Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15C-76-2014.pdf
PDF · 113.61 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zast.: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: Y. X., B.. XX.XX.XXXX, X. D. T. X, P. T., Z..: G. X., B..XX.XX.XXXX, X. D. T. X, P. T., o zaplatenie 2.743,95 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.417,16 eura od 17.02.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti zostávajúceho nároku žalobcu súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.743,95 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že 08.06.2011 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 1.700,- eura. Žalovaný sa zaviazal vrátiť tento úver v mesačných splátkach, ktoré však nesplatil. Dňa 27.02.2012 žalobca úver zosplatnil. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma predstavuje 2.743,95 eura a pozostáva z istiny 1.668,33 eura, úroku do zosplatnenia 204,27 eura, dlžného poistného 4,80 eura, sankčných úrokov z omeškania od 14.3.2012 do podania žaloby vo výške 318,51 eur, zmluvných pokút od zosplatnenia vo výške 548,04 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.877,40 eur od 5.2.2014 do zaplatenia. 2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 06.06.2014, sa k nej nevyjadril.
3. Súd na pojednávaní dňa 19.12.2014 rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom sp. zn. 15C/76/2014-43, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.417,16 eura z titulu splatenia istiny úveru do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o zvyšnej časti uplatneného nároku (1.326,79 eura a úroky z omeškania), ako aj o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku. V tejto časti súd zároveň prerušil konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o predbežnej otázke položenej súdom v inom konaní uznesením č.k. 15C/62/2014-42. Súd tento čiastočný rozsudok vydal po vykonaní dokazovania vo veci, z ktorého zistil, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom, resp. v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ. Žalobca 08.06.2011 a žalovaný 13.06.2011 podpísali listinu označenú ako „Úverová zmluva“ resp. „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy“ Č.. XXXXXXXXXXXXXX na formulári žalovaného. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal žalovaný poskytnúť žalobcovi, a to že ide o bezúčelový úver v celkovej výške 1.700,- eura splatný v 60 mesačných splátkach po 64,28 eura (aj s poistením, celkovo
bez poistenia 3.784,80 eura) s ročnou úrokovou sadzbou 36,67 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN, ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru (resp. ak daný mesiac neobsahuje príslušný deň, je splatná v posledný deň kalendárneho mesiaca po poskytnutí úveru), potom vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to vždy bankovým prevodom. Lehota splatnosti úveru je „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Úver mal byť poskytnutý bezhotovostne. Ďalej je v zmluve dohodnutý tzv. balíček poistenia Štandard za 1,20 eura mesačne. Tesne nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy (ďalej iba „ÚZ“) sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej iba „Spoločnosť“). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že prevzal ÚP s kódom ISH 111, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. ...« Žalovaný žalobcom poskytnutý úver riadne nesplácal, prvú splátku zaplatil až 25. augusta 2011 v sume 136,56 eura a dňa 27.09.2011 zaplatil sumu 64,28 eura, pričom ďalšie splátky nezaplatil, preto žalobca listom z 27.02.2012 označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“ vyzval žalovaného k splateniu celého úveru do 15 dní od odoslania výzvy. List bol žalovanému odoslaný 01.03.2012. Po tomto dátume žalovaný zaplatil ešte 82,- eura dňa 25.05.2012. Ďalšie platby žalovaný nezaplatil.
4. Súd na základe takto vykonaného dokazovania vec právne posúdil tak, že žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, účastníci spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 08.06.2011, a táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom (§ 1 ods. 2 cit. zákona). Keďže v prerokúvanej veci bolo zistené, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.700,- eura a žalovaný splatil celkovo 282,84 eura, súd mal za to, že aj keby sa úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným považovala za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nemalo by to vplyv na povinnosť žalovaného vrátiť sumu 1.700,- eura, zníženú o už vykonané platby. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že je nevyhnutné žalovaného zaviazať na zaplatenie 1.417,16 eura (1.700 eura - 282,84 eura) čiastočným rozsudkom. Okrem toho súd posudzoval, či ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.) by bol dlh žalovaného splatný aspoň v tejto výške. Súd poukázal na to, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 08.06.2011) mohol žalobca dlh žalovaného zosplatniť až potom, čo ho na riziko využitia tohto práva upozornil 15 dní vopred. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobca k zosplatneniu pristúpil k 27.02.2012, hoci k tomuto dátumu ešte len odosielal žalovanému výzvu na splatenie dlhu. Žalobca tak nateraz nepreukázal, že by boli splnené podmienky upravené v citovanom ustanovení na zosplatnenie celého úveru. Z obsahu úverovej zmluvy však vyplýva, že ku dňu vyhlásenia čiastočného rozsudku (19.12.2014) by bolo splatných celkovo 41 resp. 42 splátok po 64,28 eura, teda suma prevyšujúca splatnú istinu. Preto mohlo byť žalobe podľa § 152 ods. 2 O.s.p. čiastočne vyhovené rozsudkom sp. zn. 15C/76/2014-43.
5. Súd zároveň v čiastočnom rozsudku argumentoval, že pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona predpisuje okrem iného, že musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny. V úverovej zmluve z 13.06.2011 medzi žalobcom a žalovaným sú tieto náležitosti obsiahnuté čiastočne v texte úverovej zmluvy, čiastočne len všeobecne v texte úverových podmienok, ktoré čiastočne určujú obsah zmluvy (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak by súd dospel k záveru, že úverová zmluva z 13.06.2011 nespĺňa náležitosti § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., považovala by sa podľa § 11 ods. 1 za bezúročnú a bez poplatkov. Následne, v závislosti od posúdenia, či úverová zmluva upravuje riadne a v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. splatnosť splátok, bude možné posúdiť, či vôbec a od kedy má žalobca právo na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu.
6. Súdny dvor Európskej únie dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 vyniesol rozsudok, ktorý bol tunajšiemu súdu v inom konaní doručený dňa 14.11.2016. Z uvedeného dôvodu súd pokračoval v konaní, nakoľko dôvod jeho prerušenia odpadol.
7. Súd nariadil na deň 31.05.2017 ďalšie pojednávanie vo veci, ktoré vykonal bez účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý mal predvolanie na toto pojednávanie riadne a včas vykázané,
avšak ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, o jeho odročenie nepožiadal a súhlasil s rozhodnutím súdu v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní bola stranám sporu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci s tým, že súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 13.06.2011 právne posudzuje podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to predovšetkým z hľadiska jej náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) tohto zákona, ako aj na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vrátane jeho § 53 ods. 8. Názor súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené podmienky upravené v § 53 ods. 8 OZ na zosplatnenie celého úveru zároveň vyplýva aj z vydaného čiastočného rozsudku súdu.
8. Vykonaním ďalšieho dokazovania vo veci listinami nachádzajúcimi sa v spise (podľa zoznamu na č.l. 91), a to vo vzťahu k zostávajúcej časti nároku žalobcu (nad rozsah priznanej istiny čiastočným rozsudkom), súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný vyššie s tým, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky, pričom žalovaný mal uhradiť poskytnutú sumu v 60 splátkach s ročnou úrokovou sadzbou 36,67 %, RPMN od 43,5 % do 45,9 %, priemerná hodnota RPMN bola 17,62 %, termíny splatnosti splátok neboli uvedené v zmluve a lehota splatnosti 60 mesiacov bola stanovená po poskytnutí úveru a do 15. dňa v poslednom mesiaci. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere zo dňa 13.06.2011 Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.700,- eura, pričom úverová zmluva, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ - veriteľ zameraný na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodával i fyzickým osobám s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a peňažné prostriedky neprijímal na takéto účely, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
9. Súd preto vec právne posudzoval predovšetkým podľa ust. § 52 a § 53 OZ, ako aj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
10. S účinnosťou od 01.07.2016 súd ďalej v konaní postupoval podľa nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a to s poukazom na ust. § 470 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. S.-XX/XX z 09.11.2016 okrem iného vyplýva, že Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady XX/XXX/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným, má písomnú formu na účely zákona č. 129/2010 Z. z., avšak zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti tak ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ani s poukazom na citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci S.-XX/ XX. Podľa názoru súdu pritom nie je podmienkou považovania spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu (§ 11 ods. 1 písm. a)), a aj keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
13. Súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole prijateľnosti jej zmluvných podmienok a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úverová zmluva neobsahuje presne vyjadrenú výšku RPMN, keďže táto je v zmluve vyjadrená rozsahom „od 43,5 % do 45,9 %“, s poznámkou, že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu oznámi spoločnosť po poskytnutí úveru a že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu takto uvedenú RPMN nemožno považovať za RPMN vyjadrenú v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Pritom ročná percentuálna miera nákladov je aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitým údajom pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej). Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa názoru súdu je potrebné takúto sankciu považovať za primeranú aj v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ S.-XX/XX. Súd tu poznamenáva, že časť II prílohy č. 2 cit. zákona obsahuje viacero predpokladov, za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri úveroch, pri ktorých presný dátum jeho poskytnutia nie je uvedený. Z toho teda vyplýva, že zákonodarca si bol vedomý ťažkostí, ktoré vznikajú pri vyčíslení RPMN pri úveroch čerpaných vo vopred neurčený deň. Napriek tomu však požiadavku na jej uvedenie v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovil, pričom zároveň v uvedenej prílohe upravil postupy na prekonanie týchto ťažkostí. Z uvedeného dôvodu považoval súd poznámku v zmluve o nemožnosti určenia presnej RPMN za nesprávnu.
14. Súd ďalej zistil, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch - termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z obsahu zmluvy nemožno určiť termín splatnosti už prvej splátky. Podľa údajov vyplývajúcich zo zmluvy, že: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci“, ako aj z hlavy 4. § 1 Úverových zmluvných podmienok žalobcu (ÚP): „Úver je klientovi poskytnutý v okamihu prijatia finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo tretím dňom odo dňa odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom za týmto účelom v ÚZ.“ bežný spotrebiteľ nemôže byť schopný určiť, kedy je prvá splátka splatná, lebo nemá vedomosť, kedy boli prostriedky zo strany dodávateľa odoslané na jeho účet. Potom nemožno určiť ani splatnosť ďalších splátok, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.
15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v zmluve absentuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže v zmluve je uvedená len „lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Žalobca ako veriteľ bol povinný špecifikovať konečnú splatnosť konkrétnym dátumom, pretože spotrebiteľ už pri podpise zmluvy musí byť informovaný, v akých termínoch, po akú dobu v akej výške je povinný plniť si povinnosti splácať úver. Preto bolo nutné, aby dodávateľ v zmluve presne časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, a to na základe dátumu poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosti prvej splátky, frekvencie, výšky a počtu splátok. Avšak ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade podľa názoru súdu nie je jednoznačne určený termín splatnosti už prvej splátky.
16. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s., proti W. X. vo veci S.- XX/XX síce vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať okrem iného v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a že Čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (viď bod 50 a bod 52 rozsudku S.-XX/XX), avšak z údajov v predmetnej úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2011, a to z bodu 40 (,,počet splátok 60“) a z bodu 48 ,,lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“ bežný spotrebiteľ nemôže presne zistiť, kedy bol úver poskytnutý. Cieľom ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru (bod 48 rozsudku), a teda, kedy je splatná aj prvá splátka poskytnutého úveru. V dôsledku toho je tento cieľ splnený, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 49 rozsudku S.-XX/XX). Nakoľko v prejednávanej veci nebolo možné určiť termín splatnosti už prvej splátky, vyššie uvedená podmienka v tejto veci nie je splnená, keďže nie je možné s istotou dátumy splátok identifikovať.
17. Vzhľadom k tomu, že v zmluve absentovali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, táto skutočnosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu súd žalobu v časti požadovaných zmluvných úrokov do času zosplatnenia vo výške 204,27 eur a poplatkov, t.j. poplatku za poistenie (dlžné vo výške 4,80 eur) zamietol (súčasť výroku II). Žalovaný čerpal úver vo výške 1.700,- eur, pričom z výpisu čerpania splátok vyplýva, že uhradil 282,84 eur. Keďže súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi patrí len nárok na zaplatenie dlžnej istiny, ktorá jej už bola priznaná čiastočným rozsudkom vo výške 1.417,16 eur (1.700 - 282,84). Na zvyšok istiny (uplatnená istina do zosplatnenia a zosplatnená istina v celkovej výške 1.668,33 eur - priznaná istina 1.417,16 eur), uplatnený v žalobe, t.j. vo výške 251,17 eur tak žalobca nemá nárok, preto súd žalobu v časti istiny prevyšujúcej priznanú čiastku istiny v čiastočnom rozsudku zamietol (súčasť výroku II).
18. Súd opätovne poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 08.06.2011) mohol žalobca dlh žalovaného zosplatniť až potom, čo ho na riziko využitia tohto práva upozornil 15 dní vopred. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobca k zosplatneniu pristúpil k 27.02.2012, hoci k tomuto dátumu ešte len odosielal žalovanému výzvu na splatenie dlhu a uskutočnenie výzvy zo strany žalobcu podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka min. 15 dní pred zosplatnením nebolo nijakým spôsobom preukázané. Žalobca tak nepreukázal, že by boli splnené podmienky upravené v citovanom ustanovení na zosplatnenie celého úveru. Nakoľko v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, pričom na základe podkladov predložených v konaní žalobcom nie je možné určiť, aká časť každej jednotlivej splátky sa mala použiť na splátku istiny a aká jej časť mala splácať bežné úroky a poplatky, a to po celú dobu do konečnej splatnosti úveru (nebol žalobcom predložený taký splátkový kalendár, ani amortizačná tabuľka), nebolo možné žalobcovi priznať vyčíslené úroky z omeškania, ani zmluvné pokuty, ktoré boli počítané od dátumu, kedy podľa názoru žalobcu mal byť úver zosplatnený, a ktoré by žalobcovi z dôvodu už vyslovenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatného zosplatnenia úveru mohli patriť (popri splnení aj iných podmienok) len z tých častí jednotlivých splátok, ktoré sa mali použiť na splátku istiny, a to samostatne odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej splátky do nadobudnutia vykonateľnosti čiastočného rozsudku vo veci, čo však v danom prípade objektívne nebolo možné vyrátať. Súd však poznamenáva, že v prípade posudzovania opodstatnenosti nároku žalobcu na uplatnenú zmluvnú pokutu by bolo potrebné zároveň prihliadnuť aj na to, či nejde o také ustanovenie ÚZP žalobcu, ktoré podľa § 53 ods 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu (v danom prípade popri úrokoch z omeškania) ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobcovi priznal len úrok z omeškania z dlžnej istiny priznanej mu v čiastočnom rozsudku od vykonateľnosti tohto rozsudku, keďže tu mal súd presne určenú výšku, ako aj splatnosť nezaplatenej istiny s tým, že pokiaľ sa žalovaný dostane so zaplatením tejto istiny do omeškania, a teda ju dobrovoľne neuhradil do troch dní od právoplatnosti čiastočného rozsudku, z tohto priznaného nároku prislúchajú žalobcovi aj úroky z omeškania, a to od 17.2.2015 do zaplatenia tejto istiny. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.417,16 eur od 17.02.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zákonnej výške určenej podľa predpisov občianskeho práva odo dňa 17.2.2015 vo výške 8,05 % ročne (výrok I), a teda nie v žalobcom požadovanej výške 8,76 % ročne (0,024 % denne), pričom žalobu v časti nároku na úroky z omeškania od 05.02.2014 v rozsahu tohto rozdielu a tiež v rozsahu rozdielu sumy 1.877,40 eur a čiastočným rozsudkom priznanej istiny 1.417,16 eur, ako aj nároku na vyčíslené sankčné úroky z omeškania od 14.3.2012 do podania žaloby vo výške 318,51 eur a vyčíslenú zmluvnú pokutu od zosplatnenia vo výške 548,04 eur zamietol (súčasť výroku II).
20. Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je vo výrokoch rozsudku uvedené.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol (výrok III) podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, pričom žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konečnom dôsledku boli strany sporu v takmer rovnakej miere úspešní a aj neúspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).