Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/24/2021

Potvrdené rozhodnutím 6Co/77/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. M. XXX/X, zastúpenej Mgr. Petrom Tomom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bôrová 446/36, proti žalovaným 1/ Body Nutrition s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sabinovská 12, IČO: 47 921 226, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KUTAN & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Rajská 15/A, IČO: 36 861 308, 2/ MAX - leas, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Lermontovova 3, IČO: 35 684 577, 3/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 12C/24/2021 - 44 zo dňa 23. augusta 2021 takto rozhodol: Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. F. M. č. XXX/X, W., zast. Mgr. Petrom Tomom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, ul. Bôrová č. 446/36, IČO: 42 378 567, proti žalovanému v 1. rade: W. A., s.r.o., so sídlom v W., ul. X. č. XX, G.: XX XXX XXX, zast. KUTAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Rajská 15/A, IČO: 36 861 308, žalovanému v 2. rade: P. - leas, s.r.o., so sídlom v W., D. 3, G.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna 56, IČO: 31 808 689 a žalovanému v 3. rade: F. stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v W., W. XX, G.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou, zo dňa 27.7.2021, žiadala, aby súd určil, že je v podiele 1/1 k celku vlastníkom nehnuteľností: pozemku registra ,,C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh zastavené plochy a nádvoria o výmere 578 m2, zapísaného na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie Cigeľ, obec Cigeľ, okres Prievidza; pozemku registra ,,C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie Cigeľ, obec Cigeľ, okres Prievidza; stavby súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku registra ,,C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby rodinný dom, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie Cigeľ, obec Cigeľ, okres Prievidza (ďalej aj len „predmetné nehnuteľnosti“), a to bez akejkoľvek ťarchy, s výnimkou záložného práva na pozemku registra ,,C“ parcelné číslo XXXX/XX a XXXX/XX, na rodinnom dome súpisné číslo XXX na pozemku registra ,,C“, parcelné číslo XXXX/XX v prospech Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, zo dňa 13.9.2010, č.k. V XXXX/XX - XXX/XX a záložného práva k pozemku registra ,,C“ parcelné číslo XXXX/XX a XXXX/XX, rodinný dom súpisné číslo XXX, na pozemku registra ,,C“ parcelné číslo XXXX/XX v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.k. V XXXX/XX - VZ XX/ XX, evidovaných na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Cigeľ, obec Cigeľ, okres Prievidza. Súčasne žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade (ďalej len „žalovaný 1“) a žalovanému v 2. rade (ďalej len „žalovaný 2“) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobný návrh žalobkyňa zdôvodnila tým, že v tejto veci podala už žalobu o určenie vlastníckeho práva, pričom o uvedenom bolo na tunajšom súde vedené konanie, ktoré právoplatne

skončilo rozsudkom, sp.zn. , potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -237. Toto konanie skončilo zamietnutím žaloby z dôvodu procesnej prekážky, pre ktorú súd ďalej záväzne neposúdil existenciu (neexistenciu) práva (t.j. nerozhodol o merite veci), a preto nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) v prípade podania tejto (novej) žaloby vo veci, v ktorej už uvedená procesná prekážka absentuje. Ku dňu podania tejto žaloby je na LV č. XXXX ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností evidovaný v katastri nehnuteľností žalovaný 1, pričom ako záložný veriteľ je evidovaný žalovaný v 3. rade (ďalej len „žalovaný 3“). Žalovaný 2 nie je evidovaný ako záložný veriteľ, avšak bol v postavení záložného veriteľa, ktorý v minulosti vykonal záložné právo k nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa 23.7.2014 (ďalej len „Záložná zmluva“). Žalovaný 1 je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľností neoprávnene, pričom skutočným výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobkyňa, ktorá má byť evidovaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Právnym titulom, na základe ktorého bol žalovaný 1 neoprávnene zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, je kúpna zmluva zo dňa 18.7.2017 (ďalej len „KZ“), ktorú uzavrel žalovaný 2 (pôvodne obchodným menom NOREA - leas, s.r.o., so sídlom v Bratislave), s tým, že táto spoločnosť KZ uzavrela (podpísala) v mene žalobkyne (t.j. ako predávajúci) na základe splnomocnenia, ktoré táto spoločnosť odvodzuje od Záložnej zmluvy. KZ, na základe ktorej žalobkyňa previedla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, žalobkyňa osobne neuzavrela (nepodpísala), nevedela o nej a nepoznala jej obsah a v žiadnom prípade by ani nesúhlasila s tak nízkou kúpnou cenou za predmetné nehnuteľnosti, ktorá navyše nikdy nebola žalovaným 1 ani len predávajúcemu uhradená, ako sa neskôr ukázalo. O prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa žalobkyňa dozvedela až z príslušného rozhodnutia katastrálneho odboru o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ktorým bol zapísaný žalovaný 1 do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností), ktoré bolo žalobkyni doručené poštou a napokon vzápätí sa uvedené dozvedela aj z písomnej výzvy žalovaného 1 na vypratanie nehnuteľností, zo dňa 18.9.2017, v ktorej žalovaný 1 deklaroval, že sa stal novým vlastníkom nehnuteľností a že vyzýva žalobkyňu, aby predmetné nehnuteľnosti vypratala. Žalovaný 1 podal proti žalobkyni žalobu o vypratanie predmetných nehnuteľností, v ktorej deklaroval, že sú v jeho výlučnom vlastníctve, ktorú žalobu vzal v priebehu konania, vedeného pod sp.zn. , späť. KZ je absolútne neplatná a to najmä na základe týchto dôvodov: a/ žalovaný 2 ako záložný veriteľ, ktorý vykonal záložné právo, vyplývajúce mu zo záložnej zmluvy, tým spôsobom, že uzavrel (podpísal) za žalobkyňu (bez jej vedomia) KZ so žalovaným 1 ako kupujúcim, konal v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so záložnou zmluvou a v rozpore so zákonom. Žalovaný 2 a žalovaný 1 sú spriaznené osoby, ktoré niekoľko rokov spolu podnikajú a ktoré konali spolu pri výkone záložného práva (priamym predajom nehnuteľností, ktoré patrili žalobkyni) v úzkej zhode a v priamom rozpore so zákonom chránenými záujmami žalobkyne a to najmä tým, že uzavreli bez vedomia žalobkyne KZ, ktorej obsah ani nepoznala a navyše za kúpnu cenu (ktorá nebola nikdy vyplatená) a bola stanovená v KZ neprimerane nízko oproti cenám obdobných nehnuteľností na trhu (ktoré sa v skutočnosti pohybujú na úrovni asi 215.000 až 230.000 eur). Tieto spriaznené osoby túto kúpnu cenu neodôvodnili ani znaleckým posudkom, čo je v rozpore s bežnou praxou, ale najmä je to v rozpore s článkom IV bodom 2 písmena a/ Záložnej zmluvy. Tieto spriaznené osoby týmto uzavreli KZ v rozpore so Záložnou zmluvou a aj v rozpore s dobrými mravmi, pričom zneužili výkon záložného práva tak, aby dosiahli pre seba čo najväčší prospech a tým ukrátili žalobkyňu. Žalobkyňa, ktorá bola podľa záložnej zmluvy v postavení záložcu, dokonca nedostala ani rozdiel medzi výťažkom z predaja nehnuteľností a zabezpečenej pohľadávky, tak, ako to stanovuje ustanovenie (ďalej len „“) a aj preto je žalobkyňa presvedčená, že nedošlo k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny medzi žalovaným 2 ako záložným veriteľom a žalovaným 1 ako kupujúcim podľa ustanovení KZ. Prepojenie, resp. spriaznenosť medzi žalovaným 2 ako záložným veriteľom a žalovaným 1 ako kupujúcim nehnuteľností preukazujú výpisom z obchodného registra spoločnosti BalMas, s.r.o., v ktorej tieto osoby spoločne figurujú a podnikajú; b/ žalovaný 2 ako záložný veriteľ zastupoval žalobkyňu a v jej mene uzavrel KZ so žalovaným 1 ako kupujúcim na základe neplatného splnomocnenia a teda KZ je neplatná. Žalovaný 2 ako záložný veriteľ odvodzuje splnomocnenie (t.j. svoje právo zastupovať žalobkyňu pri uzavretí KZ) od Záložnej zmluvy, avšak vzhľadom na dikciu ustanovenia , je KZ neplatná, pretože zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (v tomto prípade záložný veriteľ zastupoval v rozpore so záujmami žalobkyne, ktorá bola v postavení záložcu zo záložnej zmluvy), pretože žalovaný 2 ako záložný veriteľ priamym (fiktívnym) predajom previedol v rámci výkonu záložného práva predmetné nehnuteľnosti na svoju spriaznenú osobu, t.j. na žalovaného 1 a to dokonca za veľmi neprimerane nízku kúpnu cenu, bez znaleckého ohodnotenia nehnuteľností, ktoré bol povinný zabezpečiť podľa článku IV bod 2

písmena a/ Záložnej zmluvy. Je teda celkom zrejmé, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ konal v rozpore so záujmami zastúpeného, t.j. v rozpore so záujmami žalobkyne, keď uzavrel KZ so žalovaným 1 (svojím priateľom a obchodným partnerom) a preto nemohla byť KZ platne uzavretá; c/ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ (žalovaný 2) zo zákona povinný písomne oznámiť záložcovi (t.j. žalobkyni), čo žalovaný 2 ako záložný veriteľ nesplnil a skutočnosť, že záložný veriteľ nesprávne vyplnil poštovú adresu záložcu na nedoručenej poštovej obálke (ako sa ukázalo na súdnom pojednávaní dňa 8.2.2018 sp.zn. ), predsa nemožno pričítať na ťarchu záložcovi, pričom žalovaný 2 sa ani nesnažil napraviť svoje pochybenie a vyplniť poštovú adresu správne a opätovne doručovať uvedené oznámenie záložcovi alebo prípadne inak záložcu kontaktovať. Žalobkyňa ako záložca nemala akúkoľvek vedomosť, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva priamym predajom nehnuteľností, čo žalovanému 2 aj vyhovovalo, aby tak mohol nerušene previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného 1, t.j. na svoju spriaznenú osobu. Podmienkou platného uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá je výsledkom výkonu záložného práva formou priameho predaja, je zaslanie písomného oznámenia záložcovi o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom podľa ustanovenia a pokiaľ absentuje doručenie tohto oznámenia záložcovi, ide opäť o absolútnu neplatnosť KZ, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre začatie výkonu záložného práva, výsledkom ktorého je uzavretie KZ, na základe ktorej mali byť nehnuteľnosti predané žalovanému 1; d/ vzhľadom na vyššie uvedené, má žalobkyňa za to, že v prípade žalovaného 2 ako záložného veriteľa, ktorý je vzájomne prepojený so žalovaným 1 ako nadobúdateľom nehnuteľností, zjavne ide o osoby konajúce v zhode so spoločným záujmom a cieľom, na základe čoho v tomto prípade ide o celkom markantné obchádzanie zákona a to konkrétne ustanovenia , podľa ktorého ustanovenia ,,akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu, alebo nebytového priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktorej je zriadené záložné právo, je neplatná ....“. KZ je v súlade s ustanovením neplatná aj z toho dôvodu, že svojím obsahom a účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Žalobkyňa má za to, že aj právny titul, na základe ktorého došlo k uzavretiu KZ, t.j. záložná zmluva, ktorú uzavrel žalovaný 2 ako záložný veriteľ so žalobkyňou, je takisto absolútne neplatná, čo v konečnom dôsledku taktiež spôsobuje aj neplatnosť KZ a preto je potrebné sa zaoberať aj otázkou (ne)platnosti Záložnej zmluvy. Záložná zmluva, ktorá bola uzavretá za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci uzavretej súčasne aj s Dodatkom č. 1 dňa 23.7.2014, je neplatná z dôvodu, že v čase jej uzavretia ešte neexistovala pohľadávka, ktorej splnenie by záložné právo zabezpečovalo. Je potrebné vziať do úvahy, že záložná zmluva a záložné právo má akcesorickú povahu, t.j. že jej samotná existencia je závislá na existencii tzv. hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, bez ktorého nemôže vedľajší záväzkový vzťah (záložné právo) existovať. Záložná zmluva je neplatná (nulitná) a záložné právo neexistentné z dôvodu, že v čase vzniku Záložnej zmluvy, resp. v čase jej uzavretia zmluvnými stranami ešte neexistoval hlavný záväzkový vzťah (neexistovala pohľadávka medzi veriteľom a dlžníkom), ktorý by mal byť predmetným záložným právom zabezpečený a to z dôvodu, že záväzkový vzťah medzi dlžníkmi (t.j. spoločnosťou J&M POINTS s.r.o., P. E. a U. O.) a veriteľom (žalovaným 2) reálne vznikol časovo až neskôr, dňa 25.7.2014, a to reálnym odovzdaním prvej splátky pôžičky. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, je potrebné poukázať aj na ďalšiu skutočnosť, pre ktorú Záložná zmluva nemôže byť uzavretá platne, a to, že v samotnej zmluve o pôžičke (t.j. v Zmluve o poskytnutí finančnej výpomoci zo dňa 23.7.2014) sa v bode 3 článku 6 uvádza: ,,Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom splnenia všetkých právnych predpokladov uvedených v článku I bodu 3 tejto zmluvy. V časti prvej splátky nadobúda zmluva účinnosť dňom poskytnutia prvej splátky“. V článku I bod 3 Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci, kde sú tzv. právne predpoklady (podmienky) a prvá splátka definované ako aj na to, že tzv. právne predpoklady neboli nikdy splnené (napríklad nebola uzavretá úverová zmluva s financujúcou bankou a ani zmluva o nenávratný finančný príspevok), ako aj na to, že časť prvej splátky obdržal dlžník - spoločnosť J & M POINTS s.r.o., až dňa 25.7.2014, to znamená, že uvedená zmluva o pôžičke mohla teoreticky nadobudnúť účinnosť dňa 25.7.2014 a teda aj zabezpečovaná pohľadávka mohla vzniknúť najskôr po dni 25.7.2014. Výkon záložného práva priamym predajom nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy bol vykonaný záložným veriteľom v rozpore so zákonom (najmä v rozpore s a katastrálnym zákonom), pretože nedošlo najmä k nasledujúcemu: 1. k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva žalobkyni ako záložcovi v súlade s ustanovením , 2. k zaplateniu akejkoľvek časti kúpnej ceny v zmysle bodu 4.1 KZ, 3. k vydaniu rozdielu výťažku žalobkyni a to výťažku z predaja nehnuteľností a zabezpečenej pohľadávky v súlade s ustanovením zo strany záložného veriteľa, 4. ku konaniu s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanovením zo strany záložného veriteľa, 5.

k informovaniu žalobkyne ako záložcu o priebehu výkonu záložného práva v súlade s ustanovením zo strany záložného veriteľa, 6. k stanoveniu kúpnej ceny súdnym znalcom z odboru stavebníctvo v zmysle článku IV bodu 2 písmena a/ Záložnej zmluvy. Má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože je nutné odstrániť vytvorený objektívny stav právnej neistoty o tom, ktorá osoba má byť zapísaná v katastri nehnuteľností, ako vlastník. Určovacia žaloba je v súdnej praxi vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pretože rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov na vykonanie zápisu vlastníckeho práva žalobcu v súlade s právnym stavom, v prípade, ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva. V súčasnosti je ako vlastník v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný 1, čo spôsobuje neistotu jej právneho postavenia ako vlastníka. Len navrhovaným výrokom rozsudku, možno dosiahnuť úplné vyriešenie spornosti predmetného právneho vzťahu. Toto nie je možné dosiahnuť iným výrokom súdu alebo odstrániť iným právnym prostriedkom.

3. Žalovaný 1 vo svojom prvom vyjadrení k meritu veci, zo dňa 20.9.2021, žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že v rovnakej veci už v minulosti prebiehalo súdne konanie na tunajšom súde, pod sp.zn. a v rámci tohto pôvodného konania bola žaloba o určenie vlastníckeho práva právoplatne zamietnutá. Žalovaný 1 bol v priebehu pôvodného konania obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom snahou žalobkyne je evidentne vyvolať právny stav (najmä podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), v dôsledku ktorého bude obmedzenie žalovaného 1 pretrvávať. Poukázal pritom na ustanovenie , s tým, že aj realizácia práva na súdnu a inú právnu ochranu musí byť primeraná. Je nemysliteľné, aby žalovaný 1 bez svojho zavinenia ,,uviazol“ v dlhotrvajúcich, navzájom súvisiacich a de facto totožných konaniach, iniciovaných žalobkyňou a to len pre vznik procesných prekážok, spôsobených práve žalobkyňou. Žalovaný 1 má za to, že takýmto postupom dochádza k porušeniu jeho ústavne garantovaného práva vlastniť majetok. Žalovaný 1 je súčasným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe KZ, uzavretej medzi ním ako kupujúcim a žalovaným 2 ako záložným veriteľom, konajúcim v mene žalobkyne. Zdôraznil, že žalovaný 2 konal pri výkone svojho záložného práva najmä na základe zmocnenia, ktoré vyplýva z , podľa ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný 2 mal údajne prekročiť rámec plnej moci udelenej v rámci záložnej zmluvy tým, že scudzil nehnuteľnosti v prospech žalovaného 1 preto nemajú právny základ. Záložná zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1, bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného 2 zo Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci. V tejto súvislosti súd už v rámci pôvodného konania ustálil, že nedošlo k zaplateniu uvedenej pohľadávky riadne a včas a tak žalovaný 2 uplatnil výkon záložného práva priamym predajom zálohu (predmetné nehnuteľnosti). Žalobkyňa v žalobe nespochybňuje to, že pohľadávka žalovaného 2 zo zmluvy o pôžičke nebola uhradená riadne a včas, nespochybňuje ani oprávnenie žalovaného 2 ako záložného veriteľa, aby vykonal záložné právo priamym predajom nehnuteľností. V období medzi júnom a júlom 2017 žalovaný 2 ako záložný veriteľ ponúkol v mene žalobkyne predmetné nehnuteľnosti žalovanému 1 na predaj. V nadväznosti na to sa žalovaný 1 dobromyseľne dohodol so žalovaným 2 na uzavretí KZ. Žalovaný 1 nemal bližšie informácie o komunikácii ohľadom výkonu záložného práva medzi žalovaným 2 a žalobkyňou, pretože nebol účastníkom ich záväzkového vzťahu, vyplývajúceho zo Záložnej zmluvy. Na základe uzavretej KZ a po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny bol následne podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, pričom dňa 5.9.2017 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Žalovaný 1 naďalej považuje KZ za platnú a nie sú mu známe žiadne relevantné dôvody na spochybnenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný 1 uzavrel KZ v dobrej viere a s presvedčením, že nič nebude brániť pokojnému a nerušenému výkonu jeho vlastníckeho práva, pričom už viac ako 4 roky mu v tom bráni žalobkyňa, resp. jej blízka osoba, ktorá predmetné nehnuteľnosti aj k dnešnému dňu obýva. Na uzavretie KZ v rámci výkonu záložného práva nie je potrebné osobitné splnomocnenie od žalobkyni. Žalovaný 2 v tomto prípade konal na základe zákonného ustanovenia v súlade s . Žalobkyňa si je zjavne vedomá tohto ustanovenia, pretože naň priamo v žalobe poukazuje, avšak podľa jej názoru je splnomocnenie záložného veriteľa konať pri výkone záložného práva v mene záložcu neprípustné z dôvodu odlišných záujmov zástupcu a zastúpeného, argumentujúc ustanovením . Žalovaný 1 v tejto súvislosti poukazuje na právny názor uvedený v komentári k , podľa ktorého: ,,Napriek doslovnému zneniu textu zákona v mene záložcu sa prikláňame k výkladu, že ustanovenia o zastúpení ( až 33b ) nemožno bezvýhradne, automaticky a v plnom rozsahu použiť na právne vzťahy medzi záložným veriteľom a záložcom a ani na právne vzťahy medzi nimi a nadobúdateľom zálohu. Vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom nezodpovedá samotnej podstate

zastúpenia, ktoré je postavené na zásade, že medzi zástupcom a zastúpeným neexistuje rozpor v ich záujmoch“. K tvrdeniam o spriaznenom vzťahu medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 uviedol, že žalovaný 1 ako vlastník nehnuteľností, ktorého vlastnícke právo bolo žalobou spochybnené a žalovaný 2 sú dve rozdielne a nezávislé entity, bez akéhokoľvek majetkového alebo personálneho prepojenia. Žalobkyňa vo svojich tvrdeniach poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 2 ako záložný veriteľ nepostupoval pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou a to najmä v súvislosti s určovaním kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Žalobkyňa v tomto smere namieta, že žalovaný 2 stanovil v KZ nižšiu cenu oproti cenám porovnateľných nehnuteľností na trhu a taktiež na účely stanovenia kúpnej ceny nebol vypracovaný znalecký posudok. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , zo dňa 30.9.2013, v zmysle ktorého: ,,Porušenie povinností záložným veriteľom podľa , postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva, za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa , môže však, ak sú splnené ostatné predpoklady, viesť k zodpovednosti za škodu podľa “. V súvislosti s nedoručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobkyni (ako záložcovi) žalovaný 1 poznamenal, že uvedená povinnosť je zákonom uložená záložnému veriteľovi, takže žalovaný 1 nemá priamu informáciu, ako doručenie oznámenia prebiehalo. Trvajú však na tom, že KZ uzavrel dobromyseľne a v dobrej viere, že všetky zákonné povinnosti žalovaného 2 ako záložného veriteľa boli zo strany žalovaného 2 splnené. Je nemysliteľné, aby prípadné porušenie akýchkoľvek povinností zo strany žalovaného 2 ako záložného veriteľa pri výkone záložného práva, ak vôbec k takým došlo, malo za následok spochybnenie platnosti prevodu. O súlade prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1 so zákonom rozhodoval Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, podľa , podľa ktorého ustanovenia ,,Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že nie je možné, aby záložná zmluva zabezpečovala záväzok, ktorý ešte nevznikol, poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého ,,záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky“.

4. Žalovaný 2 vo svojom prvom vyjadrení k meritu veci, zo dňa 17.9.2021, žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že ešte predtým, ako sa dozvedel o danej žalobe, podal dňa 10.8.2021 Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, návrh na vykonanie záznamu a to v dôsledku odstúpenia od KZ. Toto odstúpenie je nesporným odstúpením, pretože žalovaný 1 s ním vyjadril svoj súhlas. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa opísala ako tie, ktoré majú odôvodňovať naliehavý právny záujem, sú stále tie isté aké boli v čase podania žaloby, vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. , pričom túto žalobu súd zamietol. Okrem toho, že naliehavý právny záujem žalobkyne v princípe vylučuje samotná skutočnosť, že okolnosti od jeho predchádzajúcej žaloby, ktorá bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, sa nezmenili, nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne spôsobuje aj to, že od KZ bolo odstúpené a teda to, čo požaduje žalobkyňa žalobou už hmotnoprávne existuje (zápis odstúpenia od zmluvy záznamom do katastra nehnuteľností má už iba deklaratórnu povahu). Žaloba žalobkyne je tak žalobou, ktorá iba množí súdne spory, čo vyslovene popiera existenciu naliehavého právneho záujmu. Článok V žaloby, v ktorom žalobkyňa vyslovuje svoje úvahy ohľadom platnosti záložnej zmluvy, je právnym bludom. Žalobkyňa v tomto prípade znova opakovane a celkom očividne zavádza. Právny konštrukt, ktorý v tomto prípade vytvorila, znie na prvé počutie veľmi sofistikovane. Žalobkyňa hovorí o tom, že záložná zmluva mala byť podľa jej úvahy neplatná, keďže podľa jej tvrdenia, s ktorým sa taktiež nestotožňujú, mala zabezpečovaná pohľadávka vzniknúť neskôr ako záložná zmluva. Záložná zmluva tak podľa žalobkyne je neplatná z dôvodu, že v čase jej uzavretia ešte neexistovala pohľadávka, ktorej splnenie by záložné právo zabezpečovalo. Žalobkyňa tiež rozvádza svoje úvahy o akcesorite záložného práva. Tieto jej úvahy sú však v absolútnom rozpore s normatívnym znením príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Ustanovenie stanovuje, že ,,Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky“. V zmysle právnej doktríny platí, že ustanovenie , expressis verbis uvádza, že záložným právom možno zabezpečiť aj budúcu alebo podmienenú pohľadávku. Výslovné pripustenie tejto možnosti v texte zákona má zásadný normatívny význam. Predstavuje výnimku zo zásady akcesority, teda v tomto prípade neplatí, že vznik zabezpečenej pohľadávky je predpokladom vzniku

záložného práva. Záložná zmluva je právnym dôvodom záložného práva. Záložné právo však nevzniká už uzavretím (resp. účinnosťou) záložnej zmluvy. Na vznik záložného práva je potrebné, aby k záložnej zmluve pristúpila ďalšia právna skutočnosť, a to a/ zápis príslušného registra záložných práv alebo b/ odovzdanie zálohu - hnuteľnej veci. Táto právna konštrukcia je vlastná pre celú právnu úpravu vecných práv, ak ide o vznik alebo o prevod vecného práva na základe zmluvy. Rozlišujeme medzi zmluvou ako právnym titulom a ďalšou právnou skutočnosťou, ktorá je úkonom plnenia zmluvnej povinnosti (odovzdanie veci) alebo úkonom, ktorým sa splnenie zmluvnej povinnosti zavŕši (registrácia v príslušnom registri záložných práv). Túto dvojfázovosť zákonodarca terminologicky rozlišuje pojmami ,,zriadenie záložného práva“ (zmluvou) a ,,vznik záložného práva“ (registráciou, odovzdaním hnuteľnej veci). Z uvedeného vyplýva, že samotné záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo až dňa 11.9.2014 a teda nepochybne po dátume 25.7.2014 (ktorý uvádza žalobkyňa a s ktorým tiež nemožno súhlasiť).

5. Žalovaný 3 vo svojom prvom vyjadrení k meritu veci, zo dňa 13.9.2021, žiadal takisto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa ako záložca uzatvorila so žalovaným 3 ako záložným veriteľom, dňa 13.9.2010, Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, evidovaný na LV č. XXXX, pre k.ú. Cigeľ. Žalovaný 3 má k nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobkyňa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva, zriadené záložné právo. Žalobou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva výlučne vo vzťahu k žalovanému 1 a žalovanému 2. Súčasne žalobkyňa nespochybňuje záložné práva zriadené k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného 3, naopak, žalobkyňa žalobou . Žalovaný 3 je preto toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, na základe ktorého by sa domáhala určenia svojho práva aj voči žalovanému 3. Žalovaný 3 ako záložný veriteľ žalobkyne má za to, že nie je v tomto spore o určenie vlastníckeho práva pasívne vecne legitimovaný.

6. Žalobkyňa sa na pojednávania súdu neustanovila, jej neúčasť na pojednávaniach ospravedlnil jej právny zástupca. S poukazom na ustanovenie (ďalej len „“), pojednával súd vo veci v jej neprítomnosti.

7. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobkyne, právnych zástupcov žalovaných a svedka W. W. a oboznámením obsahu spisu a obsahu pripojených spisov Okresného súdu Prievidza, sp.zn. a , mal súd zistený tento skutkový stav veci:

8. Zo Zápisnice z rokovaní o uzatvorení Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci, zo dňa 22.7.2014, vyplýva, že medzi U. O., nar. XX.XX.XXXX, P. E., nar. X.X.XXXX, spoločnosťou J & M POINTS, s.r.o., ul. Nová č. 597/9, Kanianka, ako dlžníkmi a spol. NOREA-leas, s.r.o. (t. č. obchodné meno MAX-leas, s.r.o.), ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava, IČO: 35 684 577, ako veriteľom, sa v dňoch 20.5.2014, 23.5.2014 a 18.7.2014 uskutočnili rokovania o jednotlivých podmienkach uzavretia zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci. Podľa čl. C, bod 4. zápisnice, rokujúce strany sa dohodli, že Zmluvu o poskytnutí finančnej výpomoci spolu s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve, ako aj notársku zápisnicu a záložnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXXX, k. ú. Cigeľ, uzatvoria dňa 23.7.2014.

9. V Zmluve o poskytnutí finančnej výpomoci, zo dňa 23.7.2014, ako zmluvné strany sú označení: NOREA-leas, s.r.o., ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava, IČO: 35 684 577, ako veriteľ a J & M POINTS, s.r.o., ul. Nová č. 597/9, Kanianka, IČO: 31 630 511, ako dlžník I., U. O., nar. XX.XX.XXXX, ako dlžník II., P. E., nar. X.X.XXXX, ako dlžník III. V čl. I., bodoch 1., 2., 3., sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom I., II. a III. návratnú a účelovú finančnú výpomoc v celkovej výške 153.000 eur, s úrokom vo výške 12% ročne. Účelom poskytnutia finančnej výpomoci bolo finančné zabezpečenie investičného projektu, a to rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky Kúria Dubnických v obci Beckov. Veriteľ sa zaviazal, prostredníctvom notárskej úschovy, poskytnúť dlžníkom I., II. a III., celú dohodnutú sumu finančnej výpomoci vo výške 153.000 eur v splátkach, prostredníctvom dlžníka I. Podmienkou uvoľnenia finančnej výpomoci bolo predloženie LV s vyznačeným zriadením záložného práva v prospech veriteľa, ako záložného veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zo dňa 23.7.2014 (prílohy zmluvy) a za predpokladu, že došlo súčasne k podpisu príslušnej úverovej zmluvy s financujúcou bankou a k podpisu príslušnej zmluvy o nenávratný finančný príspevok, s výnimkou 1. splátky vo výške 53.000 eur, ktorá mala byť poskytnutá po predložení LV s vyznačením plomby z titulu záložného práva podľa tejto zmluvy. Dlžníci I., II. a III., sa v súvislosti s finančnou výpomocou a jej príslušenstva zaviazali následne ku každej poskytnutej splátke uzatvoriť notársku zápisnicu a vyjadriť súhlas ako povinná osoba

- dlžník podľa a s vykonateľnosťou, a teda s exekúciou na

základe notárskej zápisnice. V čl. II., bod 1. zmluvy, sa dlžník I., II. a III. zaviazali celú finančnú výpomoc, vrátane úrokov a príslušenstva, vrátiť spoločne a nerozdielne veriteľovi a to bezhotovostným prevodom, najneskôr do 12 mesiacov odo dňa poskytnutia každej jednotlivej splátky finančnej výpomoci. V čl. V., bod 1. zmluvy, dlžník I., II. a III., prehlásili, že uznávajú, čo do dôvodu i výšky svoj dlh voči veriteľovi za podmienok dohodnutých podľa tejto zmluvy, v celej výške.

10. V čl. II., ods. 1 Dodatku č. 1, zo dňa 23.7.2014, k Zmluve o poskytnutí finančnej výpomoci, sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom I., II. a III. splátku finančnej výpomoci vo výške 53.000 eur nasledovne: bod 1.1.: suma 17.222,72 eur sa započíta na záväzky dlžníka I. k 23.7.2014 z Leasingovej zmluvy č. 279/2012, č. 291/2012 a č. 314/2013, bod 1.2.: suma 8.895,60 eur bude zložená do notárskej úschovy u JUDr. Andrey Rozvaldskej a po kumulatívnom splnení podmienok špecifikovaných v ods. 2 tohto článku, sa poukáže bezhotovostným prevodom na označené číslo účtu, bod 1.3.: suma 1.200 eur sa započíta na poplatok, bod 1.4.: suma 1.920 eur bude zložená do notárskej úschovy u JUDr. Andrey Rozvaldskej a po kumulatívnom splnení podmienok, špecifikovaných v ods. 2 tohto článku, sa poukáže za záväzky dlžníka I. z faktúr č. 1/2014 a č. 2/2014 voči spoločnosti N-NOREA, a.s., na označené číslo účtu, bod 1.5.: suma 23.761,68 eur bude zložená do notárskej úschovy u JUDr. Andrey Rozvaldskej a po kumulatívnom splnení podmienok špecifikovaných v ods. 2 tohto článku, sa poukáže bezhotovostným prevodom na účet dlžníka I., uvedený v záhlaví zmluvy. Podľa čl. II., ods. 2 Dodatku č. 1, zo dňa 23.7.2014, k Zmluve o poskytnutí finančnej výpomoci, z celkovej sumy 53.000 eur veriteľ poskytne dlžníkovi I., II. a III. sumu 34.577,28 eur podľa čl. II., bodu 1.2., 1.4. a 1.5. Dodatku č. 1, prostredníctvom notárskej úschovy

- JUDr. Andrea Rozvaldská, notár, Dúbravská cesta č. 2, Bratislava, a to po kumulatívnom splnení dvoch podmienok: predloženie LV s vyznačením plomby z titulu záložného práva podľa tejto zmluvy a predloženie notárskej zápisnice - exekučný titul na sumu 53.000 eur.

11. V Záložnej zmluve sú ako zmluvné strany označené: žalobkyňa ako záložca, s adresou ul. Nová č. 595/12, Kanianka a NOREA-leas, s.r.o., ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava, IČO: 35 684 577, ako záložný veriteľ. Podľa čl. II. bod 2. Záložnej zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok záložcu, zriadiť v prospech záložného veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v bode 1. tohto článku (zapísaným na LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, k. ú. Cigeľ), za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorou je pre účely tejto zmluvy pohľadávka záložného veriteľa z titulu Zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci zo dňa 23.7.2014 (ďalej aj len „ZPFV“), uzatvorenej záložným veriteľom s dlžníkmi: spoločnosťou J & M POINTS, s.r.o., ul. Nová č. 597/9, Kanianka, IČO: 31 630 511, U. O. a P. E.. Podľa čl. IV. bod 1. Záložnej zmluvy, ak bude pohľadávka záložného veriteľa, špecifikovaná v čl. II. bod 2. tejto zmluvy po splatnosti viac ako 30 dní, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoje pohľadávky výťažkom z predaja predmetu záložného práva, a to spôsobom dohodnutým v bode 2. tohto článku alebo na dobrovoľnej dražbe. Podľa čl. IV. bod 2. písm. a) zmluvy, za dohodnutý spôsob výkonu záložného práva zmluvné strany považujú priamy predaj tretej osobe, ktorá zaplatí za predmet záložného práva kúpnu cenu stanovenú súdnym znalcom z odboru stavebníctva, podľa metódy určenej osobitným právnym predpisom, ktorého určí záložný veriteľ, pričom kúpna cena bude kupujúcim zaplatená ku dňu účinnosti kúpnej zmluvy. O začatí predaja predmetu záložného práva bude záložný veriteľ písomne informovať záložcu.

