Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - R., A. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Zdenkou Hulmanovou, so sídlom v R., G. Y. X a otec O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. XXXX/X, o zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/122/2016-185 zo dňa 12. decembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/122/2016-185 zo dňa 12. decembra 2016 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. H. výživným vo výške 160,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.05.2016. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2016 do 31.12.2016 vo výške 217,76 Eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd nárok na náhradu trov konania. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/355/2008-62 zo dňa 16.04.2009.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom zo dňa 03. mája 2016 domáhala zvýšenia výživného na mal. H., a to na sumu 280,00 Eur, keďže od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2009 došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá začala navštevovať 5. ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/355/2008-62 zo dňa 16.04.2009, ktorým schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. H. výživným vo výške 132,78 Eur mesačne. Matka bola zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval 381,73 Eur. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým príjmom v sume 533,66 Eur. Maloletá H. mala 4 roky, navštevovala materskú školu.

4. V nadväznosti na citované ust. § 28 ods. 1, 2 , § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine konštatoval, že pri svojom rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka býva

s maloletou v rodinnom dome s rodičmi, ktorí sú na dôchodku. Na bývanie im prispieva 150,00 Eur mesačne, keď celkové náklady dosahujú výšku 232,00 Eur. V súčasnej dobe je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 21.07.2016, keďže pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa mala uzatvorený na dobu určitú a nebola jej predĺžená pracovná zmluva. Poberá dávku v nezamestnanosti. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľných ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Poplatok za televíziu platí v sume 13,00 Eur mesačne, mal. dcére platí životné poistenie 20,00 Eur mesačne. Maloletá je žiačkou 6. ročníka základnej školy, má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školskými potrebami. Za obedy platí 20,00 Eur, navštevuje Ľudovú školu umenia 2. rok, výtvarný krúžok a ročný poplatok činí 60,00 Eur. Má poruchu počítania, v súčasnej dobe špeciálne zariadenie nenavštevuje. Otec býva spoločne s manželkou v trojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Platí poplatky súvisiace s bývaním v sume 153,00 Eur a elektriku 43,00 Eur. Splátka hypotekárneho úveru dosahuje výšku 328,00 Eur. Platí si paušál na mobilný telefón 35,00 Eur, internet 36,00 Eur, deťom platí životné poistenie 43,00 Eur mesačne. Oženil sa, pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k synom, ktorí sa narodili v roku 2010 a 2012. Jeden navštevuje materskú školu, druhý základnú školu. Okrem bytu je spoluvlastníkom rodinného domu v 1/2, kde bývajú jeho rodičia. Za trvania manželstva kupoval s manželkou osobné auto na leasing, kde je ročná splátka 3.500,00 Eur. Jedná sa o nové auto s rokom výroby 2015. Pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, fakturuje spoločnosti Lamitec, spol. s r.o. každý mesiac 2.700,00 Eur. Celkový príjem za obdobie do 16.11.2016 predstavoval 31.300,00 Eur. Výdavky súvisiace s podnikaním predstavujú náklady na pohonné hmoty vo výške 200,00 - 300,00 Eur mesačne, naviac platí odvody. Jeho manželka u neho pracuje na polovičný pracovný úväzok a okrem toho má ešte jedného zamestnanca. Súdu bol predložený peňažný denník, z ktorého bolo zistené, že otcove príjmy ovplyvňujúce základ dane predstavovali 31.300,00 Eur, výdavky ovplyvňujúce základ dane - mzdy 14.138,12 Eur, fondy 13.584,76 Eur, služby 154,78 Eur, ostatné 79,06 Eur, spolu 27.956,72 Eur. Keďže od posledného rozhodovania uplynulo viac ako 7,5 roka, mal. H. mala v čase posledného rozhodovania súdu 4 roky, v súčasnej dobe navštevuje 6. ročník základnej školy, zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, v súvislosti so školou. Súd zvýšil výživné na H. na sumu 160,00 Eur mesačne, teda zvýšil výživné o sumu 27,22 Eur od 01. mája 2016, t.j. od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. H., vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjmy, výdavky ako aj s prihliadnutím na to, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je tiež zamestnaná, a teda znášajú náklady domácnosti spoločne a spoločne sa podieľajú na starostlivosti o dve maloleté deti. Ak sa otec rozhodol mať ďalšie dve deti, musel si byť vedomý, že si bude musieť naďalej plniť vyživovaciu povinnosť k dcére H., ktorej odôvodnené potreby sa neustále zvyšujú. Otcov príjem sa od posledného rozhodovania zvýšil, keďže naposledy dosahoval príjem okolo 533,00 Eur, aktuálne otec preukazoval príjem prevyšujúci 700,00 Eur mesačne v čistom. Súd poukázal aj na to, že otec v minulom roku s manželkou kupoval na leasing nové auto s rokom výroby 2015 a zaviazal sa platiť splátku 3.500,00 Eur ročne, čo mesačne predstavuje okolo 290,00 Eur. V nadväznosti na uvedený výdavok súd konštatoval, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec sa s dcérou stretáva minimálne, jedenkrát mesačne. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Zdôraznil, že oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby).

5. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2016 do 31.12.2016 (8 mesiacov x 27,22 Eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP.

6. Vo zvyšnej časti súd návrh matky , v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 280,00 Eur mesačne, zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

8. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. H. výživným vo výške 280,00 Eur mesačne odo dňa 01. mája 2016. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval výšku výdavkov otca, ktorý svoje tvrdenia tak o ďalších vyživovacích povinnostiach voči dvom

maloletým deťom, súdu nepreukázal a zároveň nepreukázal reálnu výšku nákladov spojených s platením odvodov či pohonných hmôt, čím nie je možné zistiť skutočné výdavky a náklady otca. Otec deklaroval mesačný príjem vo výške 2.700,00 Eur, v mesiaci marec 2016 dokonca 3.500,00 Eur, pričom zo samotného daňového priznania otca za rok 2015 je zrejmé, že tento po odpočítaní všetkých výdavkov dosiahol príjem pred zdanením vo výške 10.072,33 Eur, čo však nie je reálne dosiahnutý čistý príjem otca, nakoľko vo výdavkoch, ktoré si môže podnikateľ uplatniť v daňovom priznaní sú zahrnuté v prevažnej miere aj výdavky, ktoré v zmysle Zákona o rodine nie je možné považovať za výdavky nevyhnutné. Príjem otca je teda potrebné sledovať dôkladným skúmaním príloh k daňovému priznaniu, čo v tomto konaní nebolo vykonané. Rovnako otec nepreukázal súdu, že zamestnáva svoju manželku, čím sa mu znovu znižuje jeho príjem. Podľa vedomostí odvolateľky, manželka otca je zamestnaná ako asistentka v spoločnosti Partners group v Žiline, čo otec zrejme účelovo zamlčal a čo je možné preukázať oznámením o zamestnávateľovi zo strany Sociálnej poisťovne. Tento dôkaz o skutočných zamestnávateľoch manželky otca však súd prvej inštancie nevykonal. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od posledného určenia výživného sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ktoré už navštevuje 2. stupeň základnej školy, zmenili sa pomery na strane matky - odvolateľky, ktorá poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 350,00 Eur a zmenili sa pomery na strane otca, ktorému sa od posledného určovania výživného zvýšil príjem zo sumy 533,66 Eur na sumu 2.700,00 Eur a viac mesačne, čo je viac ako 5-násobné zvýšenie. Zvýšenie výživného po 7 rokoch pri takomto podstatnom zvýšení príjmu otca o sumu 27,22 Eur je nedostatočné a nezodpovedá ani potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Matkou požadované výživné v sume 280,00 Eur je reálnym odrazom tak potrieb dieťaťa ako aj možností a schopností otca.

9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva dôvodnosť postupu súdu podľa ust. § 121 s použitím § 78 ods. 1 Zákona o rodine, teda z čoho súd vyvodzuje, že by boli splnené podmienky pre zmenu dosiaľ určeného výživného. Práve naopak, otec mal za to, že nie sú dané podmienky na zmenu rozhodnutia o výživnom, pretože tieto jednak nevyplývajú z vykonaného dokazovania súdu a z doteraz zisteného skutkového stavu. Konštatovanie súdu o tom, že sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom nemajú tak oporu vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že nebola preukázaná podstatná a relevantné zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, keďže súd žiadnym spôsobom nezisťoval a neporovnával pôvodné pomery, ktoré boli známe v čase rozhodovania súdu o pôvodnom rozsahu vyživovacej povinnosti a nové pomery, ktoré matka maloletej dcéry bola povinná preukázať. Na strane otca súd žiadnym spôsobom ani zmenu pomerov neskúmal. Matka v konaní nepreukázala zvýšené náklady, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie všetkých potrieb dcéry a taktiež zreteľne potvrdila, že nedisponuje dokladmi, ktoré by preukázali náklady na dcéru vo výške, na ktorú žiada zvýšenie výživného. Ďalším dôvodom zachovania pôvodnej výške výživného je aktuálny príjem otca, ktorý podľa finančných výsledkov z podnikania samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2016 je 350,00 Eur mesačne. Ako prílohu k odvolaniu priložil daňové priznanie za rok 2016 a účtovnú uzávierku, ktoré predstavujú príjem otca. Prípadné zvýšenie platby výživného by malo negatívny vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti na ďalšie dve maloleté deti.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že zotrváva na vyjadrení z pojednávania, v zmysle ktorého výživné vo výške 200,00 Eur mesačne považuje za primerané vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

11. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky zotrval na dôvodoch svojho odvolania a k námietkam z odvolania matky uviedol, že jeho príjem z daňového priznania za rok 2015 je zrejmý, a to vo výške 700,00 Eur mesačne, čo je relevantným dokladom o príjme pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Príjem z podnikania nie je možné jednoznačne určiť v priebehu roka, pretože platenie daní, určenie výšky platieb do sociálnej poisťovne a iných poplatkov, sú určené až po skončení účtovného obdobia. Matka v konaní nepreukázala tvrdené náklady na starostlivosť o výživu mal. H. v rozsahu tak ako ich vymedzila vo svojom návrhu, a ktoré by mali odôvodňovať zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 132,78 Eur na sumu 280,00 Eur, t.j. o viac ako 100%. Peňažný denník, ktorý bol predložený za rok 2015 je preskúmateľným dokladom o príjme otca (SZČO), tento doklad pravdivo vyjadruje príjem z podnikania. Bez vynaložených finančných prostriedkov (náklady), nie je možné dosiahnuť žiadny príjem. Podnikateľská činnosť otca je teda založená na obchodnej činnosti, pri ktorej je nevyhnutné cestovanie za klientmi a obchodnými partnermi. Otec preukázal súdu zamestnanie svojej manželky, čo je zachytené

i v bode 5 rozsudku. Dohoda o vykonaní práce je založená na zmluve medzi živnosťou otca a Ing. A. P. a na základe tejto zmluvy je riadne preukázaná pracovná činnosť aj príjem manželky, ktorý figuruje v peňažnom denníku a je riadne preukázateľným príjmom a na tieto doklady súd pri rozhodovaní prihliadal.

12. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že zvýšené náklady na maloletú dcéru riadne a dostatočne preukázala. Zároveň poukázala na samotné vyjadrenie otca na pojednávaní, kde potvrdil svoj mesačný príjem vo výške 2.700,00 Eur až 3.600,00 Eur, čo je oproti pôvodnému stavu, za ktoré bolo určované naposledy výživné na mal. dieťa, zvýšenie 5 a viacnásobné. Z uvedeného vyplýva, že k zmene pomerov došlo aj na strane povinného rodiča a že sa jedná o podstatnú zmenu. Inak zotrvala na dôvodoch svojho odvolania.

13. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nepopiera, že na strane maloletej dcéry došlo k zmene pomerov, avšak má za to, že nejde o takú zmenu pomerov, ktorá by zakladala dôvodnosť zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti. Podľa jeho názoru doterajšia výška výživného určená súdom v roku 2009 postačuje na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o maloletú dcéru a so zabezpečením jej bežných životných potrieb. Dal do pozornosti, že prispieva dcére i inou formou, napr. v prípade požiadavky zo strany matky maloletej, otec vždy prispel buď finančnou čiastkou alebo nákupom materiálnych vecí. Matka v konaní produkovala dôkazy, resp. uvádzala nevyhnutné výdavky na maloletú dcéru vo výške celkovo 110,00 Eur, čo je neporovnateľne nižšia čiastka oproti sume matkou navrhovaného výživného v sume 280,00 Eur. Žiadne ďalšie náklady matka neuvádzala. Ďalej zdôraznil, že príjem v uvádzanej výške 2.700,00 až 3.600,00 Eur mesačne nie je čistým príjmom otca. Výšku príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možné stanoviť z vystavených faktúr, nakoľko na dosiahnutie príjmu je nevyhnutné vynaložiť ďalšie náklady, ktoré sú spojené s podnikateľskou činnosťou a výdavky na dane a iné poplatky odvádzané z príjmu podnikateľa. Na preukázanie svojho príjmu otec v rámci súdneho konania predložil peňažný denník i daňové priznanie, z ktorých je zrejmý reálny čistý príjem otca.

14. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal nevyhnutné výdavky, ktoré by mali jeho vysoký príjem znížiť na sumu 700,00 Eur mesačne. Náklady na výživu maloletej dcéry považovala za preukázané, rovnako ako aj ich prirodzené zvýšenie, ktoré vyplýva z odstupu času od posledného určovania výživného. Skutočnosti uvádzané otcom v súvislosti so zamestnávaním svojej manželky cez tretiu osobu sú novými oproti výpovedi otca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, pričom mala za to, že ide len o zavádzajúce informácie s cieľom účelovo navýšiť náklady otca, ktorý nesúhlasí s akýmkoľvek zvyšovaním výživného na mal. H..

15. K tvrdeniam a argumentáciám matky uvádzaným v jej písomnom vyjadrení otec opätovne zdôraznil, že relevantným dokladom o príjme živnostníka je daňové priznanie, ktoré bolo súdu predložené. Skutočnosti uvádzané otcom v súvislosti so zamestnávaním svojej manželky, boli len vysvetľovaním na základe podnetov z vyjadrení matky maloletej dcéry, pretože otec v prvom vyjadrení na návrh matky na zvýšenie výživného zo dňa 04.11.2016 uvádzal, že príjem jeho manželky predstavuje približne 400,00 Eur a ten v danom vyjadrení detailne rozvádzal.

16. Matka vo vyjadrení na vyjadrenie otca uviedla, že odstup času predstavujúci takmer 8 rokov je pri rastúcom a vyvíjajúcom sa dieťati jednoznačným dôvodom pre zvýšenie výživného a akékoľvek snahy otca upraviť svoje daňové priznanie za rok 2016 na preukázanie dosahovaného čistého príjmu vo výške 350,00 Eur mesačne, považuje matka za účelové.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

18. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

19. Na doplnenie považoval súd druhej inštancie za potrebné reagovať na odvolacie námietky matky a otca formulované v podaných opravných prostriedkoch.

20. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti, atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

22. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zákonné podmienky pre posúdenie návrhu matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd mal spoľahlivo preukázanú existenciu podmienok pre zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Od doby posledného rozhodovania, od poslednej úpravy výživného zmenili sa pomery, maloletá v čase posledného rozhodovania súdu mala 4 roky, v súčasnej dobe navštevuje 6. ročník základnej školy, a teda od doby posledného rozhodovania uplynulo viac ako 7,5 roka. Už nástupom do základnej školy u maloletého dieťaťa nastáva taká zmena pomerov, akú má na mysli zákon. Je všeobecne známe, že nástupom maloletého dieťaťa do základnej školy podstatne stúpajú mesačné náklady a bežné výdavky, ktorú skutočnosť bolo potrebné v konaní zohľadniť, a na ktorú skutočnosť okresný súd správne prihliadal. Bežné výdavky maloletého dieťaťa boli matkou v konaní preukázané relevantnými dokladmi a výsluchom matky na pojednávaní okresný súd dostatočne ozrejmil skutočnosti týkajúce sa pomerov maloletej. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom nahrávky z pojednávania dňa 12.12.2016 a zistil, že podrobným výsluchom účastníkov boli dôsledne skúmané všetky podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu o zmene výšky výživného pre maloleté dieťa. Dôkazy vykonané výsluchom účastníkov, podporené listinnými dôkazmi (náklady na výživu maloletej, osobné a majetkové pomery rodičov, daňové priznanie otca, objasňovanie jednotlivých položiek z peňažného denníka otca, pribudnutie vyživovacích povinností voči dvom maloletým deťom z terajšieho manželstva otca, zárobkové možnosti manželky otca) umožňujú odvolaciemu súdu konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal vo veci samej dostatočné dokazovanie, skutočný stav zistil úplne a správne a zo skutkových zistení vyvodil aj správne právne závery. Z dokazovania súdu prvej inštancie je nesporným, že otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a podľa relevantného daňového priznania za rok 2015 jeho mesačný príjem nedosahuje čiastku 2.700,00 Eur resp. 3.500,00 Eur ako to v odvolaní namietala matka. Príjmy zo živnosti predstavovali podľa správy Daňového úradu Žilina sumu 31.700,00 Eur, výdavky zo živnosti 21.627,67 Eur, a základ dane 10.072,33 Eur. Otec žije v manželstve, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť spolu s manželkou. Pokiaľ ide o bežné životné náklady rodičov, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dokazovanie vykonané okresným súdom a podrobne uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku.

23. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezisťoval výšku výdavkov otca spojených s platením odvodov či pohonných hmôt, resp. že otec súdu nepreukázal existenciu ďalších vyživovacích

povinností relevantným dokladom. Tak ako bolo vyššie uvedené, uvedené skutočnosti boli predmetom výsluchu otca na pojednávaní, kde otec podrobne odpovedal na otázky súdu týkajúce sa jeho výdavkov v súvislosti s podnikaním, a to všetko v konfrontácii s predloženým peňažným denníkom otca podnikajúceho ako samostatne zárobkovo činná osoba. Rovnako súd na pojednávaní položil matke otázku o tom, či má vedomosť o ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach otca, na ktorú otázku matka výslovne odpovedala, že má vedomosť o tom, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom, ktoré sa narodili v roku 2010 a 2012. Uvedené okolnosti teda boli predmetom výsluchu účastníkov na pojednávaní (účastníkmi nerozporované), z ktorého dôvodu nevykonanie dôkazu listinou (predloženie rodných listov maloletých detí otcom) neznamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste je tiež vhodné poznamenať, že matka mohla predkladať návrhy na vykonanie dôkazov aj v odvolacom konaní (§ 63 , keďže ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Daná procesná možnosť zostala zo strany matky nevyužitá.

24. K námietke z odvolania otca, že zistený skutočný stav veci nedáva podklad pre zmenu dosiaľ určeného výživného pre maloleté dieťa, odvolací súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 521/03). Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

25. K majetkovej situácii otca odvolací súd poukazuje na výšku príjmov, ktoré boli podrobne popísané v napadnutom rozsudku, a z ktorých je evidentná životná úroveň otca. Pokiaľ je otec schopný mesačne splácať leasing na osobné motorové vozidlo vo výške 290,00 Eur, nie je možné pripustiť, aby následne otec akokoľvek bagatelizoval náklady na výživu svojej dcéry, pretože táto má zákonné právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, so zdôraznením, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pokiaľ teda otec disponuje istým majetkom a životným štandardom uvedené sa musí odraziť aj na úrovni jeho dcéry.

26. Matka sa o dieťa osobne stará a zo svojich príjmov ako aj naturálnou formou spláca časť svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej H.. Náklady na výživu dieťaťa s pribúdajúcim vekom budú narastať, pribudnú výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, nástupom na strednú školu, a preto v aktuálnom období, vzhľadom na príjmové pomery a životnú úroveň otca nie je možné stanoviť výživné vo výške ako to žiadala matka vo svojom návrhu, resp. v odvolacom návrhu. Vzhľadom na spotrebný charakter výživného odvolaciemu súdu javila sa primeraná výška výživného na mal. H. v sume 160,00 Eur mesačne, keď takto určené výživné zohľadňuje všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa, a preto z dôvodov uvedených vyššie, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 52 CMP.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 .

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.