Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/966/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. XX, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 4.377,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 22. 09. 2015 č. k. 3C/225/2012 - 219, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.380,47 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 19. 02. 2013 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.380,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 02. 2013 do zaplatenia, vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom po tom, čo v dôsledku odvolania proti pôvodnému rozsudku zo dňa 04. 10. 2013 zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť 2.380,47 Eur spolu s úrokom z omeškania (a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania) a vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie dokazovanie. V zmysle záverov doplnil dokazovanie na otázku zosplatnenia úveru (vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania) a po doplnení dokazovania považoval za preukázané, že posudzovaná úverová zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami síce má písomnú formu, avšak neobsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovené v § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Preto považoval za nedôvodné účtovanie úrokov vo výške 1.064,49 Eur a poplatkov vo výške 33,64 Eur. Rovnako podľa názoru súdu žalobca nepreukázal ani dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti tak, ako to predpokladá § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto nepovažoval za dôvodný ani uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 52,68 Eur. Pretože žalovaný preukázateľne čerpal bezúročný úver vo výške 3.983,27 Eur, z ktorého podľa platobnej histórie od 19. 10. 2007 do 25. 09. 2009 zaplatil spolu sumu vo výške 1.679,36 Eur, pritom právny predchodca žalobcu dňa 25. 09. 2009 stornoval poplatok za poistenie vo výške 164,64 Eur a ku dňu zosplatnenia úveru dňa 25. 09. 2009 na poistnom mal zaplatiť sumu 76,56 Eur, teda žalovaný za obdobie od 11. 11. 2007 do 25. 09. 2009 zaplatil sumu spolu 1.679,36 Eur, z toho poistné činilo 76,56 Eur, potom z titulu úveru zaplatil 1.602,80 Eur. Ku dňu rozhodnutia súdu tak dlh žalovaného

predstavoval sumu 2.380,47 Eur (3.983,27 Eur - 1.602,80 Eur) a v tejto časti súd považoval žalobcu za dôvodnú. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.226,39 Eur od prvého dňa nasledujúceho po nadobudnutí pohľadávky, teda od 15. 12. 2009. Súd uviedol, že žalobca sa dozvedel o zosplatení úveru až dňa 18. 02. 2013, preto od nasledujúceho dňa (od 19. 02. 2013) je v omeškaní so zaplatením sumy 2.380,47 Eur, pričom výška úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola 8,75 % (základná úroková sadzba ECB bola 0,75 % ku dňu 19. 02. 2013 a táto sa zvyšuje o 8 %-uálnych bodov). O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, odôvodnením, že obe sporové strany mali vo veci úspech len čiastočný, každý takmer v polovici, a preto rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

2. K otázke posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v rámci doplnenia dokazovania žalobca predložil súdu Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie kreditnej T., účinné od 01. 07. 2007, z ktorej vyplynulo, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú práve tieto obchodné podmienky, s ktorými bol žalovaný, ako dlžník, pri podpise zmluvy o úvere oboznámený a vyjadril súhlas s tým, aby bol nimi viazaný. Žalovaný mal povinnosť úver splácať v 72-mesačných splátkach vo výške 86,64 Eur s dátumom prvej splátky 19. 11. 2007. Zo zhodného výsluchu sporových strán a prehľadu čerpania a splácania úveru žalovaným vyplynulo, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu poslednú splátku dňa 05. 06. 2009, od tejto doby nezaplatil z titulu úveru nič. Vzhľadom na uvedené obchodné podmienky v tomto prípade bol veriteľ (právny predchodca žalobcu) oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok v prípade omeškania dlžníka (žalovaného) s platením viac ako troch splátok zároveň. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že si žalovaný zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, nesplácal úver v dohodnutých splátkach, a preto právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na náhradu celého zostatku úveru. Žalobca tvrdil, že si jeho právny predchodca uplatnil toto svoje právo a z tohto dôvodu žiadal o zaplatenie celého zvyšku neuhradeného úveru. Pretože nevedel súdu preukázať doručenie oznámenia o zosplatnení úveru žalobcovi pred podaním žaloby na súd, súd dospel k záveru, že si žalobca uplatnil právo na splatnosť celej pohľadávky až podaním žaloby na začatie konania na súde. Vychádzal z toho, že veriteľ nie je povinný vyzvať pred podaním návrhu na súd dlžníka na úhradu celej pohľadávky, a preto namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi môže uplatniť právo podaním žaloby na súde. Podanie žaloby na súde a doručenie žaloby žalovanému dňa 18. 02. 2013 má ten právny následok, že sa žalovaný dozvedel o tom, že si žalobca uplatnil právo na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. V danej veci 3-ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok (§ 122 Občianskeho zákonníka), t. j. od nasledujúceho dňa po zosplatnení dňa 25. 09. 2009, t. j. od 26. 09. 2009 a trvala do 26. 09. 2012. Žalobca podal žalobu na súd telefaxom dňa 26. 09. 2012 o 23:59 h. Podľa § 42 ods. 1 OSP každé podanie na súd vrátane, návrhu na začatie konania, možno urobiť aj formou telefaxového podania, toto však treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu, inak sa na tieto podania neprihliada. Lehota aj v tomto prípade bola zachovaná (ustanovenie § 55 a § 57 ods. 3 OSP). Žalobca teda podal návrh v posledný deň všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, a preto jeho nárok nie je premlčaný.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie podal proti výroku, v ktorom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.380,47 Eur s príslušenstvom, ako aj proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania. Podľa názoru odvolateľa je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a ďalej, že vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Konkrétne poukazuje na skutočnosť, že k zosplatneniu poskytnutého úveru došlo účinne ku dňu 25. 09. 2009, čo má nepochybne preukázané aj súd prvej inštancie. Vyplýva to jednak z listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom, z tvrdení žalobcu a túto skutočnosť nespochybňoval ani žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy voči žalobcovi dňom 26. 09. 2009 a súhlasí s tým, že splatnosť celej dlžnej sumy nastala právne účinným spôsobom dňa 25. 09. 2009. Žalovaný nevylučuje, že mu bola zo strany právneho predchodcu žalobcu doručená listina, resp. výzva, ktorej obsahom bolo jednostranné ukončenie zmluvy a zosplatnenie dlhu dňom 25. 09. 2009, avšak takouto listinou nedisponuje. Poukazuje však na to, že žaloba bola podaná na súde dňa 26. 09. 2012. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka veta prvá: „Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.“. Má teda zato, že 3-ročná premlčacia doba v zmysle Občianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zosplatnenia, t. j. odo dňa 25. 09. 2009 a uplynula dňa 25. 09. 2012. Pretože žaloba bola podaná na súd až dňa 26. 09. 2012, bolo to

už po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku tak, že žalobu súd v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania aj pred súdom prvej inštancie podľa vyčíslenia zo dňa 03. 09. 2015, tiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vyčíslených sumou 131,57 Eur.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť, pretože ho považuje za vecne správny. Zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 (teda viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny a tiež správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadny dôvod na doplnenie dokazovania podľa § 384 CSP. Skutkové zistenia tak, ako tieto zistil a v napadnutom rozsudku uviedol súd prvej inštancie, považuje totiž za dostačujúce, v napadnutom rozsudku zodpovedajúce ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP, účinného v čase vydania napadnutého rozsudku.

7. Z tohto pohľadu vôbec neobstojí názor odvolateľa, že by súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnym skutkovým zisteniam; vôbec nie je sporné zistenie, kedy došlo k zosplatneniu úveru, teda, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 25. 09. 2009, ani deň, kedy bolo právo uplatnené na súde, teda deň 29. 06. 2009. Samotný žalovaný v odvolaní uvádza: „Žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy voči žalobcovi dňom 26. 09. 2009 a žalovaný súhlasí, že splatnosť celej dlžnej sumy nastala právne účinným spôsobom dňa 25. 09. 2009.“.

8. Jedinou odvolacou námietkou je posúdenie premlčania, konkrétne určenie začiatku plynutia 3- ročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka). Žalovaný vychádza z názoru, že v tomto prípade rozhodným dňom, za ktorý treba považovať začiatok plynutia premlčacej doby, je deň splatnosti pohľadávky žalobcu, a preto v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty (v tomto prípade určenej podľa rokov) pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína, teda 25. 09. 2012.

9. Odvolací súd tento právny názor odvolateľa nepovažuje za správny. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu túto otázku súd prvej inštancie posúdil správne, keď vychádzal z názoru, že premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávky žalobcu, teda nasledujúci deň po dni splatnosti je 26. 09. 2009 a keďže v rovnaký deň bola podaná žaloba na súde, bola podaná včas. K tomu odvolací súd poukazuje na prevažujúcu judikatúru v tomto smere, počnúc judikátom R 28/1984, v zmysle ktorého: „Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu.“. Aj v rozhodnutí 1Cdo 25/2003 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, ako judikát R 91/2004) je uvedené, že pokiaľ doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie a dlžník je v takomto prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom o jeho splnenie požiadaný. Aj posledná judikatúra - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 174/2016 (1/2017) judikoval: „Začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka) a začiatok omeškania dlžníka (§ 517 Občianskeho zákonníka) sa odvíja od okamihu splatnosti práva na plnenie. Ak doba splnenia dlhu nebola dohodnutá ani ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu.“. V tomto prípade strany zhodne potvrdili, že splatnosť bola určená žalobcom, ako veriteľom, dňa 25. 09. 2012, týmto dňom teda vznikol dlh a až nasledujúcim dňom po vzniku dlhu začala plynúť premlčacia doba.

10. Vzhľadom na takýto právny názor odvolacieho súdu odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Odvolací súd zároveň uvádza, že žiadne ďalšie odvolacie dôvody žalovaný v podanom odvolaní neuviedol, preto považoval rozsah a dôvody odvolania za vyčerpané.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .