Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-231-2016.pdf
PDF · 120.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/231/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, okres L., proti žalovanému Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpenému JUDr. Danielom Blyšťanom, s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, Košice, za účasti Občianskeho združenia „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.6.2014 č. k. 14C/191/2013-167 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 28.5.2014 č. k. 14C/191/2013-156 jednohlasne takto rozhodol
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
Priznáva Občianskemu združeniu „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ so sídlom v Košiciach náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/360/2012 zo dňa 19.01.2012. Odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie mal za zistené, že 14.08.2007 bola uzatvorená poistná zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorená podľa všeobecných ustanovení OZ. Poukázal na obsah rozhodcovskej doložky, ktorá je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach k poistnej zmluve v časti XV. - rozhodcovské konanie týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahli text písaný malými písmenami na 12-tich stranách. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z viacerých rozhodnutí a záverov prijatých NS SR v rozhodnutiach 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/3/2013. Zdôraznil, že ak by aj žalobca nebol podpísal osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 k poistnej zmluve, platila by časť XV. VPP - rozhodcovské konanie, z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako bolo konštatované, sú s poukazom na § 788 ods. 3 OZ súčasťou zmluvy. Ak by aj žalobca mal pred podpisom zmluvy možnosť oboznámiť sa s VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní
a z toho dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalovaný, ako dodávateľ, nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky nepovažujú za individuálne dojednané. Je teda nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v OZ - § 53 a nasl. OZ, a preto je namieste žalobe vyhovieť na základe § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvod plynúci z § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Dospel preto k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva, v danom prípade poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania, nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými ustanoveniami, nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade podpísal alebo nie osobitné zmluvné podmienky, nie je právne významná vzhľadom na už uvedené závery. Žalobe preto ako opodstatnenej vyhovel. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/499/2012 sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie by znamenalo zásah do konkrétnych Ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí, a preto sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Zároveň rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie konal vo veci napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok zo žaloby, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezdôvodnené a teda nepreskúmateľné, ktoré vytvára právnu neistotu. Vo výroku rozsudku absentuje uvedenie dôvodu, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach. Rozhodnutie nedáva odpoveď na otázku, kto bude ďalej konať v merite sporu pôvodne vyriešenom rozhodcovským rozsudkom. Súd prvej inštancie nesprávne pochopil právnu úpravu, nedostatočne zistil skutkový stav, aplikoval nesprávne právne predpisy a tak dospel k nesprávnym zisteniam. Poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená 14.08.2009, pričom súd sa opieral o ustanovenie právneho predpisu, ktoré v rozhodnom čase nebolo platné a účinné a preto ani nemohli byť pre účastníkov konania záväzné. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť časový faktor zahrnutý do Smernice 93/13/EHS. Vždy sa jedná o posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzatvorenia zmluvy. Ani smernice EÚ a ani judikatúra Súdneho dvora EÚ nikdy nežiadala od všeobecných súdov členských štátov retroaktívne pôsobenie. Zdôraznil, že v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gamanákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa (poistného) a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa, ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Podstatným sa javí to, že súd porušil svoju povinnosť vykonať test primeranosti podmienky a preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nezákonný. Podstatné náležitosti rozhodcovskej doložky vymedzuje § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a o tom, čo je podstatná náležitosť rozhodcovskej doložky rozhodol aj NS SR vo svojom rozhodnutí V. Obdo 75/2003, kde judikoval, že takouto podstatnou náležitosťou je explicitne záväzok zmluvných strán podriadiť sa pri riešení sporov zo zmluvy rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo aj právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne na dôkaz čoho žalovaný pripojil viaceré listinné dôkazy. Súd nesprávne vyhodnotil osobitné zmluvné dojednania a dospel k úplne nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Žalovaný neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzatvorenia poistenia, nikto žalobcu nenútil, aby čokoľvek podpísal, už vôbec nie, ak to nebolo v súlade s jeho skutočnou vôľou a takýto dôkaz v konaní ani vykonaný nebol. V okolnostiach prípadu bola poistná zmluva uzatvorená už pripojením podpisu žalobcu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia, vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva podpisy mali konštitutívny charakter. Iba sám žalobca v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, teda osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať. Žalovaný má ďalej za to, že pokiaľ ide o výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, tento je neurčitý. Z výroku
nemožno zistiť, aký návrh na prerušenie konania súd zamietol. Zdôrazňuje, že k žiadnemu poškodeniu procesných práv žalobcu v rozhodcovskom konaní nedošlo a nebola porušená ani rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní. Navyše bolo preukázané, že rozhodcovský súd nebol kreovaný žalovaným, ale žalovaný poveril v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky a v súlade s právnymi predpismi osobitnú právnickú osobu výberom rozhodcovského súdu a teda nemohol dôjsť k žiadnemu porušeniu rovnosti pri výbere rozhodcu. Súd sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19. ods. Smernice 93/13/EHS. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalobcu, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že podľa § 4 ods. 2 písm. z) Zákona o súdnych poplatkoch je žalobca oslobodený od súdneho poplatku, keďže ide o spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojich práv podľa osobitného predpisu. Zdôrazňuje, že všeobecné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, čo znamená, že žalobca by nemal podpísať nie len osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ale ani VPP, o ktorých žalovaný tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani poistnú zmluvu. Len tak by sa v skutočnosti vyhol rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské doložky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy sú neplatné, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné dojednania dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ak by sa aj hypoteticky pripustila právomoc rozhodcovského súdu konať, sú tu dôvodné pochybnosti o jeho objektivite. Nie je v ľudských silách riadne zistiť skutkový stav toľkých vecí, aké boli rozhodnuté jediným rozhodcom dňa 19.01.2012 na Arbitrážnom súde v Košiciach. Taktiež je zrejmé, že Arbitrážny súd v Košiciach rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov preložených žalovaným. Aj to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam žalovaného o tom, že sa so žalobcom dohodli na výbere rozhodcu, dodáva len toľko, že žalobca sa nemohol so žalovaným na podmienkach, ktoré boli vopred naformulované v jeho poistnej zmluve a vo VPP tak ako v desať tisíckach ďalších dohodnúť. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, nemožno hovoriť o individuálnom vyjednaní, ak bola podmienka vopred naformulovaná.
