Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Cb-18-2016.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/18/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: PRAKTOS, spol. s r.o., so sídlom Prakovce 333, 055 62 Prakovce, IČO: 31 715 991, zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Meňhertovou, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice proti žalovanému: TONITRANZ s.r.o., so sídlom Dr. Janského 443/13, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 759 763, zastúpenému Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie sumy 6.740,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500 € od 31.08.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.240,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.711,40 € od 23.12.2015 do 13.01.2016, zo sumy 1.711,40 € od 14.01.2016 do 30.08.2016, zo sumy 1.211,40 € od 31.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.598,60 € od 30.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.430,60 € od 25.02.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.06.2016, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 16.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.740,60 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.711,40 € od 23.12.2015 do 13.01.2016, zo sumy 1.711,40 € od 14.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.598,60 € od 30.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 2.430,60 € od 25.02.2016 do zaplatenia z titulu neuhradených faktúr za dodaný tovar a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky dodal žalovanému tovar - drevnú hmotu v celkovej hodnote 7.740,60 €, cenu ktorého tovaru žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 08.01.2015 splatnou dňa 22.12.2015 na sumu 2.711,40 €, faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 13.01.2016, splatnou dňa 29.01.2016 na sumu 2.598,60 € a faktúrou č. 20160013 vystavenou dňa 10.02.2016, splatnou dňa 24.02.2016 na sumu 2.430,60 €. Keďže žalovaný svoj dlh uhradil len čiastočne sumou 1.000 € dňa 13.01.2016 a ohľadom zvyšku dlžnej sumy nedošlo k žiadnej úhrade ani po pokuse o mimosúdny zmier, uplatnil si voči žalovanému okrem istiny 6.740,60 € aj nárok na úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný sa neuhradením jeho pohľadávky v lehote splatnosti dostal do omeškania.
2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 19Cb/18/2016 - 21 zo dňa 28.07.2016, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný dňa 26.10.2016 doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom odpor voči predmetnému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že so žalobcom mali dojednanie o postupnom splácaní faktúr za dodávku bukovej guľatiny a na základe osobného rokovania mu mal žalobca vystaviť aj splátkový kalendár. Tvrdil, že hoci k zaslaniu predmetného splátkového kalendára nedošlo, žalobcovi dňa 26.08.2016 zaplatil splátku vo výške 500 €. Žalobu žalobcu žiadal z
uvedených dôvodov zamietnuť. Súd následne uznesením č. k. 19Cb/18/2016 - 24 zo dňa 23.12.2016 platobný rozkaz č. k. 19Cb/18/2016 - 21 zo dňa 28.07.2016 zrušil s poukazom na § 267 odsek 3 veta prvá Zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorý určuje, že ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 26.01.2017 uviedol, že so žalovaným sa nikdy ústne ani písomne nedohodol na postupnom splácaní dlžných faktúr a rovnako žalovanému nesľúbil žiaden splátkový kalendár. Pripustil, že žalovaný za prvé dve dodávky drevnej hmoty uhradil cenu v hotovosti, konkrétne dňa 11.11.2051 a dňa 20.11.2015, avšak za následne dodaný tovar v mesiacoch december 2015, január 2016 a február 2016 už žalovaný faktúrami vyúčtovanú cenu riadne neuhradil, keď z faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX čiastočne plnil iba sumu vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXX. Žalobca (o.i.) v podaní potvrdil, že dňa 30.08.2016 prijal od žalovaného platbu vo výške 500 €, ktorú započítal na najstaršiu dlžnú sumu vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXX. Z uvedeného dôvodu vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 500 € s príslušenstvom s tým, že žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 6.240,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.711,40 € od 23.12.2015 do 13.01.2016, zo sumy 1.711,40 € od 14.01.2016 do 30.08.2016, zo sumy 1.211,40 € od 31.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.598,60 € od 30.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 2.430,60 € od 25.02.2016 do zaplatenia. Súd podanie žalobcu v tejto časti posúdil ako späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 500 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500 € od 31.08.2016 do zaplatenia.
4. Súd prejednal vec na pojednávaní nariadenom na deň 30.05.2017. Súd na pojednávanie osobitne predvolal žalovaného, ktorému bolo predvolanie doručené dňa 12.04.2017 prostredníctvom pošty. Právna zástupkyňa žalobcu vzala predvolanie na pojednávanie na vedomie na ostatnom pojednávaní konanom dňa 30.03.2017. Hoci z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný dňa 26.05.2017 splnomocnil na zastupovanie Advokátsku kanceláriu Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, ktoré písomné splnomocnenie bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 26.05.2017, uvedená skutočnosť nevyvolávala potrebu predvolávať na pojednávanie aj splnomocneného zástupcu. Podľa presvedčenia súdu bolo v tomto prípade povinnosťou žalovaného upovedomiť svojho právneho zástupcu o termíne konania pojednávania. Zisťovaním prítomnosti na pojednávaní dňa 30.05.2017 mal súd po vyvolaní veci za to, že boli splnené podmienky na konanie pojednávania, nakoľko riadnym a včasným doručením predvolania stranám (resp. právnemu zástupcovi žalobcu) bola týmto umožnená príprava na pojednávanie, ktorej minimálny rozsah ustanovuje § 178 odsek 2 CSP. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, preto súd s poukazom na § 180 veta druhá CSP rozhodol, že pojednávať bude v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 08.12.2015, splatnej dňa 22.12.2015 súd zistil, že žalobca ňou vyúčtoval žalovanému cenu za odber drevnej hmoty v množstve 22,76 m3 a v množstve 22,43 m3 v sume 2.711,40 €. Dodané množstvo tovaru je podrobne špecifikované aj v doklade o pôvode dreva, pričom z uvedeného listinného dôkazu bolo zistiteľné, že drevo bolo žalobcom dodané žalovanému dňa 03.12.2015 v množstve 22,76 m3 a dňa 07.12.2015 v množstve 22,43 m3. Prevzatie tovaru bolo potvrdené pečiatkou žalovaného s podpisom osoby, ktorá tovar prevzala (O. X. B. R. E.). Podpísaná bola aj prevzatá faktúra.
7. Z faktúry č. 20160013 zo dňa 10.02.2016, splatnej dňa 24.02.2016 súd zistil, že žalobca ňou vyúčtoval žalovanému cenu za odber drevnej hmoty v množstve 19,91 m3 a v množstve 20,60 m3 v sume 2.430,60 €. Dodané množstvo tovaru je podrobne špecifikované aj v doklade o pôvode dreva, pričom z uvedeného listinného dôkazu bolo zistiteľné, že drevo bolo žalobcom dodané žalovanému dňa 05.02.2016 v množstve 19,91 m3 a zároveň v množstve 20,60 m3. Prevzatie tovaru bolo potvrdené pečiatkou žalovaného s podpisom osoby, ktorá tovar prevzala (B. E. B. O. X.). Podpísaná bola aj prevzatá faktúra.
8. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 13.01.2016, splatnej dňa 29.01.2016 súd zistil, že žalobca ňou vyúčtoval žalovanému cenu za odber drevnej hmoty v množstve 21,86 m3 a v množstve 21,45 m3 v
sume 2.598,60 €. Dodané množstvo tovaru je podrobne špecifikované aj v doklade o pôvode dreva, pričom z uvedeného listinného dôkazu bolo zistiteľné, že drevo bolo žalobcom dodané žalovanému dňa 13.01.2016 v množstve 21,86 m3 a zároveň v množstve 21,45 m3. Prevzatie tovaru bolo potvrdené pečiatkou žalovaného s podpisom osoby, ktorá tovar prevzala (O. X. B. R. E.). Podpísaná bola aj prevzatá faktúra.
9. Výzvou zo dňa 19.05.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 6.740,60 € po zohľadnení čiastočnej úhrady vo výške 1.000 € dňa 13.01.2016.
10. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I Oddiel Sro, Vložka 6907/V súd zistil, že žalobca je v obchodnom registri zapísaný od 02.11.1995 a predmetom jeho činnosti je (o.i.) poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti.
11. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica Oddiel Sro, Vložka 28231/S súd zistil, že žalovaný je v obchodnom registri zapísaný od 29.04.2014 a predmetom jeho činnosti je (o.i.) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti, prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interérov.
