Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-110-2017.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/110/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Annou Járošovou, advokátkou, so sídlom K. XXXX, P. A., proti: 1/ maloletej C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, 2/ O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. P. XX, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní O. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/27/2013-250 zo dňa 10. januára 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd výroky rozsudku okresného súdu I., II., III., V., VI. a VII. p o t v r d z u j e .
Výrok rozsudku okresného súdu IV. m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 27.12.2012 do 31.1.2017 vo výške 7.350,- eur p o v o ľ u j e O. B. splácať v mesačných splátkach po 100,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10C/27/2013-250 zo dňa 10. januára 2017 určil, že O. B., nar. XX. XX. XXXX v I., je otcom maloletej C. P., nar. XX. XX. XXXX v P. A., ktorej matkou je U. P., nar. XX. XX. XXXX v Liptovskom A.. Súd zveril maloletú C. P., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú C. P., nar. XX. XX. XXXX a spravovať jej majetok v bežných veciach je oprávnená matka. O. B. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. P. sumou 150,- eur mesačne, počnúc 27. 12. 2012, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám maky dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 27. 12. 2012 do 31. 01. 2017 vo výške 7.500,- eur O. B. povolil splácať v mesačných splátkach po 150,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. O. B. tiež zaviazal k povinnosti nahradiť U. P., nar. XX. XX. XXXX, náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 107,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľke priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu. Znalcovi Prof. RNDr. Ivanovi Bernasovskému, Dr.Sc., priznal znalečné, ktoré je povinný zaplatiť O. B. vo výške určenej samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že O. B. je otcom dcéry C. P.. S O. B. sa poznala dva roky, počas ktorej doby sa intímne zblížili. Keď mu oznámila, že je tehotná,
chcel, aby išla na umelé prerušenie tehotenstva, potom ju presviedčal, aby ho neuviedla do rodného listu ako otca, nakoľko slobodné matky majú vyšší príjem. Po narodení dcéry mu poslala sms správu, aby prišiel uznať otcovstvo, čo do podania návrhu neurobil. V dobe rozhodnej pre splodenie C. sa stýkala len s O. B. a tvrdila, že tento je otcom jej maloletého dieťaťa. Maloletú C. navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platiť výživné vo výške 150,- eur od decembra 2012. Uplatnila si polovicu nákladov na výbavičku dieťaťa v sume 107,- eur. O. B. odmietol uznať otcovstvo a navrhol znalecké dokazovanie, ktoré vylúči jeho otcovstvo k C.. Zo znaleckého posudku č. 17/2016 zo dňa 17.10.2016, vypracovaného znalcom Prof. RNDr. Ivanom Bernasovským, Dr.Sc. vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo O. B., pričom pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 4 322 149 102 a otcovstvo O. B. k maloletej C. P. možno preto pokladať za prakticky dokázané. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 84, § 94 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 63 ods. 1 Zákona o rodine a § 110 Civilného mimosporového poriadku. Konštatoval, že v prípade, ak sa narodí dieťa mimo manželstva a zároveň nedôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov, na návrh rozhodne o určení otcovstva súd, pričom za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ak 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Nakoľko O. B. spochybnil svoje otcovstvo k maloletej C., súd na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie, z výsledku ktorého vyplýva, že je dokázané otcovstvo O. B. k maloletej C. P.. Vzhľadom k tomu, že otcovstvo O. B. bolo bez akýchkoľvek pochýb dokázané, O. B. netvrdil ani nepreukázal existenciu žiadnych závažných okolností, ktoré by jeho otcovstvo k maloletej C. spochybňovali, súd určil, že je jej otcom. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol aj o zverení mal. C. P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá jej poskytuje starostlivosť od jej narodenia a ktorá bude ako jediná vzhľadom na postoj O. B. k plneniu si svojich rodičovských povinností zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok. Pri určení výživného súd vychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko O. B. v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho mesačný príjem, preto platí fikcia, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, t.j. 3.961,80 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že O. B. mal dostatok priestoru na to, aby preukázal svoje majetkové pomery, avšak tento svoj postup v konaní zameral skôr na obštrukcie za účelom oddialiť súdne rozhodnutie v prejednávanej veci. V konaní bolo preukázané, že je v jeho možnostiach mesačne uhrádzať určené výživné. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že O. B. maximálne nezodpovedným spôsobom pristupoval k výžive svojho dieťaťa, keď nielenže neprejavoval žiadny záujem o výchovu mal. C., ale ani neprispieval na jej výživu. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného za obdobie od narodenia mal. C., t.j. od 27.12.2012 do 31.1.2017 vo výške 7.500,- eur povolil O. B. splácať v mesačných splátkach po 150,- eur pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhodol o povinnosti O. B. nahradiť navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 107,- eur, ktoré považoval za primerané a výška ktorých bola preukázaná listinnými dôkazmi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 53 CMP. Zároveň v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, Dr.Sc. na priznanie znalečného za vypracovanie znaleckého posudku, ktoré je povinný zaplatiť O. B. vo výške určenej samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal O. B. odvolanie. Uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže napriek tomu, že sa na pojednávanie dňa 10.1.2017 riadne ospravedlnil trvajúcou práceneschopnosťou, o čom predložil dôkaz a požiadal o odročenie pojednávania, súd rozhodol vo veci a svoje rozhodnutie nedostatočne, nezrozumiteľne a nepresvedčivo odôvodnil. Pre určenie, že je otcom maloletej C. P., nar. XX.XX.XXXX, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2016, v ktorom sa nachádza len jeden jeho odber napriek tomu, že sa na odberoch zúčastnil až trikrát za sprievodu policajtov, avšak o dvoch predchádzajúcich odberoch sa v znaleckom posudku nenachádza ani zmienka. Preto si kladie otázku, že pri prvých dvoch odberoch jeho otcovstvo nevyšlo a aká bola príčina, že sa musel zúčastniť až troch odberov. Z týchto dôvodov považuje znalecký posudok za nevieryhodný. Súd po tom, čo určil, že je otcom mal. C., zveril ju do osobnej starostlivosti matky, ale jeho ako otca vylúčil zo spravovania jej majetku. Súd pri určovaní výživného vychádzal z toho, že je živnostník, keď mal k dispozícii jeho daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012, ako aj správu zo dňa 10.11.2016, že nepožiadal k tomuto dňu o dávku v nezamestnanosti a
nie je ani poberateľom žiadnych dávok, z fiktívneho príjmu vo výške 3.961,80 eur, pričom jeho daňové priznanie za rok 2012 mal k dispozícii a ku dňu pojednávania ho vyzval na predloženie jeho zárobku za šesť kalendárnych mesiacov, pričom živnostník podáva daňové priznanie za rok 2016 do 31.3.2017 a keďže bol v čase konania pojednávania práceneschopný, do termínu pojednávania, daňové priznanie nemal spracované. Keďže súd mal k dispozícii daňové priznanie minimálne za rok 2012, nie je mu jasné, ako mohol mať v konaní preukázané, že v jeho možnostiach uhrádzať výživné na mal. C. vo výške 150,- eur mesačne a splácať zameškané výživné za obdobie od 27.12.2012 do 31.1.2017, ktoré vypočítal vo výške 7.500,- eur (z rozhodnutia nie je možné sa dopracovať k tomu, ako k tejto sume dospel) a povolil splácať ho v mesačných splátkach vo výške 150,- eur. Nie je schopný splácať výživné dvakrát 150,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má aj voči mal. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 100,- eur, a teda je zrejmé, že jeho príjem je na úrovni minimálnej mzdy. Vzhľadom na uvedené s rozsudkom nesúhlasí a navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie vo veci mal. C., ktorým mu uloží povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, keď súd pri rozhodovaní o určení otcovstva sa opieral o dostupné vedecké metódy, ktoré boli vypracované súdnym znalcom a nie je žiadny objektívny dôvod na ich spochybňovanie.
4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že O. B. bol riadnym spôsobom predvolaný na pojednávanie a zákonná lehota na prípravu bola u neho zachovaná. Pokiaľ by mal vážny záujem zúčastniť sa pojednávania, ako tvrdil v odvolaní, svoju žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti by súdu doručil včas (jeho PN trvala už od 28.11.2016). Poukázala na to, že jeho postoj bol nezodpovedný od začiatku súdneho konania. Zámerne sťažoval priebeh konania tým, že nepreberal poštu a muselo sa mu doručovať prostredníctvom polície. Súd ho dokonca oboznamoval s termínom pojednávania aj telefonickým spôsobom. Ignoroval termínu určené znalcom a súd nemal inú možnosť, len vydať uznesenie o jeho predvedení a uložiť mu poriadkovú pokutu. Otcovstvo O. B. bolo preukázané znaleckým posudkom č. 17/2016, ktorý vypracoval súdny znalec z oblasti genetiky prof. RNDr. Ivan Bernasovský, Dr.Sc. a ako vyplýva z dokladov v súdnom spise, odbery vzorky sa museli zopakovať, pretože pri prvých dvoch odberoch sa znalcovi nepodarilo izolovať DNA. Preto tvrdenia odvolateľa o nevieryhodnosti znaleckého posudku sú účelové. Je spravodlivé, že okresný súd vylúčil otca dieťaťa zo spravovania majetku mal. C., pretože O. B. mal vedomosť o tom, že sa mu narodila dcéra, no do dnešného dňa o ňu neprejavil žiadny záujem. Nikdy ju nevidel, nepozná ju, jej potreby, nezaujíma sa o jej zdravotný stav a nikdy jej finančne neprispel na výživu. Výšku výživného súd určil v súlade s platnými predpismi, je primeraná a zodpovedá potrebám a veku dieťaťa, ako aj možnostiam a majetkovým pomerom otca. Chce poukázať na to, že rozsudok mu bol riadne doručený, no do dnešného dňa na výživu maloletej nijakou finančnou čiastkou neprispel. Preto nesúhlasí s nariadením neodkladného opatrenia, na základe ktorého by uhrádzal len sumu 50,- eur mesačne do právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci samej. Navrhla preto rozsudok potvrdiť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust, § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 105 písm. b) CMP, konaním vo veciach určenia rodičovstva, je konanie o určenie otcovstva.
8. Vychádzajúc z ust. § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
9. Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
10. V preskúmavanej veci sa mal. C. P. narodila mimo manželstva a keďže nedošlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, súd rozhodoval na návrh matky o určení otcovstva k maloletému dieťaťu. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (3. domnienka zistenia otcovstva súdom). Cieľom aplikácie tejto domnienky je súdom určiť biologického otca dieťaťa, keď rozhodujúcu úlohu v konaní hrá dokazovanie znaleckým posudkom. Metódy znaleckého skúmania majú pritom medicínsky charakter. O. B. spochybnil svoje otcovstvo k mal. C., preto správne súd prvej inštancie na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku č. 17/2016 zo dňa 17.10.2016 vypracovaného znalcom prof. RNDr. Ivanom Bernasovským, Dr.Sc. vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov, nie je možné vylúčiť otcovstvo O. B., pričom pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácií má číselnú hodnotu V = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 4 322 149 102 a otcovstvo O. B. k mal. C. P. možno preto pokladať za prakticky dokázané. Znalec zároveň uviedol, že otcovstvo O. B. k mal. C. P. je viac ako 4 322 149 102 milión krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybratého z našej populácie. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa súčasného stavu vedy, je skúška analýzou DNS najhodnovernejším dôkazom v konaní o určenie otcovstva. S poukazom na uvedené preto odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorej založil svoje odvolanie.
11. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti O. B. prispievať na výživu svojej maloletej dcéry sumou 150,- eur mesačne počnúc 27.12.2012 (deň narodenia) vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Správne poukázal na to, že s rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby svojho dieťaťa a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne a včas. Keďže O. B. v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúci jeho mesačný príjem, súd prvej inštancie vychádzal z fikcie zakotvenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Ani v odvolacom konaní odvolateľ nepredložil podklady, ktoré by vyvrátili zákonný postup súdu prvej inštancie pri určení výšky výživného, preto ani v tejto časti nie je jeho odvolanie dôvodné.
12. Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, pokiaľ vytýkal súdu prvej inštancie, že mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa z pojednávania dňa 10.1.2017 riadne ospravedlnil trvajúcou práceneschopnosťou a požiadal o odročenie. Súd napriek tomu vo veci konal a rozhodol. Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania. S poukazom na uvedené k takémuto prípadu odňatia možnosti konať pred súdom v prejednávanej veci nenastal. Z preskúmavaného spisu mal odvolací súd nepochybne preukázané, že odvolateľ bol riadne na pojednávanie vytýčené na deň 10.1.20176 predvolaný. Ako vyplýva z návratky poštovej doručenky, predvolanie na pojednávanie si prevzal dňa 30.12.2016. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti bolo doručené Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši až dňa 10.1.2017, po skončení pojednávania. Odvolací súd uvádza, že doručenie dokladu o práceneschopnosti O. B., ktorá už trvala od 29.11.2016, okresnému súdu dňa 10.1.2017 po samotnom pojednávaní, nemožno považovať za riadne ospravedlnenie z pojednávania so žiadosťou o jeho odročenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 183 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojedávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa pojednávania nechali zastúpiť. O. B. nič nebránilo, aby sa dal prípadne na pojednávaní zastúpiť.
13. Odvolací súd pri preskúmaní výšky zameškaného výživného mal preukázané, že za obdobie od 27.12.2012 do 31.1.2017 vzniklo O. B. zameškané výživné vo výške 7.350,- eur (49 mesiacov x 150,- eur = 7.350,- eur). Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol, že mu vzniklo zameškané výživné vo výške 7.500,- eur, rozhodol nesprávne, a preto v tejto časti rozsudok odvolací súd zmenil. Sumu 7.350,- eur odvolací súd povolil O. B. splácať v mesačných splátkach po 100,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
14. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď nemal ani v minimálnom rozsahu osvedčenú potrebu dočasnej úpravy. Odvolací súd tento návrh považoval za obštrukčný, keď O. B. nezodpovedným správaním ponechal starostlivosť o svoje maloleté dieťa výlučne na matku a dokonca ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ničím neprispel na jej výživu, nezaujíma sa o ňu a dokonca ju ani nevidel. Preto odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)