Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-236-2016.pdf
PDF · 135.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/236/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX A. N. A., zast.: Mgr. Eva Ivančová, advokátka so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, M. R. Štefánika 55/2, proti žalovanej: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX C., zast.: JUDr. Margita Kytnarová, advokátka so sídlom v Topoľčanoch, Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 21.12.2016 domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 62 na 8. poschodí vo vchode č. 1 domu s. č. XXXX na parc. č. 1949 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v 43/4875 (ďalej ako "predmetný byt" alebo ako "dar"), ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. N. A., a aby súd zaviazal žalovanú nahradiť mu trovy konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 27.3.2012 daroval predmetný byt č. 62 s príslušenstvom žalovanej. Darovacia zmluva bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice N 133/2012 NZ 10895/2012. V darovacej zmluve bolo súčasne zriadené vecné bremeno pre žalobcu spočívajúce v doživotnom bezplatnom práve bývania a užívania predmetného bytu. Žalobca dňa 12.12.2016 zaslal žalovanej, ktorá je jeho sestrou, výzvu na vrátenie daru v lehote do 20.12.2016. Žalovaná však výzve nevyhovela a na výzvu neodpovedala. Žalovaná porušuje jeho subjektívne právo vyplývajúce z vecného bremena a to: doživotné bezplatné právo bývania a užívania predmetného bytu tým, že dňa 9.11.2016 dala príkaz správcovi domu na demontáž vodomerov a tým mu bol zastavený prívod teplej a studenej vody do predmetného bytu. Dňa 14.11.2016 podal oznámenie o priestupku, že mu boli na návrh vlastníčky bytu demontované prívody vody. Týmto zásahom mu bolo znemožnené riadne užívanie bytu. Žalovanú viackrát žiadal o montáž vodomerov a obnovenie prívodu studenej a teplej vody, avšak bezvýsledne. Vodu bol nútený si prinášať od známych a kupovať. Žalovaná tým, že na jej príkaz mu bol zastavený prívod studenej a teplej vody, hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca v žalobe označila a predložil listinné dôkazy.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že notárskou zápisnicou N 133/2012 NZ 10895/2012 z 27.3.2012 bola uzavretá darovacia zmluva k predmetnému bytu a súčasne ňou účastníci zriadili k predmetu darovania vecné bremeno - "doživotné bezplatné právo bývania a užívania" pre žalobcu. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Žalobca predmetný byt užíva, po darovaní strany sporu nevykonali ani zmeny u dodávateľa elektrickej energie a ani u správcu bytového domu, u spoločnosti Byttherm s.r.o. Do marca 2014 žalobca osobne uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu tak, ako pred uzatvorením darovacej zmluvy a preberal ročné vyúčtovania. V súvislosti s neplatením
platieb spojených s užívaním bytu žalobcom, žalovaná poukázala na konanie vo veci tunajšieho súdu sp.zn. 6C/84/2014, na bod 4 Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.kon. 19Co/14/2015-119. Ďalej strana žalovanej uviedla, že správca bytového domu upozornil žalovanú, vzhľadom na výšku nedoplatku, že pristúpi ak žalovaná, k tomu dá súhlas k odpojeniu teplej a studenej vody v predmetnom byte. Žalovaná prostredníctvom zástupcu žalobcu vyzvala výzvou zo dňa 8.6.2015 žalobcu, aby do 17.6.2015 uhradil dlh, v tom čase vo výške 636,17 eur a hradil náklady za rok 2015. Súčasťou výzvy zo dňa 8.6.2015 bol súhlas žalovanej s odpojením teplej a studenej vody v byte č. 62, vo vlastníctve žalovanej, ktorú výzvu žalovaná doručovala i správcovi bytového domu. Uvedenú výzvu žalobca prevzal dňa 16.6.2015. Potom čo dlh prekročil sumu 2000,- eur bola žalovaná prostredníctvom zamestnanca správcu bytového domu upozornená na možnosť dražby. Dňa 10.10.2016 žalovaná opakovane vyzvala žalobcu aby uhradil dlh, už vo výške 2142,43 eur, opakovane ho žalovaná upozornila, že v prípade neuhradenia finančných záväzkov pristúpi správca k odpojenie teplej a studenej vody, k výzve žalovaná pripojila i zápisnicu z pojednávania na KS Trenčín zo dňa 29.9.2016 a vyúčtovania. Všetky tieto písomnosti žalobca prevzal dňa 13.10.2016. Žalovaná verila, že žalobca na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vo veci 6C/84/2014 napokon dlhy uhradí a začne správcovi bytového domu uhrádzať preddavky na služby spojené s užívaním bytu. Žalovaná je názoru, že vecnému bremenu doživotného bývania a užívania predmetného bytu korešponduje súčasne povinnosť oprávneného z vecného bremena uhrádzať riadne a včas všetky náklady, ktoré sú s bývaním a užívaním spojené. Právo oprávneného bez plnenia si povinnosti je nevyvážené a nemôže požívať ochranu pred oprávnenými nárokmi povinnej z vecného bremena na plnenie si povinnosti oprávneným z vecného bremena. Žalovaná po dlhodobých neúspešných výzvach bola správaním žalobcu nútená realizovať dňa 9.11.2016 dlhodobo vopred avizované možné odpojenie studenej a teplej vody, ku ktorému dala správcovi domu písomný súhlas ešte v liste 8.6.2015. Žalovaná je presvedčená, že toto konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi, lebo je dôsledkom nelegitímneho a hrubého správania sa žalobcu, ktorý od marca 2014 svojvoľne prestal uhrádzať náklady spojené s jeho bývaním a výlučným užívaním predmetného bytu. Žalobca ignoroval aj právne stanovisko vyslovené senátom Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku č.kon. 19Co/148/2015-119, potvrdzujúce správnosť rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon. 6C/84/2014-74 a náklady nehradil ani do času vyhotovenia vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe. Z obavy pred hrozbou súdneho vymáhania dlhu správcom bytového domu, a najmä pod hrozbou dražby bytu žalovaná telefonicky kontaktovala žalobcu s tým, aby išiel všetky dlhu zaplatiť a po zaplatení mu správca domu vodu zapojí. Na výzvu na vrátenie daru žalovaná reagovala listom zo dňa 19.12.2016, ktorú žalobca prevzal dňa 21.12.2016. Po márnych výzvach žalovaná v rámci svojich obmedzených finančných možností uhradila za žalobcu časť jeho dlhov vo výške 2000,01 eur. Žalovaná je názoru, že jej správanie spočívajúce v súhlase (nie v príkaze) s odpojením teplej a studenej vody nie je v rozpore s dobrými mravmi a nezakladá dôvod na vrátenie daru. Toto jej správanie bolo vyprovokované a zapríčinené výlučne žalobcom, ktorý od jari 2014 úmyselne neuhrádza náklady spojené s bývaním a užívaním predmetného bytu. Žalovaná sa od žalobcu v súlade s jej právom domáhala iba plnenia finančných záväzkov žalobcu regulérnym spôsobom. Žalovaná na základe týchto skutočností žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V žalobe označila listinné dôkazy, ktoré k vyjadreniu k žalobe pripojila a a vo veci žiadal vypočuť svedka - zamestnankyňu spoločnosti Byttherm s.r.o.
3. Žalobca na podanej žalobe i po obdržaní vyjadrenia žalovanej k žalobe zotrval, Poukázal na znenie darovacej zmluvy, bod. 6 notárskej zápisnice, z ktorého vyplýva pre žalobcu doživotne bezplatne bývať a užívať predmetný byt. Je nepochopiteľné pre žalobcu správanie žalovanej keď po zaplatení nedoplatku vo výške 2000,01 eur neobnovila prívod teplej a studenej vody žalobcovi, ale urobila tak až dňa 10.1.2017 až po neodkladnom opatrení vydaného tunajším súdom dňa 3.1.2017, č.kon. 2C/1/2016-19. Žalovaná bola podľa zmluvy o výkone správy ku ktorej pristúpila dňa 23.7.202 povinná platiť preddavky spojené s užívaním bytu č. 62, ktorého je vlastníčkou. V rámci prednesu žaloby prostredníctvom zástupcu žalobca uviedol, že výzvu na vrátenie daru zaslal žalobca žalovanej z dôvodu porušenia jeho subjektívneho práva vyplývajúceho z vecného bremena uzatvoreného v darovacej zmluve, a to právo na riadne užívanie bytu č. 62 v dome XXXX v k.ú. A.. Toto právo žalovaná úmyselne porušila tým, že osobne dala súhlas k demontovaniu vodomerov v byte č. 62, čím zastavila žalobcovi prívod studenej a teplej vody dňa 09.11.2016, ktoré trvalo až do 10.01.2017. Toto konanie žalovanej voči žalobcovi považoval žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov, a preto si uplatnil právo na vrátenie daru predmetného bytu v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákona v lehote do 20.12.2016. Žalovaná výzve nevyhovela, a preto žalobca podal určovaciu žalobu a dňa 22.12.2016 i návrh na vydanie neodkladného opatrenia týkajúceho
sa obnovenia prívodu vody v byte č. 62. Okresný súd v Bánovciach vydal uznesenie sp. zn. 2C/1/2016, na základe ktorého žalovaná obnovila prívod studenej a teplej vody do bytu č. 62 dňom 10.01.2017.
4. V rámci prednesu na pojednávaní žalovaná zotrvala na svojich písomných podaniach. Ďalej uviedla, že žalovaná sa proti rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia v konaní sp.zn. 2C/1/2016 odvolala len v časti trov konania. Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v ktorom uviedol, že žalovaná pristúpila bezodkladne po nariadení neodkladného opatrenia k úkonu, aby došlo k sprístupneniu prívodu vody do predmetného bytu a zároveň ale konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, predovšetkým na súvisiace so stavom pred začatím konania o nariadenie neodkladného opatrenia, na správanie sa strán i na okolnosti uplatnenia nároku žalobcu dospel k záveru, že je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktorého je spravodlivé nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie neodkladného, pričom predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že žalovaná ako vlastníčka bytu pristúpila k umožneniu odpojenia predmetného bytu správcom bytov od prívodu vody z dôvodov spočívajúcich výlučne v správaní sa žalobcu, ktorý dlhodobo od roku 2014 napriek opakovaným ústnym, telefonickým a písomným výzvam žalovanej i správcu bytov, neplatí úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Vecné bremeno zriadené v prospech žalobcu ho oprávňuje výlučne na doživotné užívanie bytu a bývanie v tomto byte, nie však na bezodplatné požívanie plnení súvisiacich s užívaním bytu (voda, elektrina, plyn atď.), čo napokon konštatoval i Okresný súd Bánovce nad Bebravou v rozsudku zo dňa 10.12.2014 6C/84/2014 - 74 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.09.2016 č. k. 19Co/148/2015-119 ktorý bol žalobcovi doručený. Ďalej Krajský súd v Trenčíne zohľadnil fakt, že žalovaná bez ďalšieho pristúpila k odstráneniu závadného stavu a na svoje náklady umožnila opätovné pripojenie bytu k prívodu vody. Vlastné správanie žalobcu, ktorý síce má právo byt užívať a bývať v ňom, avšak nie bezodplatne v tom zmysle, že by nebol povinný uhrádzať náklady za plnenia poskytované a súvisiace s užívaním bytu žalobcom potom nesporne prispelo k odpojeniu bytu od prívodu vody, ktoré napokon viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia. Listom ktorý obdržala žalovaná niekedy 15. alebo 16. decembra 2016 bola vyzvaná na vrátenie daru v lehote do 20.12.2016 z dôvodov, že mala údajne hrubo porušiť jeho subjektívne práva tým, že vypla vodu, vyhrážky "že bude bezdomovec". K danej výzve uviedla, že tvrdenie, že by sa žalovaná vyhrážala akokoľvek žalobcovi sa nezakladá na pravde a zrejme si to žalobca uvedomil, pretože v žalobe podanej na súd 21.12.2016 už ako jediný dôvod žiadosti o vrátenie daru v žalobe uvádza hrubé porušenie dobrých mravov tým, že na príkaz žalovanej bol žalobcovi zastavený prívod studenej a teplej vody. Žalovaná poukazuje aj na bod 3 notárskej zápisnice zo dňa 27.3.2012, kde je výslovne uvedené vecné bremeno spočívajúce v bezplatnom doživotnom práve bývania a užívania nehnuteľnosti. Ani táto slovná nepresnosť v bode 3 a 6 však nezakladá právo, o ktoré žalobca opiera svoj nárok bývať a užívať predmetný byt na náklady vlastníčky bytu, teda žalovanej. Táto otázka je veľmi podrobne už judikovaná, je o tejto otázke veľmi veľa súdnych rozhodnutí. Dohoda o bezplatnom práve doživotného bývania a užívania nezakladá užívateľovi právo byt užívať bezodplatne a táto povinnosť patrí tomu, kto byt reálne užíva. Žalobca netvrdí a ani by nemohol tvrdiť, že žalovaná byt užíva alebo spolu užíva s ním. Žalobca nerušene užíval byt aj po uzavretí darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice, plynule si ďalej chodil hradiť ku správcovi bytového domu osobne všetky náklady spojené s užívaním bytu. Žalobca dlhšiu dobu však od roku 2014 neuhrádzal tieto náklady, čo vtedy správca signalizoval vlastníčke, že sú tam zameškané úhrady. Na časť týchto úhrad si započítal správca preplatok z predchádzajúceho obdobia, napriek tomu však začal vznikať vysoký nedoplatok. K dôkazu žalobcu, že jeho zástupca oznámil správcovi bytového domu, že predmetné konanie nebolo o úhradách nákladov spojených s užívaním bytu, a preto sa naďalej necíti žalobca povinný uhrádzať tieto náklady, uviedla, že v predchádzajúcom konaní uviedol žalobca tri dôvody žaloby o vrátenie daru a hneď prvý dôvod bolo, že za hrubé porušenie dobrých mravov považuje, že žalovaná neuhrádza náklady spojené s užívaním bytu a vzniká jej tam bezdôvodné obohatenie, a teda súd sa otázkou kto má náklady spojené s užívaním bytu hradiť zaoberal a ju odôvodnil tak, že táto povinnosť prislúcha tomu kto byt reálne užíva.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami žaloba č.l. 1-3, notárska zápisnica N 133/2012, NZ 10895/2012, NCRls 11177/2012 č.l. 5-7, čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 8, dodatok k záznamu zo dňa 02.12.2016 č.l. 9, potvrdenie Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.12.2016 č.l. 10, výzva na vrátenie daru - bytu č. 62 zo dňa 12.12.2016 č.l. 11, vyjadrenie PZ žalovanej zo dňa 12.01.2017 č.l. 22-24, list PZ žalovanej zo dňa 08.06.2015 spolu s doručenkami č.l. 25, vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2014 č.l. 26, individuálny účet za vykurovanie č.l. 26-27, individuálny účet za vodu č.l. 27-28, výzva a oznámenie zo dňa 10.10.2016 spolu s doručenkami č.l. 29-30, vklad v hotovosti zo dňa 02.12.2016 č.l. 31, vklad v hotovosti zo dňa 14.11.2016 č.l. 32, list žalovanej zo dňa 19.12.2016 č.l. 33, podací
lístok a doručenka č.l. 34, upomienka - pokus o pokonávku zo dňa 19.09.2016 č.l. 35, upomienka - posledná výzva zo dňa 20.10.2016 č.l. 36, vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.01.2017 č.l. 54-56, podací lístok č.l. 57, oznámenie zo dňa 02.12.2016 č.l. 58, vyjadrenie PZ žalovanej zo dňa 17.02.2017 č.l. 63-64, Uznesenie OS BN č.k. 2C/1/2016-19 zo dňa 03.01.2017, Uznesenie KS v TN č.k. 6Co/66/2017-78 zo dňa 28.02.2017, Saldokonto zo dňa 12.01.2016, sprievodný list spoločnosti Byttherm, rozhodnutia Mesta Bánovce zo dňa 22.02.2016 č. 0129671 a zo dňa 04.06.2015 č. ODP/18853/36/2015, z prílohovej obálky na č.l. 12: 2 x podací lístok, zmluva o výkone správy zo dňa 01.05.2012, zo spisu 6C/84/2014: Rozsudok zo dňa 10.12.2014 č.l. 74-79, Rozsudok 19Co/148/2015 zo dňa 29.09.2016 č.l. 119-123.
6. Medzi stranami sporu, súrodencami nebolo sporné, že dňa 27.3.2012 žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná uzatvorili Darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena formou notárskej zápisnice, ktorej predmetom bol dar -predmetný byt, ku ktorému sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva v tom spore podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka domáha, a ktorý dar žalovaná prijala. V bode 3. tejto zmluvy vo forme notárskej zápisnice sa zároveň žalobca a žalovaná dohodli na riadení vecného bremena - bezplatné doživotné právo bývania a užívania nehnuteľnosti (predmetného bytu), v prospech žalobcu. Vklad vlastníckeho práva a súčasne vecného bremena na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 19.4.2012 pod V 443/2012. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná obdržala list žalobcu zo dňa 12.12.2016, v ktorom žalobca žalovanú vyzýva na vrátenie daru- predmetného bytu.
7. Súd mal preukázané, že žalovaná je vlastníčkou predmetného bytu, daru. Zo znenia žaloby zo dňa 21.12.2016 a listiny žalobcu zo dňa 12.12.2016 súd ustálil, že žalobca sa domáha vrátenia daru resp. určenia vlastníckeho práva k daru voči žalovanej, pretože žalovaná hrubo porušila dobré mravy, pričom za hrubé porušenie dobrých mravov považuje to, že žalovaná porušila žalobcove práva vyplývajúce z uzatvoreného vecného bremena na základe Notárskej zápisnice N133/2012, NZ 10895/2012, a to z dôvodu, že dňa 9.11.2016 za asistencie Mestskej polície požiadala správcu domu Byttherm s.r.o. o demontáž vodomerov a prívodu vody v predmetnom byte a tým úmyselne znemožnila riadne užívanie bytu, bez vody je viac ako mesiac, vodu si musí donášať od známych a vo zvýšenej miere si pitnú vodu kupuje. Správanie žalovanej voči žalobcovi (vypnutie vody) považuje za hrubé porušenie morálnych zásad a dôvodom na vrátenie daru. Aj keď žalobca vo výzve na vrátenia daru za hrubé porušenia dobrých mravov považuje i konania žalovanej-vyhrážky, že bude bezdomovcom, vrátenia daru z týchto dôvodov sa už v tom spore, ako vyplýva zo znenia žaloby resp. prednesu žaloby nedomáha a preto sa sú týmito okolnosťami v tomto spore nezaoberal. Zo zhodných tvrdení strán sporu i z listiny Mestskej polície Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 5.12.2016 mal súd preukázané, že došlo skutočne k demontáži vodomerov vody v predmetnom byte. Zo zhodných tvrdení strán sporu, je zrejmé že na základe rozhodnutia - neodkladného opatrenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon. 2C/1/2016-19 zo dňa 3.1.2017, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 9.1.2017 žalovaná zabezpečila montáž vodomerov a obnovenie prívodu studenej a teplej vody v predmetnom byte. Taktiež zo zhodných tvrdení strán sporu je zrejmé, že dar-predmetný byt užíva žalobca, žalovaná predmetný byt neužíva a že žalobca dlhodobo s užívaním a bývaním v predmetnom byte (dar) neuhrádza žiadne náklady.
8. Z listín predložených žalobcom a to z potvrdenia zo dňa 5.12.2016 a zo záznamu OR PZ Bánovce nad Bebravou, obvodné oddelenie zo dňa 2.12.2016 súd zistil, že hliadka Mestskej polície Mesta Bánovce nad Bebravou vykonala asistenciu pri demontáži vodomerov v byte M. X. dňa 9.11.2016 od 8,50 do 10,00 hod a dňa 14.11.2016 žalobca podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému malo dôjsť dňa 9.11.2016 okolo 8.00 hod.
9. Z listín predložených žalovanou, a to výzvy zástupkyne žalovanej zo dňa 8.6.2015 adresovanej žalobcovi, ktorej súčasťou boli i prílohy (a ktorú žalobca prevzal dňa 16.6.2015), ďalej z výzvy zástupkyne žalovanej zo dňa 10.10.2016 adresovanej žalobcovi, ktorej súčasťou boli i prílohy, (ktorú žalobca prevzal dňa 13.10.2016) súd zistil, že žalovaná vyzývala žalobcu, aby uhradil náklady spojené s užívaním predmetného bytu vyčíslené správcom bytového domu v predmetnom vyúčtovaní za rok 2014 (vo výške 636,17 eur) a hradil aj náklady za rok 2015. V prípade že k úhrade nedôjde k úhrade udeľuje žalovaná súhlas o odpojeniu dodávky teplej a studenej vody v predmetnom byte ku 25.6.2015. Na úhradu dlhu, avšak už vo výške 2142,43 eur, opätovne vyzvala žalobcu žalovaná prostredníctvom zástupcu aj dňa 10.10.2016 výzvou, ktorú žalobca prevzal. Z dokladov žalovanej vyplýva, že dňa 14.11.2016 a 02.12.2016 vykonala vklad finančnej hotovosti vo výške 1268,99 a 733,62 eur na účet B..
10. Z listín predložených žalovanou - listina správcu bytového domu (v ktorom sa uvádza č. účtu SK.) zo dňa 19.9.2016 označená ako upomienka a pokus o pokonávku a zo dňa 20.10.2016 označená ako upomienka-posledná výzva spoločnosť Byttherm s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť vyzýva žalovanú k úhrade nedoplatku vo výške 2063,36 eur (k 20.10.2016 už cca 2252,- eur) pod hrozbou vymáhania.
11. Z rozhodnutí súdov, a to rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon. 6C/84/2014-74 zo dňa 10.12.2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.kon. 19Co/ 148/2015-119 je zrejmé, že žalobca sa už v minulosti domáhal na základe výzvy na vrátenia daru-predmetného bytu určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu, v ktorom spore sa súd zaoberal povinnosťou oprávneného z vecného bremena -žalobcu platiť služby spojené s užívaním byty v prípade zriadenia a vzniku práva z vecného bremena bezplatného užívania a bývania k predmetnému bytu. Z odvodnení týchto rozhodnutí vyplýva, že "Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporkyňa (žalovaná) neplatila platby spojené s užívaním bytu, súd uvádza, že v darovacej zmluve bolo dohodnuté vecné bremeno spočívajúce v bezplatnom doživotnom práve bývania a užívania predmetného bytu. Zriadením takéhoto vecného bremena sa vlastník ako povinný z vecného bremena vzdáva jedného z vlastníckych atribútov - práva danú vec užívať, v prospech oprávneného z vecného bremena, a to (ak je to dohodnuté ako bezplatné právo) bez nároku na odplatu. Takéto vecné bremeno teda spočíva v tom, že vlastník je bezodplatne povinný strpieť užívanie danej veci (nehnuteľnosti) oprávneným z vecného bremena. Bezplatné právo bývania a užívania však (pokiaľ nie je výslovne dohodnuté inak) neznamená povinnosť vlastníka uhrádzať za oprávneného z vecného bremena náklady spojené s užívaním danej nehnuteľnosti. Už zo samotného označenia týchto platieb (platby za služby spojené s užívaním bytu) vyplýva, že sú spojené s užívaním bytu, teda znášať ich má ten, kto tieto služby užíva, a to bez ohľadu na to, že zo zmluvného vzťahu o výkone správy alebo v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov má túto povinnosť vlastník bytu. Vzťah medzi správcom bytového domu a vlastníkom bytu (podobne vzťah medzi dodávateľom energií a vlastníkom bytu) je iným právnym vzťahom než vzťah medzi vlastníkom bytu a jeho užívateľom. Aj keď vo vzťahu k poskytovateľovi služieb spojených s užívaním bytu vlastník bytu zodpovedá za platby za tieto služby, je ten, kto reálne tieto služby užíva, povinný ich uhradiť - či už priamo poskytovateľovi týchto služieb alebo preplatením úhrad za tieto služby vlastníkovi bytu, ak ich uhradil vlastník bytu. Z konania vyplynulo, že odporkyňa (žalovaná) v predmetnom byte vôbec nebývala, ale býval v ňom výlučne navrhovateľ (žalobca, ktorý v konaní ani netvrdil opak), pričom nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľom a odporkyňou (žalobcom a žalovanou) bola výslovne dohodnutá povinnosť žalovanej platiť platby za služby spojené s užívaním bytu (žalobca odkazoval len na znenie dohody o vecnom bremene v darovacej zmluve, žiadnu inú preukázateľnú dohodu o platbách spojených s užívaním bytu neuvádzal).
12. V rozhodnutiach súdov, uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon. 2C/1/2016-19 zo dňa 3.1.2017, ale najmä uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.kon. 6Co/ 66/2017-78 sa konštatuje, že žalovaná ako vlastníčka bytu pristúpila k umožneniu odpojenia predmetného bytu od prívodu vody z dôvodov, spočívajúcich výlučne v správaní sa žalobcu, ktorý dlhodobo od roku 2014, napriek opakovaným ústnym, telefonickým a písomným výzvam žalovanej i správcu bytov neplatí úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Vecné bremeno, zriadené v prospech žalobcu, ho oprávňuje výlučne na doživotné užívanie bytu a bývanie v ňom, nie však na bezplatné požívanie plnení súvisiacich s užívaním bytu, čo skonštatovali prvostupňový i odvolací súd vo veci sp.zn. 6C/84/2014, o ktorých má žalobca nepochybne vedomosť. Žalovaná po nariadení neodkladného opatrenia bez ďalšieho pristúpila k odstráneniu závadného stavu a na svoje náklady umožnila opätovné pripojenie bytu k prívodu vody. Vlastné správanie žalobcu, ktorý síce má právo byt užívať a bývať v ňom, avšak nie bezodplatne v tom zmysle, že by nebol povinný uhrádzať náklady za plnenia poskytované a súvisiace s užívaním bytu žalobcom, potom nesporne prispelo k odpojeniu bytu od prívodu vody.
13. Listom zo dňa 19.12.2016 žalovaná oznamuje žalobcovi na jeho výzvu na vrátenie daru, že mu byt nevráti, "nie je preto žiaden dôvod, ani ten ktorý uvádza vo výzve". Podľa názoru žalovanej k odstaveniu vody predchádzalo dlhodobé neplnenie si povinnosti, ktoré preukázateľne sú na strane žalobcu, na možnosť odstavenia vody bol žalobca opakovane upozornený a splnením svojich povinností mohol tomuto stavu predísť.
14. V bode 5 darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice zo dňa 27.3.2012 žalovaná vyhlásila, že pristupuje k zmluve o výkone správy, z ktorej znenia zo dňa 1.5.2012 (č.l. 60) vyplýva, že správu bytu vykonáva spoločnosť Byttherm s.r.o.
15. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
16. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
17. Podľa § 151n ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
18. Podľa § 8a ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. zmluva o výkone správy obsahuje najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu.
19. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom spore žalobca sa žalobca domáha určovacou žalobu určenia vlastníckeho práva k daru tým, že vykonal jednostranný právny úkon - výzvu na vrátenie daru, ktorej doručením zaniklo vlastnícke právo žalovanej a pre zápis vlastníckeho práva navrhovateľa do katastra nehnuteľností je dôvodná žaloba o určenie vlastníckeho práva, pretože žalovaná mu dar dobrovoľne, potom ako výzvu na vrátenie daru, nevrátila. Žalobca sa v podstate domáha vrátenia daru, súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. V prípade vyhovenia žaloby by právne postavenie žalobcu, keďže by bolo určené, že vlastníkom predmetného bytu, prestalo byť neisté. Vo všeobecnosti však platí, že ak má žalobca inú možnosť na odstránenie neistoty svojej situácie, nie je určovacia žaloba spravidla účelná a procesne prípustná. Pokiaľ ide o vrátenie daru, darca by mal v prvom rade uplatniť svoj nárok žalobou o povinnosť vrátiť dar. V prípade nesplnenia súdom určenej povinnosti vrátiť dar by však mohli vzniknúť spory, ktoré by mohli vyústiť do ďalšieho súdneho konania (o nahradenie vôle obdarovaného vrátiť dar). Určovacou žalobou, na základe ktorej súd priamo rozhodne o tom, že darca je vlastníkom daru (ak sú splnené podmienky vrátenia daru), je možné predísť takýmto sporom, určením vlastníckeho práva sa vzťah medzi účastníkmi definitívne vyrieši, preto je v danom prípade potrebné pripustiť určovaciu žalobu, aj keď prichádzajú do úvahy aj iné prostriedky domáhania sa predmetného nároku.
20. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so znením ust. § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 1.7.2016, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k názoru, že žaloba je nedôvodná.
21. Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka dochádza po splnení dvoch právnych skutočností. Musí byť preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovanej voči darcovi alebo členom jeho rodiny a musí byť preukázaný jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým žiada vrátenie daru.
22. Súd mal preukázané v konaní splnenie prvej podmienky - výzva darcu(žalobcu) obdarovanej (žalovanej), aby vrátila dar. Za túto výzvu považoval písomnosť zo dňa 12.12.2016, ktorá vzhľadom na zhodné tvrdenia oboch sporných strán bola obdarovanej, žalovanej doručená.
23. Bolo potrebné preukázať druhú podmienku, druhú právnu skutočnosť, že žalovaná hrubo porušila dobré mravy správaním sa voči darcovi, žalobcovi. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 12.12.2016 a zo znenia žaloby súd ustálil, že žalobca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej voči žalobcovi okolnosť, že dňa 9.11.2016 žalovaná ako vlastníčka bytu, daru dala príkaz (súhlas) k demontáži vodomerov a prívodu vody do bytu č. 62 a tak podľa názoru žalobcu došlo k hrubému porušeniu mravov, úmyselne mu znemožnila užívanie bytu. Súd skúmal konanie žalovanej len od
momentu, kedy malo podľa tvrdení žalobcu nastať, v danom prípade od 9.11.2016 do momentu výzvy zo dňa 12.12.2016 na vrátenie daru. Súd v rámci tohto predmetu sporu nemohol skúmať iné skutky alebo iné tvrdenia mimo uvedený časový moment, pretože ak by v konaní dospel k záveru, že správanie žalovanej proti žalobcovi je konaním v rozpore s dobrými mravmi, v takom prípade momentom doručenia výzvy zo dňa 12.12.2016, kedy by vzniklo žalobcovi právo na vrátenie daru. Všetky ostatné tvrdenia preto súd považoval za právne irelevantné, mimo predmet sporu a nezaoberal sa nimi.
24. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, súrodencami dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal také správanie sa žalovanej voči nemu, ktoré by dosahovalo značnú intenzitu, alebo by bolo sústavné tak, ako to súdna prax pre úspešné uplatnenie nároku na vrátenie daru a bolo by vyvolané výlučne iba konaním a správaním žalovanej bez toho, aby bolo vyvolané vzájomným správaním sa žalobcu voči žalovanej.
25. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.
26. Súd mal preukázané, že žalobca listinou zo dňa 12.12.2016 - výzvou na vrátenie daru - predmetného bytu vyzval žalovanú, aby mu vrátila dar (predmetný byt), do 20.12.2016, z dôvodu, že dňa 9.11.2016 za asistencie mestskej polície požiadala správcu bytového domu o demontáž vodomerov a prívodu vody v byte č. 62, a tým mu úmyselne znemožnila riadne užívanie bytu. Čo sa týka tvrdenej demontáže vodomerov predmetného bytu a prívodu teplej a studenej vody dňa 9.11.2016 toto mal súd preukázané vyjadreniami strán sporu a z listiny mestskej polície zo dňa 5.12.2016, na ktoré žalovaná správcovi bytového domu dala dňa 8.6.2015 písomný súhlas. Súd však toto správanie a konanie žalovanej nepovažoval za konanie v hrobom rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na správanie žalobcu, ktorý preukázateľne dlhodobo od roku 2014 neplatí za služby spojené s užívaním bytu. Pričom tieto neplatil ani potom čo podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k daru, ešte v roku 2014, a v ktorom konaní bolo skonštatované tak prvostupňovým súdom dňa už dňa 10.12.2014 i odvolacím súdu dňa 29.9.2016, že z dohody zo dňa 27.3.2012 (kedy došlo zároveň k darovaniu) o zriadení vecného bremena mu táto povinnosť vyplýva, t.j. žalobca je povinný hradiť náklady spojené s užívaním bytu, a že vecné bremeno zriadené v jeho prospech ho oprávňuje výlučne na doživotné užívanie bytu a bývanie v tomto byte, nie však na bezodplatné požívanie plnení súvisiacich s užívaním bytu (voda, elektrina, plyn atď.) Súd mal preukázane, že žalobca dlhodobo od roku 2014 tieto náklady spojené s užívaním bytu neplatí, a to tieto preukázateľne neplatil ani v čase keď došlo k odpojeniu bytu od prívodov vody, na čo dala žalovaná súhlas, a to ani v čase 12.12.2012, kedy žalobca pristúpil k výzve na vrátenie daru. Darovacie úkony a vecné bremeno doživotného bezplatného práva užívania je zriaďované aj pred inými notárskymi úradmi štandardným spôsobom. Súd z doterajšej praxe nezistil odlišný výklad uvedeného pojmu- vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezplatného práva užívania a bývania ako to, že darca neplatí obdarovanému nájomné, čo je výklad pojmu "bezplatné užívanie a bývanie", platí však svoju vlastnú spotrebu, energie, služby spojené s užívaním bytu. Pri opačnom výklade (výklad podľa žalobcu) by mohla nastať situácia, že žalobca by si mohol do bytu objednať nadštandardné
služby a žalovaná by bolo povinná za žalobcu tieto nadštandardné služby platiť. Pri analogickej aplikácii § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto je oprávnený užívať cudziu vec, je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Cudziu vec užíva žalobca, pretože žalovaná - obdarovaná je už vlastníčkou, preto žalobca je povinný znášať primerané náklady na zachovanie veci a opravu veci. Podľa 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastníčkou bytu je žalovaná. Byt neužíva, nepožíva jeho plody a úžitky, pretože ho nemôže prenajímať cudzej osobe za trhové nájomné. Nemá žiadne práva vlastníka, len povinnosti. Podľa názoru súdu by bolo práve v rozpore s dobrými mravmi výklad pojmu vecného bremena, keby naviac žalovaná platila namiesto žalobcu aj spotrebu energií a služieb spojených s užívaním bytu, ktoré využíva výlučne darca, v konkrétnom prípade žalobca. Uvedené skonštatovali i súdy (vec tunajšieho sudu sp.zn. 6C/84/2014), ktoré sa doteraz vzťahom žalobcu a žalovanej ako oprávneného a povinnej z vecného bremena zriadeného zmluvou dňa 27.3.2012 zaoberali, t.j. konkrétne kto z nich má znášať náklady spojené s užívaním, a ustálili vzhľadom na okolnosti zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.3.2012, že touto osobou je žalobca, ktorý byt na základe vykonaného dokazovania potom ako došlo k darovania užíval a hlavne požíval plnenia spojené s užívaním tohto bytu. Súd mal preukázané upomienkami správcu bytov Byttherm s.r.o., že žalobca si túto svoju povinnosť neplní (a to ani čiastočne), čím dochádza k ujme na právach a oprávnených záujmoch žalovanej, ktorá má ako vlastníčka bytu práva a povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o výkone správy. A preto žalovaná dňa 9.11.2016 pristúpila ku kroku, k odpojeniu prívodov teplej a studenej vody do bytu ako k reakcii, riešeniu k postoju a správaniu sa žalobcu, ktorý úhrady za poskytovanie týchto služieb (ale i ďalších služieb spojených s užívaním bytu) od roku 2014 neplatí a neplatil, aj napriek viacerým výzvam žalovanej. Súd je názoru, vzhľadom na okolnosti veci, že k takému krajnému, radikálnemu riešeniu žalovaná pristúpila z dôvodu chrániť svoj majetok, keď v približne v rovnakom čase tiež čiastočne uhradila náklady (za služby žalobcom už spotrebované) v úmysle predísť navyšovaniu sankcií - úroku z omeškania, nákladom vymáhania a v úmysle vzhľadom na výšku nedoplatku predísť výkonu zákonného záložného práva formou dražby. Žalobca preukázateľne o možnosti (hrozbe odpojenie prívodu vody) v dostatočnom predstihu vedel a aj napriek tejto skutočnosti a to ani potom, čo obdržal rozhodnutia súdov, v ktorých sa konštatuje jeho povinnosť platiť náklady za služby spojené s užívaním bytu náklady neuhradil, a to ani v čase kedy k odpojeniu došlo a ani v čase výzvy na vrátenie daru. A preto je súd názoru, že zo strany žalovanej, ktorá aj keď tým, že odo dňa 9.11.2016 preukázateľne a aj do dňa 12.12.2016 neumožnila žalobcovi riadne užívanie bytu tým, že dňa 9.11.2016 odstránila prívod teplej a studenej vody, vzhľadom na správanie žalobcu, ktorý odmietol (prestal) uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu (od roku 2014, neplatil ich ani priamo žalovanej ani priamo správcovi bytového domu, ktorý mu poskytovanie týchto služieb zabezpečil) nemožno považovať za správanie, ktorým by hrubo porušila dobré mravy. Súd zistil, že práve tieto okolnosti zohľadnil aj súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia (sp.zn. 2C/1/2016), ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, keď rozhodoval o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktoré okolnosti považoval ako dôvod pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol vo veci samej, t.j. o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaná konaním dňa 9.11.2016 špecifikovaným vo výzve na vrátenie daru a tiež v žalobe neporušila dobré mravy hrubým spôsobom, žalobcovi tak nevznikol nárok domáhať sa vrátenia daru, účinky vrátenia daru nenastali, žalovaná je naďalej vlastníčkou tohto daru a preto súd žalobu zamietol.
27. Aj keď strana žalovanej okrem listinných dôkazov navrhla v spore vykonať dôkaz výsluch svedka, zamestnankyne správcu bytov na okolnosti hrozby dražby predmetného bytu (daru) v súvislosti s nedoplatkom, súd vzhľadom na ostatné dôkazy - listinné dôkazy preložené žalovanou o existencii nedoplatku u správcu bytového domu s poukazom na zákonné ustanovenia zákona č. 182/1993 z.z. o zákonnom záložnom práve a na ustanovenia o výkone záložného práva a znenie listiny v spise - zmluva o výkone správy zo dňa 1.5.2012 (čl. III, bod 4) existenciu hrozby dražby mal dostatočne preukázanú a preto tento dôkaz považoval za nadbytočný a v spore ho nevykonal.
28. O nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu preto jej súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).