Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/829/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, zastúpený Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s. r. o, so sídlom 811 07 Bratislava, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773, proti žalovanému F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E., M. XXX/XX, o zaplatenie 117,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu zo dňa 23.06.2015 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/123/2015-31 zo dňa 12.06.2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú po tom, čo súd prvej inštancie konštatoval premlčanie uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému a to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 a 2, § 101 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že mal v konaní listinne preukázané, že dňa 22.06.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu Telefonica Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave a žalovaný zmluvu o pripojení v súlade so zákonom číslo 351/2011 Z. z.. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrami splatnými dňa 23.01.2012 v sume 69,25 Eur, splatnou 24.02.2012 v sume 20,- Eur a faktúrou splatnou dňa 23.03.2012 v sume 48,29 Eur. Žaloba bola podaná na súd až dňa 01.04.2015, pričom súd ex offo, s poukazom na znenie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, prihliadol na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobu zamietol z dôvodu oneskoreného uplatnenia nároku po uplynutí premlčacej doby, ktorá plynula od uvedených dátumov splatnosti jednotlivých faktúr. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, pretože žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Má za to, že zákon číslo 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a preto sa na predmetný zmluvný vzťah majú aplikovať ustanovenia tohto zákona. Následne poukázal na ustanovenie § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Následne žalobca uviedol, že v konkrétnom prípade

právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 08.04.2012, preto premlčacia doba začala plynúť dňom 09.04.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 09.04.2015. Na základe uvedeného preto nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu a má za to, že žalobný nárok nie je premlčaný. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Lučenec zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/829/2015-44 zo dňa 03.10.2016 odvolacie konanie prerušil postupom podľa ustanovenia § 164 CSP, nakoľko sa v konaní vedenom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 9831/2015 o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, smerujúcej proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3MCdo/14/2014, riešila otázka zásadného právneho významu aj z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku v danej veci. Vyriešenie tejto otázky má/môže mať zásadný vplyv aj na rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu retroaktívnou aplikáciou neskoršej právnej úpravy aj na právne vzťahy skôr založené, napriek absencii prechodných ustanovení, ktoré by priamo splnomocňovali na spätnú aplikabilitu neskoršej právnej úpravy, konkrétne ohľadom aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pripúšťajúceho prihliadnutie na premlčanie uplatneného nároku aj ex offo, bez námietky dlžníka. Vyriešenie možnosti aplikácie neskoršej právnej úpravy aj na právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o pripojení zo dňa 22.06.2011, má priamy vplyv aj na právne posúdenie plynutia premlčacej doby z hľadiska posúdenia premlčania uplatneného nároku žalobcu.

5. Ústavný súd SR rozhodol o ústavnej sťažnosti spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave pre porušenie základných práv a slobôd, smerujúcej proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 a uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 194/2016- 10 zo dňa 12.04.2016 sťažnosti spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave odmietol ako zjavne neopodstatnené.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní uznesením 14Co/829/2015-51 zo dňa 07.11.2016 vzhľadom na právoplatnosť uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 194/2016- 10 zo dňa 12.04.2016, nakoľko odpadol dôvod prerušenia konania v danej veci.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pričom odvolacie konanie v danej veci začalo dňom 23.06.2015 (podaním odvolania).

12. Žalobca si žalobou datovanou dňa 27.03.2015 a doručenou príslušnému Okresnému súdu Lučenec dňa 01.04.2015 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 59,98 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 22.06.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ako poskytovateľ elektronických služieb a žalovaný, ako účastník komunikačnej služby Zmluvu o pripojením v rámci programu služieb O2 G. pre konkrétne účastnícke číslo. Právny predchodca žalobcu postupne vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a to FA č. 1028378316 na sumu 69,25 Eur so splatnosťou dňa 23.01.2012, FA č. 1030287487 na sumu 20,- Eur so splatnosťou dňa 24.02.2012 a FA č. 10313311157 na sumu 48,29 Eur so splatnosťou dňa 23.03.2012. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 02.03.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej sume 117,54 Eur, avšak žalovaný ani do dňa podania žaloby uvedenú sumu neuhradil. Nakoľko žalovaný neuhrádzal uvedené faktúry riadne a včas, odstúpil právny predchodca žalobcu ku dňu 07.04.2012 od zmluvy o pripojení k službám vedeným pod referenčným číslom zákazníka XXXXXXXXXX písomným podaním zo dňa 08.03.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 31.03.2012.

13. Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Súd správne konštatoval (a v konaní nebolo spochybnené ani zo strany žalobcu, ktorý ani v odvolaní nepopiera spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi ním, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným), že vzhľadom na postavenie zmluvných strán je nutné danú zmluvu o pripojení, ktorá bola síce uzatvorená podľa osobitnej právnej normy, konkrétne zákona číslo 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, považovať predovšetkým za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Súd v odôvodení rozsudku pritom citoval okrem ustanovenia § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, 4 aj ustanovenie § 52 ods. 2 v znení platnom a účinnom od 01.04.2015 a s poukazom na citované ustanovenia § 52 ods. 2 vety poslednej zdôraznil, že na právne vzťahy vzniknuté účastníkmi konania treba prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Predmetom a rámcom odvolacieho konania bolo zodpovedanie otázky, či je z hľadiska právneho posúdenia premlčania možné aj ex offo konajúcim súdom, aj bez námietky dlžníka s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, prihliadnuť na možné premlčanie uplatneného nároku žalobcu.

14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Pokiaľ súd prihliadal aj bez osobitnej námietky žalovaného na premlčanie uplatneného práva, poukázal na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť od 01.05.2014), podľa znenia ktorého je súd, ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie práva voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, aj keď by inak bolo (napr. v zmysle zákonnej dikcie obsiahnutej v ustanovení § 100 ods. 1 vety poslednej Občianskeho zákonníka) potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetných zákonných ustanovení poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015 (zhodne však aj v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 8MCdo 13/2014, sp. zn. 3MCdo 9/2014 a sp. zn. 3MCdo 12/2014), ktorý vyslovil, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že aj keď zákonné ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej nadobudlo účinnosť 1. apríla 2015, právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia týkajúce sa týchto noviel a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti týchto zákonných ustanovení. Pri vyslovení právneho názoru Najvyššieho súdu SR v tejto otázke a pokiaľ tieto rozhodnutia a vyslovené názory Najvyššieho súdu SR neboli doposiaľ žiadnym zákonným spôsobom spochybnené, je odvolací súd povinný na ne prihliadať a pri rozhodovaní tieto závery a vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR rešpektovať.

18. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , sa zaoberal konkrétnym odvolacím argumentom žalobcu, ktorý namieta správnosť záveru o premlčaní uplatneného nároku prijatým súdom prvej inštancie, ktorý počiatky plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka posudzoval od jednotlivých dátumov splatnosti konkretizovaných faktúr (t.j. od 23.01.2012, 24.02.2012 a 23.03.2012). Žalobca zastáva názor, že počiatok plynutia premlčacej doby mal byť posúdený odo dňa 09.04.2012, teda deň nasledujúci od účinnosti odstúpenia od zmluvy. S takýmto právnym posúdením počiatku plynutia premlčacej doby v danej veci sa však nemožno stotožniť.

19. Odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danej veci je nesporné, že právo vymáhať jednotlivé fakturované sumy za poskytnuté elektronické služby mohol právny predchodca žalobcov si uplatňovať voči žalovanému, ako účastníkovi telekomunikačnej siete, po prvýkrát už v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr a nie až od momentu, kedy právny predchodca žalobcu využil svoje právo odstúpiť od zmluvy o pripojení so žalovaným, teda až odo dňa 07.04.2012, respektíve odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy o pripojení. Právny predchodca žalobcu mohol no i nemusel využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy o pripojení v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného, pričom skutočnosť, že toto právo aj účinne využil, nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacích dôb jednotlivých už v danom čase splatných, a teda aj vymáhateľných faktúr, ktorých splatnosť bola určená dňom 23.03.2012, 24.02.2012 a 23.01.2012.

20. Pokiaľ tak súd mal zákonné zmocnenie aj ex offo, bez osobitnej námietky spotrebiteľa prihliadať na premlčanie práva žalobcu a podľa ustanovenia § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka povinnosť aplikovať na vzťah dodávateľa so spotrebiteľom občianskoprávnu úpravu, správne potom s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka vyvodil, že právny predchodca žalobcu si mohol svoje právo na súde uplatniť už od uvedených dátumov splatnosti jednotlivých faktúr, najneskôr tak 24.03.2012 (prihliadnuc na najneskoršiu splatnosť poslednej faktúry) a pokiaľ žaloba bola podaná na súd až dňa 01.04.2015, žalobu zamietol z dôvodu oneskoreného uplatnenia nároku po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr dňom 24.03.2015.

21. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .