Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/357/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: Z. V., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, Košice, v spore o vypratanie bytu, rozhodol

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. 20 na K. Č.. XX v Košiciach do 60 dní do právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 4.6.2015, domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať byt č. 20 nachádzajúci sa na ulici K. XX v Košiciach (ďalej tiež len „byt“). Na odôvodnenie takto uplatneného nároku v podstatnom tvrdil, že Mesto Košice žalovanému tento byt prenechalo na dočasné užívanie na dobu neurčitú Zmluvou o nájme náhradného bytu č. NZ/250/2012 zo dňa 9.12.2013, nakoľko však žalovaný neplatil nájomné a úhrady služby s nájmom spojené, Mesto Košice nájomnú zmluvu listom, doručeným žalovanému dňa 15.7.2014 vypovedal. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu byt po skončení nájmu uplynutím výpovednej doby neopustil a bez právneho dôvodu ho užíva od 1.5.2015 až doposiaľ. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 s dodatkami č. 1 až 11 k nej, uznesenie z 20. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach dňa 30. - 31. októbra 2008, Zmluvu o nájme náhradného bytu č. NZ/250/2012 zo dňa 9.12.2013 spolu s evidenčným listom, list - výpoveď z nájmu zo dňa 5.6.2014 spoločne s poštovou doručenkou, prehľad o nedoplatkoch žalovaného na nájomnom a na úhradách za služby spojené s nájmom a rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/194/2004 zo dňa 10.5.2005

2. Žalovaný uplatnený nárok neuznal. Nepoprel pritom skutkové tvrdenia žalobcu o okolnostiach vzniku a zániku nájmu bytu, netvrdil ani iný právny dôvod, oprávňujúci ho byt užívať; na svoju obranu v podstatnom len poukázal na to, že k vzniku nedoplatku, pre ktorý prenajímateľ skončil nájom bytu, došlo z dôvodu stavu hmotnej núdze vyvolanej jeho nezamestnanosťou, pričom neplatenie nájomného zavinil podľa jeho tvrdenia sám žalobca tým, že mu odmietol vystaviť potvrdenie potrebné pre priznanie štátneho príspevku na bývanie, respektíve na inom mieste (pozn. súdu: prvá krát na pojednávaní dňa 27.2.2017) tvrdil, že za takéto potvrdenie žiadala zamestnankyňa žalobcu sumu 100,- Eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávky v hmotnej núdzi

3. K takejto obrane žalobca predovšetkým tvrdil, že pokiaľ mal byť dôvodom neplatenia nájomného žalovaným jeho stav hmotnej núdze, mal sa predovšetkým usilovať postupom podľa ust. § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka o elimináciu účinkov výpovede zaplatením nájomného, prípadne uzavretím

dohody o spôsobe zaplatenia so žalobcom, čo však žalovaný do uplynutia ochrannej doby neurobil. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že príčinou neplatenia nájomného bolo nevystavenie potvrdenia pre účely príspevku na bývanie a ozrejmil v tejto súvislosti, že o potvrdenie o riadnom platení nájomného a nákladov za služby spojené s nájmom sa žalovaný síce skutočne uchádzal, urobil tak však až dňa 21.10.2015, kedy už nájomcom bytu nebol a tak takéto potvrdenie o existencii nájomného vzťahu a o platení nájomného, nebolo možné žalovanému vystaviť. I v tomto kontexte žalobca dôrazne odmietol, aby jeho zamestnanec žiadal od žalovaného za vystavenie potvrdenia „úplatok“. Žalobca v okolnostiach prípadu akcentoval, že byt, vypratania ktorého sa domáhal, predstavoval bytovú náhradu, poskytnutú žalovanému za byt č. 16 na Národnej triede 79 v Košiciach, k skončeniu nájmu ktorého žalovaným pristúpil, rovnako ako v prejednávanej veci, pre neplatenie nájomného. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu je nezamestnaný dlhodobo a bez existencie prekážky objektívne mu brániacej pracovať. Žalovaný nedosahoval príjem len z dôvodu nevyužívania vlastných možností a schopností a tak podľa názoru žalobcu, privodil si stav hmotnej núdze, sám a nemá tak objektívny základ. Zdôraznil pritom tiež, že žalovanému vznikli za užívanie oboch bytov značné nedoplatky, ktoré nie sú vyrovnané ani toho času. Z pohľadu i týchto faktov mal žalobca za to, že výkon jeho práva na ochranu vlastníctva pred neoprávneným zásahom zo strany žalovaného nie je v kolízii s dobrými mravmi.

4. Žalovaný v reakcii na tieto, žalobcom uvedené skutočnosti, tvrdil tiež, že žalobcovi zaplatil značnú peňažnú sumu - viac ako 1 mil. Sk na vyrovnanie nedoplatkov, ktoré vznikli v súvislosti s nájmom bytu na Národnej triede 79 v Košiciach a že i napriek tomu a prísľubu iného usporiadania, žalobca trval na vyprataní tohto bytu. Za týchto okolností bol žalovaný nútený presťahovať sa do náhradného bytu a i napriek tomu mu zo strany žalobcu zaplatené peniaze vrátené neboli. Za dôvod, pre ktorý sa od roku 2003 až doposiaľ nezamestnal, označil svoj vek a skutočnosť že zamestnávatelia, u ktorých sa uchádzal o prácu sa domnievali, že je Róm. Žalovaný nakoniec poukázal tiež na skutočnosť, že od mesiaca január 2017 je zamestnaný, že z pracovnej činnosti dosahuje príjem približne 430,- Eur, z ktorého sú mu však vykonávané zrážky v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky žalobcu a že žalobcovi už začal platiť náhradu za užívanie bytu (pozn. súdu: v čase vyhlásenia zaplatil náhradu za 3 mesiace).

5. V priebehu konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné a keďže za účinnosti C.s.p. súd poskytol obom stranám osobitný priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, včítane možnosti popretia skutkových tvrdení protistrany, aplikácia ustanovení C.s.p. o popretí skutkových tvrdení protistrany v danom prípade nemohla byť v neprospech žiadnej zo strán (§ 470 ods. 2 C.s.p.), v súlade s ust. § 151 C.s.p. súd vo svojich skutkových záveroch vyšiel predovšetkým z nesporných tvrdení oboch strán sporu, s ktorými korešpondovali aj listiny stranami predložené a súdom vykonané.

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/194/2004 zo dňa 10.5.2005 (čl. 78) bola podľa zistenia súdu uložená žalovanému povinnosť vypratať byt č. 16 na Národnej triede 79 v Košiciach po zabezpečení náhradného bytu žalobcom. Z odôvodnenia tohto rozsudku ďalej vyplýva, že nájom tohto bytu skončil žalobca z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za služby s nájmom spojené žalovaným, s tým, že tento nedoplatok dosahoval sumu bez mála 4.700,- Eur. Žalovaný v tomto konaní za dôvod neplatenia nájomného označil svoju nezamestnanosť. V nadväznosti na toto rozhodnutie Mesto Košice prenechalo žalovanému na dočasné užívanie na dobu neurčitú sporný byt ako bytovú náhradu Zmluvou o nájme náhradného bytu č. NZ/250/2012 zo dňa 9.12.2013 (čl. 24). Listom zo dňa 5.6.2014, ktorý podľa poštovej doručenky žalovaný prevzal dňa 15.7.2014 (čl. 54) došlo k uplatneniu výpovede z nájmu z dôvodu nezaplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom, za čas presahujúci 3 mesiace. Žalovaný netvrdil a z vlastnej evidencie súd nezistil, aby žalovaný napadol neplatnosť tejto výpovede na súde. Žalovaný rovnako netvrdil a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby žalovaný po doručení výpovede zaplatil žalobcovi dlžné nájomné alebo aby sa so žalobcom o spôsobe jeho úhrady dohodol. Z prehľadu o spôsobe platenia nájomného (čl. 56) mal súd za preukázané, že žalovaný nájomné dlhodobo neplatil v čase uplatnenia výpovede, tak aj v ďalšom období (minimálne do 10/2016 podľa potvrdenia z 8.12.2016), pričom nedoplatok na nájomnom a za službách spojených s nájmom za obdobie mesiacov február 2014 až október 2016 predstavoval len na istine sumu 3.273,66 Eur. Žalobca nepoprel tvrdenia

žalovaného, že od začiatku roku 2017 (do vyhlásenia tohto rozsudku) zaplatil žalobcovi 4 mesačné úhrady za užívanie bytu.

7. Právne súd vec posúdil najmä podľa týchto právne záväzných noriem: Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR (5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Podľa Čl. 21 Ústavy SR, Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. Podľa Čl.20 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Podľa ust. Čl.8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež „Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa ust. § 712a ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. (5) Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.

8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný. Vo svojich úvahách, vedúcich k tomuto záveru, súd vyšiel z preukázania tvrdenia žalobcu o skončení nájomného vzťahu žalovaného a Mesta Košice výpoveďou, ktorá podľa zistenia súd bola žalovanému riadne doručená a ten ani neuplatnil jej neplatnosť na súde a ani nesplnil podmienky podľa ust. § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka pre zánik účinkov výpovede, uplatnenej voči nájomcom v hmotnej núdzi, či už zaplatením dlžného nájomného alebo uzavretím dohody o spôsobe jeho úhrady. Nakoľko žalovaný netvrdil a ani vykonaným dokazovaním súd nezistil ani inú právnu skutočnosť, s ktorou by zákon ako následok spájal vznik práva žalovaného sporný byt užívať, možno nad akúkoľvek pochybnosť uzavrieť, že žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu, neoprávnene tým zasahuje do výkonu vlastníckeho práva Mesta Košice, ochrany ktorého sa preto žalobca ako správca jeho bytového fondu, s oprávnením vyplývajúcim so zmluvy o výkone správy (konkrétne časti III dodatku č. 3 k tejto zmluve) domáhal v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka plne dôvodne. Žalovanému pritom podľa posúdenia súdu neprináleží pri vyprataní bytu ani bytová náhrada, keďže k skončeniu nájmu z dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka došlo opakovane a žalovaný, keďže je v súčasnosti zárobkovo činný nie je v stave hmotnej núdze a tak mu ani prístrešie podľa ust. § 712a ods. 5 Občianskeho zákonníka pri vyprataní bytu nepatrí. Vo svojich úvahách súd prihliadal tiež na to, že byt, ako v čase uplatnenia nároku na súde tak aj v čase vydania tohto rozhodnutia dlhodobo predstavoval pre žalovaného obydlie, rešpektovanie práva ku ktorému požíva ochranu ako Ústavou SR tak aj z Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre chráni právo na rešpektovanie obydlia, vyplývajúce z Čl.8 Dohovoru, s dôrazom na faktický stav, bez ohľadu napríklad tiež i na to, či dotknutá osoba má alebo nie k obydliu legálny vzťah (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci McCann v. Spojené kráľovstvo č. 19009/04) a vyžaduje, aby zásah do tohto práva bol nie len legálny, ale tiež i nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N. v. Slovensko). Premietnuté na daný prípad, Mesto Košice ako vlastník bytu požíva ústavnú ochranu vlastníckeho práva, imanentnou súčasťou ktorej je i zákonom stanovené (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) právo domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje; v prípade nehnuteľných vecí i ich vypratania. Zásah do práva žalovaného na rešpektovanie obydlia, keďže právo tento byt užívať mu nesvedčí, tak nepochybne legálny základ má. Otáznym tak zostalo, či žalobca ochranou vlastníckeho práva prostredníctvom zásahu do práva na rešpektovanie obydlia sledoval legitímny cieľ a či pre jeho dosiahnutie bol tento zásah nevyhnutný. Ťažiskovou v úvahách súdu v tomto smere bola skutočnosť, na ktorú správne poukázal žalobca, že byt o vypratanie ktorého šlo, predstavoval bytovú náhradu za iný byt, právo nájmu ktorého žalovanému zaniklo z toho istého dôvodu ako k predmetnému bytu. Týmto dôvodom bolo dlhodobé neplatenie nájomného, následkom čoho sa v oboch prípadoch naakumulovali nedoplatky na niekoľko tisícové sumy. Žalovaný netvrdil a z vykonaného dokazovania pritom nevyplynula taká skutočnosť, ktorá by viac ako 10 rokov sústavného neplnenia základnej povinnosti nájomcu žalovaným ospravedlňovala, zvlášť ktorá by bola spôsobilá v akomkoľvek smere zmierniť kritický pohľad na to, že žalovaný sa z prvého prípadu nijak nepoučil a v bezprecedentnom úplnom neplatení nájomného pokračoval za situácie, že v okolnostiach prípadu predstavovalo prenechanie sporného bytu skutočne nadštandardnú bytovú náhradu, poskytnutie ktorej bolo determinované len v tom čase starostlivosťou o maloleté dieťa. Za takúto skutočnosť súd nepovažoval nezamestnanosť žalovaného za situácie, že tento netvrdil jej objektívny základ. Dôvodom viac ako 13 rokov trvajúcej nezamestnanosti žalovaného totiž nemôže byť len jeho vek, ako to žalovaný prezentoval, čoho dôkazom nakoniec je, že i v súčasnosti si žalovaný pracovné uplatnenie našiel. V tejto súvislosti súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že dôvodom jeho dlhodobej nezamestnanosti bolo tiež, že zamestnávatelia u ktorých sa uchádzal o prácu ho považovali za Róma ako neuveril tiež ani jeho nepreukázanému tvrdeniu o tom, že zamestnanec žalovaného od neho žiadal úplatok za vystavenie potvrdenia pre účely príspevku na bývanie. Žalovaný je v súčasnosti pracovne činný, nemá v starostlivosti ani v opatere inú osobu, netvrdí zdravotné obmedzenie a ani inú skutočnosť, ktorá by mu bránila zabezpečiť si bytovú potrebu inak. Za tohto stavu, podľa úvahy súdu nemožno (už opätovný) výkon práva žalobcu považovať za nemorálny a spravodlivo možno i uprednostniť ochranu jeho vlastníckeho práva (Mesta Košice), majúcu presah aj v preventívnom odrádzaní od neplatenia iných nájomcov a v možnosti poskytnutia uvoľneného bytu na to odkázaným obyvateľom mesta, ktorí sú pripravení riadne si plniť povinnosti nájomcu, pred právom na rešpektovanie obydlia žalovaného a preto súd uložil žalovanému byt bez ďalšieho vypratať, na splnenie ktorej povinnosti, so zreteľom na predpoklad časovej náročnosti zabezpečenia si náhradného bývania a sťahovania, súd v súlade s ust. § 232 ods. 3 posledná veta C.s.p. určil žalovanému dlhšiu lehotu 60 dní.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).