Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-233-2016.pdf
PDF · 84.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/233/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: P., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka - L. K., nar. XX.XX.XXXX., bytom K., O. ul. č. XX, F. a otec - X. F., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, G., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, takto
rozhodol:
Maloletá P. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletý U. F., nar. XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletých a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec X. F., nar. XX.XX.XXXX., je povinný prispievať na výživu maloletej P. F., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanoveného podľa osobitného zákona a na výživu maloletého U. F., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanoveného podľa osobitného zákona a to všetko vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.12.2016 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F., P. a U.. Deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať platiť výživné v sume 30,- eur mesačne na každé dieťa. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých žili v spoločnej domácnosti v G.. Pred troma rokmi mu zistili psychické ochorenia a to schizofréniu. Nemá však vybavený ani invalidný dôchodok, nakoľko sa nelieči. Doposiaľ na deti neplatil. S deťmi odišla od otca a stará sa o ne sama. Odišli bývať do azylového centra v U.. Od mája 2016 nežijú s otcom maloletých v jednej domácnosti. Otec maloletých nie je vedený na úrade práce a nepoberá ani žiadnu sociálnu dávku. Matka uviedla, že ona poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti.
2. Na pojednávaní matka doplnila, že t. č. býva aj s deťmi v mestskom centre sociálnych služieb v F., v zariadení J. N.. Ide o zariadenie, kt. poskytuje prechodné ubytovanie matkám s deťmi, kt. sú v sociálnej núdzi. Má priateľa, s ktorým čaká tretie dieťa. Očakávaný termín pôrodu je v septembri 2017. S priateľom sa snažia zariadiť veci tak, aby začali bývať všetci spolu. Priateľ je živnostník, robí murárske práce. Deti zatiaľ sú v jej celodennej starostlivosti. Do predškolského zariadenia ich prihlásila od septembra v F., avšak ešte neprišlo vyrozumenie o tom, či sú prijatí. Otec sa s deťmi nestretáva. Videli ho 1 krát čo bola jej iniciatíva. Zobrala deti k nemu na návštevu. Otec má vážnu psychickú chorobu, preto aj od neho odišla. Býva s matkou, ktorá sa o neho snaží starať. Z dôvodu jeho choroby zrejme nikde nepracuje.
Vzhľadom na jeho vážne ochorenie žiada aj také nižšie výživné. Styk otca s maloletými nežiada upraviť. Keď sme ešte boli v Azylovom centre v Malackách, tak 3-4 krát do roka ich aj sám prišiel pozrieť. Od 12.06.2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Na výživné neprispieva. Kvôli jeho zdravotnému stavu od neho nežiadala výživné. Nežiada ani zročné výživné. Chce najmä aby bolo upravené, že deti sú v jej osobnej starostlivosti. S matkou otca je zadobre. Asi 2 mesiace naspäť ich bola aj s deťmi navštíviť. Jeho matka sa vyjadrovala v tom smere, že zvažuje podanie návrhu na obmedzenie svojprávnosti otca maloletých.
3. Otec maloletých bol v konaní nečinný. K návrhu sa napriek výzve nevyjadril. Nedostavil sa ani na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Nakoľko mal otec maloletých riadne doručený návrh aj s výzvou na vyjadrenie k návrhu a bol aj riadne a včas predvolaný na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlnil, súd pojednával a rozhodol aj bez jeho neprítomnosti.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasia so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matke, aj s výškou navrhnutého výživného.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dokladmi a to: potvrdenie o pobyte matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, lustrácia otca v sociálnej poisťovni, správa ÚPSVaR Ma, oddelenia služieb pre občana zo dňa 05.05.2017, zmluva o poskytovaní sociálnej služby.
6. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
8. Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých nežijú spoločne. Celodennú osobnú starostlivosť poskytuje maloletým už dlhšiu dobu výlučne matka maloletých. Matka je s deťmi doma, deti zatiaľ nenavštevujú predškolské zariadenie. Otec maloletých býva so svojou matkou. Trpí závažným ochorením. Nie je zamestnaný, v záznamoch sociálnej poisťovne nie je vedený. Nie je ani registrovaný na úrade práce a nepoberá žiadne sociálne dávky.
19. Súd prihliadol k záujmu maloletých a k stabilite ich výchovného prostredia a dospel k záveru, že je v záujme maloletých zveriť ich do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ne už dlhšiu dobu stará bez pomoci otca maloletých. Otec bol v spore nečinný, nevyjadril sa k návrhu, nespochybnil, že by matka starostlivosť o deti nevykonávala riadne. Klízny opatrovník navrhol deti zveriť do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom aj k uvádzaným skutočnostiam o zdravotnom stave otca maloletých, mal súd za to, že je na mieste v danom prípade rozhodnúť o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matke.
20. Zákon o rodine vo vyššie uvedených ustanoveniach upravuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ďalej zákon o rodine ustanovuje, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. V danom prípade súd pri určení vyživovacej povinnosti otca maloletých aplikoval ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd vychádzal z návrhu matky a jej tvrdení o zlom zdravotnom stave otca maloletých. Sama matka žiadala stanoviť otcovi minimálne výživné, vzhľadom k tomu, že nie je schopný sa zamestnať z dôvodu už vyššie uvedenej psychickej choroby. Zároveň matka uviedla, že je tu zrejme aj dôvod na obmedzenie otca maloletých v spôsobilosti na právne úkony. Súd dopytom na Úrade sociálnych vecí a rodiny v Malackách zistil, že nepoberá žiadne dávky a lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že nie je v evidencii Sociálnej poisťovne. Najmä s ohľadom na duševné ochorenie otca maloletých, pre ktoré nie je schopný sa objektívne zamestnať a mať príjem, mu súd určil výživné v minimálnej výške na každé dieťa, ktoré je povinný platiť každý rodič a to bez ohľadu na svoje schopnosti.
22. Súd poznamenáva, že suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa je stanovená zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Výška súm životného minima je potom každý rok s účinnosťou od 01.07 stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nakoľko sa sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k 01. júlu menia súd do výroku rozhodnutia dal
percentuálne určenie. Toho času je suma životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určená vo výške 90,42 eur mesačne. Z toho 30% činí sumu 27,13 eur mesačne.
23. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného Mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku matka a kolízny opatrovník nemôžu podať odvolanie, nakoľko sa po vyhlásení rozsudku v zmysle ust. § 368 Civilného sporového poriadku vudali práva podať odvolanie.
Otec maloletých môže podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.