Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/670/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. S. XX, T. T., o zaplatenie 1 569,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2015 číslo konania 9C/43/2015 - 60, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 107,10 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 377,10 Eur od 15. 03. 2014 do 15. 04. 2014, zo sumy 277,10 Eur od 16. 04. 2014 do 30. 04. 2014, zo sumy 127,10 Eur od 01. 05. 2014 do 29. 05. 2014 a zo sumy 107,10 Eur od 30. 05. 2015 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd poukázal na tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, Úverovú zmluvu dňa 02. 02. 2012 č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 700,- Eur, žalovaný sa zaviazal tento vrátiť v 60-ich mesačných splátkach po 68,59 Eur. Vo svojich skutkových zisteniach súd uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaným dňa 06. 02. 2012, v bode č. 52 bolo dojednané poistenie Štandard za 1,28 Eur mesačne. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 11. 2014, adresovaného žalobcovi, vyplynulo, že pohľadávka bola postúpená z pôvodného veriteľa, ako postupcu, na žalobcu, ako postupníka. V ďalšom odseku súd skonštatoval, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok (v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/), že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu na č. l. 34 súd zistil, že žalovaný neuhrádzal splátky riadne a včas, oneskoril sa s úhradou splátky č. 19 o viac ako tri mesiace, v dôsledku čoho žalobca zosplatnil úver dňa 26. 02. 2014 a výzvou zo dňa 26. 02. 2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1 889,78 Eur do 15 dní od odoslania výzvy. Lehota na zaplatenie uplynula dňa 14. 03. 2014 a týmto dňom sa stala pohľadávka z poskytnutého úveru splatnou. Súd skonštatoval, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi patrí len nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1 700,- Eur a poistného vo výške 30,72 Eur. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad boli na poistné započítané úhrady žalovaného v sume 26,88 Eur, z titulu poistného má teda uhradiť 3,84 Eur. Po započítaní zvyšku úhrad (1 596,74 Eur) žalovaného na istinu (1 700,00 Eur) má tak žalovaný uhradiť žalobcovi ešte 103,26 Eur titulom istiny poskytnutých peňažných prostriedkov. Z týchto dôvodov

súd vyhovel návrhu ohľadom sumy 107,10 Eur. V ďalšom sa súd vysporiadal s uplatneným úrokom z omeškania vzhľadom na splatnosť pohľadávky a na skutočnosť, že aj po splatnosti pohľadávky uhradil ešte žalovaný určité čiastky. Vzhľadom na to bol žalovaný v omeškaní od 15. 03. 2014 do 15. 04 .2014 s úhradou sumy 377,10 Eur, od 16. 04. 2014 do 30. 04. 2014 s úhradou sumy 277,10 Eur, od 01. 05. 2014 do 29. 05. 2014 s úhradou sumy 127,10 Eur a od 30. 05. 2014 je v omeškaní s úhradou sumy 107,10 Eur. Výška úroku bola priznaná v zmysle ustanovenia § 517 a vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z.

2. O trovách konania uviedol súd, že rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to proti výroku, v ktorom bolo rozhodnuté v jeho neprospech (teda vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania). Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/, § 205 ods. 2 písm. b/, § 205 ods. 2 písm. d/ a § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, účinného v čase vyhlásenia rozsudku a v čase podaného odvolania. Proti dôvodom napadnutého rozsudku, podľa ktorých v úverovej zmluve absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. § 9 ods. 2 písm. j/ - ročná percentuálna miera nákladov, § 9 ods. 2 písm. j/ - termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (tu zrejme malo byť písm. k/ príslušného zákonného ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu) a § 9 ods. 2 písm. f/- termíny konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, vyjadruje svoj nesúhlas s takýmto právnym posúdením veci, pokladá ich za nesprávne právne posúdené. Vysvetľuje dôvod, prečo uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov v bode 42 zmluvy od 48,7 % do 51,5 % tak, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru s tým, že klient súhlasil, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. V tomto prípade je pre výpočet RPMN rozhodujúci dátum čerpania úveru, pretože išlo o bezúčelový hotovostný úver a nie dátum uzatvorenia zmluvy. Podľa žalobcu Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje iba to, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom nekonkretizuje, akým konkrétnym spôsobom má byť tento údaj vyjadrený, či vo forme jedného konkrétneho čísla, alebo aj vo forme určitého rozpätia ohraničeného minimálnou a maximálnou hodnotou. Podľa žalobcu je takto určený údaj v súlade s § 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, jeho názor podporuje aj vyjadrenie Ministerstva financií ČR, ktoré sa vyjadrilo tak, že pokiaľ nie je dátum čerpania úveru vopred jasný a nie je v zmluve stanovený (alebo je stanovený variantne), Zákon o spotrebiteľskom úvere nešpecifikuje dodatočné podmienky výpočtu RPMN. V takom prípade v zmluve možno uviesť RPMN napríklad od - do. Dôležité je, aby bol uvádzaný údaj pravdivý, a to aj v prípade, že nie je možné ho vopred presne určiť. Právny predchodca žalobcu vypočítal RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých zákonných noriem, pričom takýto prepätý formalizmus v takýchto prípadoch nemá svoje opodstatnenie a môže vyvolať nenapraviteľný stav, vo verejnosti výrazne otriasa dôverou v štátne orgány, ktorých úlohou je poskytovať ochranu subjektívnym právam, ktoré boli porušené. Zároveň poukázal aj na dôvodovú správu k § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý vymedzuje, čo je spotrebiteľským úverom. Podľa tejto dôvodovej správy „zákon má ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov a nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v ustanovení § 9, ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná“. Žalobca oznámil presnú výšku v RPMN žalovanému listinou o oznámení, ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 10. 06. 2012 (vo výške 50,6 %).

4. K tvrdenej absencii náležitostí vyžadovaných v § 9 ods. 2 písm. k/- výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, konkrétne čl. 10 ods. 2 písm. h/ - informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere: zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (podľa prílohy 1 k predmetnému zákonu č. 129/2010 Z. z. predstavuje prebraný právne záväzný akt Európskej únie). Žalobca do predmetnej zmluvy v súlade so znením tejto smernice čl. 2 ods. 2 písm. h/ uviedol výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa nasledovne: mesačná splátka 68,59 Eur, počet splátok 60, termíny splatnosti splátok - bod odkazuje na text uvedený pod ním, v zmysle ktorého dátum splatnosti druhej splátky a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po dni, v ktorom je splatná prvá splátka. Takýto spôsob považuje žalobca za súladný so znením smernice, pokiaľ

ide o výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a s princípom celej právnej úpravy zákona smernice, ktorým je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho informovanosti, stručnosti a jasnosti. Má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodil od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 28. 01. 2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd, C-406/08, bod 45. V tomto smere v súvislosti s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie poukázal aj na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR E.I. vo veci I. ÚS 547/2012. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, má za to, že v zmysle citovaného ustanovenia vzhľadom na jeho znenie ku dňu uzavretia zmluvy sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ až y/ a § 10 ods. 1. Pritom písomná forma právneho úkonu nikdy, ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie bezodplatnosti, spochybnená nebola. Súd prvej inštancie spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm. a/ vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil obsah tohto ustanovenia, navyše, tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Má za to, že v tomto smere predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako vec právne posúdil, dbá na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ je konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. Žalobca odvolanie proti rozsudku v tejto veci odôvodňuje tým, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca ďalej nesúhlasí s tým, že by úverová zmluva nemala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., má za to, že zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, tieto sú zrozumiteľné, jednoznačné a dostatočne určité. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť tak, že predmetnej žalobe súd v celom rozsahu vyhovie.

5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario, rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil v napadnutom druhom a treťom výroku a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd konštatuje, že konanie v prejednávanej veci začalo dňa 05. 12. 2014, odvolaním napadnutý rozsudok vydal okresný súd dňa 13. 05. 2015, odvolanie žalobkyne proti rozsudku bolo podané dňa 16. 06. 2015, vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 03. 08. 2015, všetko teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, (ďalej len „OSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V zmysle uvedeného nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, zároveň však rešpektuje procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, pretože účinok ostal zachovaný aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho nemožno pri odvolaní uplatniť v plnom rozsahu novú právnu úpravu od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by mohol porušiť právnu istotu a legitímne očakávania strán, pretože ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. Pretože odvolanie bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP.

9. Žalobca, ako odvolateľ, v odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne právne posúdenie tým, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ako aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konkrétnostiach namieta voči názoru súdu, že v úverovej zmluve, z ktorej žalobca, ako právny nástupca pôvodného veriteľa žalovaného, ako dlžníka, uplatňuje zaplatenie tvrdenej dlžnej sumy,

absentuje obligatórna náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/, k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z. z. Podrobne vysvetľuje svoj názor na posúdenie týchto zákonných náležitostí zmluvy, vyjadruje sa teda k ročnej percentuálnej miere nákladov a spôsobu jej uvedenia v zmluve, k náležitostiam podľa § 9 písm. k/, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov eurokonformným výkladom práva s ohľadom na znenie a účel smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ako aj k termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súčasne vytýka prvoinštančnému súdu prílišný formalizmus pri výklade tejto právnej normy, keď zároveň pri takomto pohľade obdobným spôsobom neposúdil aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona, keď súd spojku „a“ bez akéhokoľvek odôvodnenia vyložil vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil obsah tohto ustanovenia, a naviac, tento pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom v rozsudku nevysvetlil, nezdôvodnil. Vytýkal súdu nedostatočné odôvodnenie rozsudku, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

10. Odvolací súd v tomto smere musí prisvedčiť odvolateľovi v tom, že rozsudok trpí nedostatkom odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 OSP, účinného v čase vydania napadnutého rozsudku. Odvolací súd upozorňuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie iba stroho v jednej vete skonštatoval, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nič viac na vysvetlenie tohto svojho skutkového ani právneho záveru neuviedol. Vzhľadom na uvedené nemá ani odvolací súd možnosť reagovať na jednotlivé odvolacie námietky v tomto smere, pretože pre nedostatok argumentov ich nemá s čím posúdiť, keďže akékoľvek úvahy, skutkové zistenia, právne posúdenie v napadnutom rozsudku chýbajú. Z uvedeného dôvodu preto musí odvolací súd konštatovať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý zároveň porušil právo odvolateľa - žalobcu na spravodlivý proces, konkrétne právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré odvolateľovi neumožňuje riadne reagovať v odvolaní na napadnutý rozsudok, pričom tento nedostatok bráni aj odvolaciemu súdu toto rozhodnutie preskúmať. Odvolací súd nemôže nedostatok dôvodov v odvolacom konaní nahradiť svojím rozhodnutím.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním, teda vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. V novom rozhodnutí bude povinnosťou okresného súdu zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby toto zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods. 2 (ktorý v zásade zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 1 OSP, reflektujúc na zmenu koncepcie civilného procesu).

13. Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, pričom v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .