Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/155/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne N. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. W. XX, XXX XX S. M., právne zastúpenej JUDr. Borisom Čupkom, advokátom, Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. W. XX, XXX XX S. M., právne zastúpenému JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom, Advokátska kancelária SNP 120, 965 01 Žiar nad Hronom, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zaplatenie súdneho poplatku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 9C/80/2015-89 zo dňa 09.02.2016, takto

rozhodol:

I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby neukladá.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 630,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že žalovaný sa stal poplatníkom súdneho poplatku, a preto má povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok nepovažoval za správne. Vychádzal z toho, že pre takéto rozhodnutie neexistuje právny dôvod. Ak žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku z podanej žaloby, mal by tento súdny poplatok zaplatiť podľa výsledku konania žalovaný. Súd však posúdil predmet sporu tak, že išlo o čiastočný úspech tak žalobkyne ako aj žalovaného v danom súdnom konaní, a preto podľa výsledku sporu rozhodol aj o náhrade trov konania takým spôsobom, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie bol vyčerpaný celý predmet sporu, a teda aj to, že nebola v rozsudku vo veci samej vo výroku uložená žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Z obsahu podaného vyjadrenia vyplýva, že toto smeruje k výroku o náhrade trov konania. Tento výrok však nie je predmetom odvolacieho konania, pretože odvolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a toto v zmysle ust. § 388 zmenil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) ako nový procesný predpis. Do ust. § 470 ods. 1, 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v § 470 ods. 2, vete druhej citovaného zákonného ustanovenia.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci bolo začaté pred 30. 06. 2016. Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti žalovanému bolo vydané dňa 09. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p.. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., tak sa musel zaoberať tým, či je daná jeho funkčná príslušnosť na rozhodnutie o podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

8. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v ust. § 357 došlo k novej právnej úprave, ktorá zaviedla zásadnú zmenu týkajúcu sa prípustnosti odvolania voči uzneseniam súdu prvej inštancie, kde je prípustné odvolanie len vtedy, keď to zákon pripúšťa. Formou taxatívneho výpočtu sa ustanovil okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné nie je.

9. Z obsahu ust. § 357 vyplýva, že medzi tam uvedenými uzneseniami, proti ktorým sa pripúšťa odvolanie, nie je uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti. Keďže takéto uznesenie tam uvedené nie je, potom proti takémuto uzneseniu súdu prvej inštancie by odvolanie ani nebolo prípustné. Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti však bolo vydané súdom prvej inštancie za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., ktorý proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti pripúšťal opravný prostriedok vo forme uznesenia, pretože takéto uznesenie nie je uvedené v ust. § 202 ods. 3, teda medzi tými uzneseniami, proti ktorým odvolanie nie je prípustné.

10. Keďže účinky podaného odvolania zo strany žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie zostali zachované s poukazom na ust. § 470 ods. 2, vety prvej CSP, tak krajský súd bol oprávnený o podanom odvolaní rozhodnúť v súlade s ust. § 470 ods. 4 CSP, z ktorého vyplýva, že konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo, a to aj s ohľadom na čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. s ohľadom na stav právnej istoty, v ktorom každá zo strán sporu môže legitímne očakávať, že jej spor bude spravodlivo posúdený.

11. Na základe podaného odvolania žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, tak krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené mohol preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska dôvodov uvádzaných v podanom odvolaní zo strany žalovaného.

12. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti v danej veci nemalo byť vydané. S takouto obranou žalovaného sa stotožňuje aj krajský súd.

13. Z obsahu spisu je totiž nesporné, že žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Z tohto ustanovenia vyplýva, že od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo v prípade žalobkyne v danej veci bolo splnené. Ak teda žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku z podanej žaloby, tak by nasledoval postup podľa zákona č. 71/1992 Zb., a to § 2 ods. 2, z ktorého vyplýva, že ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi v konaní pred správnym súdom.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené by potom u žalovaného mohla vzniknúť poplatková povinnosť podľa ust. § 5 ods. 1, písm. g) zákona č. 71/1992 Zb., a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutie súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Je teda nesporné, že súd prvej inštancie mohol podľa výsledku sporu rozhodnúť o povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanému v rozhodnutí, ktorým rozhodol o veci samej. V takomto prípade bol smerodajný výsledok daného konania, v ktorom by prichádzalo do úvahy uloženie poplatkovej povinnosti.

15. Z obsahu spisu je nesporné, že podanou žalobou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Proti takto podanej žalobe ako aj hodnote nehnuteľnosti žalovaný v priebehu konania nemal námietky. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že žalobkyňa v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáhala aj zaplatenia sumy 584,19 Eur ako náhrady vynaložených nákladov spojených s vlastníctvom, údržbou a zhodnotením nehnuteľnosti. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný tak, že v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva potom aj on žiadal zohľadniť splácaný úver, ktorý na nadobudnutie predmetných nehnuteľností bol použitý. Následne, ako vyplýva z obsahu spisu, bolo v konečnom dôsledku rozhodované len o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom bolo rozhodnuté v súlade s návrhom žalobkyne, proti ktorému ani žalovaný nič nenamietal. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie hodnotil aj v súvislosti s otázkou náhrady trov konania a dospel k záveru, že prichádzal do úvahy postup podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa výsledku náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal. Súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia nerozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného, a to aj po zhodnotení výsledku úspechu jednotlivých strán v konaní o veci samej.

16. S ohľadom na zhodnotenie výsledku sporu strán v konaní a neuložení poplatkovej povinnosti žalovanému v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končilo, dospel krajský súd k záveru, že nebol potom daný právny dôvod, aby dodatočne uznesením bola žalovanému po právoplatnom skončení konania vo veci samej ukladaná povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak v čase rozhodovania veci samej k tomu nedospel ani súd prvej inštancie.

17. Keďže v danej veci krajský súd mohol vec dokončiť s ohľadom na znenie ust. § 470 ods. 4 CSP, teda rozhodnúť ešte aj o uloženej poplatkovej povinnosti, tak v zmysle ust. § 388 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že poplatková povinnosť žalovanému z podanej žaloby sa neukladá. Zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie by totiž nič neriešilo, pretože ani súd prvej inštancie by poplatkovú povinnosť vzhľadom na záver odvolacieho súdu nemohol uložiť. Rozhodnutím krajského súdu je táto otázka už s konečnou platnosťou vyriešená.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .