Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/159/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobkyne : EOS KSI Slovensko s.r.o. IČO: 35 724 803 so sídlom Bratislava ul. Pajštúnska 5, v konaní zastúpená: Tomáš Kušnír s.r.o. so sídlom Bratislava ul. Pajštúnska 5 proti žalovanému : 1/ H. Z. nar.X.X.XXXX bytom A. XXX a 2/ V. Ď. nar. X.XX.XXXX bez hláseného trvalého pobytu , o zaplatenie 918,26 Euro s prísl. takto

rozhodol:

Súd konanie voči žalovanému v rade 2/ z a s t a v u j e . Súd žalobu voči žalovanej v rade 1/ z a m i e t a . Súd žalovanému v rade 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Dňa 4.3.2015 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 918,26 Euro , ako aj úrok z omeškania za čas omeškania nesplatených splátok a trovy konania na tom skutkovom základe, že jej právny predchodca ( Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvoril dňa 9.12.1986 so žalovaným v rade 1/ a s A. Z. zmluvu o pôžičke , na základe ktorej im poskytol pôžičku v sume 80 000 Sk ( 2644,67 Euro), ktorý úver sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach . Žalovaný v rade 2/ prevzal ručenie za dlh dlžníkov vyplývajúci z tejto zmluvy o pôžičke. Dlžníci však dohodnuté splátky nedodržali , preto ku dňu postúpenia pohľadávky tá bola v sume 918,26 Euro. Pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 . Mimoriadna splatnosť pôžičky nastala dňa 16.2.2015, keď ju vyhlásila za splatnú. Pred začatím prvého pojednávania vo veci žalobkyňa žalobu voči žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu zobrala späť, preto súd konanie voči žalovanému v rade 2/ zastavil. 2/ Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré v súlade s predvolal právneho zástupcu žalobkyne a žalovanú. Súd nezistil dôvod na odročenie nariadeného pojednávania podľa CSP, preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že nespochybňuje tvrdenie žalobkyne o tom, že jej právny predchodca žalobkyne poskytol úver v sume 80 000 Sk. Vzniesla námietku premlčania, pretože žalobca nemal čakať 16 rokov podaním žaloby na súd. Po zrušení ich BSM (s manželom A. Z.) tento dlh pripadol jej manželovi a po jeho smrti (v roku 2001) bola v domnienke, že tento dlh je už vyrovnaný, tým viac, že v dedičskom konaní nebol prejednávaný. 3/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa zo dňa 9.12 1986 , zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 a jej prílohy č. l z čl. 17 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4/ Dňa 9.12.1986 žalovaná v rade 1/ a jej manžel A. Z. ( zomrel v roku 2001 ) ako dlžníci a právny predchodca žalobkyne ako veriteľ uzatvorili zmluvu o pôžičke , na základe ktorej veriteľ im poskytol úver v sume ( 80 000 Sk ) 2644,67 Euro . Túto pôžičku dlžníci mali splácať v mesačných splátkach

po 500 Sk počnúc mesiacom august 1989 a mali zaplatiť aj úroky vo výške 2,7 % ročne. . Podľa prílohy č. l k zmluve o postúpení pohľadávok ku dňu 24.3.2011 počet dní omeškania dlžníkov bol 1704 .

5/ Podľa § 52 ods.1- 4 v znení účinnom od 1.5.2014 Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6/ Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorila žalovaná a právny predchodca žalobkyne dňa 9.12.1986 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička poskytnutá právnym predchodcom žalobkyne túto charakteristiku spĺňa. Je bezpochybné, že právny predchodca žalobkyne má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že pôžička bola poskytnutá na výstavbu rodinného domu. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 (podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ), sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení a to aj z hľadiska premlčania . Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení o premlčaní na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014 ako aj 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015

7/ Žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného práva , preto súd predovšetkým zisťoval, či sporné právo bolo na súde uplatnené pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej dobe. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z týchto úvah: Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného

orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Súd teda zisťoval , kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz , teda od ktorého dňa začala plynúť premlčacia doba veriteľovi na uplatnenie tohto svojho práva z predmetnej zmluvy. Začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz . Ak však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu súdna prax (R 28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. To potom v tomto prípade znamená, že počiatok plynutia premlčacej doby treba počítať odo dňa nasledujúceho potom, čo pôvodný veriteľ mohol prvý krát požiadať a splnenie a nie odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Práve takýto záver, podľa názoru súdu je súladný so zásadou dôvery v právo, že práva nebudú vykonávané v neprimerane dlhom časovom odstupe od ich vzniku a veritelia budú nútení v záujme zachovania takejto právnej istoty (dlžníkov) uplatňovať svoje práva včas. Prijatie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu ( prípadne na deň splatnosti splátok ) a nie na deň možnosti prvý krát požiadať o plnenie , by tu znamenal neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania a zásadou všeobecnej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch ) .Je teda žiaduce, aby vôľa veriteľa určiť splatnosť pohľadávky bola obmedzená práve hrozbou z oslabenia jeho subjektívneho práva na plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádza z toho , že všeobecná premlčacia doba teda plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Je bezpochybné , že vyvolať splatnosť celého úveru ( a to vykonaním úkonu k tomu potrebného ) je právom veriteľa a nie jeho povinnosťou . Na druhej strane však tá skutočnosť , či a kedy veriteľ toto právo vykoná, nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty . Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej lehoty je dôležitý okamih, kedy veriteľ takýto úkon mohol prvýkrát vykonať. V opačnom prípade veriteľ by mohol predlžiť svojou nečinnosťou premlčaciu dobu , čo však je v rozpore zmyslom inštitútu premlčania ( ktorým je prioritne zvýšenie istoty v právnych vzťahoch ) . Ak totiž veriteľ chce , aby sa z jeho práva stal nárok ( ktorého sa potom domáhať na súde ) a môže vykonať úkon k tomu smerujúci, preto je len na jeho vôli , či z jeho práva sa stane nárok . Ak veriteľ nechce takýto úkon vykonať , musí znášať hmotnoprávny dôsledok , ktorým dôsledkom je, že začne plynúť zákonom stanovená premlčacia doba . Na podporenie správnosti záveru o tom, kedy sa právo môže prvýkrát vykonať , súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa uvádza : „ Ak plnenie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať či niečo opomenúť, dostane sa právo do štádia actio nata vtedy, keď povinný po prvý raz porušil túto svoju povinnosť, t. j. vykonal to, čo nemal, resp. postavil sa na odpor správaniu, na ktoré bol inak povinný “. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyše uvedených zásad a dospel k záveru, že uplatnené právo je premlčané z nasledovných dôvodov:

Podľa tvrdenia žalobkyne splatnosť predmetného dlhu nastala v roku 2015, keď vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu . Podľa prílohy č. l. k zmluve o postúpení pohľadávok počet dní omeškania bol 1704 ( teda doba vyše 4 rokov ) , z ktorého údaja je možné vyvodiť záver, že posledná úhrada bola vykonaná v roku 2007. Pričom podľa obsahu zmluvy o pôžičke pôvodný veriteľ mohol vyvolať splatnosť celého dlhu už po prvej nezaplatenej splátke a nie až v roku 2015 ( pričom pohľadávku žalobkyňa nadobudla už v roku 2011 ). Súd pri rozhodovaní teda vychádzal z toho, že veriteľ prvý krát mohol požiadať o plnenie v roku 2008 ( rok po poslednej vykonanej splátke ) a tým vyvolať splatnosť celého dlhu a vytvoriť možnosť uplatnenia svojho práva na súde. Ak veriteľ nevyužil toto svoje právo nemôže to mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby , pretože tým by sa bez zákonného základu mohla predlžiť premlčacia doba a to podľa ľubovôle veriteľa a tým by mohol obísť zákon (a to konkrétne ustanovenia zákona o dĺžke premlčacej doby). Súd takúto možnosť svojou rozhodovacou činnosťou nemôže podporiť , tým viac, že základnou zásadou spotrebiteľského práva je súdna ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takto potom veriteľ predmetné právo mohol súde uplatniť už v roku 2008 a preto mu od 1.1.2008 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu a uplynula dňa

1.1.2011. Žaloba na súd bola podaná dňa 8.3.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Na základe vyše uvedeného súd dospel k záveru, že sporné právo je premlčané , preto ho žalobkyni priznať nemohol a žalobu voči žalovanej v rade 1/ celom rozsahu zamietol.

8/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 257 keď konaní plne úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože im týmto konaním (zo spisu nevyplýva vznik) trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).