Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: S. Z., F.. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XX, J., proti žalovanému: Slovenská Grafia a.s., IČO: 31 321 470, Pekná cesta 6, Bratislava, zastúpený: JUDr. Marián Rudy, PhD., advokát, Kukuričná 8, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Námestie Biely kríž 3, Bratislava, o určenie miery zavinenia na vzniku pracovného úrazu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému a intervenientovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného a intervenienta rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2015 domáhal voči žalovanému určenia, že miera zavinenia na vzniku pracovného úrazu žalobcu je vo výške 100 % zo strany žalovaného.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 01.05.2013 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu vozíčkar - nakladač, pričom na výkon tejto práce mal oprávnenie č.p. 0254/2011. Dňa 23.08.2015 utrpel žalobca na pracovisku pracovný úraz, na základe čoho bol práceneschopným odo dňa 23.08.2015. Sociálna poisťovňa mu listom zn. 43459-3/2015-BAM zo dňa 29.10.2015 oznámila, že žalovaný určil mieru zavinenia na vzniku pracovného úrazu zo strany žalobcu na 100%. S touto skutočnosťou žalobca nesúhlasil, nakoľko žalovaný mu nepreukázal, že by k úrazu došlo porušením pracovných predpisov zo strany žalobcu. Pridelenú prácu vykonával žalobca podľa pokynu zamestnávateľa - žalovaného. K vzniku pracovného úrazu došlo zavinením žalovaného. Dňa 22.08.2015 nastúpil žalobca do práce na nočnú zmenu v trvaní od 22:00 do 06:00 hod. Podľa rozpisu práce mali byť na nočnej zmene dvaja zamestnanci na obsluhu baliaceho stroja, ktorý balí palety s tovarom do fólie, dvaja zamestnanci na obsluhu vysokozdvižných vozíkov, ktorí nakladajú zabalené palety do kamiónov a brigádnici, ktorí nakladajú tovar na palety. Často sa stávalo, že sa fólia na baliacom stroji pretrhla a poruchu bolo treba odstrániť. Na nočnú zmenu dňa 23.08.2015 nastúpili iba dvaja zamestnanci vysokozdvižných vozíkov a brigádnici. Pri balení paliet sa dostal do baliaceho stroja balík časopisov z palety a pretrhla sa fólia na balenie. Nezabalené palety nemožno nakladať do kamiónov. Kamióny boli pristavané, čakali na naloženie. Žalovaný mal vedomosť o tom, že zmena nebola kompletná, ale nezabezpečil nikoho na odstránenie tejto vady, hoci mu bola porucha nahlásená. Žalobca nedostal od žalovaného pokyn na zastavenie prác, museli konať rýchlo, odstrániť vadu na stroji, aby neprišlo ku škode z titulu zastavenia prevádzky. Pri uvoľňovaní balíka zo stroja mu stroj nešťastnou náhodou zachytil nohy, v dôsledku čoho utrpel žalobca pracovný úraz. Vzhľadom na to, že k pracovnému úrazu

nedošlo z dôvodu porušenia pracovných predpisov, žiadal žalobca, aby súd určil mieru zavinenia na vzniku pracovného úrazu žalobcu vo výške 100% zo strany žalovaného.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 08.02.2016 uviedol, že žalobca v podanej žalobe opisuje skutkovú podstatu škodového deja v rozpore s faktami, keďže neuviedol skutočnosti, ktoré sú pre určenie miery zavinenia na vzniku pracovného úrazu rozhodujúce. Pracovný úraz sa stal v čase, keď bol žalobca pod vplyvom alkoholu. Test na prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu bol vykonaný okamžite po vzniku pracovného úrazu, a to zo strany polície. Výsledok uskutočneného testu preukázal prítomnosť alkoholu v tele žalobcu v hodnote 0,53 mg/l. Táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu žalobcu, nakoľko žalobca v dôsledku požitia alkoholických nápojov, tzn. v stave zmenšenej ovládacej a rozpoznávacej schopnosti porušil všeobecne záväzné právne a interné predpisy žalovaného na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol riadne oboznámený. Žalobca v čase úrazu pracoval na baliacej linke, pričom prístup k tejto linke je zabezpečený jej ohradením, ktoré ju oddeľuje od jej okolia. Jediný prístup k tejto linke cez uvedené ohradenie vedie cez vstupné dvere, pričom otvorením týchto dverí sa linka automaticky zastaví. Baliaca linka sa opätovne nespustí, ani ak by osoba, ktorá vstupné dvere otvorila, vstúpila dnu a dvere za sebou zatvorila. Chod linky sa opätovne spúšťa mimo ohradených priestorov, t.j. osoba nachádzajúca sa pri linke (za ohradením) nemôže linku opätovne spustiť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca musel hrubo porušiť predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) žalovaného, nakoľko musel vstúpiť do ohradených priestorov pri baliacej linke inak ako cez predpísané vstupné dvere, žalobca zrejme použil na vstup do ohradených priestorov vstupný pás k baliacej linke. Žalobca bol oboznámený o všeobecných predpisoch na úseku BOZP v rámci pravidelného oboznamovania, rovnako bol oboznámený s bezpečným zaobchádzaním s baliacou linkou. Ďalej žalovaný poukázal na to, že konanie žalobcu vedúce k vzniku jeho pracovného úrazu bolo konaním náhlym a krátkodobým, žalovaný ako zamestnávateľ nemohol škode, ktorú si spôsobil žalobca zabrániť. Skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe navyše nekorešpondujú so skutočným stavom veci. Žalobca u žalovaného v rozhodnom čase nevykonával funkciu vozíčkar - nakladač, ale funkciu manipulačného robotníka v expedícii. Jednotlivé činnosti, ktoré tvoria pracovnú náplň manipulačného robotníka v expedícii jednoznačne preukazujú, že v čase úrazu vykonával žalobca výlučne také činnosti, ktoré boli jeho pracovnou náplňou. Žalovaný taktiež uviedol, že početnosť jednotlivej pracovnej zmeny nie je fixná ako tvrdí žalobca, ale flexibilná podľa rozsahu a objemu výroby, ktorá sa má počas nej uskutočniť. Rovnako neexistuje v spoločnosti žalovaného žiaden dokument „rozpis práce“. Navyše k úrazu žalobcu došlo počas nočnej zmeny, kedy je náročnosť expedičných činností vždy podpriemerná. Podľa žalovaného bolo dostatočne preukázané zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, resp. s poškodením zdravia žalobcu, a ktorému žalovaný ako zamestnávateľ objektívne nemohol zabrániť. V predmetnej veci sú dané liberačné dôvody podľa § 196 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré odôvodňujú úplné vyvinenie žalovaného zo zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Rovnako sú dané kumulatívne liberačné dôvody aj podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, ktoré rovnako odôvodňujú zbavenie žalovaného zo zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. Žalovaný záverom vyjadril ľútosť nad tým, že ich zamestnanec utrpel na pracovisku pracovný úraz, avšak právne dôvody na vyvodenie zodpovednosti žalovaného z tohto úrazu nie sú dané, a preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Dňa 26.01.2016 bolo súdu doručené podanie, ktorým Sociálna poisťovňa oznámila súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Svoj právny záujem odôvodnila tým, že je subjektom, ktorý v prípade úspechu žalobcu bude v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uhrádzať žalobcovi dávky úrazového poistenia. Podobne bolo dňa 24.08.2016 (tzn. po účinnosti rekodifikovaných procesných noriem) tunajšiemu súdu doručené podanie Sociálnej poisťovne, ktorá v zmysle § 82 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) oznámila súdu vstup do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 16Cpr/6/2015 ako intervenient na strane žalovaného. Právny záujem intervenienta na konaní odôvodnila podobne tým, že v prípade úspechu žalobcu bude subjektom povinným k vyplácaniu následného plnenia žalobcovi.

5. Intervenient na strane žalovaného sa podaním, doručeným súdu dňa 09.02.2017, k prejednávanej veci vyjadril tak, že z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.02.2016 vyplývajú závažné skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe neuviedol a majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Týmito skutočnosťami sú najmä to, že žalobca bol v práci pod vplyvom alkoholu, pričom táto skutočnosť

je nespochybniteľne preukázaná písomným potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III zo dňa 10.09.2015 a tiež vyjadrením žalobcu na zázname o registrovanom pracovnom úraze. Ďalej žalobca pracoval na baliacej linke, ku ktorej je prístup zabezpečený ohradením tak, že akýkoľvek korektný prístup k tomuto zariadeniu (prístup podľa stanovených bezpečnostných postupov) so sebou automaticky prináša odstavenie baliacej linky z prevádzky. Žalobca musel vstúpiť do priestorov baliacej linky inak ako cez predpísané vstupné dvere, čím porušil všeobecné záväzné predpisy o BOZP, s ktorými bol riadne oboznámený. Žalobca v čase úrazu vykonával výlučne také činnosti, ktoré boli jeho pracovnou náplňou a teda nevykonával prácu za iných zamestnancov, ktorí sa podľa žalobcu nedostavili do práce. Intervenient sa na základe uvedených skutočností stotožnil so závermi žalovaného, že v predmetnej veci sú dané dôvody na úplné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného na pracovný úraz žalobcu podľa § 196 ods. 1 písm. a) a písm. b) Zákonníka práce.

6. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu a to: pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.10.2013, prehlásením žalobcu, záznamom o registrovanom pracovnom úraze, záznamom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, návodom na obsluhu baliaceho stroja, prezenčnou listinou z pravidelného oboznámenia zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a z inštruktáže o poskytovaní prvej pomoci, organizačnou smernicou - pravidelné opakované oboznamovanie zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pracovnou náplňou žalobcu (dodatok k pracovnej zmluve), dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 25.04.2014, záznamom o inštruktáži na pracovnú pozíciu manipulanta v expedícii, pravidlami pre podpisovanie dokumentov preukazujúcich účasť zamestnancov na školeniach BOZP, čestným vyhlásením žalobcu a dohodou o skončení pracovného pomeru. Ďalej vykonal súd dokazovanie výsluchom strán sporu a intervenienta.

7. Žalobca pred súdom vypovedal, že v čase, keď vykonával prácu na pracovisku utrpel pracovný úraz. Boli tam iba dvaja vozíčkari a jeden majster, pričom mal o tretej hodine prísť kamión s tovarom. Žalobca začal baliť (časopisy, noviny do balíkov na palety), keď sa zrazu roztrhla fólia, preto išiel žalobca do baliaceho stroja. Snažil sa to opraviť, keď padol naňho balík z palety a utrpel úraz na nohe. Keby vedel čo sa stane, nikdy by do toho stroja nevliezol, ale dvaja, ktorí to mali na starosti vôbec neprišli do práce. Žalobca pripustil, že bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu. Ďalej uviedol, že pre žalovaného pracuje asi 6 rokov. Najskôr pracoval v lisovni a asi rok pred úrazom bol preradený do expedície, kde vykonával prácu tzv. „vozíčkara“, tzn. že nakladal a vykladal kamióny s tovarom. Ohľadom tejto práce došlo aj k uzatvoreniu Dohody o zmene pracovných podmienok. Túto činnosť a jej náplň mal uvedenú v pracovnej zmluve. V čase keď došlo k úrazu balil tovar preto, že tí zamestnanci, ktorí to mali vykonávať neprišli do práce a v tom čase, keď tam bol kamión tam nikto nebol, tak to niekto urobiť musel. Žalobca uviedol, že túto pracovnú činnosť predtým nikdy nerobil, iba to odpozeral. Nekonal na základe žiadneho pokynu ani školenia, nik mu nekázal baliť tovar. Žalobca zvážil, že kamión musí odísť a keď tam nie je nikto, kto by zabalil tovar, konkrétne časopisy, tak podľa neho niekto túto prácu musel zastať, inak by tovar nebol zabalený, nemohol by ho naložiť, čo bolo jeho pracovnou náplňou a kamión by nemohol odísť. Žalobca uviedol, že sa bál, že ak nevykoná svoju prácu a nenaloží tovar, bude mať z toho sankcie na výplate. Túto obavu však nevedel ničím odôvodniť, nakoľko žalobca nevedel o žiadnom prípade, kedy by boli zamestnanci žalovaného finančné sankcionovaní za nenaloženie alebo nevyloženie tovaru. Bola to iba jeho úvaha, pretože sa mu zdalo, že pokiaľ by si nesplnil povinnosti, ktoré mu z výkonu pracovnej činnosti vyplývajú, tak by mohol byť sankcionovaný zrážkou na plate. Našťastie sa mu doposiaľ nič také nestalo a nevedel o tom, že by inému zamestnancovi bolo v takomto prípade zrazené z platu. K priebehu úrazu uviedol, že naloženú paletu tovarom pomocou elektrického vozíka naložil na pás. Ide o dlhý pás vedúci do baliarne, v ktorom fólia zabalí celú paletu s tovarom. Nevykonával teda túto prácu mechanicky ale pomocou elektrického vozíka. Pás a balička sa ovládali elektricky stlačením gombíkov. Stalo sa, že vnútri baličky sa pri balení pretrhla fólia, pričom žalobca nikoho nevolal, pretože sa mu to zdalo zbytočné a usúdil, že takúto vec - roztrhnutú fóliu dokáže opraviť aj sám. Žalobca uviedol, že túto činnosť nevykonával bežne, nakoľko to boli dvaja konkrétni zamestnanci, ktorí to robili. Títo sa v danom čase na pracovisku nenachádzali a pokiaľ došlo k výpadku linky, tak sa vždy zavolali elektrikári, ktorí prišli a poruchu odstránili. Keď žalobca išiel do baličky a chcel zdvihnúť balík, ktorý spadol z palety, automaticky sa balička spustila a jemu to zachytilo nohy. V tom čase bol na pracovisku sám. Ďalej si presne nepamätal čo sa stalo, pretože keď tam mal obidve nohy začal kričať, aby niekto vypol baličku a potom si pamätal len to, ako ho odtiaľ vyťahovali požiarnici.

8. Na výzvu súdu sa žalobca ku svojím podpisom na listinných dôkazoch vyjadril tak, že na dohode o zmene pracovných podmienok a pracovnej náplni účinných ku dňu 01.05.2014 sú oba podpisy jeho. K prezenčnej listine z pravidelného oboznámenia zamestnancov žalobca vylúčil, že by bol na tejto listine jeho podpis, nakoľko on sa podpisuje inak. K záznamu o inštruktáži pri zmene pracoviska zo dňa 30.04.2015 uviedol, že na listine je jeho podpis. K záznamu o vstupnej inštruktáži a zácviku zo dňa 24.01.2013 a 01.05.2013 uviedol, že oba podpisy na týchto listinách sú jeho. Ďalej žalobca uviedol, že v čase keď nastúpil do expedície ho pani U. nemohla školiť, pretože v tom čase už bola na dôchodku. Školila ho v čase, keď bol ešte v lisovni. Pán J. ho neškolil. Záznam o školení žalobca podpísal preto, že mu to bolo predložené na podpis, pretože sa to tak u nich robilo.

9. Žalovaný pred súdom vypovedal, že v prvom rade mu bolo osobne a ľudsky ľúto, že žalobca utrpel sporný pracovný úraz, avšak ku konkrétnym skutkovým okolnostiam a dôvodom podanej žaloby musel uviesť, že žalobca utrpel úraz v čase kedy bol pod vplyvom alkoholu a kedy mu ešte po úraze bolo políciou nameraných 0,53 mg/l alkoholu v krvi. Ďalej poukázal na to, že žalobca bol inštruovaný ohľadom dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako bol inštruovaný aj o obsluhe baliaceho stroja a tieto školenia vykonával žalovaný pravidelne. O tom, že žalobca absolvoval tieto školenia svedčí jeho podpis na prezenčnej listine, z ktorej vyplýva, že sa žalobca školenia zúčastnil. Podľa žalovaného došlo k úrazu z určitej nadpráce žalobcu alebo prílišnej pracovnej obetavosti, pretože žalobca nemal žiaden dôvod vstupovať do priestoru baliaceho prístroja, iným spôsobom ako to vyplývalo z technologického opisu tohto prístroja. Je pravdou, že sa stávalo, že sa balík buď zasekol alebo sa roztrhla baliaca fólia, v takom prípade bolo potrebné vypnúť tzv. hríbový vypínač a osobitným otvorom vstúpiť do priestoru baliaceho prístroja a za týchto okolností by žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť k samovoľnému spusteniu prístroja. O týchto postupoch musel byť žalobca inštruovaný, nakoľko sa zúčastnil takého školenia, pričom žalovaný môže preukázať svoje tvrdenia predloženou prezenčnou listinou a technologickou príručkou pre použitie baliaceho prístroja, ako aj skutočnosť, že žalovaný vykonával pravidelné opakované oboznamovanie zamestnancov o BOZP. Tieto školenia vykonávala v minulosti zamestnankyňa žalovaného pani C. U., v súčasnosti vykonáva školenia pán J.. Ďalej žalovaný uviedol, že pracovná náplň, resp. označenie činnosti „vozíčkar“ vyplýva iba zo žargónu, ktorý používajú zamestnanci, nakoľko podľa Dohody o zmene pracovných podmienok podpísanej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.04.2014, žalobca vykonával funkciu manipulačný robotník v expedícii a táto dohoda obsahuje aj stručný opis tejto pracovnej činnosti. K príčinnej súvislosti medzi vznikom pracovného úrazu a výkonom konkrétnej činnosti uviedol, že tento vyplýva z bodu 3 pracovnej náplne účinnej od 01.05.2014, kde je konkrétne uvedené „balenie a páskovanie paliet v súlade s technologicko - pracovným postupom“ pričom priamo na tejto pracovnej náplni individuálne žalobca svojím podpisom potvrdil, že s obsahom pracovnej náplne bol oboznámený, tzn. že aj s uvedeným technologicko - pracovným postupom pri balení a páskovaní paliet. Žalovaný robí množstvo školení, o čom svedčí aj záznam o inštruktáži pri zmene pracoviska alebo pracovnej činnosti alebo iných pracovných postupoch, nakoľko firma sa stále vyvíja a technológie sa modernizujú k čomu predložil žalovaný príslušnú dokumentáciu. Ďalej žalovaný uviedol, že sa bol osobne pozrieť na baliaci stroj, na ktorom došlo k spornému pracovnému úrazu a podľa jeho názoru pri bežnej opatrnosti a dodržaní stanovených technologických postupov nemôže dôjsť k takému pracovnému úrazu, ako utrpel žalobca. Okrem toho poukázal žalovaný na obsah záznamu o registrovanom pracovnom úraze z 24.08.2015.

10. Intervenient prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní pred súdom vypovedal, že nie je sporné, že došlo k pracovnému úrazu a rovnako nie sú sporné rozhodné okolnosti, na základe ktorých sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti za škodu, ktorú utrpel na zdraví žalobca v dôsledku pracovného úrazu, konkrétne sú splnené podmienky v zmysle § 196 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to, že pracovný úraz utrpel žalobca v čase keď bol pod vplyvom alkoholu, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov a aj výpovede žalobcu. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný nemohol tomuto pracovnému úrazu zabrániť, ako to vyplýva z opísaného úrazového deja z ktorého vyplynulo, že úraz nastal v dôsledku náhleho rozhodnutia žalobcu bez pokynu zamestnávateľa a zrejme bez toho, že by zvážil dôsledky svojho konania. Žalovaný sa zbavil zodpovednosti aj v zmysle § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nakoľko je preukázané, že žalobca vstúpil do priestoru baliaceho prístroja nekorektným spôsobom, pričom porušil aj najzákladnejšie pravidlo BOZP, o ktorom musel byť inštruovaný aj pri všeobecnom školení a to, že nie je možné vstupovať do zariadení pod vplyvom elektrického prúdu a pritom je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať dodržiavanie bezpečnostných pravidiel od každého zamestnanca. Rovnako je zrejmé, že žalobca zariadenie bezpečnostným spínačom nevypol, keďže k jeho vypnutiu došlo až privolanou osobou. Na

základe uvedeného mal intervenient za to, že sa žalovaný ako zamestnávateľ v celom rozsahu zbavil svojej objektívnej zodpovednosti za predmetný pracovný úraz.

11. Na základe vykonaného dokazovania ustálil súd nasledovný skutkový stav. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu č. 104984/2013/HR dňa 22.04.2013. Na základe tejto zmluvy vznikol zamestnancovi pracovný pomer na vykonávanie funkcie „manipulačný robotník v lisovni“, s pracovnou činnosťou výkon manipulačných prác s odpadovým papierom, obsluha a údržba lisovacích zariadení. Dňa 25.04.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná dohoda o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej začal žalobca odo dňa 01.05.2014 vykonávať funkciu „manipulačný robotník v expedícii“. Súčasťou tejto dohody bola pracovná náplň, v zmysle ktorej mal žalobca z titulu svojej funkcie vykonávať pre zamestnávateľa mimo iného aj „balenie a páskovanie paliet v súlade technologicko - pracovným postupom“. Dňa 23.08.2015 približne o 02:00 utrpel žalobca na nočnej zmene pracovný úraz pri tom, ako sa snažil opraviť baliaci stroj. Na základe všetkých okolností súvisiacich so vznikom pracovného úrazu (vstup žalobcu do priestoru baliacej linky mimo vyhradených priestorov, skutočnosť, že v čase úrazu bol žalovaný pod vplyvom alkoholu, a pod.) určil zamestnávateľ mieru zavinenia žalobcu na predmetnom pracovnom úraze v rozsahu 100 %. V konaní teda nebolo medzi stranami sporné, že došlo k pracovnému úrazu, ani okolnosti, ktoré vzniku úrazu predchádzali. Spornou medzi stranami zostala miera možného zavinenia žalovaného na vzniku pracovného úrazu.

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

13. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

14. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

15. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

16. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20170601>.

17. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. 18. Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

19. Podľa § 196 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

20. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

21. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

22. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/, i/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení úč. do 01.01.2016 (ďalej len „zákona“) zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i) určovať bezpečné pracovné postupy.

23. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/, c/ zákona zamestnanec je povinný a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. c) vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s 1. návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený, 2. poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti.

24. Podľa § 12 ods. 2 písm. j/ zákona zamestnanec je povinný oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní.

25. Podľa § 17 ods. 4 zákona zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo ak predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní, zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu, c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

26. Podľa § 231 ods. 1 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel.

27. Spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenie, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v civilnom súdnom konaní a naliehavosť právneho záujmu

na požadovanom určení vyplýva priamo z ustanovení Zákonníka práce a preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení. Sociálna poisťovňa si môže v rámci konania o úrazovej dávke o takejto otázke, ako o otázke predbežnej, urobiť len úsudok (či už kladný alebo záporný), pričom prejednať a rozhodnúť takýto sporný vzťah môže len súd, v civilného sporového konania pred súdom. Takýmto rozhodnutím súdu je Sociálna poisťovňa potom v konaní o úrazovej dávke viazaná (§ 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.)(R 2 Cdo 65/2006).

28. Vo všeobecnosti zakladá existencia pracovného úrazu objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, ak sú kumulatívne splnené viaceré predpoklady. Týmito predpokladmi sú: existencia pracovnoprávneho vzťahu, ku škode na zdraví došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s tým, ku vzniku škody došlo za okolností uvedených v zákone a existencia príčinnej súvislosti medzi plnením pracovných alebo súvisiacich úloh a vznikom škody na zdraví zamestnanca. Kumulatívne splnenie vyššie uvedených predpokladov by však zodpovednosť zamestnávateľa nezakladalo, ak by bola preukázaná prítomnosť niektorého z liberačných dôvodov upravených v § 196 Zákonníka práce. V súvislosti s možnosťou zamestnávateľa zbaviť sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz prichádza do úvahy buď úplné zbavenie sa zodpovednosti (upravené v § 196 ods. 1 Zákonníka práce) alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz (upravené v § 196 ods. 2 Zákonníka práce), a to v závislosti od miery spoluzavinenia zamestnanca. Práve tvrdená existencia liberačných dôvodov na strane zamestnávateľa viedla k ukončeniu šetrenia pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa so záverom, že miera zavinenia žalobcu - zamestnanca na pracovnom úraze je 100 %. S týmto zistením sa žalobca nestotožnil, v dôsledku čoho inicioval v prejednávanej veci spor o určenie miery zavinenia žalovaného ako zamestnávateľa na pracovnom úraze vo výške 100 %.

29. Ako bolo uvedené, z hľadiska právneho posúdenia veci v danom prípade, je v zmysle citovaného ustanovenia § 195 ods. 1 Zákonníka práce, zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na zdraví, ktorú utrpel žalobca pri pracovnom úraze dňa 23.08.2015, založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ (žalovaný) sa zbaví zodpovednosti celkom ak preukáže, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a žalovaný ich znalosť a dodržiavanie sústavne vyžadoval a kontroloval alebo by preukázal, že si škodu spôsobil žalobca sám pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a žalovaný nemohol škode zabrániť (§ 196 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).

30. Zavinenie zamestnanca bude dané vtedy, ak z jeho strany pôjde aspoň o nedbanlivosť. Predpokladom nedbanlivostného konania je, že zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že porušuje určitý právny alebo iný predpis, alebo pokyn, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez následkov, pričom v tomto prípade, je zamestnávateľ povinný preukázať, že medzi porušením takéhoto predpisu alebo pokynu a poškodením zdravia existuje príčinná súvislosť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom aj vtedy, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škodu si zamestnanec spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Ak je daná príčinná súvislosť medzi požitím alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a vzniknutou škodou, nie je významné množstvo požitých látok. Zamestnávateľ je povinný preukázať, že škode nemohol zabrániť.

31. Ustanovenie 196 ods. 2 Zákonníka práce umožňuje žalovanému zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti sčasti, ak preukáže že zamestnanec (žalobca) porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, alebo, že jednou z príčin škody bolo, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a napokon, že žalobcovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

32. Pre správnu aplikáciu tohto ustanovenia (§ 196) treba uviesť, že pojem bezpečnostné predpisy treba vykladať širšie a považovať za ne nielen všeobecne záväzné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj všetky predpisy, ktoré upravujú otázky ochrany života a zdravia. Ide najmä o technické normy, predpisy na zaobchádzanie so zbraňami, rádioaktívnymi látkami, horľavinami, jedmi atď. Pokynom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je konkrétny adresný pokyn nadriadeného zamestnanca (jednému alebo viacerým zamestnancom), ktorý sa týka ochrany života a zdravia.

33. Z porovnania ustanovenia § 196 odsekov 1 a 2 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ sa zodpovednosti zbaví v celom rozsahu v zásade na základe rovnakých dôvodov ako v prípade zbavenia sa zodpovednosti sčasti, ale rozdiel spočíva v tom, že pri zbavení sa zodpovednosti sčasti sú tieto dôvody len jednou z príčin vzniku škody. Navyše, k zbaveniu sa zodpovednosti sčasti môže dôjsť aj v prípade, ak zamestnanec síce neporušil bezpečnostné predpisy, ale počínal si v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, resp. konal ľahkomyseľne. Aj v týchto prípadoch však zákon kladie dôraz na zavinenie zamestnanca. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, sa určí podľa miery jeho zavinenia. Teda rozhodujúcim kritériom sú okolnosti na strane zamestnanca.

34. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca utrpel dňa 23.08.2015 počas nočnej zmeny pri balení paliet za účelom ich následnej nakládky na kamión úraz, ktorý možno kvalifikovať ako úraz pracovný, pri ktorom žalobca ako zamestnanec žalovaného, utrpel poškodenie zdravia pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 195 ods. 2 Zákonníka práce a ani samotný priebeh úrazového deja. Túto skutočnosť žiadna zo strán sporu nerozporovala a taktiež bola podložená predloženými listinnými dôkazmi (napr. záznamom o registrovanom pracovnom úraze).

35. Spornou však zostala miera zavinenia zamestnanca (žalobcu), ktorou sa na vzniku pracovného úrazu podieľal a od toho odvodená miera zákonnej zodpovednosti (objektívnej) jeho zamestnávateľa (žalovaného) za tento pracovný úraz. Žalobca tvrdil, že žalovaný nezabezpečil riadny chod prevádzky, keď na predmetnú nočnú zmenu neprišli zamestnanci zodpovední za chod baliaceho prístroja (aj v prípade jeho poruchy), v dôsledku čoho bol žalobca nútený sám sa postarať o opravu baliaceho stroja tak, aby po páde balíku z palety a pretrhnutí baliacej fólie mohli pokračovať v práci. Práve pri tejto činnosti došlo ku vzniku pracovného úrazu. Žalobca svoje konanie odôvodňoval aj tvrdením, že žalovaný ho riadne neinštruoval o pravidlách BOZP a tým, že na činnosti zahŕňajúce opravu baliaceho stroja nebol školený, tieto činnosti žalobca iba odpozeral od spolupracovníkov. Žalobca bol presvedčený o tom, že k jeho pracovnému úrazu došlo práve v dôsledku nezabezpečenia prítomnosti potrebného počtu kvalifikovaných pracovníkov na nočnej zmene v deň úrazu, ako aj v dôsledku nedostatočného školenia o predpisoch na úseku BOZP. Žalobca totiž uviedol, že na prezenčnej listine zo školení nie je jeho podpis, resp. na ďalších listinách jeho podpis je, avšak reálne zo strany zamestnávateľa vyškolený nebol, bola mu len predložená prezenčná listina na podpis, ako to bolo u zamestnávateľa zvykom, avšak tieto svoje tvrdenia žalobca v konaní žiadnym listinným a ani iným dôkazom nepreukázal.

36. Žalovaný postavil svoju procesnú obranu na tvrdení, že hoci ho vznik pracovného úrazu zamestnanca (žalobcu) mrzí, nemení to nič na skutočnosti, že v predmetnej veci boli splnené liberačné dôvody podľa § 196 ods. 1 písm. a) a aj písm. b) Zákonníka práce. Konkrétne žalovaný poukázal na to, že žalobca bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu, na preukázanie čoho predložil žalovaný súdu záznam o registrovanom pracovnom úraze (podpísaný žalobcom), v ktorom sa ako príčina úrazu uvádza: „Pracovný úraz pod vplyvom alkoholu. Nebezpečný pracovný postup pri manipulácii s baliacou fóliou.” Súčasťou záznamu bolo podpísané vyjadrenie zamestnanca o tom, že pred nástupom na zmenu dňa 23.08.2015 požil alkohol. Správa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III zo dňa 10.09.2015 rovnako uvádza, že zamestnanec p. Z. bol po pracovnom úraze podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 0,53 mg/l. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca v konaní pred súdom. Poukazom na výkon práce pod vplyvom alkoholu zo strany žalobcu odôvodnil žalovaný svoje zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz podľa § 196 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

37. Žalovaný ďalej poukazoval aj na to, že žalobca (zrejme aj následkom predchádzajúceho požitia alkoholických nápojov) konal po tom, ako došlo k poruche na baliacom stroji, unáhlene a skratovo, v dôsledku čoho nebolo objektívne možné zo strany žalovaného vzniku úrazu zabrániť. Týmto konaním

žalobca nielenže porušil prevenčnú povinnosť podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce ale aj všeobecne záväzné právne a interné predpisy žalovaného na zaistenie BOZP, s ktorými bol riadne oboznámený. Žalobca vstúpil do ohradených priestorov pri baliacej linke inak, ako predpísaným spôsobom, cez vstupné dvere a zrejme použil na vstup do ohradených priestorov vstupný pás k baliacej linke, čím žalobca na pracovisku hrubo porušil predpisy BOZP a toto pochybenie žalobcu má priamu príčinnú súvislosť so vznikom úrazu. Na základe týchto skutočností sú v predmetnej veci splnené predpoklady pre úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz podľa § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Skutočnosť, že žalobca bol poučený o predpisoch na úseku BOZP preukazoval žalovaný podpismi žalobcu na prezenčnej listine z pravidelného oboznámenia zamestnancov o BOZP a z inštruktáže o poskytovaní prvej pomoci, na dodatku k pracovnej zmluve - pracovná náplň a záznamoch o inštruktáži pri zmene pracoviska (zadelenia).

19. Posúdením preukázaných skutkových okolností, dospel súd v danom prípade k záveru, že žalovaný v konaní preukázal existenciu dôvodov, ktoré ho v zmysle § 196 ods. 1 písm. a) aj podľa písm. b) Zákonníka práce, ktoré ho v celom rozsahu zbavujú zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz žalobcu. Žalovaný v konaní pred súdom preukázal súdu priebežné vykonávanie školení zamestnancov o predpisoch na úseku BOZP (ako boli vymenované vyššie), ktorých bol účastný aj žalobca. Ten síce svoju účasť na školeniach poprel s tým, že listiny mu boli iba predložené na podpísanie, ako sa to u zamestnávateľa robievalo, avšak túto skutočnosť nepodložil žiadnym dôkazom, takto prezentovaná skutočnosť zostala iba v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Podľa názoru súdu konanie žalobcu, ako ho sám popísal, nebolo v súlade so správnym postupom pri oprave baliaceho stroja a napokon ani s postupom, aký sa predpokladá už pri bežnej opatrnosti. Manipulácia s balíkmi priamo v baliacej linke bola riziková a neprípustná a práve z toho dôvodu túto činnosť mali vykonávať zaškolení zamestnanci. Z toho dôvodu aj žalovaný školenia vykonával a túto okolnosť súd mal za preukázanú predloženými listinami. Konanie žalobcu bolo z každého ohľadu nebezpečné a nesie znaky hrubej nedbanlivosti zamestnanca pri výkone svojej pracovnej činnosti, ktorého priamym následkom bol práve vznik úrazu . Navyše žalobca preukázateľne vykonával pracovnú činnosť v stave pod vplyvom alkoholu, čo možno označiť za vedomé, rizikové konanie, aj keď zrejme z jeho pohľadu s dobrým úmyslom. Žalobca mohol a mal vedieť, že svojím konaním, tým že vykonáva prácu manipulačného robotníka v expedícii pod vplyvom alkoholu, hrubo porušuje všeobecné predpisy na úseku BOZP, ako aj ďalšie zásady BOZP vyplývajúcich z jeho funkcie. Práve v súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný bol dňa 23.08.2015 (kedy došlo k pracovnému úrazu) na pracovisku pod vplyvom alkoholických nápojov, bolo porušenie povinností a predpisov na úseku BOZP zo strany žalobcu najmarkantnejšie a neprípustné. Žalobca si teda preukázateľne privodil pracovný úraz pod vplyvom alkoholu, pričom zo strany žalovaného bolo preukázané, že vzniku škody na zdraví žalobcu nemohol pre náhle konanie žalobcu vedúce ku vzniku úrazu žiadnym spôsobom zabrániť. Žalobca ako uviedol, konal z vlastného rozhodnutia, bez pokynu, činnosť ktorá ani nemal v tom čase vykonávať. Všetky uvedené okolnosti predchádzajúce vzniku úrazu odôvodnili splnenie predpokladov pre úplnú liberalizáciu zamestnávateľa spod zodpovednosti za škodu podľa § 196 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

20. Možno uzavrieť, že v posudzovanom prípade bol úraz spôsobený nebezpečným pracovným postupom žalobcu - vstupom mimo predpísaný postup do baliacej linky, mimo rámec bežných pracovných činností žalobcu a to pod vplyvom alkoholu, čo bolo bezprostrednou príčinou pracovného úrazu a škody na zdraví žalobcu, bez toho, aby žalovaný zamestnávateľ mohol takému konaniu svojho zamestnanca zabrániť. Tento záver vyplýva z predložených listín a napokon aj z výpovede žalobcu, ktorý priebeh úrazového deja a konkrétne okolnosti potvrdil v svojej výpovedi. Konanie žalobcu nielen porušilo všeobecnú prevenčnú povinnosť zamestnanca konať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodenia majetku, ale zároveň porušilo konkrétne zákazy vyplývajúce z predpisov na úseku BOZP žalovaného. Žalobca nedodržal pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, spočívajúce v potrebe dôsledného dodržania pracovného postupu pri výkone práce (roztrhnutý, zaseknutý balík v baličke), vykonával bez príkazu, svojvoľne pracovné činnosti ktoré nemal a to pod vplyvom alkoholu. Samotná skutočnosť, že žalobca takto konal s dobrým úmyslom (aby nebola spôsobená žalovanému škoda z titulu zastavenia prevádzky) nemení nič na tom, že v konaní bol zo strany žalovaného preukázaný liberačný dôvod podľa § 196 ods. 1 písm. a) a aj písm. b) Zákonníka práce. Zo skutkových tvrdení strán sporu, predložených listinných dôkazov a vykonaného dokazovania súd nevzhliadol dôvody, ktoré by odôvodňovali pomerné delenie zodpovednosti za pracovný úraz medzi obe sporové strany tak, ako to majú na mysli ustanovenia upravujúce čiastočnú liberalizáciu zamestnávateľa spod zodpovednosti za pracovný úraz. Žalovaný v konaní preukázal, že poškodeného zamestnanca oboznámil s predpismi na úseku BOZP a s povinnosťami z nich vyplývajúcich, ako aj to,

že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností. Okrem toho sa delenej zodpovednosti strán sporu za pracovný úraz nedovolával ani žalobca.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalovaný zamestnávateľ preukázal existenciu liberačných dôvodov, ktoré ho celkom zbavili objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 23.08.2015 na pracovisku žalovaného a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal vo veci úspech, keďže súd jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol, vznikol nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. žalovanému a intervenientovi, ktorý sa zúčastnil konania na strane žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).