5. Odvolací súd o podanom odvolaní zo strany žalovaného proti rozsudku a proti uzneseniu už rozhodol rozsudkom zo dňa 9.3.2015 č. k. 2Co/209/2014, 2Co/210/2014-202 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.5.2015 č. k. 2Co/209, 210/2014-214.
6. Proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením podal dovolanie žalovaný a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30.11.2016 č. k. 1Cdo/275/2015-233 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a opravné uznesenie odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dovolací súd poukázal na to, že v preskúmavanej veci bolo potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril vedľajší účastník, žalovaný ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie nedoručil. Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia vedľajšieho účastníka žalovanému.
7. Odvolací súd v ďalšom štádiu konania doručil uznesenie Najvyššieho súdu SR stranám sporu a Občianskemu združeniu „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ so sídlom v Košiciach. Zároveň žalovanému zaslal vyjadrenie spomínaného občianskeho združenia k podanému odvolaniu, žalovaný nereagoval na takto doručené vyjadrenie.
8. Odvolací súd následne preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.
9. Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že strany konania uzatvorili dňa 14.08.2007 poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid a.s. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v jeho 8. časti.
10. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia je, že pre spotrebiteľa je vopred pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobcom spĺňa túto charakteristiku, keď je tiež zrejmé, že súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluva podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
12. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v Osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konania už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobca Osobitné zmluvné dojednania podpísal, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
13. Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je plne namieste.
14. Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
15. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust.§ 53 ods.4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust.§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.
16. Je potrebné uviesť, že ust.§ 53 O.z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods.1 zákona č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
17. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.
18. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti na uzavretie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkoch v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa môže prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj pri tomto princípe totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
19. K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy bol podrobne vypočutý žalobca v konaní a z obsahu ďalších v konaní predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia mu bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Výsledky dokazovania odôvodňujú záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Správne preto konštatuje súd prvej inštancie, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ust.§ 40 ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac v zmysle tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukazuje na Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 pre poistenie zjednávané Prvou Česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. s tým, že tento Dodatok č. 2 je platný a účinný od 15.12.2008. Podľa bodu 1 tohto dodatku sa mení a dopĺňa článok XV. časť VPP ods.9, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka a to v tom zmysle, že dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby bol tým dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok zmluvného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykonáva poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30.deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Odvolací súd konštatuje, že poukaz žalovaného na túto časť dodatku č. 2 k VPP nemá vplyv na iný záver a posúdenie vzťahov účastníkov konania. Aj v tejto súvislosti nemožno opomenúť, že Dodatok č. 2 predstavuje predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, či zmeniť (čl. 3 ods.2 Smernice 93/13/ EHS). Obsah tohto dodatku bol dodávateľom - žalovaným vopred pripravený a na jeho obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Dodatok tak mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Navyše je potrebné zdôrazniť, že odstúpiť možno vždy od platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (§ 48 ods.1,2 Občianskeho zákonníka), čo v danom prípade vzhľadom na vyššie spomínané závery splnené nebolo.
20. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, je potrebné poukázať na ust.§ 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 (§ 164 C.s.p.), podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
21. Citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť súdu konanie prerušiť. Posúdenie možnosti konania závisí od toho, či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca
vplyv pre rozhodnutie súdu. Aj keď vo veci Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 382/2013 sa pred tým istým senátom Ústavného súdu SR rieši obdobný prípad ako vo veci II. ÚS 499/2012, z Nálezu Ústavného súdu SR z 10.07.2013 vydaného vo veci II. ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd SR vyslovoval stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému možnosť sa k nemu vyjadriť.
22. V súvislosti s námietkami žalovaného proti rozhodnutiu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je potrebné zdôrazniť, že odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesie, reparácie a satisfakcie. Je preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v zmysle návrhu žalobcu dôvodne rozhodol aj o odklade vykonateľnosti sporného rozhodcovského rozsudku.
23. Uznesením zo dňa 28.05.2014 č.k. 14C/191/2013-156 súd prvej inštancie pripustil, aby vedľajší účastník Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice - Staré mesto vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalobcu v tomto konaní.
24. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 93 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2004 a § 25 ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z. Zdôraznil, že žalobca sa v tomto konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal voči žalobcovi v postavení žalovaného peňažného plnenia z poistnej zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako podnik konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z OR a žalobca je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. V rámci tohto vzťahu bola uzatvorená rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Keďže súd v tomto konaní skúma súlad rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve so zákonom nie vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku má za to, že uvedený spor je spotrebiteľským sporom. V predmetnom konaní ako vedľajší účastník oznámilo vstup do konania Občianske združenie predmetom ktorého sú právne služby spotrebiteľom a samotný žalobca so vstupom uvedeného vedľajšieho účastníka súhlasil. Preto súd rozhodol o prípustnosti vstupu tohto občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka.
25. Aj toto rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uvádza, že samotný súhlas účastníka konania neopodstatňuje záver o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, pričom uvedené rovnako vyplýva aj zo znenia § 93 ods. 2 O.s.p. Naopak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vedľajší účastník musí byť spôsobilý a to samostatne chrániť práva podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tu poukazuje na to, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku postavenie žalobcu nadobudlo novú kvalitu, pričom prvostupňový súd sa ani s touto námietkou nezaoberal a nevyporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a nepreskúmateľné, v rozpore s právnymi predpismi a oprávnenými záujmami účastníkov v tejto veci. Odbornosť a spôsobilosť právnickej osoby, ktorá má vystupovať ako ochranca spotrebiteľských práv je jej definičným znakom a teda len v prípade, ak je združenie skutočne spôsobilé chrániť práva spotrebiteľa je spôsobilým subjektom podľa a§ 93 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru žalovaného predmetom tohto konania nie je spotrebiteľský spor, keďže jeho predmetom je len prieskum toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozhodcovský rozsudok nie je hmotnoprávnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy. Ide o individuálny právny akt rozhodcovského súdu. Tak ako rozsudok všeobecného súdu nie je výsledok dohody účastníkov, ale výsledkom autoritatívneho rozhodnutia súdu, tak aj rozhodcovský rozsudok nemá s dohodou účastníkov konania o založení právneho vzťahu medzi nimi, teda so spotrebiteľskou zmluvou nič spoločné.
26. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu proti napadnutému uzneseniu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodoval po 1.7.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p., už v režime C.s.p.. Pokiaľ však ide o posúdenie samotnej prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred 1.7.2016, tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.6.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p., zostávajú zachované. Odvolací súd preto preskúmaval vecnú správnosť napadnutého uznesenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
29. Podľa § 93 ods. 1-4 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
30. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
31. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
32. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
33. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že súd nie je povinný zisťovať stanovisko účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, a to už od okamihu vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Z ustanovenia citovaného § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je v tomto kontexte procesne samostatný, čo vyplýva aj z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka v prebiehajúcom konaní, ide o návrh na vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním bude zaoberať po podaní takéhoto návrhu zo strany účastníka.
34. Ako je zrejmé z obsahu spisu Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, Škultétyho 3, Košice - Staré mesto písomným podaním zo dňa 08.07.2013 (č.l. 27) oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník podporujúci v tomto konaní žalobcu. Žalobca oznámil, že súhlasí s tým, aby na jeho strane vystupovalo ako vedľajší účastník uvádzané Občianske združenie.
35. Podstatnou okolnosťou je v danom prípade ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, ktoré poskytuje občianskemu združeniu, ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, zákonnú licenciu na vstup do občianskeho súdneho konania práve za účelom ochrany záujmov spotrebiteľa, ktorý je účastníkom takéhoto konania, ako je tomu aj v predmetnej veci. Je zároveň potrebné poukázať na správne závery súdu prvej inštancie v tom zmysle, že právny vzťah medzi stranami konania založený poistnou zmluvou zo dňa 14.08.2007 je vzťahom spotrebiteľským. Z tejto zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca ako fyzická osoba je spotrebiteľom, ktorý uzatvoril danú poistnú zmluvu. Jedným zo základných znakov spotrebiteľských zmlúv je, že ide o zmluvy uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, keď návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. V rámci tohto vzťahu bola medzi účastníkmi konania uzatváraná aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok zrušenia ktorého sa v tomto konaní
žalobca domáha. Ako správne zdôraznil súd prvej inštancie, v prebiehajúcom konaní je skúmaný súlad rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej zmluve so zákonom, v dôsledku čoho nepochybne ide o spor spotrebiteľský. Pokiaľ ide o spomínané občianske združenie, premetom jeho činnosti sú právne služby spotrebiteľom a ako bolo spomínané, žalobca so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasil.
36. Je tiež potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR (PL. ÚS 1/2014), v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že je potrebné pripomenúť aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/EHS, v úvodnej časti ktorej Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.
37. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok a uznesenie potvrdil ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalovaný nemá nárok na náhradu trov a žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov“, so sídlom v Košiciach, si uplatnilo nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s vyjadrením sa k odvolaniu zo dňa 27.8.2014. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má uvedené združenie voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne následne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).