Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/173/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v exekučnej veci oprávneného Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. D. XXX/X, XXX XX G. W., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen proti povinnému U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX J., právne zastúpený advokátom Mgr. Slavomírom Jančiarom, so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Nemčíkovou, Exekútorský úrad Považská Bystrica, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica pod sp. zn. EX 352/2014 o vymoženie pohľadávky v sume 900,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/243/2014-33 zo dňa 25. januára 2016 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 3Er/243/2014-33 zo dňa 25. januára 2016 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a v druhej výrokovej vete rozhodol o návrhu povinného na odklad exekúcie tak, že ho zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. pod č.k. VK 31/2012 dňa 19.03.2012. Okresný súd ďalej uviedol, že dňa 17.08.2015 mu bol doručený návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie spolu s návrhom na odklad exekúcie. Povinný v ňom uviedol, že exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2010, na základe ktorej mal oprávnený ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi bezúročnú pôžičku vo výške 900,- Eur. Sumu 900,- Eur mal odovzdať oprávnený povinnému v hotovosti pred podpisom Zmluvy. Zmluvné strany si v čl. II, bod 12 zmluvy upravili aj rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd. Povinný považoval zmluvu o pôžičke za zastretý právny úkon, nakoľko predmetom záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi bola kúpna zmluva, ktorá zodpovedala skutočnej vôli a úmyslu zmluvných strán. V zmluve o pôžičke mala byť zastretá predovšetkým skutočnosť, že oprávnený koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej a obchodnej činnosti. V tejto súvislosti povinný poukázal, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti KLANEX, s.r.o., so sídlom Borovinská cesta 664/6, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 36 036 803 vyplýva, že oprávnený je jedným z konateľov a spoločníkov tejto spoločnosti, ktorá v rámci predmetu svojej činnosti vykonáva kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností, veľkoobchod s drevom, stavebnými materiálmi a sanitárnym zariadením, ako aj výrobu palivového dreva a energetickej štiepky. Povinný uviedol, že dňa 01.08.2010 mu oprávnený dodal palivové drevo. Oprávnený pritom pri dodaní palivového dreva konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, a teda voči povinnému vystupoval ako dodávateľ zo spotrebiteľskej zmluvy. V rozpore s vyššie

uvedeným skutkovým stavom, oprávnený ako fyzická osoba dňa 01.08.2010, pripravila a predložila povinnému na podpis Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej mala byť pôžička finančnej hotovosti vo výške 900,- Eur, ako aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., ktorý následne vydal exekučný titul, na základe ktorého prebieha exekúcia. Oprávnený, v rozpore s vyššie uvedeným skutkovým stavom, dokonca v čl. II. bod 10 Zmluvy o pôžičke vyhlásil, že poskytovanie pôžičiek nie je predmetom podnikania veriteľa. Povinný ako laik a osoba právne neznalá, v domnienke, že uzatvára zmluvu v súvislosti s kúpou palivového dreva a neuvedomujúc právne následky uzatvorenia tohto právneho úkonu, Zmluvu o pôžičke podpísal. Povinný však od oprávneného finančnú hotovosť vo výške 900,- Eur nikdy neprevzal a oprávnený mu túto sumu nikdy neodovzdal. Medzi oprávneným a povinný došlo k rokovaniu jedine ohľadom kúpy a predaja palivového dreva a nie ohľadom finančnej pôžičky. Z uvedeného dôvodu sa povinný sa domnieva, že Zmluvou o pôžičke zo strany povinného je zastretý právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov. Povinný tiež uviedol, že ak by aj konajúci súd vyhodnotil Zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi oprávneným a povinným za platnú, vzhľadom na vyššie opísané skutkové a právne okolnosti, no predovšetkým na skutočnosť, že oprávnený v skutočnosti konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko v pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Povinný namietal, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola individuálne dohodnutá a núti spotrebiteľa, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu, čím znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, čo spôsobuje jej neplatnosť. Svoj názor povinný opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Zmluvy o pôžičke ovplyvniť, keďže Zmluva o pôžičke obsahujúca rozhodcovskú doložku bola v celom rozsahu pripravená a následne predložená oprávneným. Z uvedených dôvodov povinný považoval Rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol vzniknúť vykonateľný exekučný titul, a preto povinný navrhol exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť. Povinný zároveň navrhol, aby súd z dôvodu právnej ochrany povinného pred nepriaznivými dôsledkami neoprávnenej exekúcie povolil odklad exekúcie a to až do právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.01.2016 vyjadril oprávnený, ktorý ho považoval za nedôvodný, povinným uvádzané skutkové okolnosti označil za nepravdivé a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že argumentácia povinného uvedená v doručenom návrhu je pre oprávneného úplne novou a prekvapivou, keďže ju povinný použil po uplynutí doby viac ako 3 rokov od skončenia rozhodcovského konania, ktorému predchádzala výzva zo strany právneho zástupcu oprávneného, pričom tak na túto a ani na žalobu v rozhodcovskom konaní doposiaľ povinný nereagoval, rovnako ako ani námietkami nereagoval na upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný nikdy nepodal ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nepodal žalobu o určenie neplatnosti uzatvorenej zmluvy o pôžičke a doručené návrhy podal až takmer po roku od podania návrhu na vykonanie exekúcie. Za tohto skutkového stavu sa tvrdenia povinného javia ako účelové a hrubým spôsobom zavádzajúce. Istina nároku, ktorý si voči povinnému uplatňuje v exekučnom konaní nie je ničím iným ako nárokom na vrátenie pôžičky poskytnutej povinnému, ktorú riadne prevzal (čo potvrdil svojim podpisom) a doposiaľ nevrátil. Nie sú pravdivými povinným vykonštruované tvrdenia týkajúce sa dodávky dreva, pretože spoločnosť KLANEX a oprávnený nie sú tie isté osoby, a teda nemožno ich súhrnne označovať ako oprávneného v exekučnom konaní tak, ako to robí povinný. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní vystupuje oprávnený ako fyzická osoba nepodnikateľ a pôžičku teda neposkytoval a ani nemohol poskytovať v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti a byť tak dodávateľom v spotrebiteľskom vzťahu. Spoločnosť KLANEX voči povinnému predmetnú pohľadávku neeviduje a nikdy ani neevidovala. V danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, preto nemá význam vyjadrovať sa k povinným uvádzaným skutočnostiam týkajúcim sa spotrebiteľského charakteru veci a s tým súvisiacich nárokov či povinností.

4. Okresný súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie zistil, že zmluvu o pôžičke zo dňa 01.08.2010 bola uzavretá medzi oprávneným a povinným, pričom oprávnený ako aj povinný v zmluve

vystupujú ako fyzické osoby. Oprávnený teda zmluvu podpísal ako fyzická osoba označená menom, dátumom narodenia a bydliskom. Skutočnosť, že je oprávnený konateľom obchodnej spoločnosti KLANEX, s.r.o. považoval okresný súd za irelevantnú, nakoľko nemení nič na tom, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. Tvrdenie povinného, že oprávnený ho mal podviesť tým, že s ním uzatváral zmluvu ako obchodná spoločnosť, kde predmetom zmluvy mala byť kúpa dreva a v rozpore s tým mu mal na podpis predložiť Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej mala byť finančná hotovosť 900,- Eur okresný súd považoval za nepreukázané. K tvrdeniu povinného, že je právne neznalý súd uviedol, že keby si zmluvu pred podpisom prečítal a v zmluve by bolo namiesto predaja palivového dreva uvedené, že si požičiava 900,- Eur, zrejme by takúto zmluvu nepodpisoval. Keby aj oprávnený povinného podviedol, povinný by túto situáciu riešil hneď ako by podvod zistil, či už prostredníctvom polície alebo ako to uvádza oprávnený vo svojom vyjadrení žalobami na súde, príp. by reagovala námietkami proti upovedomeniu o začatí exekúcie, avšak z exekučného spisu vyplýva, že nič také povinný neurobil a žiadne právne kroky proti oprávnenému nepodnikol. Na základe toho má súd za to, že zmluva o pôžičke medzi účastníkmi konania bola uzavretá v súlade so zákonom a je platná.

5. Okresný súd konštatoval, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je spotrebiteľský a preto na neho nie je nemôže aplikovať ustanovenia, ktoré boli prijaté na ochranu spotrebiteľa.

6. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil dôvody na zastavenie exekúcie uvádzané povinným za nedôvodné a preto rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie z dôvodu jeho nesprávnosti, právnej nepodloženosti, a teda zmätočnosti. Uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu, ako aj princípmi právnej istoty. Z uznesenia nie je zrejmé akými úvahami sa konajúci súd pri hodnotení dôkazov riadil. Povinný tiež namietal, že súd nerozhodol o jeho návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Povinný opätovne poukázal na skutočnosť, že oprávnený je konateľom spoločnosti KLANEX spol. s r.o., ktorá v rámci svoje obchodnej činnosti vykonáva okrem iného aj kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností, veľkoobchod z drevom, ako aj výrobu palivového dreva energetickej štiepky. Povinný má za to, že pri dodávaní palivového dreva, ktoré povinný od oprávneného kúpil dňa 01.08.2010, vystupoval oprávnený voči nemu ako kupujúcemu ako dodávateľ zo spotrebiteľskej zmluvy. Napriek uvedenému došlo medzi oprávneným a povinným dňa 01.08.2010 k podpísaniu zmluvy o pôžičke, ktorú pripravil oprávnený a predložil na podpis povinnému, ktorej predmetom malo byť požičanie sumy 900,- Eur a dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Povinný ako laik a osoba právne neznalá v domnienke, že uzatvára zmluvu v súvislosti s kúpou palivového dreva, neuvedomujúc si právne následky uzatvorenia zmluvy o pôžičke, vrátane dojednania rozhodcovskej doložky, túto podpísala. Finančnú hotovosť ale od oprávneného nedostal. Povinný mal za to, že zmluva o pôžičke je neplatná, nakoľko ňou mal byť zastrený iný právny úkon, a to Kúpna zmluva, ktorá zodpovedala skutočnej vôli a úmyslu zmluvných strán. Povinný v tejto súvislosti namietal, že okresný súd na zistenie uvedených skutočností nevykonal žiadne dokazovanie.

8. Povinný namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa pred rozhodnutím nemohol k nemu náležite vyjadriť, čím mu bolo odňaté právo konať pred súdom.

9. Ak by aj konajúci súd vyhodnotil Zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi oprávneným a povinným za platnú, vzhľadom na vyššie opísané skutkové a právne okolnosti, ale predovšetkým na skutočnosť, že oprávnený v skutočnosti konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Povinný uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola individuálne dohodnutá a núti spotrebiteľa, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu, čím znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, čo spôsobuje jej neplatnosť. Z uvedených dôvodov povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu vyhlási za neprípustnú a zastavení ju. Zároveň žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie.

10. Oprávnený sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 23.03.2016, v ktorom sa pridržiaval tvrdení uvedených vo vyjadrený k návrhu na zastavenie exekúcie. Podané odvolanie považoval iba za snahu o účelové obštrukcie v snahe vyhnúť sa povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, ktorou je vrátenie požičanej sumy 900,- Eur.

11. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. platného do 30.06.2016, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťal (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Nakoľko proti výrokovej vete o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie zákon odvolanie nepripúšťal (ust. § 202 ods. 2 O.s.p. platný do 30.06.2016 a Exekučného poriadku), k zrušeniu napadnutej časti rozhodnutia došlo podľa ust. § 374 ods. 4 veta posledná O.s.p. platného do 30.06.2016 podaním odvolania oprávnenou osobou-povinným v odvolacej lehote a preto o návrhu povinného na odklad exekúcie opäť rozhodol zákonný sudca, a to uznesením č.k. 3Er/243/2014-58 zo dňa 03.02.2017, ktorým návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2017. Sudca nemienil odvolaniu povinného proti výrokovej vete o zamietnutí návrhu na zastavenie konania vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného proti druhej výrokovej vete nie je dôvodné.

13. Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 16.09.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 22.09.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 26.09.2014 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. vydaného pod sp. zn. VK 31/2012 dňa 19.03.2012 na vymoženie uloženej povinnosti 900,- Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný z dôvodu, že povinný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku vo výške 900,- Eur, ktorú mu poskytol oprávnený na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 01.08.2010, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd.

14. Dňa 17.08.2015 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, ako aj návrh na odklad exekúcie. Povinný svoje návrhy odôvodnil predovšetkým tým, že zmluva o pôžičke je zastrený právny úkon a tiež tým, že exekučný titul, na základe ktorého je exekúcia vedená, bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorým nemal právomoc vec prejednať, keďže svoju právomoc si založil na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje jej neplatnosť.

15. K návrhom povinného sa oprávnený vyjadril podaním zo dňa 04.01.2016, v ktorom nesúhlasil s tvrdením povinného, že ich vzájomný právny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským, keďže oprávnený ako veriteľ v ňom vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ.

16. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

18. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

19. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti.

20. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd zastaví, ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne nepomenovaný „iný dôvod" možno považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd je síce oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 01.08.2010 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Preskúmaním zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2008, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, a ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, ktorej neplatnosť povinný namieta odvolací súd zistil, že uvedenú zmluvu o pôžičke uzatváral povinný vystupujúci ako dlžník ako fyzická osoba nepodnikateľ, pričom pri je uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený v zmluve vystupujúci ako veriteľ uzatváral zmluvu taktiež ako fyzická osoba nepodnikateľ označená menom, priezviskom dátumom narodenia a bydliskom, pričom v čl. II, bod 10 vyhlásil, že poskytovanie pôžičiek nie je predmetom jeho podnikania. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený v uvedenej zmluve nemohol vystupovať ako dodávateľ, pretože zákonným predpokladom dodávateľa v spotrebiteľskej zmluve je že pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti tak, ako to upravuje ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinným namietaná skutočnosť, že zmluva o pôžičke je zastrený právny úkon, a že skutočnou vôľou zmluvných strán bolo uzavretie zmluvy o kúpe dreva, ktorú mal uzatvoriť povinný ako kupujúci a spoločnosť KLANEX, s.r.o. ako predávajúci, ktorej konateľom a spoločníkom je aj oprávnený odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže ide o tvrdenie povinného, ktoré nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Skutočnosť, že oprávnený je v spoločnosti KLANEX, s.r.o. konateľom, tj. štatutárny zástupcom, ktorý je oprávnený za túto spoločnosť konať, nemôže spôsobiť, aby právny úkon, ktorý oprávnený ako fyzická osoba nepodnikateľ urobil vo svojom mene na svoj účet zaväzoval spoločnosť, ktorej je konateľom. Z poukazom na uvedené odvolací súd považoval záver okresného súdu ohľadom posúdenia zmluvy o pôžičke, ako zmluvy na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa za správny. Keďže zmluva o pôžičke nie je spotrebiteľskou zmluvou, dojednanie rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súdu nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, tak ako

to namieta povinný. Rozhodcovský súd tak odvodil právomoc na vydanie exekučného titul od platne dojednanej rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi.

26. Ak povinný namieta, že zmluva o pôžičke je zastrený právny úkon, pričom vôľou strán bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu, odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po materiálnej stránke správny alebo nie, keďže exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.

27. Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v odvolaní, a pre ktoré považuje exekučný titul za nezákonný a následne exekúciu za neprípustnú, mohol povinný namietať v konaní o vydanie rozhodcovského rozsudku, prípadne podaním žaloby na jeho zrušenie. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku mohol povinný podať tak, ako bol o tom rozhodcovským súdom poučený, v lehote 30 dní od doručenia rozsudku.

28. V súvislosti s námietkou povinného porušení jeho práva konať pred súdom tým, že mu okresný súd nedoručil vyjadrenie oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie odvolací súd uvádza, že ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že exekučný súd nedoručí na vyjadrenia účastníkovi exekučného konania vyjadrenie druhého účastníka k jeho návrhu a následne prihliadne na ním tvrdené skutočnosti v rozhodnutí potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie odvolanie, treba tento nedostatok neumožnenia sa vyjadriť považovať za zhojený možnosťou účastníka vyjadriť svoje námietky k skutočnostiam tvrdeným druhým účastníkom v podanom odvolaní. (podobne Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014)

29. Keďže ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na spotrebiteľské zmluvy, pričom v konaní nebolo preukázané, že zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, nemožno rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú považovať za neprijateľnú podmienku a následne ani exekučný titul za nespôsobilý pre nedostatok spôsobilosti rozhodcovského súdu na jeho vydanie. Odvolací súd preto konštatoval, že okresný súd návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie exekúcie zamietol dôvodne.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .