Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/113/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne : B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. č. XXX, zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, F.Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/242/2016-29 zo dňa 9.11.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 16C/242/2016-29 zo dňa 9.11.2016 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200066663 zo dňa 20.3.2014, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200066663 zo dňa 24.3.2014, na základe ktorého bol žalobkyni schválený úver 1.381,- eur so splatnosťou úveru 36 mesačných splátok, s výškou mesačnej splátky 78,34 eur, ročná percentuálna miera nákladov za úver činila 68,82 %, ročná sadzba úveru 70,07 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver 76,30 %. Spolu s úverovou zmluvou bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda nebola súčasťou úverovej zmluvy a nenachádzala sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami. Na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dňa 11.8.2014 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu 2.585,65 eur. Z prehľadu platenia zrážok súd mal preukázané, že celkom zamestnávateľ žalobkyni zrazil sumu 1.149,83 eur ku dňu 26.4.2016. Žalovaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.3.2014 na účet žalobkyne poukázal sumu 1.174,87 eur. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil s poukazom na ust. § 52 ods. 1,2,3, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1,2, § 34, § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Konštatoval, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským a odvíja sa od primárneho právneho úkonu a to o zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200066663 zo dňa 24.3.2014, ktorý právny vzťah je zabezpečený sekundárnym právnym úkonom a to dohodou o zrážkach zo mzdy, uzatvorenou taktiež dňa 24.3.2014, ktorej vyslovenia neplatnosti sa žalobkyňa domáhala. V danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný účastník reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ rešpektovať uzatvorenú dohodu,

vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa tak na úkor žalobkyne môže bezdôvodne obohacovať. Z dokazovania mal súd preukázané, že spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontróly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. O ustanovení § 53 ods. 1 zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba vtedy, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijaté podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200066663 zo dňa 24.3.2014, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom na jej formulované znenie, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.380,- eur v bode 1. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v čl. 2 dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.3.2014, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážkach zo mzdy vykonané v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Preto súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne, nakoľko v konaní nebola osvedčená základná procesná podmienka pre konanie a rozhodnutie o podanej žalobe. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda právneho úkonu. Predmetom žaloby nebolo rozhodovanie o určení práva. Súd otázku naliehavého záujmu na požadovanom určení vyhodnotil nesprávne. Namieta aj posúdenie záveru súdu, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy nie je platným právnym úkonom, lebo žalobca bol nútený k jej uzavretiu. To súd vyhodnotil z toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rovnaký deň, ako samotná úverová zmluva. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného zákona mohla byť považovaná za protiprávne nútenie vykonať určitý úkon. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva právo spotrebiteľa na to, aby mu bol poskytovaný úver bez zabezpečenia. Rozhodnutie akceptovať podmienky, za ktorých je možné úver čerpať, nie je výsledkom nútenia. Tvrdenie súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s právnou úpravou. Podľa rozsudku má byť dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou. Súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť, vyplývajúcej z toho, že táto dohoda neobsahuje vymedzenie a výšku pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Zákonná úprava výslovne určuje, že obsah právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a až vtedy, ak na základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu (čo žalovaný v tomto prípade popiera), je možné dospieť k záveru o neurčitosti. Súd automaticky pristúpil ku konštatovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Takýto postup súdu nemá oporu v zákone. Z dohody o zrážkach zo mzdy pritom vyplýva, že sa ňou zabezpečujú pohľadávky, ktoré spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne úver dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere... Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa, ktorú má v čase vzniku voči dlžníkovi. Odvolateľ tvrdí, že rozhodnutie súdu je nesprávne pre rozpor so zákonom, je predčasné a je nepreskúmateľné, keďže dôvod vyžadujúci určenie neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy sa z rozsudku zistiť nedá. Rovnako napadá aj závery súdu vo vzťahu k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa nezaoberal obsahom daného ustanovenia a príslušnej právnej úpravy, ktorá predstavuje objektívnu hranicu pre výšku zrážky zo mzdy. Zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia, ako určuje zákon. Pokiaľ obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú

úpravu a na jej základe je vždy určiteľná maximálna výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je neurčitý a ani nezrozumiteľný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie alebo žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok považuje za správny a zákonný. Žalovaný z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy a bez určenia neplatnosti predmetnej dohody je tu dôvodné riziko, že žalovaný naďalej po prípadnom zrušení neodkladného opatrenia by začal opätovný výkon zrážok zo mzdy a ona by bola nútená splácať v súčasnosti už bez právneho dôvodu jeho „údajnú pohľadávku“, na ktorú nemá právny nárok. Dáva do pozornosti konštatovanie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011, kde pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ona ako spotrebiteľ bola pred uzatvorením úverových zmlúv nútená uzatvoriť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by jej žalovaný úver neposkytol. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy žalovanému umožňovala ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje s neprijateľných klauzúl, resp. z neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pričom je povinná sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Navyše predmetná dohoda neobsahovala špecifikáciu pohľadávky, napr. maximálnu výšku a pod. Žalovaný vedomý si tejto skutočnosti radšej uplatnil svoj nárok bez súdnej kontroly a to na základe súkromného inštitútu - dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu podaného odvolania a aplikujúc ust. § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol.

6. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správne súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Súd správne konštatoval (a v konaní nebolo spochybnené ani zo strany žalovaného), ktorý ani v odvolaní nepopieral spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou), že vzhľadom na postavenie zmluvných strán je nutné danú zmluvu o revolvingovom úvere, ako aj v nadväznosti na tento právny úkon uzatvorenú dohodu o vykonaní zrážok zo mzdy žalobkyne ako zabezpečovacieho a akcesorického právneho vzťahu k hlavnému zmluvnému vzťahu, považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi ako spravidla slabšej a menej chránenej zmluvnej strane zabezpečuje právna úprava zvýšenú ochranu najmä z hľadiska skúmania súladnosti dojednaných zmluvných podmienok zo spotrebiteľským právom. Predmetom a rámcom odvolacieho konania bolo zodpovedanie otázky, či je dojednané dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8200066663 zo dňa 20.3.2014, uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným z hľadiska právneho posúdenia ako spotrebiteľskej zmluvy možné považovať za platne dojednanú medzi dodávateľom a spotrebiteľom z hľadiska naplnenia zákonných kritérií spotrebiteľského práva. Aj podľa odvolacieho súdu z predmetnej dohody vyplynulo, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote, vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Keďže žalovaný ako dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia o mechanizme uzatvárania hlavného zmluvného vzťahu, ako aj na neho nadväzujúceho akcesorického zabezpečovacieho zmluvného vzťahu, preto správne súd prvej inštancie považoval dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné, nakoľko neboli zo spotrebiteľom individuálne dojednané.

7. Odvolací súd konštatuje, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne. Preto odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil ako vecne správny.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať s poukazom na ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430