Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-501-2016.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/501/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunay a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Komunálna poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO 31 595 545, proti žalovanému V. D., L.. X.XX.XXXX, bytom T., T. X, zastúpenému JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom, so sídlom Kremnická 61, Košice, o zaplatenie 451,35 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu č.k. 25C/126/2013-123 z 12.10.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením opravil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 23.1.2014 č.k. 25C/126/2013-99 tak, že označenie žalovaného v záhlaví je: V. D.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri opisovaní rozsudku došlo k chybe v písaní, v dôsledku čoho súd nedopatrením nesprávne uviedol označenie ako V. D. namiesto uvedenia správneho označenia žalovaného V. D., ktoré vyplýva aj zo samotného záznamu o dopravnej nehode, z podania žalovaného ako aj jeho splnomocnenia aplikujúc ust. § 224 CSP.
2.Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. neboli splnené procesné podmienky pre vydanie uznesenia a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie opravného uznesenia zamietne. Podľa názoru žalovaného nie je pravda, že došlo k chybe v písaní pri opisovaní rozsudku, pretože text písomného vyhotovenia rozsudku v celom rozsahu zodpovedá a je totožný so znením rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní dňa 23.1.2014, o čom svedčí aj zápisnica z tohto pojednávania . Nie je pravdou, že súd nedopatrením nesprávne uviedol označenie žalovaného ako V. D., pretože súd pri označení žalovaného vychádzal presne zo znenia návrhu na začatie konania, ktorý žalobca počas celého konania žiadnym spôsobom nezmenil ani nepožadoval o opravu chyby v písaní počas konania. Zároveň poukázal na to, že žalobca v žiadnom písomnom podaní nikdy označenie žalovaného nezmenil ani neoznačil osobu žalovaného inak ako V. D., preto podľa názoru žalovaného skutkové zistenie ohľadom „nedopatrením nesprávne uvedeného“ označenia žalovaného v žiadnom prípade nemôže zodpovedať skutkovému stavu, ktorý je obsahom súdneho spisu, a preto súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný vyjadril názor, že v tomto prípade nešlo o žiaden z prípadov uvedených v § 164 O.s.p. (v súčasnosti v § 224 CSP), preto nemohol byť daný dôvod k oprave rozsudku vydaním opravného uznesenia, ktorý inštitút má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej žalobe. Nemožno ním napravovať chyby, ktoré zapríčinil žalobca, napr. pri zistení, že
vydané rozhodnutie smeruje voči osobe, ktorú sám žalobca označil nesprávnym menom a priezviskom. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 576/2013-30, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že podmienkou možnosti vydania opravného uznesenia je skutočnosť, že musí ísť o chybu súdu a nie účastníkov konania a preto súd nemôže takýmto postupom odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku, pretože za zrejmú nesprávnosť treba považovať iba rozpor medzi obsahom verejno-mocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojim rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia prejaviť chcel a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejno-mocenskej vôle. Súd prvej inštancie v priebehu celého konania vždy uvádzal označenie žalovaného tak, ako to vyplýva z návrhu na začatie konania podaného žalobcom, čo sa prejavilo v znení platobného rozkazu, výzvy na vyjadrenie sa k odporu, predvolaní na pojednávania, uznesení o povinnosti odporcu vyjadriť sa k návrhu, zápisniciach z pojednávaní a označenia žalovaného pri ústnom vyhlásení rozsudku, z čoho je evidentné, že súd prvej inštancie počas celého konania vždy jednoznačne označoval žalovaného tak, ako to aj skutočne chcel, preto nemohlo dôjsť k žiadnej chybe v označení zo strany súdu, ani k nedopatreniu. Vydaním opravného uznesenia súd prvej inštancie okrem vyššie uvedených pochybení porušil aj zásadu viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom tak, ako to ukladá ust. § 219 ods. 4 CSP, čím došlo v konaní súdu prvej inštancie k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ustanovenia procesných noriem upravujúce možnosť zmeny žaloby, t.j. aj zmeny označenia žalovaného, pripúšťajú takúto zmenu výlučne v konaní samotnom, t.j. pred vyhlásením rozsudku, resp. pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, t.j. do skončenia konania, a to postupom podľa § 43 O.s.p. (§ 139 a nasl. CSP). Uvedeným postupom súd porušil aj zásadu ne ultra petitum (§ 153 ods. 2 O.s.p., resp. § 216 CSP), čo je tiež možné považovať za nesplnenie procesných podmienok konania. Žalovaný si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
4.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.
6.Súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenie a toto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia.
7.Podľa ust. § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
8. Civilný sporový poriadok (aj predchádzajúci Občiansky súdny poriadok) vyžaduje, aby súdne rozhodnutie bolo určité, jasné a formálne bezchybné. V prípade, že nespĺňa tieto náležitosti, CSP pripúšťa možnosť jeho opravy za stanovených podmienok tak, aby bola zachovaná zásada viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom. Súdne rozhodnutie možno opraviť postupom podľa § 224 CSP, ktorý je výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú právoplatným súdnym rozhodnutím. Materiálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia pramení z perfektnosti žaloby (vrátane petitu ako aj označenia strán sporu ). Odstránenie vád žaloby, ktoré by sa mohli premietnuť do súdneho rozhodnutia, možno zhojiť v kontexte úkonov súdu a aktívnej účasti žalobcu podľa § 43 O.s.p.( teraz § 128, §129 CSP ) pri oprave či doplnení nesprávnych, neúplných alebo nezrozumiteľných podaní v priebehu súdneho konania. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd. Nie je preto možné týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Rovnako nie je v zásade
možné opravným uznesením odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku. Tzv. vecné nedostatky a nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa § 224 CSP (predtým § 164 O.s.p.) použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu. Nemožno ním napravovať chyby, ktoré zapríčinil žalobca, napr. pri zistení, že vydané rozhodnutie pri určitom a zrozumiteľnom označením pozemkov v spojení s geometrickým plánom predloženým žalobcom nie je inak spôsobilé byť podkladom pre zmenu zápisov v katastri nehnuteľností alebo, že rozhodnutie nie je spôsobilé na výkon (exekúciu). Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS SR 576/2013 vyjadril, že výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím je okrem iného aj ust. § 164 O.s.p. (teraz § 224 CSP). Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Kým pojem chyby v písaní, resp. chyby v počítaní sú pomerne jednoznačné, pojem iná zrejmá nesprávnosť je relatívne neurčitým pojmom, je však potrebné ho vykladať aj vzhľadom na systematické zaradenie nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní , z čoho je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojim obsahom o iné, než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia a ktoré sú úplne zjavné. Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 O.s.p. tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejno- mocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojim rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejno-mocenskej vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 O.s.p. odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porovnaj aj 3 MCdo 21/2008).
9. Odvolací súd uvádza, že zároveň je potrebné rozlišovať jednotlivé prípady, kedy došlo k chybnému označeniu sporovej strany. V prípade ak súd rozhodoval v skrátenom konaní, t.j. vydaním platobného rozkazu na základe podaného návrhu žalobcu (ak v takomto návrhu je nesprávne uvedené označenie účastníka konania, kedy súd vychádza z tohto návrhu a uvedie v plat. rozkaze nesprávne označenie ) neprichádza do úvahy opravným uznesením naprávať nesprávne uvedené označenie účastníka, ktorý je v platobnom rozkaze označený v zhode s obsahom žalobného návrhu, nakoľko sa nejedná o pochybenie súdu. Od takéhoto prípadu je potrebné odlišovať prípady, pokiaľ ( tak, ako v tomto konaní ) prebehlo celé konanie, v priebehu ktorého súd v súlade s príslušnými procesnými normami konal, doručoval listiny, výzvy, predvolania, prebehli pojednávania, účastníci boli vypočutí, a to vrátane doručovania a výsluchu toho účastníka, ktorý je v žalobe nesprávne označený . V takomto prípade nie je možné považovať nesprávne označenie účastníka (v žalobnom návrhu, ale aj v ďalších písomnostiach vrátane súdnych písomností ) iba za pochybenie žalobcu, ale je potrebné takúto nesprávnosť považovať aj za chybu súdu, ktorý mal možnosť svojim postupom takúto chybu zistiť a následne sa pokúsiť (ak je to možné) o jej odstránenie.
10.Odvolací súd v danom prípade má za to, že sa jednalo nepochybne o vyššie uvedenú situáciu ,kedy došlo aj k pochybeniu súdu, preto súd prvej inštancie správne postupom podľa § 224 CSP napadnutým uznesením opravil záhlavie rozsudku v označení priezviska žalovaného. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že počas konania nikdy nebolo spochybnené, kto je žalovaným aj napriek chybe v uvedení jeho priezviska v návrhu na začatie konania, pretože žalovaný bol v žalobe presne identifikovaný okrem označenia mena a priezviska aj uvedením bydliska, dátumu narodenia a zároveň k žalobe boli pripojené aj listinné dôkazy ako poistka, záznam z dopravnej nehody, relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, uplatnenie nároku na náhradu škody, v ktorých je označený žalovaný správne ako V. D.. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že chyba spočívala iba vo vložení jedného písmena do jeho priezviska, a tak ako je to uvedené, správny tvar priezviska nepochybne vyplýval aj zo všetkých listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k žalobe a ktoré boli doručené žalovanému. Žalovaný v žiadnom svojom písomnom podaní, ( napr. odpore ) ani pri svojich ústnych prednesoch uvedený nedostatok nikdy nenamietol, dostavil sa na pojednávania ( vypovedal ako účastník konania ) a reagoval na doručené súdne písomnosti napriek tomu, že pri všetkých výzvach a predvolaniach bol ako adresát označený V. D.. Písomnosti, v ktorých bol takto označený adresát ( vrátane písomností doručovaných ako zásielky
do vlastných rúk ), žalovaný riadne preberal, reagoval na jednotlivé výzvy a konanie súdu bez toho, aby upozornil na uvedenú nesprávnosť, resp. akýmkoľvek spôsobom na túto nesprávnosť reagoval, čím sám prispel k tomu, že súd v rámci konania nezistil túto zrejmú nesprávnosť( t.j. že osoba žalovaného je v priezvisku označená tak, že je tam vložené jedno písmeno navyše). Naopak žalovaný sa správal tak, akoby žiadne chybné označenie neexistovalo, čo spôsobilo, že súd túto chybu nezistil skôr. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by žalovaný takýmto spôsobom nekonal, teda ak by si neprevzal zásielky adresované adresátovi s označením priezviska nesprávnym spôsobom, súd by takto zistil, že sa jedná o nedostatok, ktorý je potrebné postupom podľa § 43 O.s.p. odstrániť. Práve s poukazom na skutočnosť, že na základe návrhu žalobcu súd vo veci riadne konal ( vykonával procesné úkony, doručoval písomnosti, pojednával, vykonával dokazovanie ) nie je možné uvedenú chybu považovať iba za nesprávnosť žalobného návrhu ale jedná sa aj o chybu súdu, ktorý nezistiac uvedenú nesprávnosť vo svojich písomnostiach ( vrátane zápisnice o výsluchu žalovaného ako účastníka konania , kde žalovaný musel na identifikáciu svojej osoby predložiť aj občianský preukaz , z ktorého jednoznačne vyplýva jeho správne znejúce priezvisko ) označoval žalovaného nesprávne. Žalovaný bol súdom nesprávne označený aj v rozsudku zo dňa 23.1.2014, napriek tomu, že jeho úmyslom bolo jednoznačne rozhodnutím zaviazať na plnenie osobu žalovaného, ktorý bol v konaní vypočutý a ktorý voči súdu po celú dobu konania vystupoval ako žalovaný, t.j. V. D. .
11.Súdna prax je ustálená v závere, že opraviť je možné akúkoľvek časť súdneho rozhodnutia, teda aj jeho záhlavie a oprava sa môže vykonať kedykoľvek, to znamená, že aj po právoplatnosti súdneho rozhodnutia. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku opravil zrejmú chybu v písaní priezviska žalovaného, nedopustil sa pochybenia vytýkaného žalovaným v odvolaní. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný preukázateľne nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
13.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).