Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4T-55-2017.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Antalom na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 30. mája 2017 takto
rozhodol:
obžalovaný E. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom H. X., prechodne bytom R. XX, R. X. Y., okres V., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava j e v i n n ý , ž e
1. dňa 16.01.2017 v čase o cca 22.00 hod. v rodinnom dome na adrese R. nad Y., R. č. XX pod vplyvom alkoholu slovne útočil na matku S. S. a potom, ako ho jeho brat poškodený H. S., bytom R. X. Y., R. č. XX upozornil, nech je už ticho obvinený začal kričať, že, „ešte uvidíte“ a tak poškodený posadil obvineného do svojho osobného motorového vozidla, za účelom jeho odvozu na psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice Trenčín, načo obvinený viac krát po sebe poškodenému H. S. povedal, že pokiaľ to vozidlo naštartuje, tak ho zabije
2. dňa 17.01.2017 v čase o cca 14:30 hod. v rodinnom dome na adrese R. X. Y., R. č. XX pod vplyvom alkoholu a po matkinom vyčítaní, že je zas opitý, začal rukami odstrkovať poškodeného H. S., ktorý od obvineného postupne ustupoval z chodby rodinného domu na dvor, kde obvinený vzal pri vchodových dverách položené vidly na poškodeného H. S. začal kričať: „keď mám isť do basy, nech je to na doživotie“ a potom ako vidly odložil pri vstupnej bránke rodinného domu, začal útočiť na poškodeného H. S. tak, že ho začal rukami odsacovať a keď ho chcel poškodený spacifikovať, tak ho obvinený kopol do oblasti hrudníka a toto konanie obvineného u poškodeného vzbudilo obavu o svoj život a zdravie ako aj život a zdravie ostatných rodinných príslušníkov, t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, č í m s p á c h a l
pokračovací trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno l), písmeno n), 37 písmeno m) Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.
odôvodnenie:
Dňa 26. apríla 2017 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 1Pv 52/17/3309-35 zo dňa 26.04.2017 na obžalovaného E. S., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný E. S. na nariadenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.05.2017 po zákonnom poučení podľa § 34, § 121 a podľa § 257 Tr. poriadku sa k spáchaniu oboch žalovaných skutkov v celom rozsahu priznal a urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, t. j. uznal vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov.
Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov, samosudca postupoval kladením otázok obžalovanému primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal "áno". V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku samosudca následne vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného a jeho kladným odpovediam na položené otázky zisťoval stanovisko prítomnej procesnej protistrany - prokurátora.
Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného vzhľadom na všetky splnené zákonné podmienky a súčasne navrhol vykonať dokazovanie len čo do výroku o trestno-právnych sankciách.
Po takomto zistení samosudca vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaných skutkov uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy (predovšetkým výpoveď svedka poškodeného H. S. a svedkyne S. S. ako aj výsledky znaleckého dokazovania, zabezpečená fotodokumentácia), o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že sa oba žalované skutky (čiastkové útoky) stali, a že sa ich dopustil v celom rozsahu práve obžalovaný.
Obžalovaný z hľadiska veku spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek 1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť alebo vplyv pri ukladaní trestnoprávnych sankcií. Obžalovaný v žalovanom prípade konal jednoznačne vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, t. j. chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Objektom žalovanej skutkovej podstaty trestného činu je ochrana jednotlivca - fyzickej osoby proti závažným vyhrážkam, ktorý bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda pokračovacieho trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a tieto oba žalované čiastkové útoky spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.
Na hlavnom pojednávaní preto pred samosudcom okresného súdu bolo vykonané následne dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o trestno-právnych sankciách, a to oboznámením znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 75/2017 zo dňa 02.04.2017 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., ďalej odpisu registra trestov zo dňa 04.04.2017, výpisov z evidencii priestupkov zo dňa 17.01.2017 a ďalej správami o povesti obžalovaného.
Z oboznámeného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 75/2017 zo dňa 02.04.2017 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., vyplynulo, že obžalovaný je závislý na alkohole, trpí syndrómom závislosti v zmysle Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10. - diagnóza F 10.2. a podľa starej klasifikácie podľa Jellineka sa jedná o alkoholizmus v 3. - 4. vývojovom štádiu. Záverom znalec odporučil uložiť obžalovanému protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko sa obžalovaný nikdy doposiaľ protialkoholicky neliečil. Jeho úspešnosť a možnosť, že bude plniť svoj účel považoval znalec za zníženú, ale vzhľadom na doterajšiu absenciu liečenia v jeho živote toto odporučil skúsiť.
Z oboznámeného odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, a to za trestný čin prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona a dvakrát za trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona, z ktorých v dvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený a vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.09.2016 právoplatným dňa 28.09.2016 sp. zn. 3T/95/2016 za spáchanie trestného činu podľa § 207 Tr. zákona mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia 2 roky až do 29.09.2018.
Z oboznámeného výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že v období od 10.07.2012
- 17.01.2017 sa dopustil celkovo troch priestupkov na úseku porušenia pravidiel cestnej premávky, a to dňa 10.07.2012, 27.05.2015 a 08.08.2016, ktoré všetky tri boli sankcionované pokutou.
Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že v meste X. jeho správanie nebolo prerokované na komisii verejného poriadku a v obci R. nad Y. pracoval ako robotník v období od 04.11.2015 - 04.08.2016, kde disciplinárne riešený nebol, pričom požívanie alkoholických nápojov počas práce u neho nezaznamenali. Mali vedomosť, že vo voľnom čase požíva alkoholické nápoje, ale nemajú informácie, že by sa správal agresívne. Vzťah k spoluobčanom má dobrý.
Samosudca zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd nemal inú možnosť ako obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, a to obligatórne spojený s jeho výkonom s poukazom na § 49 odsek 2 Tr. zákona. U obžalovaného pritom zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno l) Tr. zákona a písmeno n) Tr. zákona spočívajúce v tom, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, resp. súdu vzhľadom na jeho záverečný postoj, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, čím významne prispel aj k hospodárnosti konania, a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písmeno m) Tr. zákona spočívajúcu v tom, že bol už za trestný čin odsúdený. Preto s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona súd obžalovanému ukladal takýto trest v zákonnej sadzbe od 6 mesiacov do 2 rokov a 2 mesiacov.
V predmetnom trestnom konaní urobil obžalovaný vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaných skutkov v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, a preto je potrebné túto skutočnosť prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici ustanovenej zákonnej trestnej sadzby, nakoľko nejde o bežne sa vyskytujúcu okolnosť, pričom ide o výrazný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti k čomu sa podporne pridáva aj skutočnosť, že súdne trestaný za obdobnú trestnú činnosť doposiaľ nebol, pričom v dvoch prípadoch jeho odsúdenia sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a priestupkovo bol taktiež riešený len za porušovanie pravidiel cestnej premávky, ktoré skutočnosti len podporujú uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda 6 (šesť) mesiacov, ktorý trest vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a osobu obžalovaného považuje súd za primeraný a zároveň na zabezpečenie ochrany spoločnosti plne dostačujúci. Uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody by v prípade obžalovaného bolo neprimerane prísne, takto uložený trest by sa minul prevýchovným účinkom a prevažovala by len represívna stránka tohto trestu. Neopomenuteľným faktom je popritom aj tá skutočnosť, že to bol práve poškodený brat obžalovaného, ktorý sa snažil poskytnutím záruky za ďalšie správanie obžalovaného o jeho prepustenie z väzby na slobodu (viď č. l. 79 trestného
spisu) s tým, že mu poskytne ako živnostník aj prácu. Už aj táto skutočnosť preto významne tvorí podklad pre miernejšie uloženie trestu odňatia slobody. Uvedené argumenty preto relevantne vyvracajú dôvodnosť podaného odporu okresného prokurátora, ktorým sa domáhal prísnejšieho uloženia trestu odňatia slobody.
Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na okolnosti spáchania oboch stíhaných skutkov a závery oboznámeného znaleckého posudku uložil súd obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, nateraz v zmysle odporúčania znalca ambulantnou formou. Takéto ochranné opatrenie bolo potrebné uložiť pre posilnenie účelu v trestu v prejednávanom prípade.
Adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody s predmetným trestným konaním spojené bolo, avšak poškodený brat obžalovaného - H. S. nárok na náhradu škody neuplatňoval a preto ani výroková časť tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia, doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.