Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-112-2016.pdf
PDF · 109.89 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Siranko, Vajnorská 89, Bratislava, o zaplatenie 361,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C 520/2015-30 zo dňa 23. novembra 2015 vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 106,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 106,06 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 296,38 eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 456,06 eur od 16.7.2014 do 13.11.2014 a zo sumy 296,38 eur od 14.11.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 13,76 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 53,68 eur.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 1, § 2 písm. a), b), c), d), § 4 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 24 ods. 1, § 2 písm. g), písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, ods. 6, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 14.6.2014 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej na diaľku, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť do 15.7.2014. Odporca navrhovateľovi poskytnutý úver nevrátil. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom elektronickej komunikácie. Súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva diaľku upravená z.č. 266/2005 Z.z.. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Pri posudzovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv má súd ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť ochrane práv odporcu ako spotrebiteľa a to aj vtedy, keď sa spotrebiteľ týchto práv nedomáha, ak sa konanie poskytovateľa javí ako nečestné. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia dlžnej istiny (poskytnutej sumy úveru vo výške 350,- Eur), celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 106,06 Eur a náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- Eur, po zohľadnení čiastočnej úhrady vykonanej odporcom 13.11.2014 vo výške 159,68 Eur. Navrhovateľ požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne z dlžnej sumy 456,06 Eur od 16.7.2014 do 13.11.2014 a z dlžnej sumy 296,38 Eur od 14.11.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o poskytnutie sumy úveru 350,- Eur odporcovi, ktorú sumu odporca v lehote splatnosti nevrátil, súd mal tieto skutočnosti v konaní jednoznačne preukázané, pričom odporca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd dospel k záveru, že nárok bol v tejto časti uplatnený dôvodne. Odporca bol povinný úver splatiť spolu s príslušenstvom - poplatkom za poskytnutie úveru v sume 106,06 Eur do 15.7.2014 na účet veriteľa, teda jednorazovo v jednej splátke, pričom odporca existenciu a výšku dlhu nespochybnil. Poplatok v sume 106,06 Eur označuje veriteľ ako príslušenstvo pohľadávky. Jeho výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti, je uvedená na internetovej stránke veriteľa. Podľa názoru súdu jednorazový poplatok v sume 106,06 eur je primeraným navýšením spotrebiteľského úveru, pretože nejde o žiadne opakujúce sa plnenie, úver je inak bezúročný, úver je poskytovaný takmer okamžite bez iných zabezpečovacích prostriedkov. Súd preto uzavrel, že ide o odplatu, ktorá nie je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odporca bol preto povinný zaplatiť navrhovateľovi úverovú istinu 350,- eur a poplatok za poskytnutie úveru 106,06 eur, spolu 456,06 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur, ktoré uplatňuje s poukazom na čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma skutočne vynaložených nákladov 65,- eur a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil navrhovateľ prípadné urgencie a upomienky odporcovi. Zmluvné dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy považuje súd za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v rámcovej zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že odporkyňa ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohla nijako ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady /čl. VII. bod 1 Rámcovej zmluvy/. Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu a správu úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej dobe štyrmi podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za upomienku. Navrhovateľ si takto zabezpečuje plnenie, ktoré skrýva pod „ skutočne vynaložené náklady“. Podľa názoru súdu ide o plnenie, ktoré je v rozpore s § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa / uvedené ustanovenie sa vzhľadom na § 24 ods. 1 a § 25b ods. 1 citovaného zákona vzťahuje aj na predmetnú zmluvu/. Pokiaľ si teda navrhovateľ dojednal uvedené plnenie v rozpore s citovaným ustanovením, ide o neplatné dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho podľa názoru súdu by išlo o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru viac ako 100% /§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ/, a teda neplatne zmluvné dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporca sumu poskytnutého úveru navrhovateľovi v lehote splatnosti neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením dlhu. Po splatnosti úveru odporca dňa 13.11.2014 vykonal čiastočnú úhradu vo výške 159,68 Eur. Preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 296,38 Eur (rozdiel medzi 456,06 Eur
