. Zmluva obsahuje vetu, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iné účely, pričom žalobca vzhľadom na jeho postavenie mal za to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, keďže nie je podnikateľom. Políčko zaškrtnuté omylom nie je smerodajné pre posúdenie, či sa jedná o poskytnutie prostriedkov na účel zamestnania či povolania, ale to, na aké účely dlžník prostriedky skutočne použil. V danom prípade

podľa žalobcu sa jedná o spotrebiteľský vzťah, poukazuje na to, že zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni, a preto je neplatná a tiež je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vysoký poplatok za poskytnutie úveru považuje žalobca navyše za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože jej formuláciou dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ nútený svoj nárok vymáhať súdnou cestou na miestne príslušnom súde podľa bydliska občana. Pre spotrebiteľa je výhodnejšie sa zúčastniť súdneho konania v mieste svojho bydliska než na vzdialenom rozhodcovskom súde. Okrem toho poukázal na to, že rozhodcovský súd si vybral veriteľ podľa ním sledovaného záujmu. Nevýhoda rozhodcovského konania je tiež nemožnosť podať opravný prostriedok, resp. len obmedzená možnosť zrušiť rozhodcovský rozsudok. Poukázal tiež na to, že v rozhodcovskom konaní neboli dodržané predpisy na ochranu spotrebiteľa a citoval viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach. Namietal i to, že nemohol ovplyvniť obsah zmluvy vrátane poplatku za poskytnutie úveru a tiež uviedol, že zmluva a aj zabezpečovacia zmenka obsahujú úrok z omeškania a aj zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, a preto je zmluva absolútne neplatná pre rozpor s právom v tejto časti. Súčasne poukázal na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. a na nemožnosť zabezpečenia splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom, čo bolo porušené, a preto je zmenka neplatná. Súčasne požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.03.2014 označeným ako vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože peňažné prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na výkon povolania, a preto nie je spotrebiteľom. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľ, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok a je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa, preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym a zmluvu nemožno podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka je nevýhradná, a teda spor možno riešiť buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným štátnym súdom, a teda je zachovaná alternatíva. Rozhodcovská doložka nie je v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, má všetky náležitosti, je platná. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je len taká, ktorá vyžaduje, aby sa spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak toto nie je tento prípad, keďže žalobca sa môže slobodne rozhodnúť, kde uplatní svoje právo. K zmenkovým úrokom uviedol, že bola uzatvorená zmluva o úvere, vystavená bola blankozmenka, ktorú žalovaný vlastnoručne podpísal a mal vedomosť o zmenkovom úroku. Na posúdenie primeranosti jeho výšky nemožno vychádzať iba z číselnej výšky, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých takéto dojednanie o výške úrokov z omeškania 0,25 % denne bolo posúdené ako platné, a preto nie je v rozpore s dobrými mravmi. Proti poplatku za poskytnutie úveru žalobca nič nenamietal, je dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, a teda žalobca mohol hneď posúdiť hodnotu protiplnenia. Poplatok v 1/3 predstavuje zákonný riadny úrok a v 2/3 náklady na spracovanie a uzatvorenie zmluvy a administratívu. Takisto uviedol, že blankozmenka je platná a zabezpečenie úveru jej vystavením nie je v rozpore so zákonom. V prípade, ak by súd posúdil neplatnosť niektorých ustanovení zmluvy, v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka to neumožňuje určiť neplatnosť celej zmluvy. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 21C/228/2013-39 zo dňa 14.02.2014 rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04639/13 zo dňa 19.11.2013. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie dňa 13.03.2014, ktorým žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, ak dospeje k názoru, že predmetné odvolanie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením č. k. 6Co/226/2014-74 zo dňa 16.07.2014 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

5. V dôsledku námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným dňa 14.03.2014 Okresný súd Bratislava II postúpil vec dňa 29.04.2015 Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Tunajší súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 01.07.2015, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, uviedol, že rozhodcovský rozsudok žalobca prevzal dňa 05.12.2013. Uviedol, že žalobca je od roku 2008 dôchodca, nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, nie je zamestnaný, ani nepodniká. Svoju zlú finančnú situáciu riešil viacerými pôžičkami. Pri uzatváraní pôžičky od žalovaného neskúmal predložené tlačivá a podpísal ich tak, ako mu boli predložené. Poukázal na to, že na kópii úverovej zmluvy uzavretej so žalovaný, ktorou disponuje

žalobca, nie je zaškrtnuté políčko ohľadne účelu použitia prostriedkov a preto s tlačivom muselo byť dodatočne manipulované zo strany žalovaného. Žalobca nikdy nespochybňoval, že od žalovaného prevzal čiastku 800,- Eur, ale k 20.08.2013, kedy začalo rozhodcovské konanie, splatil celkovo čiastku 922,- Eur. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého, ak má byť rozhodcovská zmluva akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán a slobodná vôľa vyžaduje informáciu o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami. Rozhodcovská zmluva ako predtlač pripravená žalovaným nedáva možnosť výberu rozhodcu. Zmluva jednoznačne stanovuje Stály rozhodcovský súd ako príslušný súd. Má za to, že konanie žalovaného pri stanovovaní rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, a preto ani zmluva nemôže byť platným právnym úkonom. Žiada preto o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 25C/221/2015-132 zo dňa 01.07.2015, ktorým žalobu žalobcu zamietol, a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Rozsudok súd odôvodnil tým, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na príslušnom súde oneskorene, keďže žalobca podal žalobu na nepríslušný súd dňa 30.12.2013, pričom vec bola postúpená príslušnému súdu až dňa 29.04.2015, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na podanie žaloby. Žalovaný si v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania, a preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti prvoinštančnému rozsudku podal žalobca dňa 10.08.2015 odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, a tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal, že súd musí vychádzať zo skutočnosti, že žaloba bola podaná dňa 30.12.2013, pričom právne účinky žaloby spojené s podaním žaloby na nepríslušný súd zostávajú zachované. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10Co/597/2016-146 zo dňa 28.10.2015 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že prvostupňový súd opomenul súvisiace procesné ustanovenia, a to najmä všeobecnú zásadu viažucu sa k žalobe podanej na nepríslušnom súde, podľa ktorej právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Druhým zásadným dôvodom odlišného právneho záveru odvolacieho súdu je potreba rešpektovania ochrany spotrebiteľa, pričom účelu spotrebiteľskej ochrany rozhodne nezodpovedá striktný až reštriktívny gramatický výklad termínu „na príslušnom súde“.

9. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie, vo veci opätovne konal a rozhodoval. Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 30.05.2017, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ako aj tvrdenia, ktoré už uviedol vo svojej výpovedi dňa 01.07.2015, a ďalej uviedol, že z rozsudku Krajského súdu v Žiline jednoznačne vyplýva, že žaloba bola podaná nielen riadne, ale aj včas, a preto sa má súd zaoberať obsahom rozhodcovského rozsudku a rozhodnúť o tom, či predmetný rozsudok zrušiť alebo nezrušiť. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite žaloby, a v lehote troch dní vyčísli trovy konania, ktoré si v tomto konaní uplatňuje.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a zistil nasledovný skutkový stav:

- Strany sporu dňa 19.04.2011 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 800,- Eur, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 700,- Eur, t. j. žalobca mal celkovo vrátiť čiastku 1.500,- Eur. Poskytnutý úver sa žalobca zaviazal splácať v 12-ich mesačných splátkach vo výške 125,- Eur.

- Toho istého dňa, t. j. dňa 19.04.2011, strany sporu uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako osobitnú listinu obsahujúcu rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok).

- Súd zistil z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 04639/13 zo dňa 19.11.2013, že konanie na rozhodcovskom súde inicioval žalovaný návrhom zo dňa 18.03.2013. Rozhodca Y.. T. G. rozhodol tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.085,15 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.085,15 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.085,15 Eur od 04.03.2013 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 314,29 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur spôsobom určeným vo výroku tohto rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky založenej v rozhodcovskom spise doručený žalobcovi dňa 05.12.2013.

11. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinnom do 31.12.2014: Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

12. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinnom do 31.12.2014: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka: Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.: Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

16. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 501000367 zo dňa 19.04.2011 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je vzťahom občianskoprávnym. Žalovaný ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súd je tohto názoru, že žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a z tohto dôvod má predmetná úverová zmluva charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Súd konštatuje včasné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom (rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 05.12.2013, žaloba bola podaná dňa 30.12.2013).

21. Súd sa osobitne zaoberal postavením žalobcu, teda tým, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľa, pričom dospel k záveru, že v danom prípade žalobca ako dlžník pri uzatváraní Zmluvy o úvere konal ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

22. Keďže predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd sa prioritne zaoberal otázkou, či vôbec bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu, keďže žalobca namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

23. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola musí platiť aj vtedy, keď zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený na samostatných listinách (rozhodcovská zmluva bola samostatnou listinou, nebola súčasťou listiny, na ktorej bola vyhotovená úverová zmluva, resp. nebola obsiahnutá v rámci obchodných podmienok). Niet dôvodu súdnu kontrolu formulárovej zmluvy vylúčiť iba preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázané vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali sami spotrebitelia.

24. Súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Veriteľ, teda žalovaný, z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp. že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie. Žalobca nebol pri podpise zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaný o náležitostiach, boli mu

uvedené len údaje úveru, aj to v nedostatočnej miere, nakoľko bol informovaný len o výške poskytnutého úveru, výške jedinej splátky, a celkovej čiastke k zaplateniu. Rozhodcovská zmluva mu bola pri podpise zmluvy o úvere len daná na podpis bez ďalšieho oboznamovania, žalovaný pritom ani netvrdil, že dôsledky uzavretia rozhodcovskej zmluvy žalobcovi osobitne vysvetľoval. Žalobca nevedel posúdiť za daného stavu svoje možnosti, ovplyvniť obsah takejto zmluvy a zvážiť dôsledky jej podpisu. Informácie týkajúce sa rozhodcovského konania sú navyše podľa súdu značne zavádzajúce, navodzujúce dojem, akoby konanie pred rozhodcovským súdom bolo totožné s konaním na všeobecnom súde. Aj z tohto je zrejmé, že i keď sa aj dlžníkovi kusé informácie o konaní na rozhodcovskom súde zo strany veriteľa poskytnú, tieto nie sú úplné, ani objektívne. Navyše, ustanovenia rozhodcovskej zmluvy boli naformulované takým drobným písmom, že ich bolo možné len s ťažkosťami dôsledne prečítať v rámci podpisovania viacerých listín súvisiacich s poskytovaným úverom.

25. Súd zároveň podotýka, že rozhodcovská zmluva bola žalobcom podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, a teda nie v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale už na samotnom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej žalobca nemusel prikladať väčší význam, pretože vôľa žalobcu bezpochyby primárne smerovala k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Rovnako, ak sa v zmysle rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni to tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na návrh dodávateľa. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa - žalovaného, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

26. Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu žalobcu ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného (tak, ako tomu bolo aj v predmetnom rozhodcovskom konaní). Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech žalobcu - spotrebiteľa.

27. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Je známe, že existuje len minimum prípadov, v ktorých by nejaký spotrebiteľ vyvolal konanie pred rozhodcom a pokiaľ sa tak predsa len stalo, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o výnimočný prípad. Súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú dodávatelia, tak, ako tomu bolo aj v tomto konkrétnom prípade. V takomto prípade potom spotrebiteľ - žalobca na základe rozhodcovskej doložky v takom znení, v akom bola do rozhodcovskej zmluvy vnesená, nemá inú možnosť, ako sa len podrobiť na základe návrhu dodávateľa iniciovanému rozhodcovskému konaniu. Pretože, ak má podľa znenia rozhodcovskej doložky právo voľby žalobca, čo je takmer výlučne vždy dodávateľ, potom uvedená doložka spotrebiteľovi, ktorý v drvivej väčšine prípadov vystupuje ako žalovaný, nedáva absolútne žiadnu možnosť voľby, a núti ho podrobiť sa voľbe dodávateľa.

28. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva je potom celkom zrejme najmä v prospech dodávateľa, ktorý už pri koncipovaní rozhodcovskej doložky (ktorá nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná, ale bola jednostranne dodávateľom do rozhodcovskej zmluvy vnesená ako predformulovaná, počítajúc s tým, že právne menej zdatný spotrebiteľ nebude môcť pri podpise úverovej zmluvy posúdiť dopad takto sformulovanej rozhodcovskej doložky) ráta s tým, že v drvivej väčšine prípadov bude práve dodávateľ v pozícii žalobcu majúceho možnosť podať žalobu na rozhodcovský súd bez toho, aby uvedený postup mohol spotrebiteľ akokoľvek ovplyvniť.

29. Na margo dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka súd považuje za potrebné ozrejmiť, že v dôvodovej správe sa uvádza: Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

30. Zároveň súd poukazuje i na to, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka nemôže požívať právnu ochranu ani podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.

31. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

32. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: Podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

33. Súd i s poukazom na uvedené konštatuje, že spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, len formálne napĺňa podmienku uvedenú v prílohe smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z úverovej zmluvy. I napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa potom už podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy).

34. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve bola v čase jej uzavretia neprijateľnou podmienkou (keďže ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) bolo do Občianskeho zákonníka zapracované od 01.01.2008, t. j. už pred uzatvorením úverovej zmluvy), a ako taká bola už od počiatku neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok potom na základe uvedeného nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Keďže rozhodcovská zmluva je neplatná, rozhodcovské konanie nemalo prebehnúť a nemal byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok, čo je samo o sebe dôvodom na jeho zrušenie podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, bez potreby ďalšieho skúmania prípadných iných namietaných dôvodov.

35. Súd poukazujúc na všetky uvedené dôvody rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok. Rozhodol tak podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy, a teda aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.

36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.