12. Podľa § 261 odsek 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
14. Podľa § 409 odsek 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
15. Podľa § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
16. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
17. Podľa § 448 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
18. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
19. Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa § 1 odsek 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie Vlády SR č. 21/2013 Z. z.“), účinného od 01.01.2015, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
21. Podľa § 1 odsek 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., účinného od 01.01.2015, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
22. Keďže žalobca ešte pred začatím pojednávania vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 500 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500 € od 31.08.2016 do zaplatenia späť z dôvodu, že žalovaný mu časť žalovanej sumy vo výške 500 € po začatí konania uhradil, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 odsek 2 CSP bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu návrhu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 odsek 1 veta druhá CSP bez právneho významu.
23. Pokiaľ ide o zvyšok predmetu konania, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
24. V konaní nebolo sporným, že žalovaný si u žalobcu na základe ústnej objednávky objednal tovar - drevnú hmotu v celkovej hodnote 7.740,60 €, ktorý tovar žalobca žalovanému postupne dodal v dňoch 03.12.2015 a 07.12.2015 a následne dňa 13.01.2016 a dňa 05.02.2016. Medzi stranami nebola sporná ani cena za dodaný tovar, ktorú žalobca žalovanému vyúčtoval bezprostredne po jednotlivých dodávkach tovaru, faktúrou č. 20150144, splatnou dňa 22.12.2015 na sumu 2.711,40 €, faktúrou č. XXXXXXXX, splatnou dňa 24.02.2016 na sumu 2.430,60 € a faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 29.01.2016 na sumu 2.598,60 €. Hoci uzavretiu zmluvy nepredchádzala písomná objednávka, z obsahu faktúry a zhodne aj z dokladov o pôvode dreva vyplynulo, že žalovaný tovar riadne prevzal. Popísaním faktúr bol žalovaný zároveň uzrozumený s výškou kúpnej ceny za dodaný tovar ako aj s lehotou jej splatnosti.
25. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, ktorý právny vzťah súd podriadil pod ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, keďže obidve strany uzavreli zmluvu ako právnické osoby - podnikatelia. S prihliadnutím na obsah právneho vzťahu mal súd preukázané, že tento v čase jeho vzniku súvisel s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu aj žalovaného. Z dokazovania obsahom výpisov z obchodného registra jednoznačne vyplynulo, že obidve strany dlhodobo podnikajú v rôznych predmetoch činnosti. Z hľadiska právneho posúdenia je sporná zmluva kúpnou zmluvou podľa § 409 odsek 1 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že dokazovaním boli preukázané jej podstatné náležitosti, a to predmet kúpy (drevná hmota) aj kúpnu cena.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd zároveň preukázanú existenciu záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar vo výške 6.240,60 €. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný (okrem sumy 500 €) uhradil žalobcovi čo i len časť z uplatnenej dlžnej sumy 6.740,60 €, rovnako ako nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Hoci žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že so žalobcom bolo dojednané postupné splácanie dlžnej sumy a bol mu vystavený splátkový kalendár, uvedené tvrdenia žalovaný nepodporil žiadnymi dôkazmi. Súd preto návrh žalobcu uznal dôvodným a vyhovel mu v celom rozsahu.
27. Keďže s platením kúpnej ceny za dodaný tovar za žalovaný dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.711,40 € od 23.12.2015 do 13.01.2016, zo sumy 1.711,40 € od 14.01.2016 do 30.08.2016, zo sumy 1.211,40 € od 31.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.598,60 € od 30.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 2.430,60 € od 25.02.2016 do zaplatenia, zohľadniac pritom čiastočné úhrady vo výške 1.000 € dňa 13.01.2016 a vo výške 500 € dňa 30.08.2016.
28. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka a v § 1 odsek 2 Nariadenia Vlády č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015. Podľa tohto znenia môže veriteľ (namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1) požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, ktorý si navyše uplatnil v nižšej miere než by mu patril (v čase omeškania so splatnosťou faktúr totiž platila výška úroku z omeškania 9,05 % ročne).
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP v spojení s § 256 odsek 1 CSP (procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 500 € s príslušenstvom) a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 odsek 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.