- 159,68 Eur) a úroku z omeškania z dlžnej sumy 456,06 Eur od 16.7.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu) do 13.11.2014 (t.j. do vykonania čiastočnej úhrady) a z dlžnej sumy 296,38 Eur
od 14.11.2014 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal vo výške 5,15 % ročne vychádzajúc z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania. Navrhovateľ bol úspešný v 82 % a odporca v 18%, úspech navrhovateľa tak predstavoval 64 % (82 -18). Trovy navrhovateľa pozostávali zo súdneho poplatku vo výške 21,50 Eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených na sumu 83,88 Eur v zmysle § 10 ods.1, 13a ods. 1 písm. a, c/, §16 ods. 3 a §18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd, 1 úkon á 26,56 Eur + 2 x režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH). Súd navrhovateľovi priznal pomernú časť trov konania v rozsahu 64 % v časti súdneho poplatku vo výške 13,76 Eur a v časti náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 53,68 Eur.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom advokáta a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd nárok žalobcu na jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 106,06 eur posúdil nedôsledne, pretože hodnotenie súdu v tomto smere, že ide o primerané navýšenie spotrebiteľského úveru, pretože nejde o žiadne opakujúce sa plnenie a úver je bezúročný a úver je poskytnutý okamžite bez iných zabezpečovacích prostriedkov podľa názoru žalovaného nekorešponduje s únijnou ochranou spotrebiteľa, ale ani s § 53 ods. 6, na ktorý súd aj vo svojom odôvodnení poukazuje. Súd síce uvádza skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom absencie rozporu s uvádzaným ustanovením, avšak opomína hľadisko výnosnosti v konkrétnom časovom období. Žalovaný zastáva názor, že v tomto kontexte je nárok žalobcu priznaný nad rámec primeranosti, keďže zhodnotenie indexom vyšším ako 30% za jeden mesiac za predpokladu obojstranného plnenia je zjavne v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaného. Za tohto stavu podľa žalovaného existujú dôvody na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom advokáta. V prípade uzavretia spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa, nakoľko tieto si žalovaný pri vzniku záväzku určoval sám, čo do výšky hlavného predmetu plnenia tak aj primeranosti odplaty za poskytnuté plnenie zo strany dodávateľa. Žalovaný bol oboznámený so zmluvnými podmienkami pred vznikom záväzku, ktoré boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej stránky, kde si žalovaný sám nastavil výšku úveru, pričom na číselníku videl hneď výšku odplaty a celkovú sumu, ktorú má v lehote, ktorú si taktiež sám zvolil, vrátiť. Výška odplaty sa odvíjala od výšky poskytnutej sumy a od lehoty na vrátenie. Všetky tieto podmienky si žalovaný určil sám a teda boli dojednané individuálne, nemôže sa jednať o neprijateľnú podmienku. Strany predmetnej zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky a namiesto úroku zaplatí jednorazovú odplatu, t.j. poplatok za poskytnutie úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda zmluvy o úvere, je možné sa odchýliť a je možné dojednať nie len úroky, ale taktiež aj odplatu. Čo sa týka požadovanej odplaty, táto odplata, teda suma 106,06 eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom sa v tomto prípade nejedná o úroky, ale o jednorázovú odplatu. Suma 106,06 eur predstavuje 30,30% z poskytnutej čiastky a žalobca ju nepovažuje za neprimerane vysokú. Keďže žalovaný v odvolaní neuviedol konkrétne vecné tvrdenia, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť priznanej pohľadávky žiada žalobca, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Pre prípad, že by bol rozsudok zrušený žiada, aby opätovne rozhodol súd prvej inštancie v zmysle podaného návrhu.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovaného bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobou uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 106,06 eur s príslušenstvom je dôvodný.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 30.7.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 361,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 456,06 eur od 16.7.2014 do 13.11.2014, zo sumy 296,38 eur od 14.11.2014 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.3.2014 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350 eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 456,06 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 350 eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 106,06 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 15.7.2014. Nakoľko žalovaný nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania a náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 521,06 eur s príslušenstvom, žalovaný uhradil dňa 13.11.2014 sumu 159,68 eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 296,38 eur (rozdiel medzi 456,06 eur
- 159,68 eur) a úroku z omeškania z dlžnej sumy 456,06 eur od 16.7.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu) do 13.11.2014 (t.j. do vykonania čiastočnej úhrady) a z dlžnej sumy 296,38 eur od 14.11.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj sporný poplatok za poskytnutie úveru v sume 106,06 eur do 15.7.2014 na účet veriteľa, teda jednorazovo v jednej splátke, pričom žalovaný existenciu a výšku dlhu nespochybnil, poplatok v sume 106,06 eur označuje veriteľ ako príslušenstvo pohľadávky. Jeho výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti, je uvedená na internetovej stránke veriteľa. Podľa názoru prvoinštančného súdu jednorazový poplatok v sume 106,06 eur je primeraným navýšením spotrebiteľského úveru, pretože nejde o žiadne opakujúce sa plnenie, úver je inak bezúročný, úver je poskytovaný takmer okamžite bez iných zabezpečovacích prostriedkov. Súd preto uzavrel, že ide o odplatu, ktorá nie je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol preto povinný zaplatiť žalobcovi úverovú istinu 350 eur a poplatok za poskytnutie úveru 106,06 eur, spolu 456,06 eur. V odvolaní žalovaný namietal, že nárok žalobcu na jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 106,06 eur posúdil súd nedôsledne, pretože hodnotenie súdu v tomto smere, že ide o primerané navýšenie spotrebiteľského úveru, pretože nejde o žiadne opakujúce sa plnenie a úver je bezúročný a úver je poskytnutý okamžite bez iných zabezpečovacích prostriedkov podľa názoru žalovaného nekorešponduje s únijnou ochranou spotrebiteľa, ale ani s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
9. Odvolací súd právne závery súdu prvej inštancie o dôvodnosti uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 106,06 eur s príslušenstvom predstavujúcej poplatok za poskytnutie úveru nepovažuje za správne.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Uplatnený sporný poplatok vo výške 106,06 eur zohľadniac výšku poskytnutého úveru a splatnosť úveru do 15.7.2014, teda o 30 dní po poskytnutí úveru, odvolací súd považuje za nárok v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dohodnutá výška poplatku je neprimerane vysoká. Z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru nahrádza úrok z úveru, pričom poplatok pri splatnosti na 1 deň by predstavoval 3,54 eur, za rok 1292,10 eur, t.j. bol by trojnásobne prevyšujúci výšku poskytnutého úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu poplatok nebol individuálne dojednaný, žalovaný nemal možnosť výšku poplatku ovplyvniť. Zmluva má formulárový charakter, keď žalovaný nemal možnosť meniť stanovené zmluvné podmienky. Dojednaný poplatok tak poškodzuje spotrebiteľa, je rozporný so zákonom a preto je dojednanie neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sám žalovaný si zvolil výšku odplaty, táto skutočnosť nie je pravdivá. Žalovaný si zvolil len výšku žiadaných finančných a zmluvu ak chcel uzavrieť, musel súhlasiť s odplatou stanovenou žalobcom. Výška odplaty sa odvíjala od výšky úveru a doby jeho splatnosti, preto pri konkrétnej sume úveru poskytnutého úveru a konkrétnej dobe jeho splatnosti bola výška odplaty určená žalobcom, a preto žalovaný ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijal alebo ju mohol ako celok odmietnuť. Individuálne dojednanie odplaty sa viaže výlučne na výšku úveru a nie na rokovanie zmluvných strán. Nešlo teda o podmienku individuálne dojednanú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.
15. Keďže s poukazom na uvedené neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, odvolací súd s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúcej o zaplatenie 106,06 eur s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
16. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).