Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-225-2016.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Subarea
2CoE/225/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, v exekučnej veci oprávneného: Mgr. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, D. D., právne zast. GABE - BB, s.r.o. so sídlom Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, proti povinnému: VES VERES, s.r.o., so sídlom Školská 1132/5, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 435 945, pre vymoženie pohľadávky vo výške 35.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/189/2014-54 zo dňa 17.08.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, evidovaných Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres Ružomberok, obec X., ako ostatné plochy a nádvoria o výmere 352 m2, parcela KN-C č. 525/5, orná pôda o výmere 827 m2, parcela KN-C č. 525/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcela KN-C č. 525/10, orná pôda o výmere 21 m2, parcela KN-E č. 730/1, orná pôda o výmere 101 m2, parcela KN-E č. 731/505 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele KN-C č. 525/10, vykonaný súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom na rozvrhovom pojednávaní dňa 16.06.2015.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor pri uspokojení trov exekúcie súdneho exekútora nepostupoval v súlade s vyhláškou, keď si v rozvrhu výťažku uplatnil odmenu vo výške 9.920,- Eur podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 vyhlášky. Okresný súd mal za to, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je suma vymáhanej pohľadávky, t.j. 35.000,- Eur, z ktorej sumy odmena súdneho exekútora vypočítaná podľa § 5 ods. 1 vyhlášky je 7.000,- Eur. Základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora môže byť podľa § 4 ods. 1 vyhlášky najviac suma vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor síce dosiahol dražbou nehnuteľností vo vlastníctve povinného výťažok vo výške 49.600,- Eur, táto suma však nie je „vymoženou pohľadávkou“ pretože pohľadávka, ktorú súdny exekútor v predmetnom konaní vymáha, že v podstatne nižšej výške (35.000,- Eur). Okresný súd pritom poukázal i na to, že uvedeným postupom súdneho exekútora by mohlo dôjsť tiež k duplicitnému plateniu odmeny z tej istej sumy, keď by suma výťažku podliehala jednak odmene súdneho exekútora vykonávajúceho dražbu nehnuteľnosti (v plnej výške), jednak odmene ostatných súdnych exekútorov, ktorých prihlásené pohľadávky boli čo i len čiastočne uspokojené. Taktiež uviedol, že dňa 01.12.2014 došlo k vymoženiu sumy 617,33 Eur, z ktorej súdny exekútor započítal na odmenu 93,83 Eur a na náhradu hotových výdavkov sumu 29,63 Eur, DPH z tejto sumy tvorila spolu 24,70 Eur, pričom súdny exekútor na túto čiastočnú úhradu pri určení trov exekúcie pri rozvrhu výťažku nijakým spôsobom nereflektoval. Okresný súd bol preto toho názoru, že súdny exekútor bol oprávnený vyčísliť odmenu najviac vo výške 7.000,- Eur, na ktorú sumu bol povinný započítať tiež čiastočné plnenie zo dňa 01.12.2014. Z tohto dôvodu súd rozvrh výťažku neschválil a uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdneho exekútora opätovne vykonať rozvrh výťažku pri zohľadnení zásady účelnosti trov exekúcie, pričom pri uspokojovaní uplatnených pohľadávok bude súdny exekútor postupovať podľa záverov súdu obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že v predmetnej exekúcii vymáhaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 35.000,- Eur a jej príslušenstva, tak ako to vyplýva z exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a z poverenia na vykonanie exekúcie. Odmena súdneho exekútora sa vypočítava zo základu pre jej výpočet t.j. - vymoženej pohľadávky. Dražbou nehnuteľností bol dosiahnutý výťažok vo výške 49.600,- Eur. Poukázal na to, že za základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora nemožno považovať len istinu, ale aj jej príslušenstvo a to maximálne do výšky vymáhaného nároku v predmetnej exekúcii. Preto mal súdny exekútor za to, že postupoval správne, keď ako základ pre výpočet svojej odmeny určil sumu rovnajúcu sa výťažku z dražby nehnuteľností. Taktiež uviedol, že k žiadnemu duplicitnému plateniu odmeny súdneho exekútora vo vzťahu k odmene v poradí ďalších súdnych exekútorov, nedôjde, a to z dôvodu, že finančné prostriedky tvoriace rozdeľovanú podstatu boli v plnom rozsahu vyčerpané na uspokojenie nárokov v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Exekučného poriadku.
1. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a 380 CSP a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Vzhľadom na to, že vec bola krajským súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu platného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať úpravu účinnú od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
5. V prvom rade je nutné poznamenať, že pri rozhodovaní o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku súd explicitne nerozhoduje o trovách exekúcie (v tom zmysle, že by jeho rozhodnutie obsahovalo bežný výrok o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania). Rozhodnutie súdu ale napriek tomu je implicitným rozhodnutím o trovách exekúcie v tom zmysle, že sa ním určuje, či a ktoré trovy exekúcie a v akej výške budú z výťažku uspokojené. Pri tomto rozhodovaní (v časti týkajúcej sa trov exekúcie) má preto súdny exekútor postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), ktorý je oprávnený napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním. Bolo by aj nelogické, pokiaľ by Exekučný poriadok toto postavenie a oprávnenie nepriznával tomu, nároky koho sa pri rozvrhu výťažku uspokojujú v najprednejšom poradí (§ 157 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku).
6. Základná právna úprava odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti bola upravená v ustanoveniach § 196 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „zákon č. 233/1995 Z.z.“). Podľa § 199 zákona č. 233/1995 Z.z. výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Vykonávacím predpisom, ktorý treba na daný prípad aplikovať, je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). To teda znamená, že za výkon exekučnej činnosti, s výnimkou opakujúcich sa plnení (§ 4 ods. 2 vyhlášky) a s výnimkou odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie a odmene, ktorou sa odmeňujú paušálne jednotlivé úkony exekučnej činnosti, patrí súdnemu exekútorovi vždy odmena vypočítaná z vymoženej sumy. Za vymáhanú sumu je pritom treba považovať peňažnú sumu uvedenú v poverení na vykonanie exekúcie. Nemožno preto prijať záver, ktorý je v rozpore s dikciou zákona (odôvodnený iba poukazom na spravodlivé riešenie), že základom nároku pre výpočet odmeny súdneho exekútora je súdnym exekútorom vymožená peňažná suma v hodnote istiny, bez príslušenstva - i keď udelené poverenie na výkon exekúcie č. 5505 * 051429 zo dňa 05.03.2014 bolo na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 35.000,-Eur spolu s 6 % úrokom ročne od 01.09.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 116,66 Eur, t. j. i na príslušenstvo istiny.
7. Z uvedeného dôvodu dospel preto odvolací súd k záveru, že pokiaľ okresný súd neschválil rozvrh výťažku z dražby pre nesprávne vyčíslenie trov exekúcie, jeho rozhodnutie nie je vecne správne; je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže v predmetnej exekúcii vymáhaná pohľadávka pozostávala nielen z istiny, ale i z jej príslušenstva (je plne v súlade s ustálenou súdnou praxou, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je výška celkovej vymáhanej pohľadávky /výška istiny vrátane príslušenstva, keďže súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie aj na vymoženie príslušenstva istiny/), nič nebránilo súdnemu exekútorovi, aby si odmenu uplatnil zo základu pre jej výpočet a to z vymoženej pohľadávky (maximálne však do výšky vymáhaného nároku v exekúcii).
8. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).