12. Z Notárskej zápisnice č. N 92/2014, Nz 27713/2014, NCRls 28225/2014, spísanej dňa 23.7.2014, notárkou JUDr. Andreou Rozvaldskou vyplýva, že jej účastníkmi sú: J & M POINTS, s.r.o., ul. Nová č. 597/9, Kanianka, IČO: 31 630 511, U. O., P. E., ako povinné osoby: dlžník I., II. a III., ktorí svoj záväzok s príslušenstvom zo ZPFV, v znení Dodatku č. 1, zo dňa 23.7.2014, uznali čo do dôvodu a výšky a súhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a teda s exekúciou na jej základe, v prípade nesplnenia svojho záväzku.

13. Dňa 23.2.2016 záložný veriteľ NOREA-leas, s.r.o., so sídlom v Bratislave, oznámil prednostnému záložnému veriteľovi - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor, J & M POINTS, s.r.o., a žalobkyni, že začína výkon záložného práva po splatnosti pohľadávok. Z obsahu oznámenia okrem iného vyplýva, že prvá časť poskytnutej finančnej výpomoci vo výške 53.000 eur s príslušenstvom, sa stala splatnou dňa 23.7.2015, no napriek výzvam nebola uhradená. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva po splatnosti pohľadávok, vyplývajúcich zo ZPFV, záložný veriteľ zasielal žalobkyni na adresu ul. Nová č. 597/9, Kanianka. Slovenská pošta, a.s. vrátila zásielku záložnému veriteľovi s oznámením „adresát neznámy“.

14. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. Cigeľ, obec: Cigeľ, okres: Prievidza, zo dňa 21.7.2017 vyplýva, že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností k uvedenému dátumu bola v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, zapísaná žalobkyňa. V Časti B bola poznámka: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formu priameho predaja veriteľom NOREA-leas, s.r.o., - VZ 34/16. V Časti C bol údaj, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech: a) Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.9.2010 č. V 4122/10 - 177/10, b) Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 2849/12 - VZ 87/12, c) NOREA-leas, s.r.o., ul. sv. Vincenta č. 6, Bratislava, IČO: 35 684 577 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 3894/14 - VZ 150/14.

15. V KZ, zo dňa 18.7.2017, sú ako zmluvné strany označení žalobkyňa ako záložca, v mene ktorej koná v zmysle ako záložný veriteľ spoločnosť MAX-leas, s.r.o. (predtým NOREA-leas, s.r.o.), so sídlom v Bratislave a Body Nutrition, s.r.o., so sídlom v Bratislave ako kupujúci. Podľa čl. 1 bod 1.5. KZ, záložný veriteľ sa rozhodol v zmysle a čl. IV. ods. 2 písm. a) Záložnej zmluvy uskutočniť výkon záložného práva prostredníctvom priameho predaja nehnuteľností, špecifikovaných v bode 2.1. tejto zmluvy, a z tohto dôvodu v zmysle uzatvára v mene záložcu túto zmluvu s kupujúcim. Podľa čl. 2 bod 2.1. KZ, predávajúci má vo svojom výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti, zapísané na Okresnom úrade Prievidza, katastrálny odbor LV č. XXXX, k. ú. Cigeľ, obec Cigeľ, okres Prievidza, ako parcely registra „C“: parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 578 m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo 417, postavená na parc. č. XXXX/XX, druh stavby rodinný dom. Podľa čl. 4, bod 4.1., bod 4.2. KZ, zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za predmet kúpy je vo výške 150.000 eur. Zmluvné strany sa dohodli aj na tom, že kupujúci uhradí predávajúcemu celú kúpnu cenu najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, kedy kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy podľa tejto zmluvy.

16. Listom, zo dňa 18.9.2017, vyzval žalovaný 1 U. O., aby vypratal nehnuteľnosť súpisné číslo 417, na pozemku parcela č. 1479/45, v k.ú. Prievidza, s tým, že v prípade, že nehnuteľnosť nebude do 7 dní vyprataná, žalovaný 1 podá na súde žalobu na vypratanie nehnuteľností na základe užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu.

17. V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , sa žalovaný 1 (v postavení žalobcu) proti žalobkyni (v postavení žalovanej v 1 rade) a U. O. (v postavení žalovaného v 2 rade) domáhal vypratania predmetných nehnuteľností. Podaním, zo dňa 29.5.2018, vzal žalovaný 1 (v postavení žalobcu) žalobu v celom rozsahu späť. Okresný súd Prievidza uznesením, č. k. -172, zo dňa 31.5.2018, konanie vo veci zastavil.

18. Z výpisu z LV č. XXXX, zo dňa 21.1.2020, pre k. ú. Cigeľ, obec Cigeľ, okres Prievidza vyplýva, že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, je zapísaný žalovaný 1. V Časti C je údaj, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech: a) Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.9.2010 č. V 4122/10 - 177/10, b) Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ul. Bajkalská č. 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 2849/12 - VZ 87/12.

19. Žalovaný 2 výzvou, zo dňa 20.9.2018, žalovanému 1 oznámil, že doposiaľ nebola uhradená kúpna cena z predaja predmetných nehnuteľností a to ani sčasti a konštatoval, že kupujúci nesplnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy riadne a včas a preto je v zmysle v omeškaní. Súčasne, v súlade s ustanovením , predávajúci (žalovaný 2) vyzval kupujúceho (žalovaný 1) na úhradu kúpnej ceny v plnej výške predávajúcemu (žalovaný 2) a to v dodatočnej lehote 15 dní od doručenia výzvy. Súčasne dal predávajúci (žalovaný 2) kupujúcemu (žalovaný 1) na vedomie, že ak kupujúci (žalovaný 1) nezaplatí kúpnu cenu v plnej výške, a to v určenej dodatočnej lehote, predávajúci (žalovaný 2) využije svoje právo podľa odstúpiť od KZ. Vyššie uvedenú výzvu za žalovaného 2 podpísal vtedajší konateľ tejto spoločnosti, W. W..

20. Z vyššie uvedenej výzvy (bod 19 odôvodnenia tohto rozhodnutia) vyplýva, že túto výzvu dňa 21.9.2018 prevzal konateľ žalovaného 1, P. P. (v ľavej dolnej časti výzvy je text „PREVZAL 21.9.2018“ a pri ňom podpis konateľa žalovaného 1).

21. Listom, zo dňa 17.10.2018, doručovaným žalovanému 1, odstúpil žalovaný 2 od KZ. V odstúpení od zmluvy, podpísanej konateľom žalovaného 2, sa uvádza, že predávajúci (žalovaný 2) poskytol žalovanému 1 na základe výzvy, zo dňa 20.9.2018, dodatočnú primeranú 15 - dňovú lehotu na splnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu v zmysle KZ. Do dnešného dňa nebola kúpna cena uhradená a preto v zmysle , z dôvodu omeškania kupujúceho (žalovaný 1) a za splnenia všetkých zákonných povinností zo strany predávajúceho (žalovaný 2), ako predávajúci odstupujú od KZ.

22. Žalovaný 2 predložil do spisu list, adresovaný žalovaným 1 žalovanému 2, zo dňa 19.10.2018, označený ako „Súhlas s odstúpením od zmluvy“. Uvádza sa v ňom, že dňa 18.10.2018 bol žalovanému 1 doručený list, zo dňa 17.10.2018, ktorého predmetom bolo odstúpenie zo strany predávajúceho (žalovaný 2) od kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli dňa 18.7.2017 so žalovaným 2 ako zákonným zástupcom O. O., v zmysle . Z dôvodu momentálneho nedostatku finančných prostriedkov žalovaný 1 súhlasí s odstúpením od zmluvy. Vyššie uvedený list za žalovaného 1 podpísal konateľ spoločnosti, P. P..

23. Z výsluchu žalobkyne (v konaní vedenom pod sp. zn. v tom konaní žalovaná v 1. rade) vyplýva, že sa i naďalej považuje za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností. O tom, že záložný veriteľ MAX-leas, s.r.o. (predtým NOREA-leas, s.r.o.), pristúpil k výkonu záložného práva, vedomosť nemala. Oznámenie o výkone záložného práva jej nebolo na adresu uvedenú v Záložnej zmluve, na ulicu Nová č. 595/12, Kanianka, doručené. O výkone záložného práva nemala žiadnu vedomosť. Nevedela, že nehnuteľnosť nadobudla spoločnosť Body Nutrition s.r.o.. Podpisovala len Záložnú zmluvu, z dôvodu, že jej brat si bral pôžičku, ku ktorej sa však bližšie vyjadriť nevie. Požiadal ju o to jej brat. Nevie, ako fungujú zápisy v katastri, brat jej následne povedal, že predmetné nehnuteľnosti vlastní už iný subjekt, a že má nehnuteľnosť vypratať. Výťažok z kúpnej ceny ako záložcovi jej nebol nikdy vyplatený, nikto ju tiež neinformoval o výťažku z predmetnej nehnuteľnosti. Nikto ju o nejakom znaleckom dokazovaní neinformoval, pričom nikdy nebránila tomu, aby bol na predmetnú nehnuteľnosť vyhotovený znalecký posudok. V minulosti ju brat informoval o svojich podnikateľských aktivitách, hovoril jej tiež, že si berie úver, spomínal jej to v roku 2014, keď „podpísala záložné právo“. Bratovi verila, nezaujímalo ju, na čo si úver berie, v súčasnosti predmetné nehnuteľnosti užíva jej brat. Jej adresa trvalého pobytu je v obci Branč, adresu trvalého pobytu zmenila pred ôsmimi rokmi, pričom jej predošlá adresa bola v Kanianke, Nová 595/12.

24. Z výsluchu U. O. v konaní sp. zn. (v tom konaní žalovaný v 2. rade) vyplýva, že veriteľ, NOREA-leas, s.r.o., so sídlom v Bratislave, poskytol dlžníkom, uvedeným v ZPFV a v jej Dodatku č. 1, finančné prostriedky vo výške 53.000 eur, z ktorých časť bola započítaná na pohľadávky tohto veriteľa. Zvyšok finančných prostriedkov (do sumy 153.000 eur), neposkytol. Projekt Kúria Dubnických v Beckove mal byť financovaný aj z úveru poskytnutého bankou a tiež z nenávratného finančného príspevku, poskytnutého príslušným ministerstvom. Veriteľ NOREA-leas, s.r.o., trval na zabezpečení svojej pohľadávky zriadením záložného práva. Vlastníkom zálohu, ako predmetu Záložnej zmluvy, bola žalobkyňa. Konateľ záložného veriteľa mu formou SMS oznámil, že predmetné nehnuteľnosti boli prevedené (na žalovaného 1). V spoločnosti Kúria Dubnických s.r.o. ako konateľ vystupoval E. W., otec W. W.. Pri spoločných rokovaniach im otec W. W. ponúkol možnosť pôžičky. Zmluvu o pôžičke a všetku právnu dokumentáciu pripravila právna kancelária spoločnosti NOREA-leas, s.r.o., spol. NOREA Consulting s.r.o.. Zmluvu o pôžičke ako aj ďalšie dokumenty pripravoval aj W. W., podmienkou zmluvy o pôžičke bolo predloženie listu vlastníctva s vyznačením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Následne sa podpísala ZPFV dňa 23.7.2014 spolu s dodatkom. On sám by nikdy nežiadal svoju sestru o založenie nehnuteľností, keby dopredu vedel, že im bude poskytnutých len 34.577,28 eur. 153.000 eur im vyplatených nebolo, pretože do dodatku boli zahrnuté ďalšie podmienky na vyplatenie zvyšku pôžičky. W. W. im pomohol pôžičkou do momentu, pokiaľ nedostanú úver v banke. Dopredu im to bolo povedané vlastníkmi Kúrie Dubnických s.r.o., že v banke je predmetný projekt už schválený a z tohto dôvodu uzavreli zmluvu o pôžičke. Pretože im nebola poskytnutá pôžička vo výške 153.000 eur, nemali k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, rekonštrukcia kultúrnej pamiatky sa nerealizovala. Pôžičku chceli vrátiť z úveru od banky, ktorý nakoniec schválený nebol. Pretože nemali z čoho splatiť predmetnú pôžičku, túto napokon nesplatili. Časť poskytnutej sumy bola spotrebovaná na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti. On sám dostal finančné prostriedky z predmetnej pôžičky, ktorú chcel aj splatiť. Jedinou možnosťou vrátiť pôžičku bolo poskytnutie úveru zo strany banky, ktorá im však úver neposkytla.

25. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného 1 v konaní sp. zn. (v tom konaní štatutárny zástupca žalobcu) vyplýva, že časť kúpnej ceny z KZ mala byť uhradená bezhotovostnou formou, a to započítacím prejavom. Ako fyzická osoba, mal pohľadávku z titulu uzavretých zmlúv o pôžičke proti spoločnosti MAX-leas, s.r.o. a tiež proti jej konateľovi W. W. (dlžník 1) a súčasne spoločnosti, ktorej je konateľom (dlžník 2).

26. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , sa žalobkyňa, žalobou, zo dňa 12.12.2018, podanou prostredníctvom jej právneho zástupcu, domáhala proti žalovanému (žalovaný 1 v tomto konaní), aby súd určil, že je vlastníkom v podiele 1/1 k celku predmetných nehnuteľností, a to bez akejkoľvek ťarchy s výnimkou: a) záložného práva na pozemku registra „C“: parc. č. XXXX/ XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo 417, postavená na parc. č. XXXX/XX, druh stavby rodinný dom, zriadeného v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.9.2010 č. V 4122/10 - 177/10, b) záložného práva na pozemku registra „C“: parc. č. 1479/24 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2, parc. č. 1479/45 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 188 m2, stavba: súpisné číslo 417, postavená na parc. č. 1479/45, druh stavby rodinný dom, zriadeného v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 2849/12 - VZ 87/12, evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Cigeľ, obec: Cigeľ, okres: Prievidza.

27. Okresný súd Prievidza rozsudkom, č.k. -208, zo dňa 19.2.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -237, zo dňa 25.5.2021, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu z dôvodu procesnej prekážky (neoznačenia na strane žalovaných žalovaného 2 a žalovaného 3), pre ktorú súd ďalej záväzne neposúdil existenciu (neexistenciu) práva, t.j. nerozhodol o merite veci, zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2021.

28. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť BalMas, s.r.o., zo dňa 3.10.2017, mal súd zistené, že spoločníkmi vyššie uvedenej spoločnosti v tom čase boli W. W., W. W. a P. P. a ako konatelia za spoločnosť vystupovali W. W. a P. P..

29. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť MAX - leas, s.r.o., zo dňa 24.9.2017, mal súd zistené, že ako spoločníci vo vyššie uvedenej spoločnosti v tom čase vystupovali W. W. a spoločnosť RC Service, s.r.o. a ako konateľ spoločnosti W. W..

30. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť Body Nutrition, s.r.o., zo dňa 24.9.2017, mal súd zistené, že jediným spoločníkom a konateľom vyššie uvedenej spoločnosti bol od 14.10.2014 P. P..

31. V elektronickom podaní, zo dňa 1.10.2021, žalovaný 1 k vyjadreniu žalovaného 2, zo dňa 16.9.2021, okrem iného uviedol, že žalovaný 1 sa úplne stotožňuje s tvrdením žalovaného 2, týkajúcim sa porušovania práva žalovaného 1 na spravodlivý súdny proces zo strany žalobkyne, keďže žalobkyňa opätovne podala žalobu v tej istej veci, v ktorej už súd právoplatne rozhodol (konanie sp.zn. ). Žalovaný 1 absolútne súhlasí s tým, že žalobou dochádza k zbytočnému množeniu súdnych sporov, čo popiera existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Žalovaný 1 sa tiež stotožňuje s právnym názorom žalovaného 2, že záložné právo možno zriadiť aj na účely zabezpečenia budúcej alebo podmienenej pohľadávky. Jednoznačne považujú však za sporné tvrdenia žalovaného 2 ohľadne odstúpenia od KZ medzi žalovaným 1 ako kupujúcim a žalovaným 2 ako záložným veriteľom, konajúcim v mene žalobkyne ako vlastníka predmetných nehnuteľností, v rámci výkonu jeho záložného práva. Žalovaný 2 nepreukazuje skutočnosť, že listinu s názvom ,,Odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.10.2018“ skutočne odoslal žalovanému 1. Žalovaný 1 má za to, že žalovaný 2 listinu s názvom ,,Súhlas s odstúpením od zmluvy zo dňa 19.10.2018“ súdu nepredložil. Žalovaný 2 súdu predložil listinu s názvom ,,Výzva na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 20.9.2018“, ktorá obsahuje výzvu na zaplatenie kúpnej ceny dohodnutej v rámci KZ a taktiež podpis konateľa žalovaného 1 s uvedením dátumu prevzatia tejto výzvy. Takáto výzva (na zaplatenie kúpnej ceny) nemá účinky platného odstúpenia od kúpnej zmluvy a preto predloženú listinu nemožno považovať za dôkaz, ktorý preukazuje platné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Posudzovanie (ne)platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je predmetom tohto konania, pretože túto skutočnosť nevymedzila žalobkyňa ako predmet sporu v rámci svojej žaloby. V tejto súvislosti poukazuje na , v zmysle ktorého: ,,Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným

zákonom“. Uvedené ustanovenie vyjadruje jeden zo základných princípov a to princíp dispozičný. V podmienkach civilného sporového konania je to práve žalobca, ktorý určuje jednak to, ktoré osoby budú v konaní vystupovať ako žalovaný a taktiež určuje aj predmet konania, teda rozsah, v akom sa má ním navrhovaná vec prejednávať. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) sp.zn. , v ktorom je uvedené: ,,Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu....“.

32. Z vyjadrenie žalovaného 2 k vyjadreniam žalovaného 1 a 3, zo dňa 14.10.2021, mal súd okrem iného zistené, že žalovaný 2 nesúhlasí s názorom žalovaného 3, že by nemal byť žalovaný 3 v tejto právnej veci pasívne vecne legitimovaný (pretože v prípade opodstatnenosti žaloby a existencie naliehavého právneho záujmu by tvorili žalovaní nerozlučné procesné spoločenstvo), to však nemení nič na nedôvodnosti podanej žaloby, najmä na tom, že na strane žalobcu chýba naliehavý právny záujem. Žalovaný 1 tvrdí, že k odstúpeniu od KZ nedošlo a s takýmto postupom žalovaný 1 nikdy nevyslovil súhlas a že odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.10.2018 mu nebolo nikdy doručené. S týmito skutkovými tvrdeniami žalovaného 1 žalovaný 2 zásadne nesúhlasí a považuje ich za vyslovene nepravdivé. Žalovanému 1 nielenže odstúpenie od KZ (,,Odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.10.2018“) bolo doručené, čo potvrdzuje aj sám žalovaný 1 vo svojom Súhlase s odstúpením od zmluvy, zo dňa 19.10.2018, ale žalovaný 1 s ním aj písomne vyslovil súhlas, pričom svoj podpis na tejto listine aj notársky osvedčil (,,Súhlas s odstúpením od zmluvy zo dňa 19.10.2018“), čo teraz v rozpore s objektívnou realitou popiera. Žalovaný 2 taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného 1 ohľadne toho, že odstúpenie od KZ sa netýka predmetu tohto sporu. Ak došlo k nespornému odstúpeniu od KZ, čo aj z predložených dôkazov jednoznačne a nepochybne vyplýva, že k takémuto nespornému odstúpeniu od KZ došlo, nie je dôvod sa ďalej zaoberať žalobou, pretože hmotnoprávne už neexistuje vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaného 1, ale vlastníkom je žalobca. Potrebné je už iba to, aby kataster upravil evidované údaje tak, aby zodpovedali skutočnému stavu.

33. Právny zástupca žalobkyne, na pojednávaní dňa 3.2.2022, okrem iného uviedol, že v konaní vznikol akýsi vedľajší spor o otázke odstúpenia od KZ medzi žalovanými 1 a 2. Podľa názoru žalobkyne je KZ od počiatku neplatná a teda neexistentná a od neplatnej kúpnej zmluvy nie je možné ani platne odstúpiť. K vyjadreniu žalovaného 2, ktorý popiera neplatnosť Záložnej zmluvy, argumentujúc tým, že podľa jeho názoru je možné zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Nikde však v textácii Záložnej zmluvy nie je uvedená takáto dohoda medzi záložným veriteľom a záložcom. V textácii zmluvy je naopak uvedené, že sa táto záložná zmluva uzatvára za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z titulu zmluvy o poskytnutí finančnej výpomoci zo dňa 23.7.2014. Určovacia žaloba je vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam a to z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe je jediným predpokladom na vykonanie zápisu vlastníckeho práva žalobcu v súlade s právnym stavom. Súhlasia s právnym názorom, že pokiaľ došlo k platnému odstúpeniu, tak je vyriešená hmotnoprávna otázka vlastníctva. Pokiaľ je však KZ neplatná, nie je možné od právneho aktu platne odstúpiť. Preto je potrebné vyriešiť otázku platnosti KZ a v prípade tohto posúdenia je možné vyriešiť aj otázku platnosti a neplatnosti odstúpenia. Vo vzťahu k otázke právneho zástupcu žalovaného 3 uviedol, že podľa ich názoru tu vzniká nerozlučné procesné spoločenstvo a preto bol žalovaný 3 ,,vtiahnutý“ do tohto sporu. Žalobkyňa nepopiera záložné právo na nehnuteľnosti zriadené v prospech žalovaného 3, popiera záložné právo zriadené v prospech žalovaného 2 a popiera platnosť KZ a zapísané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1. Upriamuje pozornosť na článok 6 bod 3 ZPFV, zo dňa 23.7.2014, kde sa uvádza, že zmluva nadobúda platnosť v deň jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom splnenia všetkých právnych predpokladov uvedených v článku 1 bod 3 tejto zmluvy, ktoré splnené nikdy neboli. To znamená, že ZPFV nikdy nenadobudla účinnosť.

34. Právna zástupkyňa žalovaného 1 na pojednávaní, dňa 3.2.2022, okrem iného uviedla, že fundamentálnym predpokladom úspechu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu. Vychádzajúc z informácií súdneho spisu však žalobkyňa okrem podania žaloby neprejavila do dnešného pojednávania v podstate na konaní žiaden záujem. Poukazujú na

sudcovskú koncentráciu konania v tomto smere, ktorá by sa mala vzhľadom na uvedené uplatniť. Poukazujú tiež na to, že o totožnom predmete sporu sa súdne konanie už viedlo a bolo právoplatne v neprospech žalobkyne skončené. Žalovaný 1 nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že dokumenty, najmä KZ uzavretá medzi predávajúcim, zastúpeným záložným veriteľom a ním, ktoré boli pripravované zo strany žalovaného 2, budú právne perfektné. Práve na základe KZ zapísal Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného 1. V tejto súvislosti poukazujú na § 31 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého okresný úrad preskúma aj to, či je právo oprávneného nakladať s nehnuteľnosťou, ale aj to, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza ho, alebo či sa neprieči dobrým mravom. Sú presvedčení, že ak aj pri výkone záložného práva došlo k akejkoľvek chybe procesného postupu, o ktorej žalovaný 1 nevedel a nemohol ju akokoľvek ovplyvniť, takáto chyba nemohla mať vplyv na platnosť KZ tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Vzhľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu by mal súd zvážiť aj dobrú vieru žalovaného 1 pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností. Nesúhlasia s tým, že kúpna cena, uvedená v KZ, ako hodnota nehnuteľností, je neúmerne nízka. KZ bola uzatváraná v roku 2017, pričom od tohto obdobia trhová hodnota nehnuteľností stúpa. Napriek tomu ani v súčasnosti nie je suma vo výške 215.000 až 230.000 eur, tak ako to tvrdí žalobkyňa, reálnou hodnotou štandardnej nehnuteľnosti v k.ú. Cigeľ. Zároveň žalobkyňa opiera svoj nárok o údajnú neplatnosť KZ z dôvodu, že žalovaný 1 ako kupujúci a žalovaný 2 ako záložný veriteľ, vykonávajúci záložné právo, resp. konatelia týchto osôb, boli v čase uzatvorenia zmluvy priateľmi alebo obchodnými partnermi. Z ich pohľadu je táto argumentácia žalobkyne absurdná. Fakt, že sa záložný veriteľ a nadobúdateľ poznajú, samo o sebe nezakladá nekalé konanie a už vôbec nie konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak by sa súd stotožnil s predmetnou argumentáciou žaloby, rovnakým ,,metrom“ by bolo potrebné posudzovať aj samotnú podstatu tejto žaloby. Záložný dlžník, brat žalobkyne, je totiž obchodným partnerom W. W., bývalého konateľa záložného veriteľa a teda žalovaného 2. Vychádzajúc z verejne dostupných údajov z obchodného registra, je W. W. spoločníkom spoločnosti Kúria Dubnických spol. s r.o., spolu s T. O. a P. E. a pán O. je konateľom tejto spoločnosti. Ďalším argumentom žalobkyne je, že výkon záložného práva bol údajne v rozpore so Záložnou zmluvou, pretože hodnota nehnuteľností nebola určená dohodnutým postupom. V tejto súvislosti uvádzajú, že žalovaný 1 ako kupujúci len reflektoval na ponuku žalovaného 2, takže neposudzoval to, či záložný veriteľ ponúka nehnuteľnosť za primeranú kúpnu cenu v zmysle ustanovení záložnej zmluvy. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis potencionálnemu záujemcovi o kúpu nehnuteľností takúto povinnosť ani neukladá. Na tomto mieste opäť poukazujú na rozhodnutie NSSR sp.zn. , v zmysle ktorého porušenie povinností záložného veriteľa postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby bol predaný za primeranú cenu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu a môže viesť výlučne k zodpovednosti za škodu podľa . Tvrdenie žalobkyne, že KZ mala byť údajne uzatvorená na základe neplatného splnomocnenia, nemá žiaden právny základ. Každý záložný veriteľ postupuje pri výkone záložného práva podľa , a teda v mene záložcu, pričom ide o zákonné splnomocnenie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá údajne potvrdzuje argument žalobkyne o neplatnosti splnomocnenia záložného veriteľa na uzavretie KZ. Judikatúra uvádzaná žalobkyňou však nemá vôbec nič spoločné s prejednávanou vecou a týka sa osobitného postupu pri výkone záložného práva a síce prevodu priamo v prospech záložného veriteľa po splatnosti pohľadávky. Je pritom úplne logické, že keď nie je prevod v prospech záložného veriteľa dohodnutý v záložnej zmluve, na takýto prevod sa nemôže vzťahovať ani zákonné zmocnenie. V prejednávanom prípade však nešlo o prevod v prospech záložného veriteľa. Pokiaľ žalobkyňa trvá na neplatnosti Záložnej zmluvy, uvádzajú, že v zmysle , záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienok, pričom majú za to, že žalobkyňa žiadny iný argument pre spochybnenie záložnej zmluvy nemá. Žalovaný 1 vôbec netušil až do momentu, kým ho s tým nekonfrontoval súd a kataster na jeseň 2021, v nadväznosti na podanie zrealizované žalovaným 2, že nejaké odstúpenie a súhlas s odstúpením existuje. Žalovaný 1 by nikdy vedome nesúhlasil s odstúpením od KZ a teda takýto súhlas s odstúpením nekorešponduje s vôľou konajúceho subjektu. Z dôvodu, že v čase podpisu tohto dokumentu boli W. W. a Q. P. priatelia, konateľ žalovaného 1 žiaľ dôkladne neposúdil dokument, ktorý podpisoval. Zároveň poukazujú na to, že doručenie odstúpenia nemožno bez ďalšieho prezumovať len na základe toho, že na súhlase s odstúpením je podpis Q. P. ako žalovaného 1. Majú za to, že existujú dôkazy svedčiace o tom, že súhlas s odstúpením nebol daný vedome. Prvým z nich je, že v deň, keď údajne malo dôjsť k odstúpeniu od KZ, k súhlasu s odstúpením od KZ, resp. k uznaniu podpisu za vlastný, z dôvodu neschopnosti uhradiť kúpnu cenu, podpísal konateľ žalovaného 1 viaceré zmluvy o pôžičkách, na základe ktorých poskytol vysoký obnos finančných prostriedkov práve záložnému veriteľovi. Keďže žalovaný 1 mal k dispozícii finančné prostriedky, je úplne nelogické, aby z dôvodu, že nemá na zaplatenie kúpnej ceny, odstupoval

od KZ. Odstúpenie a súhlas s odstúpením sú datované na jeseň roku 2018. Napriek tomu žalovaný 2 podal odstúpenie od KZ na kataster až v roku 2021. Sú presvedčení, že ak by bolo konanie žalovaného 2 transparentné vo vzťahu k žalovanému 1, podal by odstúpenie na kataster ihneď a teda takéto konanie považujú za špekulatívne. Zároveň medzi žalovaným 1 a žalovaným 2, resp. jeho právnym zástupcom prebiehala po súhlase s odstúpením od KZ, údajnom udelení súhlasu s odstúpením od KZ komunikácia, z ktorej však nijako nevyplynulo, že by žalovaný 2 nepovažoval žalovaného 1 za vlastníka nehnuteľností.

35. Právny zástupca žalovaného 3, na pojednávaní dňa 3.2.2022, okrem iného uviedol, že žalobu považuje voči žalovanému 3 za nedôvodnú z dôvodu, že žalovaný 3 nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože nie je a nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa prejudiciálne žalobkyňa domáha. Poukazujú na súčasný stav, kedy žalobkyňa navrhuje, aby súd určil záložné právo v prospech žalovaného 3, ktoré bolo zapísané v roku 2010 a 2012 tak, ako je v súčasnosti aj zapísané na liste vlastníctva. Z tohto dôvodu sú toho názoru, že na určení záložného práva tak ako je formulované v petite, nie je daný naliehavý záujem, keďže žalobkyňa navrhuje, aby sa zapísalo záložné právo na list vlastníctva, ktoré je už na liste vlastníctva zapísané v prospech žalovaného 3.

36. Právny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní, dňa 7.3.2022, okrem iného uviedol, že vzhľadom na výzvu Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, žalovaný 1 podal na tunajší súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný 1 považoval takýto postup za jediný možný, aby tým predišiel strate svojho vlastníckeho práva. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, vyznačil na LV č. XXXX, pre k.ú. Cigeľ poznámku, týkajúcu sa predmetného konania. Z predložených dôkazov jasne vyplýva nedostatok naliehavého právneho záujmu u žalobkyne v tomto konaní. Ak by aj žalobkyňa mala v konaní úspech, právne vzťahy strán sporu by to nezastabilizovalo tým spôsobom, že by došlo k jednoznačnému ustáleniu právnych vzťahov. V súvislosti s výkonom záložného práva uvádzajú, že ak aj k nejakému porušeniu v súvislosti s jeho výkonom došlo, sú presvedčení, že žalovaný 1 takúto chybu nemohol nijako ovplyvniť a takisto o nej ani nevedel. Táto chyba nemohla mať vplyv na platnosť KZ ako tvrdí právny zástupca žalobkyne vzhľadom na to, že KZ, resp. platnosť KZ bola posudzovaná zavkladovaním zo strany katastra. Odstúpenie od KZ, v nadväznosti na výsluch svedka W. W., považujú za neplatné z dôvodu, že v konaní sa nepreukázalo, že by bolo doručené žalovanému 1, z dôvodu ktorého je právo na odstúpenie premlčané a v tomto duchu vznášajú námietku premlčania. Ak by sa aj súd stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že záložné právo bolo vykonané v rozpore so zákonom, logicky by z toho malo vyplynúť, že po obnove stavu z pred výkonu záložného práva, by malo byť toto zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Napriek tomu petit žalobkyne žiadnu takúto skutočnosť neobsahuje.

37. Právny zástupca žalovaného 3 na pojednávaní, dňa 7.3.2022, okrem iného uviedol, že trvajú na tom, že nie sú pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože podľa predbežného právneho názoru súdu ide o konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v tomto prípade sa to nedotýka žiadnych práv a povinností záložného veriteľa. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ktorú realizoval žalovaný 2 a adresoval ju žalovanému 1, toto je podľa ich právneho názoru neplatné, pretože žalovaný 2 ako záložca nebol splnomocnený na odstúpenie od KZ. Podľa ustanovenia , záložný veriteľ koná v mene záložcu len pri výkone záložného práva, nie pri realizácii práv a povinností, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy v tomto prípade. Z obsahu odstúpenia od zmluvy vyplýva, že bolo písané v mene záložného veriteľa a nie v mene záložcu a záložný veriteľ nepredložil žiadne hmotnoprávne plnomocenstvo na takýto úkon a teda ho považujú za absolútne neplatný.

38. Z výpovede svedka W. W. na pojednávaní, okrem iného vyplynulo, že žalobkyňu nepozná. K žalovanému 1 nemá žiaden vzťah, konateľa tejto spoločnosti, P. P. však pozná, do roku 2018 boli v kamarátskom vzťahu, potom im nevyšli nejaké obchody a už prestali byť kamaráti. Pokiaľ ide o žalovaného 2, vystupuje ako spoločník vyššie uvedenej spoločnosti. K žalovanému 3 nemá žiaden vzťah. K meritu veci uviedol, že ako leasingová spoločnosť poskytli pôžičku spoločnosti J & M POINTS, s.r.o., za ktorú táto spoločnosť ručila so súhlasom vlastníčky rodinným domom, teda predmetnou nehnuteľnosťou. Pretože táto spoločnosť si nesplnila svoje záväzky, viackrát vyzývali neúspešne, či konateľov, alebo priamo pána O., ktorý priamo sprostredkoval do zálohy túto nehnuteľnosť, na riešenie splatenia tohto záväzku, avšak bezúspešne, následne sa viackrát stretli s pánom O., ktorého nabádali aj na predaj predmetného rodinného domu, aby za neho získal finančné prostriedky a vyrovnali sa dlhy z pôžičky. Pretože aj táto snaha bola neúspešná, neostávalo im nič iné, ako záložné právo vykonať. Samotný výkon bol veľmi obtiažny, vzhľadom na to, že im nebolo umožnené pánom klincom, ktorý nehnuteľnosť

užíval, vstúpiť do nehnuteľnosti, nehnuteľnosť znalecky oceniť a takisto ani banka, ktorá bola v prvom rade veriteľom na liste vlastníctva, im nechcela poskytnúť informáciu o zostatku úveru, ktorý bol na túto nehnuteľnosť. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti oslovil známych, či nemajú záujem o takúto nehnuteľnosť a nakoniec sa dohodli s pánom P., že za cenu 150.000 eur by túto nehnuteľnosť kúpil. Následne bola podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti na pána O., ktorý dom obýval a nechcel nehnuteľnosť sprístupniť a ani nijakým iným spôsobom sa dohodnúť. Je pravda, že došlo k pochybeniu v adrese v súvislosti s výkonom záložného práva, z dôvodu ktorého výkon záložného práva bol neplatný. Keď sa dozvedeli, že záložné právo nevykonali správne a teda aj zmluva so žalovaným 1 bola bezpredmetná, na základe tejto informácie od zmluvy odstúpili a v podstate si mali vrátiť plnenia, čo sa však v čase, keď bola podaná žaloba pani O., neriešilo, pretože bolo zakázané nakladať s touto nehnuteľnosťou v katastri, preto celú vec riešili až po ukončení sporu vo veci , s tým, že podali na kataster informáciu, že bolo od zmluvy odstúpené a žiadali, aby sa celá vec vrátila naspäť a teda zapísaním ich záložného práva, kedy k plneniu neprišlo a teda žiadali, aby nehnuteľnosť bola prevedená naspäť na pani O. a zapísané záložné práva v prospech banky a žalovaného 2. Odstúpenie od zmluvy sa doručovalo osobne medzi konateľom spoločnosti MAX leas - W. W., ním a konateľom žalovaného 1 - P. P.. Doručenie odstúpenia od zmluvy vyplýva z jeho potvrdenia, ktoré potvrdenie si dal pánom P. potvrdiť a požiadal ho, aby bolo potvrdené u notára, keďže jeho podpis je jednoduchší a mohol by ktokoľvek spochybňovať manipuláciu s týmto podpisom. Odstúpenie od zmluvy on sám osobne odovzdal konateľovi žalovaného 1 - pánovi P.. Súhlas s odstúpením od zmluvy sa dostal k nemu tak, že si ho vymenili u notára oproti zmluvám o pôžičke, teda v ten istý deň. U notára sa riešilo aj to, že pán P. požičal spoločnosti MAX leas s.r.o. finančné prostriedky a tým, že výkon záložného práva neprebehol úspešne, a nechcel mu plniť z tejto zmluvy o výkone záložného práva, tak sa cítil asi v ohrození, že môže prísť o svoju pôžičku, preto mu túto zmluvu o pôžičke on notársky overoval svojím podpisom. Dokument - súhlas s odstúpením od zmluvy mu pán P. u notára, kde sa stretli, len odovzdal, pričom táto písomnosť už bola pánom P. podpísaná a takisto notársky overená. Následne, keď bolo skončené konanie sp.zn. , a teda aj kataster uvoľnil nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami, doručil predmetné odstúpenie na kataster, čo bolo niekedy v roku 2021, po skončení konania sp.zn. . Na základe čoho, resp. akého výpočtu bola stanovená kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti, uviesť nevedel. V tej dobe nekomunikoval s vlastníčkou nehnuteľností, ale s pánom O., ktorý sa vyjadroval v tom smere, že je zástupcom pani O.. Z kúpnej ceny im doposiaľ nebolo zaplatené nič. S obsahom ZPFV a s dodatkom tejto zmluvy oboznámený nie je. Na podpis konkrétnej zmluvy splnomocnil konkrétnych ľudí, s tým, že predpokladal, že títo sa s obsahom zmluvy oboznámia. V tej dobe za žalovaného 2 zmluvy, vrátane právneho poradenstva, riešila právna kancelária OREA Consulting. Nehnuteľnosti sa rozhodli predať žalovanému 1, pretože išlo o záujemcu, ktorý ponúkal v tom čase najvyššiu kúpnu cenu bez znaleckého posudku a bez presného vyčíslenia dlhu banky, ktorá tam mala záložné právo. Myslí si, že požičané peniaze mali byť použité na rekonštrukciu nejakých objektov vo vlastníctve Kúrie Dubnických. Samotné odstúpenie od zmluvy pripravoval pravdepodobne Mgr. Marek Turoček, spolupracujúci advokát. Doručenie od odstúpenia od zmluvy si nenechal potvrdiť, pretože mal za to, že tento podpis nie je dôležitý, pretože dôležité je správanie sa po jeho doručení, to bolo pre neho dôležité, že po doručení odstúpenia druhá strana nepodá voči tomu námietku. Pamätá si na to, že k notárovi doniesol zmluvy pán P., tieto neboli v poriadku, ale na znak toho, že aj do budúcnosti chcel mať korektné vzťahy, tieto zmluvy podpísal, išlo o tri zmluvy o pôžičke. Pán P. mu vtedy odovzdal dokument ohľadom odstúpenia od zmluvy. Zmluvy o pôžičkách od pána P. boli podpisované niekedy ku koncu roku 2018.

39. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní, dňa 7.3.2022, upriamil pozornosť súdu na to, čo je uvedené v článku 1 bod 2 Záložnej zmluvy, a síce, že jej účelom je uzavretie zabezpečenia pohľadávky v celkovej výške 153.000 eur. Táto pohľadávka však podľa ich názoru nikdy nevznikla, pretože ani takáto čiastka nebola nikdy poskytnutá a W. W. na pojednávaní nevedel identifikovať pohľadávku alebo záväzok, ktorý by mal byť zabezpečený záložným právom.

40. Právny zástupca žalovaného 2 na pojednávaní, dňa 7.3.2022, okrem iného uviedol, že zmluvy o pôžičke boli podpisované 21.12.2018 pred notárkou a samotný súhlas s odstúpením od zmluvy bol podpisovaný 18.12.2018, čo vylučuje to, aby došlo k podstrčeniu písomnosti, keďže sa tieto nepodpisovali v rovnaký deň.

41. Štatutárny zástupca žalovaného 1, na pojednávaní, až po výsluchu svedka W. W., v jeho neprítomnosti, uviedol, že sa nezakladá na pravde to, čo je uvedené vo výzve na zaplatenie kúpnej

ceny, že spoločnosť nemala mať žiadne finančné prostriedky. Jediný, kto nemal finančné prostriedky, bola spoločnosť MAX-leas s.r.o., teda W. W., ktorý si neustále od neho peniaze požičiaval. Nie je takisto pravdivé tvrdenie W. W., že u notára sa podpísali tri zmluvy o pôžičke, v skutočnosti sa podpísali dve takéto zmluvy, tá tretia bola podpísaná ešte rok spätne, v roku 2017. Uviedol tiež, že do dnešného dňa mu W. W. nevrátil ani jeden cent. K odstúpeniu od zmluvy uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie W. W., že mu písomnosť s označením „Odstúpenie od zmluvy“ priniesol on, túto písomnosť mu W. W. podstrčil, keď mu podpisoval zmluvy o pôžičke.

42. Štatutárny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní, dňa 21.1.2020, vo veci sp. zn. , okrem iného uviedol, že do toho dňa nebola kúpna cena z KZ uhradená. Časť z tejto sumy, asi 60.000 eur, sa malo započítať na pohľadávku žalovaného 1 voči W. W., k započítaciemu prejavu však nedošlo. Zvyšná časť kúpnej ceny sa mala zaplatiť až po vyprataní predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol tiež, že vzťahy medzi ním a W. W. (bývalý konateľ žalovaného 2) sa po uzavretí KZ zhoršili, pretože W. W., resp. žalovaný 2, ktorého štatutárnym zástupcom bol W. W., mu nevrátili požičané peniaze.

43. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 8.2.2017, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , mal súd zistené, že právny zástupca, v tom spore žalovaných O. O. a U. O., už v tom čase navrhol, aby súd vykonal dôkaz - požiadal žalobcu (v tom konaní Body Nutrition s.r.o.), aby predložil výpis z bankového účtu, kde je uvedené, že bolo zaplatených 150.000 eur za predmetnú nehnuteľnosť, o ktorej žalobca (Body Nutrition s.r.o.) tvrdí, že ju zaplatil záložnému veriteľovi. Tiež v tomto konaní navrhol vykonanie znaleckého dokazovania na ohodnotenie ceny nehnuteľností, ktorú nadobudol žalobca (Body Nutrition s.r.o.) a ktorú žiada vypratať. Je pre nich zvláštne, že žalobca (Body Nutrition s.r.o.) odvíja kúpnu cenu od znaleckého posudku, ktorým nedisponuje. Podľa nich, takýto znalecký posudok nebol vyhotovený, čím došlo k porušeniu záložnej zmluvy pri výkone záložného práva (článok 4 bod 2 písm. a/ Záložnej zmluvy). Poukazuje na podstatnú skutočnosť, kedy pri dlhu 34.000 eur sa dostal žalobca (Body Nutrition s.r.o.) k nehnuteľnosti v hodnote 215.000 eur. Popierajú dobromyseľnosť nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalobcom (Body Nutrition s.r.o.), pretože táto spoločnosť je spriaznená s osobami vystupujúcimi ako záložní veritelia, ako aj s osobami na predloženom plnomocenstve medzi žalobcom (Body Nutrition s.r.o.) a záložným veriteľom existoval a existuje vzťah v zmysle zákona o konkurze. Takisto v zmysle zmluvy o pôžičke nebolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva doručené ďalším dvom dlžníkom, čím došlo k porušeniu . Právny zástupca žalobcu (Body Nutrition s.r.o.) nevedel uviesť, či bola alebo nebola zaplatená kúpna cena, takisto nepredložil doposiaľ znalecký posudok, o ktorý sa opiera kúpna cena, nepotvrdil a ani nevyvrátil, či záložní veritelia záložcu sú priateľmi alebo obchodnými partnermi, alebo aký je medzi nimi vzťah. Podľa ich názoru žalobca (Body Nutrition s.r.o.) porušil ustanovenie , kedy je povinný informovať záložcu o priebehu a výkone záložného práva.

44. Právny zástupca žalobcu (Body Nutrition s.r.o.) na pojednávaní vo vyššie uvedenej právnej veci okrem iného uviedol, že podľa ich názoru nie je potrebné vykonať dokazovanie výpisom z účtu žalobcu (Body Nutrition s.r.o.), pretože je celkom irelevantné v konaní, či kúpna cena bola vyplatená alebo nie. Znalecké dokazovanie je v rozpore so zásadou hospodárnosti, pričom výsluchy strán preukážu, že suma, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť vydražená, zodpovedá všeobecnej trhovej cene. Majú za to, že výkon záložného práva bol O. O. oznámený riadne a včas, to, že si nepreberá poštu, nie je chybou žalobcu (Body Nutrition s.r.o.). Pokiaľ ide o výkon záložného práva, oznámenie o ňom bolo doručované na jedinú známu adresu O. O.. Záložnému dlžníkovi bolo jednoznačne doručené oznámenie o vykonaní záložného práva, zásielku si však neprevzal v odbernej lehote. Doručovanie sa realizovalo na adresu spoločnosti J & M POINTS s.r.o. k rukám U. O. a P. E., Nová 597/9, 972 17 Kanianka. Pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, nie je vylúčené, že predmetná cena mohla byť zaplatená aj v hotovosti tak, ako to tvrdia žalovaní (O. O. a U. O.). Žalobca (Body Nutrition s.r.o.) nemá povinnosť preukazovať danú skutočnosť.

45. V podaní, zo dňa 30.3.2022, právny zástupca žalovaného 1 zhrnul svoje argumenty k meritu veci a takisto uviedol, že žalobkyňa v rámci žaloby spochybnila platnosť výkonu záložného práva žalovaným 2, pričom v rámci petitu žaloby navrhuje určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bez akejkoľvek ťarchy, s výnimkou záložných práv v prospech žalovaného 3. V prípade, ak by teda konajúci súd prijal argumentáciu žalobkyne o tom, že záložné právo bolo vykonané v rozpore so zákonom, mal by sa obnoviť pôvodný stav, predchádzajúci tomuto údajne neplatnému výkonu záložného práva a na liste

vlastníctva by malo byť opätovne zapísané záložné právo v prospech žalovaného 2. Uvedenú skutočnosť však žalobkyňa nezohľadnila v rámci petitu a z tohto dôvodu je navrhovaný petit nesprávny.

46. Mailovým podaním, zo dňa 5.4.2022, doplneným elektronickým podaním, zo dňa 6.4.2022, právny zástupca žalovaného 2 podal na súd okrem iného aj vzájomnú žalobu, ktorou nad rámec toho, čo žalobkyňa v konaní žiadala, navrhol, aby súd okrem určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností bez akejkoľvek ťarchy s výnimkou dvoch záložných práv v prospech Prvej stavebnej sporiteľni a.s., rozhodol aj tak, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, s výnimkou záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach v prospech MAX-leas, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.k. V , evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. Cigeľ, s tým, že vzájomnú žalobu podal v záujme predchádzania množeniu sporov, pretože z vykonaného dokazovania a naznačeného predbežného právneho posúdenia súdu, vyplýva, že KZ zrejme súd považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu výkonu záložného práva v rozpore so zákonom ( v spojení s ). V tomto prípade by bolo aj odstúpenie od KZ absolútne neplatným právnym úkonom, pretože od neplatnej zmluvy nemožno platne odstúpiť. Pretože však žalobca aj po vyplynutí týchto závažných právnych skutočností (aj napriek upozorneniam zo strany žalovaného 1/), nezmenil petit svojej žaloby, pričom sa nejedná o vec, v ktorej by spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu ( ) a teda súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu ( ), musel by súd žalobu žalobcu jedine zamietnuť, čo by viedlo k množeniu súdnych sporov.

47. Na pojednávaní, dňa 6.4.2022, súd zrušil uznesenie zo dňa 7.3.2022, ktorým vyhlásil na predchádzajúcom pojednávaní dokazovanie za skončené. Súd tak urobil z dôvodu podania vzájomnej žaloby žalovaným 2, ktorá bola súdu doručená 5.4.2022 o 10,34 hod., v čase, keď zákonný sudca dopisoval rozsudok v domácom prostredí, v rámci vykonávania práce v domácom prostredí. S predmetnou vzájomnou žalobou mal teda zákonný sudca možnosť oboznámiť sa len bezprostredne pred pojednávaním vo veci samej, ktoré bolo nariadené na deň 6.4.2022, na ktoré sa však nedostavil žalovaný 3. Z týchto dôvodov, aj keď na pojednávaní súd predbežne zaujal stanovisko, že zrejme nejde o vzájomnú žalobu podľa , súd po zrušení uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, pojednávanie odročil, s tým, že považoval za potrebné, aby táto písomnosť bola doručená aj žalovanému 3, resp. aby sa s ňou mohol oboznámiť.

48. Elektronickým podaním, zo dňa 14.4.2022, žalovaný 1, poukazujúc na charakter podania žalovaného 2, jeho vyjadrenie zo dňa 4.4.2022, ktoré nespĺňa podstatu vzájomnej žaloby, pričom poukazujúc na zásadu zákonnej koncentrácie konania podľa , považoval postup konajúceho súdu (zrušenie uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené), za svojvoľný, nezákonný a bezdôvodný.

49. Elektronickým podaním, zo dňa 18.4.2022, právny zástupca žalobkyne podal na súd návrh na zmenu žaloby v znení ako o nej žiadal v poslednom podaní rozhodnúť žalovaný 2.

50. Uznesením, č.k. -268, zo dňa 20.4.2022, súd pripustil zmenu žaloby žalobkyne, jej rozšírenie, v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom postupoval striktne podľa a nasl. , vychádzajúc z toho, že výsledky doterajšieho konania môžu byť celkom zrejme podľa právneho názoru súdu, podkladom aj pre rozhodnutie o zmenenom návrhu žalobkyne, aj pre rozhodovanie o zmenenom návrhu žalobkyne (na základe zmenenej žaloby nie je potrebné doplniť dokazovanie vo veci samej). Súd teda nemal inú možnosť, než zmenu žaloby pripustiť.

