Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. U., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, Ž. F. U., v konaní o zaplatenie 371,82 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 216,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 17.01.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 371,82 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 262,72 Eur od 04.01.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania dôvodiac tým, že žalovaný uzavrel dňa 16.08.2012 so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 364,- Eur. Žalovaný mal úver splatiť v 20 mesačných splátkach po 25,87 Eur vždy k 15. dňu mesiaca počnúc dňom 15.09.2012, no svoju povinnosť nedodržal a tak veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.01.2014. Následne spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. svoju pohľadávku z úverovej zmluvy postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení zo dňa 12.12.2014, pričom dlh žalovaného ku dňu postúpenia predstavoval neuhradenú istinu 262,72 Eur a zmluvné úroky 109,10 Eur. Ani následne potom žalovaný nerealizoval ďalšie úhrady.

2. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 17.03.2017. K veci sa nevyjadril.

3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o spotrebiteľskom úvere, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, prehľad splátok a úhrad, zmluva o postúpení pohľadávok a oznámenie o postúpení, predžalobné výzvy a kópie poštových podacích hárkov) mal súd za preukázaný ním tvrdený skutkový, teda žalobca dokázal, že spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľ uzavrela dňa 16.08.2012 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom bolo

poskytnutie úveru žalovanému vo výške 364,- Eur na nákup tovaru (notebook) u predajcu spoločnosti Fast plus, s.r.o., so sídlom Na pántoch 18, Bratislava. Podľa zmluvy mal úver žalovaný splatiť v splátkach v počte 20 a vo výške splátky 25,87 Eur mesačne so splatnosťou splátok 15. dňa v mesiaci a splatnosťou prvej splátky dňa 15.09.2012. Konečná splatnosť úveru bola 15.04.2014, výška úrokovej sadzby 39,00 % ročne, RPMN 46,82 %, priemerná RPMN 45,60 %, poplatok za poistenie tvoril 3,33 % z mesačnej splátky, je uvedená celková čiastka k zaplateniu. Ako vyplýva z predloženého prehľadu, žalovaný splátky riadne a včas neuhrádzal, pričom naposledy uhradil sumu 25,87 Eur dňa 28.06.2013 (opak tvrdený ani preukázaný nebol), v dôsledku čoho potom právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 4.1 časti 3 úverovej zmluvy vyhlásil (po opakovaných výzvach) listom zo dňa 10.01.2014 mimoriadnu splatnosť úveru. Túto vyhlásil ku dňu 03.01.2014, pričom tento list si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, list bol daný na poštu dňa 13.01.2014.

5. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

6. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť z úverovej zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 262,72 Eur a úroky vo výške 109,10 Eur. Celkovo teda jeho dlh predstavuje sumu 371,82 Eur, na ktorej zaplatenie má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2014 a oznámenia o postúpení vystaveného spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. dňa 18.12.2014, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

7. Súd však nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej uvedenej sumy, nakoľko (ako už hovorí jej názov) je potrebné predmetnú zmluvu podriadiť aj pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celého dlhu z poskytnutého úveru (t.j. sumu 371,82 Eur). Splátky v sume 25,87 Eur, v ktorých mal žalovaný vrátiť poskytnutý úver boli splatné 15. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.09.2012 a nasledujúce splátky boli splatnými dňa 15.10.2012, 15.11.2012, atď. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 22.12.2016, premlčanými boli splátky (istiny, úrokov a poistenia) splatné do 15.12.2013, teda premlčanými boli splátky splatné dňa 15.07.2013, 15.08.2013, 15.09.2013, 15.10.2013, 15.11.2013 a 15.12.2013. Podľa prehľadu splátok a úhrad (č.l. 23 a nasl. spisu), v uvedených splátkach tvorila dlžná istina čiastku 46,12 Eur (4,11 Eur + 20,67 Eur + 21,34 Eur) a úroky vrátane poistenia práve žalovanú sumu úrokov 109,10 Eur (3 x 25,87 Eur + 21,76 Eur + 5,20 Eur + 4,53 Eur), do ktorej zrejme omylom žalobca zarátal aj poistenie. Nič to však nemení na to, že tak istina v sume 46,12 Eur ako aj úroky vrátane poistenia v sume 109,10 Eur boli premlčanými a preto v tomto rozsahu súd musel žalobu zamietnuť. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 216,60 Eur (žalovaná istina 262,72 Eur mínus 46,12 Eur) s tým, že z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať v zamietajúcej časti ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.

13. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Žalovaný sa so zaplatením celého dlhu dostal do omeškania podľa § 563 dňom 16.01.2014 vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 10.01.2014, nakoľko k zosplatneniu úveru logicky nemohlo dôjsť spätne už ku dňu 03.01.2014, kedy žalovaný nemohol nijak vedieť, že je povinný vrátiť celý úver. Uvedený list bol daný na poštovú prepravu dňa 13.01.2014 a teda uplynutím primeranej lehoty troch dní žalovaný dňa 16.01.2014 mohol disponovať vedomosťou o zosplatnení úveru. Preto odo dňa 17.01.2014 až do zaplatenia by mal žalobca právo na úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 17.01.2014 vo výške 0,25 % ročne plus 8 percentuálnych bodov) zo sumy 216,60 Eur, požadoval však len úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, čo súd viazaný žalobou nemohol prekročiť.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 371,82 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 216,60 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 58 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 42 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 16 % (58 % mínus 42 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.