Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9P-178-2016.pdf
PDF · 78.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/178/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. C. N., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: C. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XXXX/ XX, 955 01 Topoľčany v práv. zast.: Dudzík & Gerová, Advokátske združenie, Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany a I. N., L.. XX.XX.XXXX, J. N. XXXX/D, XXX XX P., v práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany o zameškané výživné, takto
rozhodol:
I. Zameškané výživné za čas od 01.09.2016 do 31.5.2017 v sume 720eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka C. N. podala dňa 25.08.2016 návrh na zvýšenie výživného na mal. dieťa S. C. N., a to zo sumy 170,- eur na sumu 350,- eur mesačne od 01.09.2016, ktorý odôvodnila tým, že na strane maloletej došlo k významnej zmene pomerov, ktorá spočíva v prestupe maloletej zo základnej školy na Súkromnú pedagogickú školu v Továrnikoch, s čím sú spojené zvýšené náklady.
2. Na pojednávaní dňa 31.5.2017 ako aj v písomnom podaní zo dňa 25.5.2017 uviedla, že od septembra 2016 otec maloletej platil výživné v sume 170eur, pričom do dňa pojednávania je zameškané výživné za mesiac september 2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017, teda 9 mesiacov. Rozdiel medzi pôvodne určeným výživným rozsudkom OS Topoľčany 5P/17/2012 zo dňa 2.5.2012 a zvýšeným výživným a to rozsudkom KS Nitra , sp. zn. 8CoP/ 5/2017 zo dňa 9.3.2017 je 80eur x 9 mesiacov je 720 eur čo je podľa nej výška zameškaného výživného od 1.9.2016. zároveň uviedla, žeby akceptovala, aby otec zročné výživné splácal v splátkach po 60 eur mesačne, avšak má za to zároveň , že je v možnostiach a schopnostiach otca zaplatiť dlžné výživné aj v celosti, t.j. sumu 720 eur jednorazovo.
3. Právny zástupca otca ako aj matka na pojednávaní dňa 31.5.2017 uviedli, že súhlasia s výškou zameškaného výživného, že sa jedná o 720 eur a návrh je taký, aby otcovi bolo povolené splácať toto zročné výživné v sume 30 eur mesačne spolu s bežným výživným.
4. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že doporučujú schváliť zročné výživné, nakoľko je to na prospech maloletého dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
6. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8CoP/5/2017 zo dňa 9.3.2017 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú S. C.Á. N. zo sumy 170 eur na sumu 250 eur mesačne, ktorú bol otec povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to od 1.9.2016, čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č.k. XP/XX/XXXX - XX X. K. X.X.XXXX, pričom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zameškanom výživnom a trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.3.2017.
7. Z kópia poštových poukážok na čl. 86 vyplýva, že otec si v mesiacoch september 2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017 uhradil výživné na maloletú v sume 170eur mesačne, pričom vyjadrením účastníkov bolo zároveň preukázané, že túto vyživovaciu povinnosť si uhradil aj v mesiacoch marec, apríl, máj 2017.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú
zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže by odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne, a to vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov preukázali, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
19. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. Ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.), jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
20. Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len„CMP“), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
23. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť od 1.9.2016, pričom zistil, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej a to každý mesiac v sume 170eur, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi na čl. 86 ako aj súhlasnými vyjadreniami účastníkov je zrejmé, že otcovi vzniklo voči maloletej zameškané zročné výživné a to za obdobie od 1.9.2016 do 31.5.2017, t.j. za 9 mesiacov v sume 720eur ( 250- 170= 80 a 80x9= 720 ), ktoré zameškané zročné výživné vzhľadom na celkové majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti mu súd povolil splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.