51. Na pojednávaní, dňa 25.4.2022, právny zástupca žalovaného 1 opakovane tvrdil, že postup súdu, na základe ktorého uznesením zrušil uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené a následne rozhodol o zmene žalobného petitu, je svojvoľný a nezákonný. Okrem iného uviedol, že je vecou taktiky právneho zastúpenia každej zo strán, kedy konkrétny argument v prospech svojho klienta v konaní použije, ak mu v tom nebráni zákonná alebo sudcovská koncentrácia v konaní. Žalovaný 1 použil argument o nesprávnosti žalobného petitu na pojednávaní pred vydaním uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené. Žalobkyňa, resp. jej právny zástupca, na túto okolnosť nereagoval a nakoľko nenavrhli ďalšie dôkazy ako ostatné strany sporu, bolo vydané uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené a pojednávanie sa odročilo len za účelom vyhlásenia rozsudku. Žalovaný 2 sa následne z nepochopiteľných dôvodov a úplne absurdne domáhal zmeny žaloby a spoločne s konajúcim súdom, ktorý zrušil uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, tak vytvoril priestor pre prehodnotenie

procesnej taktiky žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu. Majú za to, že týmto došlo k porušeniu rovnosti strán sporu podľa článku 6 . To, či sporová strana svoje oprávnenie využije a v akej kvalite, už netvorí obsah princípu rovnosti strán sporu. Preto fakt, že žalobkyňa nevyužila svoje procesné oprávnenie podať žalobu správne, resp. ju správne zmeniť v relevantnom čase, nie je vecou súdu. V priebehu celého konania žalobkyňa tvrdila, že záložná zmluva je absolútne neplatná a teraz bez absolútne žiadneho vysvetlenia rozšírila žalobu, z ktorej sa zdá, akoby žalobkyňa tvrdila, že záložná zmluva je platná. Považujú to za postup, ktorý je zmätočný a ktorý vytvára prienik pre zamietnutie samotnej žaloby. Žalovaný 1 súdu preukázal, že na základe výzvy katastra, pretože inak by stratil svoje vlastnícke právo, bez ďalšieho, podal žalobu o určenie vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu, tak ako poukázal aj konajúci súd, je na príslušnom liste vlastníctva zapísaná poznámka k výmazu, ku ktorému nedôjde ani v prípade, ak by súd žalobe prejednávanej v tomto konaní vyhovel. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že naliehavý právny záujem žalobkyne absentuje a preto, v súlade so zásadou hospodárnosti, navrhujú žalobu zamietnuť. Aj prípadný rozsudok, ktorým by bolo vyhovené žalobe žalobkyni, nepovedie k zmene zápisu v katastri nehnuteľností a preto žalobkyňa v tomto konaní nemá naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, že postup súdu si nevyžiadal ďalší procesný postup zo strany súdu alebo účastníkov, s tým sa nestotožňujú, keďže takýto postup si vyžiadal jednak procesné rozhodnutie zo strany súdu ako aj vytýčenie ďalšieho termínu pojednávania. Sú toho názoru, že aj návrh na zmenu žaloby je prostriedkom procesného útoku, na ktorý sa plne vzťahuje zákonná koncentrácia konania. Sú toho názoru, že konajúci súd vzhľadom na porušenie zákonnej koncentrácie konania nemal prihliadať na návrh žalobkyne na zmenu žaloby v tomto konaní.

52. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného 1/ o porušení článku 6 , o svojvôli súdu, pretože si postup súdu nevyžiadal, ani postup žalobkyne si nevyžiadal žiadne doplnenie dokazovania alebo iné procesné úkony súdu a uznesenie o pripustení zmeny žaloby teda nemalo žiadnu prekážku.

53. V elektronickom podaní, zo dňa 6.5.2022, právny zástupca žalovaného 1 okrem iného poukázal na absolútnu zmätočnosť právnej argumentácie žalobkyne, ktorá vnáša do konania chaos a neprehľadnosť skutočností, ktoré sa považujú v konaní za sporné. Uviedol, že v konaní pred Okresným súdom Prievidza, sp.zn. , ktoré tomuto konaniu predchádzalo, žalobkyňa spočiatku namietala premlčanie záložného práva. Neskôr zmenila právny názor na premlčanie záložného práva a navrhla zmenu žaloby v skoršom konaní v totožnej veci, čo konajúci súd pripustil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v skoršom konaní v totožnej veci žalobkyňa považovala záložné právo za platne zriadené záložnou zmluvou, s tým, že vo vzťahu k predmetnému záložnému právu plynie premlčacia lehota. Právna argumentácia žalobkyne v súvislosti so záložným právom v tomto konaní do dňa 14.4.2022 (do podania návrhu na zmenu žaloby), sa zmenila, tvrdiac, že je potrebné (ne)platnosťou Záložnej zmluvy sa zaoberať. Vyššie uvedených tvrdení sa žalobkyňa, resp. jej právny zástupca, pridržiava aj na pojednávaní, dňa 3.2.2022. Podaním, zo dňa 14.4.2022, už žalobkyňa navrhla v tomto konaní zmenu žaloby, s tým, že sa nad rámec určenia vlastníckeho práva domáhala aj určenia záložného práva. Z doterajších dôkazov, vykonaných najmä v skoršom konaní v totožnej veci, jasne vyplýva, že hoci žalobkyňa navrhuje určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vo svoj prospech, reálny benefit z takto prípadného určenia vlastníckeho práva nemôže mať žalobkyňa, ale jej brat U. O., ktorý v nehnuteľnostiach býva a vníma ich ako vlastné. Je evidentné, že impulz pre žalobkyňu podať žalobu a teda domáhať sa určenia jej vlastníckeho práva v tomto konaní prišiel práve zo strany brata žalobkyne. Vyplýva to bezpochyby z výpovede žalobkyne v rámci skoršieho konania v totožnej veci, keď 1. na otázku, čo viedlo žalobkyňu k podaniu žaloby a neodkladného opatrenia, žalobkyňa uviedla: ,, Môj brat mi povedal, že bol podvedený“; 2. na otázku, kto v sporných nehnuteľnostiach býva, žalobkyňa odpovedala: ,, Môj brat“; 3. na otázku, kto financoval stavbu uvedeného rodinného domu, žalobkyňa odpovedala: ,,Stavbu rodinného domu financoval môj brat U. O.“; 4. na otázku, prečo financoval brat žalobkyne stavbu sporného rodinného domu, žalobkyňa odpovedala: ,,Je to tak preto, lebo on tam teraz býva.... To, že je dom evidovaný na mňa, súviselo s dedičským konaním po matke .... Do stavby rodinného domu č. 417 ja som nevložila svoje finančné prostriedky“. Medzi bratom žalobkyne a žalovaným 2 existuje evidentné prepojenie cez spoločnosť Kúria Dubnických s.r.o., ktorej konateľom je brat žalobkyne a spoločníkom bývalý konateľ žalovaného 2 (W. W.). Z účasti W. W. na pojednávaní, dňa 25.4.2022, je pritom zrejmé, že hoci už nie je konateľom žalovaného 2, má na výsledku tohto konania evidentný záujem, pretože sa ho zúčastnil z pozície verejnosti bez toho, aby bol na konanie predvolaný ako svedok. Bratovi žalobkyne bola poskytnutá pôžička zabezpečená záložným právom, o ktorej je možné, vzhľadom na vývoj konania, predpokladať, že dosiaľ nebola

vrátená. Vzhľadom na vyššie uvedené je aktuálny postoj žalobkyne reflektovaný v návrhu na zmenu žaloby, berúc do úvahy jej dovtedy nemenný postoj o absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy, ešte zarážajúcejší. Žalobkyňa zmenou svojho postoja de iure uznáva existenciu trvania záložného práva, zaťažujúceho jej nehnuteľností, čím riskuje jeho opätovný výkon (t.j. stratu nehnuteľností), ak pôžička (a s vysokou pravdepodobnosťou aj k nej patriace príslušenstvo) nebude splatená. Pretože žalobkyňa nijako nevysvetlila radikálny obrat vo svojom právnom názore (z absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy k platne zriadenému záložnému právu), podľa názoru žalovaného 1 je jediným logickým dôvodom takéhoto postupu pravdepodobná dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným 2 na urovnaní pohľadávky z pôžičky, ak dôjde k určeniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Posudzujúc prípad z pohľadu žalovaného 1, nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere ako kupujúci pri výkone záložného práva žalovaného 2. Ak aj vzniklo akékoľvek pochybenie zo strany 2 pri doručovaní oznámenia o výkone záložného práva žalobkyne ako predávajúcej, nemožno takéto porušenie povinnosti pripisovať na ťarchu žalovanému 1 ako dobromyseľného nadobúdateľa. Žalovaný 1 teda trvá na tom, že chyba v oznámení o začatí výkonu záložného práva nespôsobuje neplatnosť samotného výkonu záložného práva. Navyše, podľa ich názoru, neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že v dôsledku chyby v oznámení nevedela o výkone záložného práva, a to vzhľadom na jej výsluch v skoršom konaní v totožnej veci, keď spontánne uviedla, že: ,, ...o tom, že záložný veriteľ oznámil, že začína výkon záložného práva, som sa dozvedela v minulom roku od svojho brata“. Toto vyjadrenie žalobkyne korigoval v rozpore s pokynom konajúceho súdu až jej právny zástupca, ktorý uviedol, že žalobkyňa nevie, čo výkon záložného práva znamená. Konateľ žalovaného 1 mal voči žalovanému 2 viaceré pôžičky v celkovej hodnote 120.000 eur, ktoré boli splatné nasledovne: a/ záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2017 bol splatný dňa 1.12.2017, b/ záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 8.6.2017 bol splatný dňa 8.8.2017, c/ záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2018 bol splatný dňa 19.1.2019 a ktoré mu neboli do dnešného dňa vrátené. Žalovaný 1 to subjektívne vníma tak, že pohľadávky z nevrátených pôžičiek žalovaného 1 sú de facto jeho. Preto žalovaný 1 predpokladal, že jeho nárok na vrátenie nevrátených pôžičiek žalovaného 1 sa započíta s povinnosťou na zaplatenie kúpnej ceny z KZ v celkovej výške 150.000 eur a tým bude možné považovať práva a povinnosti plynúce z nevrátených pôžičiek žalovaného 1 z KZ za urovnané. Hoci výška vzájomných pohľadávok nebola totožná, avšak pri vyporiadavaní sa so vzájomnými záväzkami je potrebné brať zreteľ na existujúce záložné právo v prospech žalovaného 3, pričom záväzok z tohto záložného práva chcel uhradiť práve žalovaný 1, tak ako to vyplýva z jeho výpovede v skoršom konaní v totožnej veci. Vzhľadom k tomu, že momentálne patria pohľadávky z nevrátených pôžičiek žalovaného 1 práve žalovanému 1 aj de iure, žalovaný 1 započítava svoje pohľadávky z nevrátených pôžičiek žalovaného 1 s dlhom na zaplatenie kúpnej ceny z KZ, pričom zánik započítavaných pohľadávok nastáva ku dňu, kedy sa započítavané pohľadávky stretli. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak súd určí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne, pre žalovaného 1 by to mohlo znamenať stratu sumy vo výške 120.000 eur.

54. Právny zástupca žalovaného 2 elektronickým podaním, zo dňa 20.5.2022, v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami žalovaného 1 uviedol, že zmena žaloby a ani vzájomná žaloba nie sú prostriedkami procesného útoku a ani prostriedkami procesnej obrany. nesúhlasí ani s tým, že zmena žaloby je prostriedkom procesného útoku. Žalovaný 1 pritom len chvíľu predtým vo svojom texte odkazuje na komentár od profesora Števčeka a kolektívu, kde na strane 566 výslovne uvádza, že ,,Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú ani dispozičné úkony strán sporu (zmena žaloby, späťvzatie žaloby, vzájomná žaloba a zmier)“. Ustanovenia o koncentrácii konania sa na dispozičné úkony strán neaplikujú. Žalovaný 1 takisto opakujúco, zavádzajúco a nepravdivo tvrdí, že k zmene žaloby zo strany žalobcu malo dôjsť až po momente zákonnej koncentrácie konania. Uvedené je právnym nezmyslom, pretože súd na pojednávaní dňa 6.4.2022 uznesením zrušil svoje skoršie uznesenie o skončení dokazovania (zo dňa 7.3.2022) v súlade s ustanovením , pretože išlo o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a súd ním nie je v zmysle citovaného ustanovenia viazaný. Ako uvádza právna veda: ,,O skončení dokazovania rozhodne súd prvej inštancie uznesením, ktoré verejne vyhlási a proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Súčasne ide o uznesenie, ktoré verejne vyhlási a proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Súčasne ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a súd ním nie je viazaný ( ). V odôvodnených prípadoch ho môže zrušiť a v konaní o dokazovaní ďalej pokračovať, pokiaľ ešte nerozhodol vo veci samej“. Zákonná koncentrácia konania pritom v zmysle ustanovenia nastáva vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ak súd toto procesné uznesenie zruší, nie je dokazovanie vyhlásené za skončené a nepôsobí zákonná koncentrácia konania. Pretože žalobca navrhol zmenu svojej žaloby v čase, keď nepôsobila zákonná koncentrácia konania, považujú

argumentáciu žalovaného 1 za zavádzajúcu a právne nezmyselnú. Žalobca predložil zmenu žaloby síce v pokročilom štádiu konania, avšak súd zmenu žaloby pripustil na základe ustanovenia , pretože výsledky konania boli očividne podkladom na konanie o zmenenej žalobe, čo konajúci súd aj vo svojom uznesení, zo dňa 20.4.2022 (č.k. -268), náležite odôvodnil. Okrem toho, že zákonná koncentrácia konania sa v zmysle právnej doktríny netýka dispozičných úkonov strán sporu (zmeny žaloby), aj keby sa týkala (čo sa netýka) v čase rozhodovania súdu o zmene žaloby zákonná koncentrácia konania nepôsobila. Z hľadiska princípu predchádzania, resp. zamedzeniu množenia sporov je takýto postup súdu navyše celkom zjavne aj ústavne konformný. Postup súdu, kedy zrušil svoje procesné uznesenie o skončení dokazovania zo dňa 7.3.2022 možno takisto hodnotiť ako zákonné a správne, pretože bolo potrebné ponechať priestor stranám sporu, oboznámiť sa a vyjadriť k podaniu žalovaného 1 a aj k podaniu žalovaného 2, pričom pre konanie o vzájomnej žalobe žalovaného 2 boli splnené všetky podmienky ( a ) a teda bolo v záujme hospodárnosti konania, aby súd konal o vzájomnej žalobe, keďže pre ňu sú sporové strany v podstate rovnaké (len v inom postavení) a skutkovo ide o totožnú vec, v ktorej boli navyše vykonané už všetky dôkazy. Poznámku súdu, že podľa jeho názoru vzájomná žaloba nespĺňa náležitosti vzájomnej žaloby (zrejme vzhľadom na primerané použitie ustanovení o žalobe - ) si žalovaný 1 vykladá odtrhnuto od reality. Vo vyššie uvedenom podaní sa právny zástupca žalovaného 2 vyjadril aj k zmätočnosti právnej argumentácie žalobcu a k jeho tvrdeniam o dohode žalovaného 2 a žalobcu. Uviedol, že so záverom žalovaného 1, že otázku platnosti záložnej zmluvy možno považovať za nespornú, možno azda ako s jediným z jeho podania súhlasiť. Nemožno vidieť žiadne dôvody, prečo by mala byť Záložná zmluva neplatná. Nekonzistentnosť žalobcovej argumentácie vníma žalovaný 2 ako jeho snahu o procesnú taktiku. Najskôr skúšal argumentáciu ohľadom premlčania, neskôr neplatnosť, avšak v každom prípade sa ukázala jeho argumentácia ako nezmyselná a preto žalobca časom svoju taktiku aj menil. Žalovaný 2 odmieta a kategoricky popiera, že by došlo k akejkoľvek dohode medzi ním a žalobcom, ako to uvádza žalovaný 1. Žalovaný 2 nie je v žiadnom kontakte so žalobcom. Uvedené teórie sú iba výplodom fantázie žalovaného 1, nezakladajú sa na pravde a žalovaný 1 ani nedokázal čo i len označiť žiadny dôkaz na preukázanie jeho výmyslov. Treba však poznamenať, že keby takúto (alebo akúkoľvek) inú legálnu a legitímnu dohodu o urovnaní žalobca a žalovaný 2 uzatvorili (čo neuzatvorili), nemalo by to žiaden vplyv na toto súdne konanie. Riešenie sporu zmierlivým spôsobom je niečo, o čo by sa strany mali vždy snažiť a súd je tiež povinný ex offo pokúsiť sa o zmierlivé vyriešenie veci. K údajným pôžičkám, k postúpeniu, započítaniu a tvrdeniam, že žalovaný 1 by mal niečo ,,stratiť“, uviedol, že absurdnosť tvrdení žalovaného 1 je zrejmá už z článku IV Zmluvy o postúpení pohľadávky, zo dňa 1.2.2022, z ktorého vyplýva, že odstúpenie je bezodplatné. Žalovanému 2 teda nie je zrejmé, čo by mal žalovaný 1 ,,stratiť“, uvedené navyše nijako nesúvisí s týmto konaním. Žalovaný 2 odmieta a popiera, že by evidoval záväzok 120.000 eur voči žalovanému 1 alebo voči jeho konateľovi P. P.. Žalovaný 2 eviduje len premlčaných 50.000 eur zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 8.6.2017 voči P. P., ktorý záväzok je premlčaný a premlčanie týmto z procesnej opatrnosti namieta. Pán P. opakovane, na rôznych stretnutiach, za účasti rôznych svedkov (na jednom stretnutí aj za účasti JUDr. Kutana - právneho zástupcu pána P.) výslovne priznal, že je reálna len jedna pôžička a to 50.000 eur zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 8.6.2017 a že zvyšných 70.000 eur nebolo nikdy ani v hotovosti a ani iným spôsobom požičaných, čo v prípade potreby je možné aj preukázať, avšak vzhľadom na predmet tohto konania je celá téma tvrdených záväzkových vzťahov medzi žalovanými bezpredmetná. Žalovanému 2 doteraz nebolo oznámené žiadne postúpenie akejkoľvek pohľadávky na žalovaného 1 zo strany pána P. a nikdy mu nebolo žalovaným 1 oznámené žiadne započítanie voči akejkoľvek pohľadávke žalovaného 2. Žalovaný 2 až do odstúpenia od KZ evidoval záväzok z kúpnej ceny neuhradený v celom rozsahu, čo potvrdil okrem iného aj týmto podaním žalovaný 1, pretože až týmto podaním sa žalovaný 1 zrejme ,,snaží“ o nejaký druh ,,zápočtu“. Ak teda žalovaný 1 chce teraz týmto podaním započítať tvrdených 120.000 eur voči žalovanému 2, tak jednak žalovaný 2 eviduje záväzok len 50.000 eur, ktoré sú premlčané, neuznáva zvyšných 70.000 eur a upozorňuje, že k dnešnému dňu neexistuje ani pohľadávka žalovaného 2 voči žalovanému 1 z titulu kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a teda zápočet nie je možný, pretože od KZ bolo odstúpené dávno pred týmto zápočtom žalovaného 1, resp. ak je výkon záložného práva neplatný, tak nikdy žiadna pohľadávka žalovaného 2 voči žalovanému 1 z titulu kúpnej ceny ani nevznikla. Upozorňuje, že ak by mal žalovaný 1 reálny záujem započítať tvrdených 120.000 eur, mohol sa o to pokúsiť ešte pred odstúpením od KZ (ak by tu bol vôbec priestor na započítanie vzhľadom na otázku spôsobilosti pohľadávok), čo len dokazuje, že si je vedomý nereálnosti zvyšných 70.000 eur, pretože ak by boli reálne, nebol žiaden dôvod, aby sa tieto pohľadávky pokúsil jednostranne započítať. Stav vzájomných pohľadávok medzi žalovaným 1 a žalovaným 2 však nie je relevantný pre toto konanie, nehovoriac o tom, že je nesporné, že kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania,

nebola nikdy uhradená. Dovoľujú si tiež upozorniť na to, že aktuálne žalovaný 2 eviduje voči žalovanému 1 stále neuhradenú pohľadávku titulom kúpnej ceny z inej kúpnej zmluvy vo výške 36.000 eur a preto akékoľvek úvahy žalovaného 1 o jeho poškodení sú zavádzajúce a naopak žalovaný 2 eviduje voči žalovanému 1 neuhradenú pohľadávku vo výške 36.000 eur. Ak pán P. postúpil svojich premlčaných 50.000 eur zo Zmluvy o pôžičke, zo dňa 8.6.2017 a došlo by k započítaniu voči tomuto záväzku, zostala by teoreticky premlčaná pohľadávka žalovaného 1 voči žalovanému 2 len vo výške teoretických 14.000 eur.

55. Právna zástupkyňa žalovaného 1 na poslednom pojednávaní vo veci okrem iného uviedla, že v nadväznosti na podanie žalovaného 1 sa k meritu veci vyjadril výlučne žalovaný 2, pričom opätovne neevidujú žiadnu procesnú aktivitu zo strany žalobkyne, čo de facto platí od začiatku konania a podľa ich názoru to vypovedá tiež o tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení u žalobkyni absentuje. Posudzovanie otázky platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od KZ považujú v tomto okamihu za irelevantné, pretože platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od KZ bude posudzovaná v rámci iného konania, vedeného na tunajšom súde, pod sp.zn. , ktoré sa týka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom aj tohto konania, s tým, že žalovaný 1 bol v podstate až prinútený predmetnú žalobu podať, pretože ak by ju nepodal, stratil by svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a to bez autoritatívneho rozhodnutia súdu, len na základe rozhodnutia alebo uváženia katastra. Ani v tomto ďalšom konaní žalobkyňa v pozícii žalovanej neprejavuje absolútne žiadnu procesnú aktivitu, čo vyplýva aj z urgencie zasielanej zo strany súdu žalobkyni, aby sa k veci vyjadrila. Meritórne určenie vlastníckeho práva tejto veci by nemalo vzhľadom na ďalšie konanie vplyv na ustálenie sporných vzťahov medzi stranami a teda z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá v tomto konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

56. Právna zástupkyňa žalovaného 2 na poslednom pojednávaní k veci zotrvala na dovtedajších vyjadreniach žalovaného 2. Poukázala na to, že aj rozhodnutie NSSR uvádzané právnou zástupkyňou žalovaného 1 dáva iba príkladmo uvádza, ktoré konkrétne úkony sú úkonmi vedenia konania.

57. Zo žaloby, podanej na tunajší súd voči (konanie sa vedie pod sp. zn. ) žalovaným 1 proti žalobkyni, mal súd zistené, že žalovaný 1 (v tom konaní žalobca) sa v konaní domáha, aby súd určil, že žalovaný 1 je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žaloba bola na súd podaná dňa 25.2.2022 z dôvodu, že dňa 25.1.2022 bola žalovanému 1 doručená výzva Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, zo dňa 18.1.2022, v zmysle ktorej bol žalovaný 1, ako vlastník predmetných nehnuteľností, ktorý spochybňuje platnosť odstúpenia od KZ, vyzvaný, aby v lehote do 30 dní podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

58. Z výpisu z LV č. XXXX, pre k.ú. Cigeľ, zo dňa 1.3.2022, tiež vyplýva, že v časti B je nová poznámka v tomto znení: na C KN p.č. 1479/24, 1479/45 a rodinný dom súpisné číslo 417: návrh účastníka konania na OS Prievidza - žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - - VZ 129/22 (č.l. 215).

59. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

60. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

61. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

62. Podľa , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

63. Podľa , záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

64. Podľa , akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

65. Podľa , pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

66. Podľa , ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

67. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

68. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

69. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

70. Podľa a , od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

71. Podľa a , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

72. Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

73. Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

74. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne, a vážne, určite, a zrozumiteľne, inak je neplatný.

75. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

76. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení noviel, práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku alebo obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

77. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení noviel, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka..

78. Súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nejde o res iudicata v zmysle ust. . Je síce pravda, že tunajší súd, v konaní pod sp. zn. , totožnú určovaciu žalobu, ako v tomto prípade zamietol, avšak bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi stranami. Tento právny názor súdu je v súlade s uznesením NSSR, zo dňa 14.9.2011, sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom, či tu právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje) bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa (teraz ) pre novú určovaciu žalobu.

79. V súlade s ust. súd ďalej skúmal, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto právna neistota vznikla.

80. Na to, aby súd mohol v danej veci posúdiť, či medzi stranami (ne)existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, bolo potrebné zistiť, či zo strany žalovaného 1 došlo k platnému odstúpeniu od KZ a ešte predtým (keďže odstúpiť možno len od platného právneho úkonu), či vôbec bola KZ platne uzavretá, resp. či nadobudla účinnosť.

81. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že sa súd nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu 3 v tom, že by žalovaný 3 nemal byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, pretože v prípade opodstatnenosti žaloby a existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, by tvorili žalovaní nerozlučné procesné spoločenstvo ( ).

82. Je nesporné, že došlo k uzavretiu ZPFV podľa medzi spoločnosťou NOREA-leas, s.r.o. (veriteľ) a dlžníkmi J&M POINTS, s.r.o., U. O. a P. E., predmetom ktorej bolo poskytnúť dlžníkom návratnú a účelovú výpomoc vo výške 153.000 eur, a to postupne, podľa článku I ZPFV, za tam uvedených podmienok, s tým, že prvá splátka tejto finančnej výpomoci podľa Dodatku č. 1 k ZPFV, bola dohodnutá vo výške 53.000 eur, s tým, že z celkovej sumy 53.000 eur veriteľ poskytne dlžníkovi sumu 34.577,28 eur po splnení dvoch podmienok: 1. predloženie LV s vyznačením plomby z titulu záložného práva podľa tejto zmluvy a 2. predloženia notárskej zápisnice - exekučný titul na sumu 53.000 eur.

83. Medzi stranami nebolo sporné, že veriteľ poskytol dlžníkom sumu 34.577,28 eur (suma 17.222,72 eur z celkovej sumy 53.000 eur sa započítala na záväzky dlžníka J&M POINTS, s.r.o., k 23.7.2014 z inej zmluvy). Veriteľ (NOREA-leas s.r.o.) teda zaplatil dlžníkom spolu sumu 34.577,28 eur, s tým, že účelom predmetnej finančnej výpomoci (pôžičky) bolo finančné zabezpečenie investičného projektu - rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Kúria Dubnických v obci Beckov, pričom každá zo splátok pôžičky mala byť vrátená veriteľovi najneskôr do 12 mesiacov odo dňa poskytnutia každej splátky (článok II bod 1 ZPFV).

84. Zámerom dlžníkov (viď aj výpoveď právneho zástupcu žalobkyne, svedka O. v konaní sp. zn. ) bolo vrátenie pôžičky (vracanie jednotlivých splátok pôžičky) veriteľovi z úveru, získaného z peňažného ústavu a z nenávratného finančného príspevku od príslušného ministerstva, k čomu však napokon nedošlo.

85. Prvú splátku, vo výške 34.577,28 eur, teda dlžníci veriteľovi (NOREA-leas s.r.o.) do 12 mesiacov odo dňa jej poskytnutia, nevrátili.

86. Podľa článku VI bod 3 ZPFV, zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom splnenia všetkých právnych predpokladov uvedených v článku I bod 3 ZPFV. V časti prvej splátky nadobudla zmluva účinnosť dňom poskytnutia prvej splátky. Dodatok č. 1 k ZPFV nadobudol platnosť dňom jeho podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom poskytnutia sumy podľa článku II bodu 1.5 Dodatku č. 1. ZPFV. ZPFV teda nadobudla účinnosť ohľadne poskytnutia prvej splátky pôžičky dňom 25.7.2014.

87. Keďže dlžníci zo ZPFV si riadne nesplnili svoje zmluvné povinnosti a sumu 34.577,28 eur veriteľovi do 12 mesiacov od jej poskytnutia nevrátili (sporné to medzi stranami nebolo), boli podľa právneho názoru súdu splnené podmienky na realizáciu výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, v zmysle Záložnej zmluvy.

88. Podľa , na uzavretie KZ v rámci výkonu záložného práva, nebolo potrebné žiadne osobitné splnomocnenie žalovaného 2 od žalobkyne, ako to tvrdil jej právny zástupca, pretože v danom prípade išlo o zákonné splnomocnenie.

89. Keďže podľa ustanovenia , záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, nie sú pravdivé tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne, že Záložná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že v čase jej uzavretia ešte neexistovala pohľadávka, ktorej splnenie by záložné právo zabezpečovalo, pričom záložná zmluva a záložné právo má akcesorickú povahu, t.j. jej samotná existencia je závislá od tzv. hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. V zmysle , záložným právom možno zabezpečiť aj budúcu alebo podmienenú pohľadávku. Tak, ako to v priebehu konania tvrdili aj žalovaní, ide o výnimku zo zásady akcesority, teda v tomto prípade neplatí, že vznik zabezpečenej pohľadávky je predpokladom vzniku záložného práva. Záložné právo nevzniká už uzavretím, resp. účinnosťou záložnej zmluvy. Na vznik záložného práva je potrebné, aby k záložnej zmluve pristúpila ďalšia právna skutočnosť, a to zápis do príslušného registra záložných práv. Túto dvojfázovosť zákonodarca terminologicky rozlišuje pojmami „zriadenia záložného práva“ (zmluvou) a „vznik záložného práva“ (registráciou). Z uvedeného vyplýva, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo až po dátume 25.7.2014 (teda po uzavretí Záložnej zmluvy a po poskytnutí prvej splátky pôžičky).

90. Z vyššie uvedených dôvodov (bod 88 a 89 odôvodnenia tohto rozhodnutia) neobstojí tvrdenie žalobkyne, že Záložná zmluva je neplatným právnym úkonom.

91. Žalovaní nenamietali výpoveď právneho zástupcu žalobkyne, že prvá splátka pôžičky bola poskytnutá dlžníkom dňa 25.7.2014. Keďže do 12 mesiacov nebola aj spolu s úrokmi veriteľovi vrátená, mohol záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva.

92. Predaj zálohu spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe je viazaný na 30 dňovú lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa oznámenia výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak tento nie je totožný s osobou záložcu.

93. Záložca má podľa ustanovenia , povinnosť strpieť výkon záložného práva. To znamená, že záložca nesmie vykonávať úkony vo vzťahu k zálohu, ktoré by obmedzovali záložného veriteľa pri výkone záložného práva (za také obmedzujúce konanie sa považuje napríklad zatajovanie sa). Záložcovi je ďalej uložená povinnosť, aby poskytol záložnému veriteľovi súčinnosť, ktorá je potrebná na výkon záložného práva.

94. Podľa ustanovenia , je záložný veriteľ zo zákona splnomocnený vystupovať pri výkone záložného práva v mene záložcu. Toto splnomocnenie zahŕňa oprávnenie záložného veriteľa, aby záloh sám predal alebo aby podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby.

95. Zákonné splnomocnenie zabraňuje tomu, aby záložca plnomocenstvo odvolal. Jeho zmyslom je, aby záložný veriteľ bol oprávnený predať vec, ktorej nie je vlastníkom a aby nadobúdateľ mohol nadobudnúť vec s takými istými právnymi účinkami, ako by ju nadobudol priamo od vlastníka (záložcu). Súčasne ide o ochranu tretích osôb, ktoré nadobúdajú záloh na základe dražby alebo iným spôsobom.

96. Záložný veriteľ je podľa ustanovenia povinný informovať záložcu nielen o začatí výkonu záložného práva, ale aj o jeho priebehu, najmä ak ide o okolnosti, ktoré sa týkajú predaja zálohu. Záložca by mal byť informovaný najmä o skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť predajnú cenu zálohu, aby neskôr nemohol namietať, že išlo o nevýhodný predaj. Zmyslom splnenia informačnej povinnosti záložného veriteľa je najmä to, aby záloh bol predaný, pokiaľ možno za čo najvyššiu cenu. Na výške predajnej ceny zálohu je zainteresovaný aj záložca, pretože ak výťažok z predaja zálohu prevýši zabezpečovanú pohľadávku, tento rozdiel patrí záložcovi ( ).

97. Pri úvahe, aké právne následky má porušenie povinnosti uloženej v zmysle záložným veriteľom, nemožno opomenúť skutočnosť, že úkony ním vykonané sú naplnením oprávnení, ktoré pre neho vyplývajú z inštitútu záložného práva - domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Výkon oprávnenia - domáhať sa uspokojenia z predmetu zálohu - v sebe zahŕňa tiež činnosť záložného veriteľa pri predaji zálohu v zmysle . Ak v rámci výkonu takéhoto oprávnenia záložný veriteľ vykoná právny úkon, týkajúci sa zálohu, spôsobom, ktorý odporuje - t.j. právny úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch znižuje (zmenšuje) majetok záložcu - zhoršuje zabezpečenie pohľadávky na ujmu záložného veriteľa - zhoršuje právne postavenie záložného dlžníka

- nemožno vzhľadom na účel a funkciu záložného práva úspešne argumentovať, že by takýto právny úkon odporoval zákonu alebo zákon obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom ( ). Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle (t.j. postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a na mieste predaja zálohu), nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle ), ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa a nasl. (Ro NS SR z 30.9.2013, sp.zn. ).

98. Pokiaľ teda záložný veriteľ porušil svoje právne povinnosti ( ), pri výkone záložného práva, tak, ako to tvrdil právny zástupca žalobkyne, nemá to za následok neplatnosť prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bez ďalšieho na žalovaného 1 podľa , čo však nevylučuje možnosť uplatnenia náhrady škody žalobkyne voči žalovanému 2.

99. Je pravda, ako to tvrdila žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že o výkone záložného práva vôbec nevedela, keďže žalovaný 2 si nesplnil svoju povinnosť podľa ustanovenia , keďže začatie výkonu záložného práva žalobkyni riadne neoznámil (oznámenie jej doručoval len raz a to na adresu, na ktorej nemala trvalý pobyt a ani nikdy na nej nebývala), v dôsledku čoho žalobkyňa nemohla žalovanému 2 poskytnúť ani súčinnosť pri realizácii výkonu záložného práva a v podstate sa nemohla samotnému výkonu záložného práva ani vyhnúť (uhradením dlžnej sumy pred výkonom záložného práva). Pokiaľ právny zástupca žalovaného 1 tvrdil, že o výkone záložného práva žalobkyňa vedela od svojho brata, U. O., tieto tvrdenia z vykonaného dokazovania preukázané neboli. Je tiež pravda, že aj z dôvodu, že žalobkyňa pri výkone záložného práva nemohla poskytnúť žalovanému 2 súčinnosť, nebol pred priamym predajom predmetných nehnuteľností žalovaným 2, vypracovaný znalecký posudok na zistenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností tak, ako sa na tom dohodli žalovaný 2 a žalobkyňa v záložnej zmluve (článok IV bod 2 písm. a/). Súd v tomto prípade uveril tvrdeniam žalovaného 2 a svedka W. W., že U. O., brat žalobkyne, ktorý predmetné nehnuteľnosti (so súhlasom žalobkyne) v tom čase užíval a užíva doposiaľ, odmietol sprístupniť (výpoveď právneho zástupcu žalovaného 2 a svedka W. žalobkyňa a ani ostatní žalovaní nenamietali).

100. Za týchto okolností, keďže žalobkyňa (prostredníctvom svojho brata) neumožnila žalovanému 2 pred výkonom záložného práva predajom nehnuteľností, zistiť ich všeobecnú hodnotu, nemal záložný veriteľ inú možnosť než realizovať výkon záložného práva predajom nehnuteľností bez toho, aby znaleckým posudkom, tak ako sa to dohodlo v Záložnej zmluve, bola zistená ich všeobecná hodnota. Predmetné nehnuteľnosti boli napokon, podľa výpovede svedka W. (čo strany sporu v konaní nenamietali), predané záujemcovi, ktorý ponúkol najvyššiu kúpnu cenu.

101. Z vyššie uvedených zistení (bod 99 a 100 odôvodnenia tohto rozhodnutia) nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, že predmetné nehnuteľnosti, v rámci výkonu záložného práva, boli predané za neprimerane nízku cenu, navyše, keď žalobkyňa nijako v konaní nepreukázala, akú všeobecnú hodnotu predmetné nehnuteľnosti v čase realizácie záložného práva mali (túto povinnosť nemôže strana sporu s poukazom

na zásadu koncentrácie konania prenášať v zmysle ustanovenia a na súd). V každom prípade, s prihliadnutím na vyvíjajúci sa trh s nehnuteľnosťami, mali predmetné nehnuteľnosti v roku 2017 (v čase uzavretia KZ) podstatne nižšiu všeobecnú hodnotu, než ako je tomu v súčasnosti.

102. Pokiaľ tiež žalobkyňa namietala neplatnosť KZ z dôvodu, že žalovaný 1 ako kupujúci a žalovaný 2 ako záložný veriteľ, vykonávajúci záložné právo, resp. konatelia týchto osôb, boli v čase uzatvorenia KZ priateľmi alebo obchodnými partnermi, súd v súlade s tým, čo tvrdil aj žalovaný 1, konštatuje, že sama skutočnosť, že tieto osoby sa poznajú (čo je nesporné), ešte nezakladá nejaké nekalé konanie, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak by sa súd stotožnil s predmetnou argumentáciou žalobkyne, rovnako by bolo potrebné posudzovať aj samotnú podstatu žaloby, keď záložný dlžník, brat žalobkyne, je obchodným partnerom W. W., bývalého konateľa záložného veriteľa (žalovaného 2) a W. W. je zase spoločníkom spoločnosti Kúria Dubnických spol. s r.o., spolu s T. O. a P. E. a brat žalobkyne, U. O., je konateľom tejto spoločnosti.

103. Je nesporné, že žalovaný 1 v konaní nijako nepreukázal, že kúpnu cenu žalovanému 2 zaplatil a už vôbec nie, že by žalobkyni z tejto kúpnej ceny akúkoľvek čiastku vrátil. Ani nevyplatený zostatok kúpnej ceny žalobkyni, po odpočítaní dlhov z ZPFV a nákladov z realizácie záložného práva, nemôže mať však za následok neplatnosť KZ. Nič však nebráni žalobkyni uplatniť si voči žalovanému 2 prípadný nárok na náhradu škody podľa (ak jej škoda bola spôsobená).

104. Na základe vyššie uvedených zistení a čiastočných záverov súdu dospel súd k právnemu záveru, že Záložná zmluva i KZ boli uzavreté platne a účinne.

105. Esenciálnymi náležitosťami kúpnej zmluvy je povinnosť predávajúceho predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a povinnosť kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

106. Žalobkyňa v konaní okrem iného tvrdila, že jej doposiaľ nebola vrátená časť kúpnej ceny z výťažku predaja predmetných nehnuteľností, ktorá prevyšovala zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov, v súvislosti s výkonom záložného práva. Žalovaný 1 tieto tvrdenia žalobkyne nijakým dôkazným prostriedkom nevyvrátil.

107. Žalovaný 1 až po vydaní rozhodnutia vo veci sp. zn. a po vykonaní dôkazov vo veci samej v tomto konaní, vo svojom poslednom podaní, sa vyjadril k okolnostiam, týkajúcich sa zaplatenia kúpnej ceny z predaja predmetných nehnuteľností. Vyššie uvedené tvrdenia však nijako nepreukázal a dokonca k nim nenavrhol ani vykonať žiaden dôkaz. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením žalovaného 2, a síce, že tvrdenia žalovaného 1 k údajným pôžičkám, k postúpeniu, započítaniu a tvrdeniam, že žalovaný 1 by mal niečo ,,stratiť“, pravdivé nie sú, pričom ich absurdnosť je zrejmá už len z obsahu článku IV Zmluvy o postúpení pohľadávky, zo dňa 1.2.2022, z ktorého vyplýva, že odstúpenie je bezodplatné a teda ani súdu nie je zrejmé, čo by mal žalovaný 1 ,,stratiť“. Tiež žalovaný 1 v konaní nijako nepreukázal, že by mal voči žalovanému 2, resp. voči jeho konateľovi pohľadávku vo výške 120.000 eur (podľa tvrdení žalovaného 2 tento voči žalovanému 1 alebo voči jeho konateľovi P. P.. Žalovaný 2 eviduje len premlčaných 50.000 eur zo Zmluvy a súčasne pohľadávku vo výške 36.000 eur). V konaní nebolo preukázané, že by žalovanému 2 bolo oznámené nejaké postúpenie akejkoľvek pohľadávky na žalovaného 1 zo strany pána P. a že by mu bolo žalovaným 1 oznámené nejaké započítanie voči akejkoľvek pohľadávke žalovaného 2. Žalovaný 2 teda až do odstúpenia od KZ evidoval záväzok z kúpnej ceny ako neuhradený v celom rozsahu, čo potvrdil okrem iného aj svojím posledným elektronickým podaním žalovaný 1, pretože až týmto podaním sa žalovaný 1 zrejme ,,snažil“ o nejaký druh ,,zápočtu“. Ak teda žalovaný 1 chcel započítať tvrdených 120.000 eur voči žalovanému 2, tak nevyvrátil tvrdenie žalovaného 2, že tento eviduje voči žalovanému 1 len záväzok vo výške 50.000 eur, ktorého premlčanie namietal. Aj podľa právneho názoru súdu, ak by mal žalovaný 1 reálny záujem započítať tvrdených 120.000 eur, mohol sa o to pokúsiť ešte pred odstúpením od KZ (ak by tu bol vôbec priestor na započítanie vzhľadom na otázku spôsobilosti pohľadávok), čo len dokazuje, že si je vedomý nereálnosti zvyšných 70.000 eur, pretože ak by boli reálne, nebol žiaden dôvod, aby sa tieto pohľadávky pokúsil jednostranne započítať už skôr.

108. O pravdivosti tvrdení žalovaného 2, pokiaľ ide o vzájomné pohľadávky žalovaných 1 a 2 súd nepochyboval aj z dôvodu, že tieto nie sú v rozpore s výpoveďou konateľa žalovaného 1 v tejto právnej veci a takisto v konaní sp. zn. , ktorý jednoznačne uviedol, že kúpna cena z predaja

predmetných nehnuteľností (150.000 eur) zaplatená nebola, resp. že len časť tejto kúpnej ceny, vo výške 60.000 eur sa mala započítať na záväzky žalovaného 2 voči žalovanému 1, k čomu však nedošlo. Právna zástupkyňa žalovaného 1 sa navyše na poslednom pojednávaní pred súdom k posledným vyjadreniam žalovaného 2 vôbec nevyjadrila, resp. neponúkla (neoznačila) žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach (o tom, že žalovaný 2 dlhuje žalovanému 1 sumu 120.000 eur, že došlo k započítaniu pohľadávok ap.).

109. Žalobkyňa mala aj z tohto dôvodu dôvodné pochybnosti, či vôbec došlo k zaplateniu kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti zo strany žalovaného 1.

110. Už v konaní sp.zn. a následne aj v tomto konaní žalobkyňa žiadala žalovaného 1, aby napríklad výpisom zo svojho účtu preukázal, že kúpnu cenu z predaja nehnuteľností zaplatil, čo však žalovaný 1 neurobil a súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal zaplatenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti.

111. Skutočnosť, že kúpna cena z predaja predmetných nehnuteľností nebola zaplatená, preukazoval žalovaný 2 v konaní predložením výzvy, adresovanej zo strany žalobkyne, prostredníctvom konateľa žalovaného 2 (W. W.) žalovanému 1, na zaplatenie kúpnej ceny, zo dňa 20.9.2018 (č.l. 68). Túto výzvu konateľ žalovaného 1 dňa 21.9.2018 prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný 2 (v zastúpení žalobkyne) adresoval žalovanému 1 dňa 17.10.2018 list vo veci Odstúpenia od zmluvy (KZ z 18.7.2018) a to podľa , z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny z predaja predmetných nehnuteľností, ani v dodatočne poskytnutej lehote žalovanému 1.

112. V konaní však žalovaný 1 popieral tvrdenia žalovaného 2 (v zastúpení žalobkyne), že žalovaný 1, prostredníctvom konateľa, P. P., súhlasil s odstúpením od KZ (z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov žalovaným 1), hoci Q. P. potvrdil, že na predmetnej písomnosti, zo dňa 19.10.2018 (č.l. 142), je jeho podpis, dokonca notársky osvedčený.

113. Výpoveď právneho zástupcu žalovaného 2, v priebehu konania, ohľadne odstúpenia od KZ a súhlasu s odstúpením od KZ zo strany žalovaného 1, na pojednávaní potvrdil svedok W. W., ktorý okrem iného uviedol, že písomnosť - Súhlas s odstúpením od zmluvy, zo dňa 19.10.2018, podpísanú Q. P., mu už predtým podpísanú pred notárom, Q. P. odovzdal na jeho žiadosť u notára, kde následne (v iný deň) vybavovali ďalšie záležitosti ohľadne iných zmlúv (o pôžičke), ktoré sa pred notárom tiež podpisovali.

114. Na pojednávaní prítomný konateľ žalovaného 1, P. P., svedka W. k jeho tvrdeniam nijako nekonfrontoval a k jeho výpovedi sa vyjadril až následne, v jeho neprítomnosti, tak, že písomnosť vo veci súhlasu s odstúpením od zmluvy mu bola svedkom W. podstrčená vtedy, keď spolu podpisovali iné právne dokumenty, zmluvy o pôžičke, na základe ktorých mal žalovaný 1 požičať žalovanému 2 peniaze. Týmto tvrdeniam konateľa žalovaného 1 súd neuveril. Odhliadnuc od toho, že je len málo pravdepodobné, že by konateľ žalovaného 1 konal tak ľahkovážne, že by pri podpisovaní tak dôležitých písomností, akými sú zmluvy o pôžičke spolu s týmito písomnosťami podpísal nevedomky aj inú písomnosť - Súhlas s odstúpením od zmluvy, výpoveďou právneho zástupcu žalovaného 2, ktorú ostatní žalovaní a ani žalobkyňa nenamietali, bolo preukázané, že písomnosť vo veci súhlasu s odstúpením od zmluvy, zo dňa 19.10.2018, podpísal konateľ žalovaného 1 pred notárom predtým, v iný deň (18.12.2018), než podpísal zmluvy o pôžičke (21.12.2018), a preto je vylúčené, ako to tvrdil aj právny zástupca žalovaného 2, aby predmetná písomnosť (Súhlas s odstúpením od zmluvy) bola konateľovi žalovaného 1 u notára, pri podpisovaní iných zmlúv o pôžičke, konateľom žalovaného 2 podstrčená na podpis. Pokiaľ žalovaný 1 v priebehu konania tvrdil, že nemal dôvod pre nedostatok finančných prostriedkov od KZ odstúpiť, svoje tvrdenia nijako nepreukázal (výpisom z účtu, preukázaním toho, akú sumu peňazí v decembri 2018 žalovanému 2 požičal ap.).

115. Pokiaľ žalovaný 2 nedoručil ešte v roku 2018 na kataster nehnuteľností všetky relevantné písomnosti, ktoré súviseli s odstúpením od KZ, vtedajší jeho konateľ to na pojednávaní ako svedok vysvetlil len čiastočne tým, že právne záležitosti žalovaného 2 v tom čase vybavovala iná spoločnosť, s tým, že on, neznalý práva, v čase, keď prebiehal spor o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , ktoré skončené ešte nebolo, nepovažoval to z toho dôvodu za potrebné a preto písomnosti na kataster poslal až po právoplatnom skončení vyššie uvedeného konania.

116. Súd sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného 3, že odstúpenie od KZ je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalovaný 2 nebol oprávnený v mene záložcu (žalobkyňa) k tomuto právnemu úkonu z dôvodu, že záložný veriteľ koná v mene záložcu len ohľadne výkonu záložného práva, a nie aj pri realizácii práv a povinností, vyplývajúcich z KZ. Podľa právneho názoru súdu, záložca (v tomto prípade žalobkyňa) dohodou o plnomocenstve (čl. IV Záložnej zmluvy) splnomocnila v plnom rozsahu záložného veriteľa (v tomto prípade žalovaný 2) na realizáciu záložného práva priamym predajom nehnuteľností tretej osobe, teda nie len na uzavretie KZ. Inak povedané, realizácia výkonu záložného práva v sebe zahŕňa aj prípadné odstúpenie od kúpnej zmluvy, napríklad v prípade, ak kúpna cena nie je zaplatená.

117. Súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalovaného 1, poukazujúc na stanovisko NSSR v rozhodnutí sp.zn. , a síce, že posudzovanie (ne)platnosti odstúpenia od KZ nie je predmetom tohto konania, pretože túto skutočnosť nevymedzila žalobkyňa ako predmet sporu v rámci svojej žaloby (rozhodnutie). Podľa právneho názoru súdu, (ne)platnosťou odstúpenia od KZ bolo potrebné sa v konaní prejudiciálne zaoberať práve z dôvodu, že posúdenie tejto otázky malo zásadný význam pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku v tomto konaní v tom, či žalobkyňa má, resp. nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

118. Z vyššie uvedených zistení a čiastkových záverov súdu, dospel súd k právnemu záveru, že nielen Záložná zmluva a KZ, ale aj odstúpenie od KZ sú platnými právnymi úkonmi.

119. Pokiaľ teda neexistuje pohľadávka žalovaného 2 voči žalovanému 1 z titulu kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, zápočet pohľadávok medzi žalovanými 1 a 2 nie je možný.

120. Ak teda došlo k účinnému odstúpeniu od KZ zo strany žalovaného 1, nie je už dôvod zaoberať sa žalobou, pretože hmotnoprávne už neexistuje vlastnícke právo žalovaného 1 k predmetným nehnuteľnostiam, ale ich vlastníkom je žalobkyňa, pričom aj bez rozhodnutia súdu je kataster oprávnený upraviť evidované údaje tak, aby zodpovedali skutočnému stavu.

121. Vzhľadom však na postup Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, po doručení mu žalovaným 2 odstúpenia od KZ, ktorý doručením výzvy na podanie žaloby žalovanému 1 vyvolal ďalšie konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (konanie sa vedie na tunajšom súde na základe žaloby žalovaného 1 pod sp. zn. ), je zrejmé, že až v tomto konaní môže byť v konečnom dôsledku vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od KZ, a teda aj to, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

122. Z vyššie uvedených dôvodov (body 120 a 121 odôvodnenia tohto rozhodnutia) súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

123. Súd nevyhodnotil odstúpenie od KZ zo strany žalovaného 2 ako neplatné (podľa právneho názoru súdu bolo žalovanému 1 doručené) a preto nebol dôvod sa vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného 1 ohľadne včasného odstúpenia od KZ v konaní vôbec zaoberať (námietka premlčania nemohla byť zo strany žalovaného 1 ani uplatnená).

124. O vzájomnej žalobe žalovaného 2 súd v konaní nepojednával a teda ani nerozhodol, pretože v skutočnosti nešlo o vzájomnú žalobu žalovaného 2 v zmysle ust. , keďže žalovaný 2 si voči žalobkyni v konaní neuplatnil vecné ani finančné plnenie, ale len „dopĺňal“ neúplný petit žaloby žalobkyne.

125. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaní boli v spore v celom rozsahu úspešní a preto im súd priznal voči žalobkyni plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v štyroch vyhotoveniach ( v spojení s ).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , .