Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/195/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenej splnomocnenkyňou: ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanej: F. I., nar. XX. V. XXXX, bytom O. T. XXX, o zaplatenie 828,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 3. novembra 2015 č. k. 12C/77/2014-34, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel) a § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 4, 5 ZoSÚ (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci síce uzatvorili dňa 1. júna 2007 zmluvu o úvere, ktorá je tzv. zmluvou formulárovou, ktorej predtlač formulára mala žalobkyňa už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje, pričom žalovaná obsah tejto zmluvy nemohla žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a Zmluva o úvere nemá náležitosti, keď absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorou je úver úročený a preto je zmluvu potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Taktiež i v časti o dojednaní zmluvnej pokuty absentuje písomná forma. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky v celkovej výške 2.655,51 eur a ku dňu podania žaloby splatila žalovaná sumu 4.141,05 eur a keďže nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov a zmluvných pokút je nedôvodný, žalovaná už poskytnutú sumu peňažných prostriedkov splatila a preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, keďže si ju návrhom neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 68,98 eur, v počte splátok 72 a v zmluve je uvedený i údaj o RPMN a o konečnej výške úveru. V tejto súvislosti poukázala na monografiu JUDr. Krajča, spotrebiteľské zmluvy v aplikačnej praxi v SR a EÚ majúc za to, že postačuje ak z celkového obsahu zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom vyžadované údaje. Dodala, že úverová zmluva spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť poskytnutý úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami. Poukázala na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 5 ZoSÚ, na základe ktorého súd prvej inštancie vyvodil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov majúc za to, že zákon v uvedenom ustanovení výslovne neuvádza, že v prípade neuvedenia výšky úroku za poskytnutie úveru sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom povinnosť platiť úroky a prípadné poplatky spojené s poskytnutým úverom sa v zmluve, resp. v ÚP uvádza a to hneď na niekoľkých miestach v § 1 Hlavy 5 ÚP, § 3 Hlavy 14 ÚP, ale najmä v bode 33 ÚZ. Poukázala na bod 33 ÚZ s názvom konečná výška úveru, kde bola priamo uvedená výška úroku z úveru a to formou, ktorá výstižne vystihuje požiadavku vyplývajúcu z § 4 ods. 5 ZoSÚ. Predmetný bod ÚZ obsahuje údaj o konečnej výške úvere, t. j. o sumu, ktorú v konečnom dôsledku žalovaná zaplatí za poskytnutie peňažných prostriedkov, táto suma obsahuje nielen výšku úveru, ale aj predmetné úroky z úveru a tento údaj najjednoduchšie a najvýstižnejšie spĺňa podmienku, aby bola žalovaná vopred informovaná o výške úrokov a poplatkov, ktoré za poskytnutie úveru bude musieť zaplatiť. Dodala, že súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení svojho rozhodnutia odchýlil od rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci 8Co/474/2014 z 11. júna 2015, kde konštatoval, že keď predmetná zmluva obsahovala uvedenie RPMN potom nemohlo dôjsť ku v tom čase predpokladanému následku v tomto zákonnom ustanovení pri absencii RPMN, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Namietala, že úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť poskytnutý úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami. Poukázala na skutočnosť, že pri výklade náležitostí spotrebiteľských zmlúv je potrebné venovať pozornosť tomu, či z celkového obsahu zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom vyžadované údaje a neuchyľovať sa tak k prílišnému formalizmu pri výklade obsahu týchto zmlúv. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnila si i náhradu trov odvolacieho konania a to za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a jednu paušálnu náhradu, spolu 83,76 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke (§ 381 ods. 1 a 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku).

7. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou 1. júna 2007, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a správne aplikoval na dojednané obsahové náležitosti tejto zmluvy ustanovenia z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôsledná aplikácia ustanovení ZoSÚ znamená taký výklad právnej úpravy, ktorý je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a poskytuje mu ochranu pred nevyváženými zmluvnými dojednaniami v spotrebiteľskej zmluve.

8. Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je a bola aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť jasne a jednoznačne uvedené aj úrok a poplatky, ktoré sú spojené s poskytnutím úveru.

9. Posudzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad citovaného ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorý sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

10. Odvolací súd opätovne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to na čo správne poukazoval súd prvej inštancie, že v zmluve nie je uvedená výška úroku, je v nej uvedená len ročná percentuálna miera nákladov. Žalobcovi preto v zmysle § 4 ods. 5 zákona nevzniklo právo na zaplatenie úroku tak, ako si ho uplatnil v žalobe.

11. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ (účinnom do 31. decembra 2017, teda v čase uzatvorenia zmluvy) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že výška úroku bola zistiteľná z obsahu úverových podmienok, resp. z údaja o konečnej výške úveru, je potrebné zdôrazniť, že účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany je to, aby samotná zmluva obsahovala základné zákonné náležitosti a údaje, na základe ktorých sa priemerný spotrebiteľ dokáže informovane rozhodnúť o tom, či zmluvu uzavrie, bez toho, aby spotrebiteľ musel tieto údaje zisťovať z úverových podmienok, ktoré vzhľadom na ich rozsah spotrebiteľ nemá šancu reálne posúdiť a vyhodnotiť, a taktiež bez toho, aby musel spotrebiteľ uskutočňovať akékoľvek matematické výpočty. Tomu zodpovedá len taký logický a rozumný výklad ustanovení ZoSÚ, podľa ktorého už v samotnej zmluve musí byť zrozumiteľne uvedená výška úroku, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavu, v akej výške je mu úver poskytnutý a koľko musí zaplatiť na úrokoch. Takémuto výkladu nezodpovedá postup žalobkyne a jej argumentácia, že spotrebiteľ si môže výšku úroku vypočítať, resp. zistiť z údajov v zmluve, resp. v úverových zmluvných podmienkach. V danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eur, pričom výška úrokov predstavuje sumu 2.310,51 eur, t.j. takmer 90%, preto je dôležité, aby údaj o výške úrokov bol jasne uvedený v zmluve a poskytol žalovanej jasný prehľad o tom, koľko zaplatí na úrokoch a či za takýchto podmienok má o úver záujem. V neposlednom rade bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 2.655,51 eur vrátila žalobkyni celkovo sumu 4.141,05 eur, t.j. viac ako jej bolo poskytnuté, preto spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahu medzi stranami zodpovedá také riešenie, že žalovaná nebude zaviazaná zaplatiť žalobkyni titulom úrokov či iných poplatkov už žiadnu ďalšiu sumu, čím je žalobkyňa primerane sankcionovaná za nedodržanie zákonných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

14. Žalovaná má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).