Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-354-2015.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Subarea
6Co/354/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. euroadvokátkou JUDr. Helenou Strachotovou, Hviezdoslavova ul. č. 7, Martin proti žalovanej: D. G., F.. XX.XX.XXXX, T. T. K.. Č.. XX, T., o zaplatenie 18.497,29 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 25. septembra 2014, č. k. 14C/223/2012- 77, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 18.497,29 eur zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 31.12.2004 žalovaná požiadala písomne žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru na odfinancovanie nákupu tovaru. Žiadosť vystavila prostredníctvom predajcu tovaru na žalobcom predformulovanom tlačive. V žiadosti navrhla úhradu úveru 19.832,- eur v 112 mesačných splátkach po 292,28 eur zročných k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.02.2010. Žalobca dodal tovar dňa 31.12.2004, žiadosť opatril podpisom zodpovedného pracovníka a pečiatkou. Žalobcom zvolený postup vzniku zmluvného vzťahu je upravený v čl. III Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom prijatím návrhu je odoslanie písomného oznámenia o prijatí návrhu adresovaného klientovi, alebo prevodom peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Vznik zmluvy potvrdí žalobca klientovi písomne. Dňa 09.01.2012 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX s tým, že úver sa stal splatným ku dňu 29.02.2012 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky 18.207,85 eur titulom úverovej istiny a sumy 629,44 eur titulom dlžných úrokov, poplatkov a poistného. Predmetný list žalovaná prevzala dňa 12.01.2012. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovanej bol na základe časti C/KREDITNÁ KARTA zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca. Žalovaná z úverového rámca vyčerpala do odstúpenia od zmluvy 5.340,88 eur, po odstúpení od zmluvy do podania žaloby 340,- eur, po podaní žaloby 1.530,- eur. V časti istiny 1.530,- eur vzal žalobca žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Po podaní žaloby dňa 21.02.2013 žalovaná zaplatila 20.100,- eur, dňa 13.03.2013 sumu 100,- eur, t. j. spolu sumu 20.200,- eur. Žalobca vzal v časti istiny 16.967,29 eur, v časti zmluvných úrokov 2.119,65 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 1.113,06 eur žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalovanej boli účtované zmluvné pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostala do omeškania viac ako 30 dní. Žalovaná prestala úver splácať, a preto žalobca dňa 09.01.2012 odstúpil od úverovej zmluvy, úver sa stal splatným ku dňu 29.02.2012 v
celom rozsahu. Žalobca je oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej v sadzobníku poplatkov a platným právnym poriadkom, zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Odkazujúc na platnú právnu úpravu v znení účinnom k dobe rozhodnej pre vznik zmluvného vzťahu (zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obch. zák., zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým došlo k prebratiu smernice rady č. 93/13/EHS do právneho poriadku SR) mal súd prvej inštancie za to, že medzi sporovými stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere pre absenciu jej riadnej písomnej formy. Žalobca nepreukázal ani to, kedy žalovanej úverový rámec poskytol. Skutočnosť, že žalovaná mala k dispozícii úverovú kartu, úver čerpala a čiastočne splácala, možno považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie spotrebiteľského úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ani v prípade, ak by sa žalobcovi podarilo preukázať, že návrh zmluvy písomne akceptoval, nebolo by možné jeho návrhu vyhovieť. Zmluva mohla vzniknúť len v tom rozsahu a s tými obsahovými náležitosťami, ktoré sú uvedené v časti C) žiadosti, keďže tá je návrhom na uzavretie zmluvy, pričom v časti C) nie je ani len odkaz na všeobecné podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Preto žalobca nebol oprávnený požadovať žiadne poplatky a náklady, či zmluvné pokuty, ktoré sú vo VPP uvedené. Skutočná výška úverového rámca priamo zo žiadosti nevyplýva, určiť ju mal až žalobca v akcepte, zo zmluvy možno vyvodiť len prípadný záväzok žalovanej splácať úver v pravidelných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca s termínom splatnosti 15. deň v mesiaci, neurčitá je v tlačive uvedená a výška mesačného úroku a poplatku (bod C1), ktorá má len informatívny charakter. Nejasné by ostalo, čo je základom pre výpočet úroku z úveru, aká čiastka z mesačnej splátky pripadá na istinu, aká na úroky, a či je v splátke zahrnutý aj poplatok. Vzhľadom vyššie na uvedené súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil podľa § 457 Obč. zák., podľa ktorého ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca výpisom z úverového účtu preukázal, že žalovaná prostredníctvom úverovej karty čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 19.832,- eur, ktorú sumu je na základe neplatnej zmluvy povinná žalobcovi vydať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a žalobca je povinný vrátiť žalovanej sumu, ktorú mu žalovaná ako splátky úveru zaplatila. Keďže zo žaloby je zrejmé, že žalobca žalovanej zaplatenú sumu od svojej pohľadávky odpočítal, čo je možné považovať za úkon smerujúci k započítaniu, vzájomné pohľadávky započítaním zanikli (§ 580 Obč. zák.). Keďže požadovaná pohľadávka žalobcu prevyšuje zaplatenú čiastku žalovanej, súd prvej inštancie považoval žalobu za neopodstatnenú a preto ju zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže v konaní úspešnej žalovanej trovy nevznikli (poplatok za odpor neuhradila), ich náhradu jej nepriznal. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere je neplatná a nárok posúdil podľa § 457 Obč. zák. Žalobca má za to, že v konaní preukázal vznik platnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naviac žalovaná úver použila na nákup nehnuteľnosti a úver sčasti pred podaním žaloby a sčasti aj počas konania zaplatila. Žalobca poukázal na nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná požiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru na odfinancovanie nákupu tovaru dňa 31.12.2004, pričom v skutočnosti žalovaná o úver požiadala dňa 31.12.2009. Za nesprávne považuje závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovanej bol na základe časti C) Kreditná karta zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.12.2014 poskytnutý úver formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca, z ktorého žalovaná vyčerpala do odstúpenia od zmluvy 5.340,88 eur, po odstúpení od zmluvy do podania návrhu sumu 340,- eur, po podaní návrhu sumu 1.530,- eur (viď. str. 2 a 3 napadnutého rozsudku). Podľa žalobcu tieto skutkové závery súdu odporujú obsahu žaloby a vykonanému dokazovaniu. Žalobca totiž neposkytol žalovanej úver podľa časti C) Kreditná karta, pričom toto ani v žalobe, ani počas súdneho konania netvrdil. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná pre absenciu riadnej písomnej formy, pre nepreukázanie momentu, poskytnutia úverového rámca odkazujúc na obsah časti C) Kreditná karta Žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2004. Tento skutkový záver súdu prvej inštancie však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Z listinného dôkazu označeného ako „Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“ je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalovaná dňa 31.12.2009 uzavrela so
žalobcom písomnú zmluvu o úvere podľa bodu B) žiadosti (ide o tzv. „klasický úver“), a to bez súčinnosti tretej strany, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej dňa 07.01.2010 jednorazovo sumu 19.832,- eur (č.l. 37). Táto skutočnosť napokon ani nebola medzi stranami sporná. Z obsahu zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že prvá mesačná splátka úveru vo výške 292,28 eur bola splatná dňa 15.02.2010, počet mesačných splátok bolo dojednaných na 112, ročná úroková sadzba úveru 10,48 %, RPMN pri danom úvere bola 12,40 % a priemerné RPMN 14,74 %. Celkové náklady boli určené vo výške 12.903,36 eur, poplatok za poistenie 4,99 % (č.l. 6). Súčasťou zmluvy boli aj „Všeobecné podmienky Cetelem Slovensko a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru“. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalovaná úver nesplácala riadne a včas, z ktorého dôvodu žalobca s odkazom na čl. III - 6.1 Všeobecných podmienok od zmluvy odstúpil a ku dňu 29.02.2010 vyhlásil splatnosť celého úveru. Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení aktuálnom ku dňu 30.12.2009) uvádza v § 4 ods. 2 obligatórne náležitosti každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom pri nesplnení podmienok uvedených v ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať (§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.), ktorá skutočnosť v prejednávanom prípade nastala. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uzavrel, že sumu 19.832,- eur žalovaná prijala na základe neplatnej úverovej zmluvy, pričom právny vzťah medzi sporovým stranami vysporiadal podľa § 457 Obč. zák., vec nesprávne právne posúdil. 7. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd v tomto výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/, a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Vzhľadom na zrušenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie musel odvolací súd zrušiť aj výrok o trovách konania. 8. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie istiny 18.497,29 eur zastavil, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V súvislosti s týmto výrokom však odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že čiastočné späťvzatie žaloby sa týkalo nielen istiny 18.497,29 eur, ale aj časti zmluvných úrokov vo výške 2.119,65 eur a časti úrokov z omeškania vo výške 1.113,06 eur (č. l. 57). Predmetom konania tak zostalo len príslušenstvo k istine, ktorého dôvodnosť súd prvej inštancie posúdi aj s odkazom na § 2 ods. 3 a 4 zák. č. 258/2001 Z.z. 9. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).