Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_7CoP-26-2017.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Subarea
7CoP/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou A. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, na návrh oprávneného N. Z. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom CN. N. XX X N., E. N., XXX XX D., Š., právne zastúpeného JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na Hlavnej ul. č. 45 proti povinnej T. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v D. na A. ul. č. XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 23Em 1/2016-48 zo dňa 14.11.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o výkon rozhodnutia a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 14.03.2016 sa oprávnený domáhal, aby súd uložil povinnej pokutu za zmarený styk, ktorý sa mal uskutočniť dňa 09.03.2016. Výzvou zo dňa 30.03.2016 súd vyzval povinnú na rešpektovanie súdneho rozhodnutia, pričom povinná bola predvolaná a na vyzvaná na rešpektovanie súdneho rozhodnutia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach.
3. Dňa 11.10.2016 podal oprávnený návrh na výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 24C 5/2014 zo dňa 25.02.2016, ktorým bol predbežne upravený styk oprávneného s maloletou A.. Uznesením č.k. 23Em 1/2016-41 zo dňa 03.11.2016 nariadil súd výkon predmetného uznesenia. Dňa 05.11.2016 o 10.00 hod. sa v mieste bydliska povinnej styk uskutočnil, preto súd v zmysle ust. § 390 písm. f) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) konanie o výkon rozhodnutia zastavil, keďže došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.
4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Uviedol, že doposiaľ sa v zmysle vykonateľného rozhodnutia o úprave styku neuskutočnil ani jediný Skype hovor s maloletou a ani osobné stretnutie. Súd nariadil uznesením zo dňa 03.11.2016 výkon rozhodnutia, avšak dňa 05.11.2016 bol jeho styk s maloletou opäť zmarený na základe úmyselného konania povinnej, ktorá sa nenachádzala doma napriek tomu, že mala maloletú na styk riadne pripraviť. Týmto konaním povinnej došlo k úmyselnému zmareniu jeho stretnutia s maloletou. Naďalej pretrváva svojvoľné, úmyselné a absolútne nespravodlivé konanie zo strany povinnej, ktorá mu neumožňuje styk s jeho dcérou. Je zrejmé, že povinná maloletej nevysvetlila, že za ňou príde jej otec a chce sa s ňou stretnúť, pričom podľa jeho názoru dochádza zo strany povinnej k zastrašovaniu dieťaťa a negatívnemu vykresľovaniu
osoby otca, preto maloletá odmieta a bráni sa styku s ním. Zdôraznil, že k uskutočneniu výkonu rozhodnutia dňa 05.11.2016 nedošlo, keďže s maloletou sa nestretol ani na chvíľu. Povinná sa v tom čase v mieste bydliska nenachádzala a bol prítomný len súčasný manžel povinnej. Uviedol, že povinná mohla všetkých včas informovať o tom, že v čase styku sa nebude nachádzať v domácnosti. Zastával názor, že v danom prípade sa javí ako vhodné uložiť povinnej výchovné opatrenie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a žiadal, aby sa v konaní o výkon rozhodnutia naďalej pokračovalo.
6. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Poprela tvrdenia otca, že svojou neprítomnosťou dňa 05.11.2016 zmarila výkon rozhodnutia a poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 147/2016, z ktorého je zrejmé, že matka má právo poveriť pri styku otca s maloletou inú dospelú osobu blízku maloletému dieťaťu, teda k žiadnemu úmyselnému konaniu z jej strany nedošlo. Maloletá sa odmietla s oprávneným stretnúť, čoho svedkom bola sudkyňa aj kolízna opatrovníčka. Namietala nevykonateľnosť rozhodnutia upravujúceho styk otca s maloletou, nakoľko v ňom nie je uvedené miesto, kde sa má styk s maloletou uskutočniť a súčasne poukázala na skutočnosť, že v jej byte sa nenachádza počítač ani iné zariadenie, prostredníctvom ktorého by sa styk cez Skype mohol realizovať.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že napadnuté uznesenie je v súlade so zákonom.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie o výkon rozhodnutia začalo dňa 14.03.2016 na základe návrhu oprávneného (otca maloletej), ktorým sa domáha výkonu uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 24C 5/2014 zo dňa 25.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.05.2016 sp.zn. 7CoP 203/2016, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, na základe ktorého je oprávnený stretávať sa s mal. A. v mesiacoch február, marec, apríl, november a december každý kalendárny rok vždy prvý víkend v mesiaci, v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a v nedeľu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod rovnako za prítomnosti matky, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určenom čase ju odovzdať otcovi v mieste bydliska a otec je povinný matke v určenom čase a v mieste bydliska matky vrátiť. Matka je súčasne povinná umožniť otcovi kontakt s maloletou cez komunikačné prostriedky prostredníctvom internetového kontaktu Skype každú stredu párneho týždňa v roku v čase od 17.30. do 18.00 hod.. v prípade, že nebude možné takýto kontakt uskutočniť z technických problémov v určenom čase, je matka povinná oznámiť otcovi deň vopred ponuku náhradného termínu. Uznesenie sa stalo vykonateľným 07.03.2016.
12. Nová právna úprava vyplývajúca z CMP týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“) precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého, umožňuje súdu i v rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického alebo iného odborného poradenstva. Aj naďalej je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody.
Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia, pričom medzi týmito dvoma fázami prebieha zmierovacia (mediačná) fáza, ktorá doposiaľ (podľa O.s.p.) prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia. Podrobnosti o postupe súdu po začatí konania upravuje citovaná vyhláška.
13. Z vyššie uvedenej právnej úpravy výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých vyplýva, že exekučným titulom pre uvedený výkon rozhodnutia je rozhodnutie (rozsudok alebo uznesenie), ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, ďalej rozhodnutie o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, ako aj cudzozemská verejná listina alebo dohoda, ktorej vykonateľnosť vyplýva z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému (§ 370 CMP). Konanie o výkon rozhodnutia začína na návrh oprávneného, ako aj bez návrhu (§ 376 CMP). V prvej fáze, v rámci ktorej súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s § 3 citovanej vyhlášky zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom, psychologickom alebo inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa uvedenému poradenstvu. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z ust. § 377 ods. 2 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými sú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti môže byť zmena vo výchove maloletého dieťaťa napríklad zverením do niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, smrť povinného, plnoletosť dieťaťa a podobne. Samozrejme nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený a súd návrh zamietne.
14. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie, a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorá povinnosť bola uložená vykonateľným titulom, pokiaľ k plneniu povinností nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť teda splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a nemôže ním byť popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, štvrtá časť CMP v spojení s citovanou vyhláškou ustanovujú postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia (exekučného titulu).
15. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie uznesením č.k. 23Em 1/2016-41 zo dňa 03.11.2016 nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 24C 5/2014 zo dňa 25.02.2016, nakoľko mal za to, že povinná aj napriek výzve súdu nerešpektuje predmetné vykonateľné súdne rozhodnutie upravujúce styk oprávneného s maloletým dieťaťom. Následne súd prvej inštancie pristúpil k uskutočneniu výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 384 a nasl. CMP, pričom o priebehu uskutočnenia výkonu dňa 05.11.2016 vyhotovil zápisnicu (v spise na č.l. 44) a zvukovo- obrazový záznam, z ktorého je zrejmé, že styk oprávneného (otca) a maloletej A. sa nerealizoval, pretože matka nebola v určenom čase prítomná a maloletá sa odmietla s oprávneným stretnúť. Uvedený výkon považoval súd za uskutočnený, preto napadnutým uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastavil podľa ust. § 390 písm. f) CMP. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dňa 05.11.2016 došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, keďže styk oprávneného s maloletou sa v uvedený deň v konečnom dôsledku vôbec nerealizoval v zmysle exekučného titulu a ako vyplýva z vyjadrení oprávneného ani sa ďalej nerealizuje. Pod uskutočnením výkonu rozhodnutia je pritom potrebné rozumieť faktické odňatie maloletého dieťaťa a jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (ust. § 386 CMP). Odvolací súd zdôrazňuje, že samotné odmietanie maloletého dieťaťa stýkať sa s oprávneným nie
je okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik uloženej povinnosti, ale mohla by byť vyhodnotená ako možný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu, preto je daný postup podľa § 3 citovanej vyhlášky. Ak by výkonom rozhodnutia bol vážne ohrozený život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého, môže súd zvážiť po nariadení výkonu rozhodnutia aj odklad výkonu rozhodnutia aj bez návrhu podľa § 389 ods. 1 CMP, a zároveň musí z úradnej povinnosti začať konanie o zmenu pôvodného rozhodnutia o výchove alebo úprave styku, pretože v opačnom prípade by vykonávacie konanie nemohlo naplniť svoj účel, ako bolo uvedené vyššie.
16. Vzhľadom na to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zastavenie konania o výkon rozhodnutia, keďže k uskutočneniu výkonu rozhodnutia nedošlo a styk oprávneného s maloletou sa žiadnym spôsobom nerealizoval, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opäť vo veci konať a to v súlade s ust. § 378 a nasl. CMP v spojení s citovanou vyhláškou tak, aby bol naplnený cieľ vykonávacieho konania, ktorým je splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom. Svoje rozhodnutie je súd povinný jednoznačne odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie ako aj úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a logicky správne a presvedčivé.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).