Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa matky H.. A. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 7, XXX XX V., právne zastúpená Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488 a otca H.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 4, XXX XX S., právne zastúpený Advokátska kancelária Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodska 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 479/2015-134 zo dňa 06. decembra 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P 479/2015-142 zo dňa 11. januára 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 27P 479/2015-134 zo dňa 06. decembra 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P 479/2015-142 zo dňa 11. januára 2017 vo výroku o zvýšení výživného zo strany otca na mal. R. V., nar. 15.2.2007 zo sumy 300 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2016 opakovane do budúcna, vo výroku o povolení splácania dlžného výživného za obdobie od 1.9.2016 do 30.11.2016 pre mal. R. vo výške 351,06 Eur v 2 splátkach po 175,53 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia a vo výroku o trovách konania.

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti otca prevziať mal. R. v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke odovzdať tak, že matka je povinná maloleté dieťa v stanovený čas pripraviť a odovzdať otcovi pred bytom, kde sa maloletý zdržiava, otec dieťa prevezme a odovzdá matke v určenom čase pred svojim bytom, kde sa s maloletým v čase realizácie styku zdržiaval.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 28 P 140/2013-52 zo dňa 2.12.2013 tak, že:

z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. R. V., nar. 15.2.2007 zo sumy 300 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2016 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 30.11.2016 pre mal. R. vo výške 351,06 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splatiť v 2 splátkach po 175,53 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

u p r a v u j e styk otca s mal. R. počas letných prázdnin tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. R. počas letných prázdnin: každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 17.00 hod.

s tým, že otec je p o v i n n ý mal. Ondreja prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom počas letných prázdnin riadne pripraviť,

v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,

žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 26, § 62, § 75, § 78 odsek 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. R., ktorý je v súčasnej dobe žiakom 3. ročníka ZŠ a tak došlo k podstatnému navýšeniu jeho výdavkov týkajúcich sa návštevy školy, mimoškolských aktivít ako aj výdavkov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, keďže má pretrvávajúce zdravotné problémy. Matke sa od poslednej úpravy výživného navýšil príjem o sumu okolo 200 Eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo aj u otca. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. dcére R., ktorá má 10 mesiacov. Zároveň došlo k navýšeniu jeho priemerného čistého mesačného príjmu o sumu približne 1.124,28 Eur mesačne. Okrem toho má aj ďalšie príjmy, ktoré nie sú zahrnuté do čistej mzdy (približne 332 Eur mesačne). Prvoinštančný súd zistil, že príjem na strane otca je podstatne vyšší ako je príjem na strane matky, u ktorej zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletého, ktorú nie je možné finančne, ani materiálne ohodnotiť. Aj keď akceptoval ďalšiu vyživovaciu povinnosť u otca ako zmenu pomerov na jeho strane, poukázal na to, že ide o dieťa, ktoré má 10 mesiacov. Aj keď jednorazové výdavky pri narodení dieťaťa sú vysoké, nie je možné ich porovnávať s výdavkami dieťaťa, ktoré už navštevuje základnú školu. Pokiaľ je u rodičov maloletého dieťaťa dostatok finančných prostriedkov, je ich povinnosťou všetky záujmy a koníčky svojho dieťaťa podporovať a vynakladať na to finančné prostriedky. V priebehu konania otec preukázal, že svojmu synovi prispieva okrem výživného v sume 300 Eur mesačne aj inými finančnými prostriedkami. Súd prvej inštancie mal preto za preukázané, že je v jeho možnostiach a schopnostiach vynaložiť na výživu svojho syna aj viac finančných prostriedkov než je doposiaľ určené výživné. Výživné zo strany otca navýšil až od 01.09.2016 do budúcna z dôvodu, že zohľadnil výdavky pre mal. R., ktorá sa narodila v čase podania návrhu a aj to, že mal. R. nastúpil do 3. ročníka ZŠ v septembri 2016. Zároveň zmenil úpravu styku otca s mal. R. v súlade s návrhom matky, s ktorým otec súhlasil.

4. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že návrh otca na zmenu výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia zamietol.

5. Vychádzal zo zistenia, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia manželmi alebo nie. Prvoinštančný súd vo výroku rozsudku o zverení do osobnej starostlivosti jedného z rodičov neuvádza, že obaja rodičia majú právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže zo zákona toto rodičovské právo prináleží obom rodičom.

6. Proti výroku rozsudku o zvýšení výživného a proti výroku o povinnosti otca prevziať mal. R. v mieste bydliska matky podal včas odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne v celom rozsahu. Uviedol, že záver prvoinštančného súdu o ďalšom príjme otca vo výške 8.979 Kč mesačne nie je správny. Ak má zamestnanec k dispozícii služobné motorové vozidlo zamestnávateľa aj na súkromné účely, je povinný

toto zdaniť a len na účely zdanenia sa na výplatnej páske uvádza toto „ocenenie“ poskytovania služobného vozidla zamestnancovi. Nie je to príjem otca. Súd ďalej nesprávne určil priemerný čistý mesačný príjem matky, ktorý je 1.455,77 Eur mesačne. Neuviedol tiež za aké presné obdobie určil priemernú výšku príjmu otca. Priemerná výška by mala odzrkadľovať jeho skutočné mesačné príjmy a neopierať sa o mimoriadny, či náhodný príjem. Správny priemerný čistý mesačný príjem otca má byť suma 3.150 Eur mesačne. Súd nesprávne vychádzal z toho, že životná úroveň otca je vyššia ako u matky. Namietal nesprávne určenie odôvodnených a oprávnených výdavkov maloletého. Súd riadne nevykonal dokazovanie ohľadom odôvodnených výdavkov matky. Súd ďalej porušil právo otca na spravodlivý proces, jeho práva riadne sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam vo veci.

7. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka, z obsahu ktorého vyplýva, že sa tiež jedná o odvolanie voči rozsudku vo výroku o povinnosti otca prevziať mal. R. v mieste bydliska matky. Navrhla, aby odvolací súd uvedený výrok zrušil. Uviedla, že vo svojom návrhu nenavrhla zmeniť úpravu vyzdvihovania dieťaťa. Čo sa týka príjmu otca uviedla, že v konaní bola nesporne preukázaná výška príjmu otca a tiež to, že otec mal. R. poskytoval vecné plnenia nad rámec bežného výživného a teda že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu svojho syna sumou 500 Eur mesačne. Tvrdenie otca, že odmeny sú jeho náhodných príjmom a pravdepodobne v roku 2017 nebudú vyplácané je hypotetické. Súd správne posúdil životnú úroveň otca ako vyššiu než je životná úroveň matky. Výživné na mal. dieťa má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami a teda aj pred výdavkami na družku.

8. Podaním doručeným súdu 27.02.2017 otec doplnil odvolanie o novú skutočnosť. Uviedol, že od svojho zamestnávateľa dostal výpoveď, na základe ktorej došlo ku dňu 31.03.2017 k ukončeniu jeho pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu teda nie sú dané žiadne dôvody na zvýšenie výživného pre mal. R..

9. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal včas odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zveruje mal. R. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom obaja rodičia sú oprávnený a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Uviedol, že Okresný súd Prešov v roku 2013 uviedol výslovne v rozsudku, že je to navrhovateľka, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Na jednej strane zákon neupiera existenciu rodičovských práv a povinností otca voči maloletému, na druhej strane je tu úradná listina - rozsudok o rozvode, ktorý výslovne uvádza, že právo zastupovať a spravovať jeho majetok má matka.

10. K odvolaniu otca proti dopĺňaciemu rozsudku a k doplneniu odvolania otca podala vyjadrenie matka. Výrok o zastupovaní a spravovaní majetku mal. dieťaťa je obligatórnou súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Vzhľadom k tomu, že otec rozvodom manželstva nestratil svoje rodičovské práva a povinnosti, súd rozhodol správne, keď návrh otca zamietol. Napriek tomu, že zamestnávateľ ukončil s otcom pracovný pomer, jeho životná úroveň sa zatiaľ nezmenila. Otec naďalej financuje dve domácnosti

- v Prahe a v Košiciach a aj chatu v Štrbe. Taktiež poukázala na otcovu potencionalitu príjmov a na to, že mu prináleží odstupné vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy. Po priznaní podpory v nezamestnanosti sa jeho príjem minimálne na obdobie troch mesiacov ešte zvýši.

11. K vyjadreniu matky podal vyjadrenie otec. Tvrdenie matky, že otec financuje dve domácnosti nie je pravdivé. Po tom, čo otec dostal výpoveď sa spolu s priateľkou a ich spoločnou dcérou presťahoval na Slovensko, do Košíc, kde žijú v dvojizbovom byte, ktorý mu patrí. Momentálne nemá žiaden príjem a zatiaľ ani priznaný nárok na podporu v nezamestnanosti. Jeho priateľka v súčasnosti rovnako nemá žiaden príjem, nakoľko sa v dôsledku presťahovania na SR riešia administratívne záležitosti medzi SR a ČR ohľadom vyplácania materskej. Otec zároveň podal návrh na zníženie výživného a teda navrhol, aby bol zmenený napadnutý rozsudok tak, že výživné zo strany otca sa znižuje zo sumy 300 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2017 opakovane do budúcna.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, konanie ktoré mu predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie proti výroku o zvýšení výživného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky, skutkový stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, na tieto poukazuje.

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Podľa ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P/140/2013-52 zo dňa 02.12.2013, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. R. sumou 300 Eur mesačne.

22. Pri posudzovaní zmeny pomerov odvolací súd prihliadal na zmenu pomerov počas posudzovaného obdobia, t.j. od 01.09.2016 až do rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov ako na strane mal. R., tak aj na strane otca. Na strane mal. R. došlo k zmene pomerov súvisiacich s nástupom do 3. ročníka ZŠ, s jeho zvýšeným záujmom o mimoškolské aktivity, s prirodzeným rastom dieťaťa, či s jeho zdravotným stavom. Na strane otca v posudzovanom období došlo k zmene pomerov, ktoré spočívali vo zvýšení jeho príjmov (zvýšenie na sumu približne 3.974,28 Eur mesačne), či v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. R..

23. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.

24. Treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k mal. R., tieto výdavky nie je možné porovnať s výdavkami mal. R. a to vzhľadom na vek mal. detí a ich odôvodnených potrieb.

25. Nakoľko príjem otca sa v posudzovanom období výrazne zvýšil, taktiež bol značne vyšší ako príjem matky, ktorá sa navyše o mal. R. osobne stará, pričom túto jej osobnú starostlivosť nemožno materiálne vyčísliť, súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ zvýšil výšku výživného na mal. R. zo sumy 300 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne. Takáto výška výživného je vzhľadom na schopnosti a možnosti otca primeraná. Výška výživného určená prvostupňovým súdom je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine.

26. Napriek tomu, že otec v priebehu odvolacieho konania prišiel o zamestnanie, výpovedná doba otcovi uplynula až koncom marca, pričom po skončení tohto pracovného pomeru dostal odstupné vo výške 3 násobku jeho priemernej mzdy. V posudzovanom období, ktoré je predmetom tohto konania sa tak schopnosti a možnosti otca platiť výživné v určenej výške nezmenili a to ani napriek strate zárobku. Otec navyše uviedol, že sa z Prahy presťahoval naspäť na Slovensko, konkrétne do Košíc. Tým sa jeho výdavky podstatne znížili, nakoľko už nemusí financovať domácnosť ako v Prahe tak aj v Košiciach.

27. Námietky otca spočívajúce v zmene jeho zárobkových pomerov budú významné v prípade nového konania o zmene výživného.

28. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého výroku o zvýšení výživného tento ako vecne správne potvrdil (§ 387 odsek 1 C.s.p.).

29. V priebehu odvolacieho konania obaja rodičia zhodne navrhli zmenu výroku týkajúcu sa spôsobu prevzatia mal. R. pri realizácii styku otca s maloletým. Nakoľko model vyzdvihovania dieťaťa, ktorý navrhli obaja rodičia podľa ich vyjadrení bez problémov funguje, odvolací súd uvedený výrok v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil a to v súlade s návrhom rodičov mal. R..

30. Čo sa týka odvolania otca proti výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie, či zmenu tohto rozhodnutia.

31. V zmysle ustanovenia § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa odseku 2, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Je pritom irelevantné, či rodičia maloletého sú manželmi alebo nie. Rodičovské práva ako aj povinnosti majú v rovnakom rozsahu. Napriek tomu, že mal. R. je zverený do osobnej starostlivosti matky, ani táto nemá viac rodičovských práv a povinností ako otec. O podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností majú rodičia rozhodovať spoločne, na základe dohody.

33. Odvolacie námietky otca preto nie sú spôsobilé privodiť nesprávnosť tohto výroku prvoinštančného rozhodnutia.

34. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia tento ako vecne správne potvrdil (§ 387 odsek 1 C.s.p.).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).