Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-10Ro/44/2011

Rozhodnutie

H. súd A. II sudkyňou P.. F. A. O. v spore žalobcu Q. republika - F. vnútra Q. republiky, X. 2, XXX XX B. proti žalovanému Q. v.o.s. A., so sídlom O. XX, A., D.: XXXXXXXX, zastúpeného P.. I. A., advokátom T. kancelárie so sídlom O. X/A, A., o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. je povinný zaplatiť žalobcovi X XXX,XX eur s úrokom z omeškania X % ročne zo sumy X XXX,XX eur od X.X.XXXX do zaplatenia a zo sumy X XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

I. proti žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

I. je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu XXX eur na účet H. súdu A. II do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

X. Žalobca sa žalobou doručenou súdu X.X.XXXX domáhal zaplatenia X XXX,XX eur s úrokom z omeškania od X.X.XXXX do zaplatenia. R., že je vlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) zapísanej na LV č. XXXX, obec A. - V., katastrálne územie V., parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, obec A.

- V., katastrálne územie V., stavba - budova súpisné číslo XXX postavenej na pozemku, parcelné číslo XXX/X. I. neplatil v období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX žalobcovi za užívanie pozemku trhové nájomné, ale len sumu vo výške nájomného na základe neplatnej nájomnej zmluvy, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. X. na to, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola XX.X.XXXX uzatvorená nájomná zmluva v znení dodatku č. X z XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol nájom pozemku vo vlastníctve žalobcu, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Po skončení platnosti tejto nájomnej zmluvy listom z XX.X.XXXX bola žalovanému ponúknutá možnosť riešenia vlastníckych pomerov spôsobom priameho predaja pozemku, prípadne spôsobom uzatvorenia novej nájomnej zmluvy, na ktorú žalovaný nereagoval. E. z XX.X.XXXX žalobca oznámil žalovanému trhovú cenu stanovenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ale ani na tento list žalovaný nereagoval. Z. listom z XX.X.XXXX bol žalovaný vyzvaný žalobcom na zaplatenie trhového nájomného ako bezdôvodného obohatenia. L. XX.X.XXXX žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval tak, že v zmysle § 676 ods. X H. zákonníka podľa jeho názoru nájomná zmluva z XX.X.XXXX neskončila a zároveň oznámil, že neakceptuje výšku trhového nájomného. I. preto poukázal na skutočnosť, že § 676 ods. X H. zákonníka pre tento prípad nie je možné použiť, nakoľko zákon č. XXX/XXXX Z.z. o správe majetku štátu má postavenie lex specialis vo vzťahu k H. zákonníku ako lex generalis a v zmysle § 13 ods. X posledná veta citovaného zákona nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončil uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy § 676 ods. X H. zákonníka sa nepoužije. V relevantnom období, za ktoré si žalobca uplatnil v

tomto konaní bezdôvodné obohatenie, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX žalovaný uhradil žalobcovi XX,XX eur za november XXXX, XX,XX eur za december XXXX, XXX,XX eur za rok XXXX a XXX,XX eur za január až máj XXXX, spolu X XXX,XX eur. Z. trhové nájomné vypočítané v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX za uvedené obdobie predstavuje spolu X XXX,XX eur, rozdiel medzi uhradenou čiastkou a trhovým nájomným je X XXX,XX eur.

X. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a poukázal na to, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah založený na základe dražby a následnej nájomnej zmluvy. I. pre výpočet výšky nájomného bola v rozhodnom čase vydražená cena budovy. X. názoru žalovaného znalec v znaleckom posudku pri výpočte trhovej hodnoty zohľadňoval rekonštruovanú nehnuteľnosť a z nej vypočítal výšku nájmu, avšak táto je vo vlastníctve žalovaného. X., ktorý bol predmetom nájomného vzťahu, je vo vlastníctve žalobcu a v pôvodnom stave, v akom sa nachádzal na začiatku zmluvného vzťahu. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení doručenom súdu XX.X.XXXX poukázal na to, že § 13 zákona č. XXX/XXXX Z.z. vymedzuje len podmienky a náležitosti nájomnej zmluvy a nerieši otázku výšky nájmu. R., že trhovou cenou sa rozumie cena obvyklá v mieste, kde sa predmet nájmu nachádza.

X. Rozsudkom z XX.X.XXXX č.k. XXC XX/XXXX-XXX súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi X XXX,XX eur s úrokom z omeškania 9% ročne od X.X.XXXX do zaplatenia do XX dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. K. rozsudkom súd rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy X XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania, ktorého sa žalobca domáhal titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať užívaním pozemku v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu, keďže tento za označené obdobie odmietal so žalobcom uzavrieť nájomnú zmluvu. Q. v konaní pribral na posúdenie a určenie trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a určenia hodnoty obvyklého nájmu za užívanie pozemku znalkyňu, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX. V. hodnotu pozemku stanovila metódou polohovej diferenciácie s tým, že táto metodika bola zvolená z dôvodov, že nebolo možné určiť všeobecnú hodnotu pozemku porovnávacou metódou, porovnaním s už realizovanými prevodmi, prechodmi podobných nehnuteľností v danom mieste a čase, nakoľko nebolo možné získať relevantné podklady - kúpnopredajné ceny aspoň troch porovnateľných nehnuteľností. I. znalkyňa konštatovala, že nie je možné určiť všeobecnú hodnotu pozemku ani výnosovou metódou, keďže nájomca nemá s vlastníkom pozemku uzavretú platnú nájomnú zmluvu. O. obvyklého nájmu za užívanie pozemku znalkyňa stanovila porovnávacou metódou porovnaním s už realizovanými nájmami podobných nehnuteľností v danom mieste a čase, nakoľko to bola požiadavka zadávateľa posudku - H. súdu A. II. I. posudzovala obsah nájomných zmlúv predložených žalovaným a nájomných zmlúv získaných znalkyňou a vyhodnocovala porovnateľnosť uvedených nájomných zmlúv s uvedením, ktoré považuje za vhodné a porovnateľné podklady, a ktoré za podklady nevhodné. V. hodnotu pozemku parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX stanovila na XX XXX eur a výška nájmu uvedenej parcely za rok XXXX bola ustálená na sumu X,XX eur za mX ročne, a teda za celú parcelu predstavuje nájom za rok XXXX sumu X XXX,XX eur; za rok XXXX nájom vo výške X,XX eur za mX ročne, čo predstavuje za celú parcelu nájom X XXX,XX eur a za rok XXXX nájom vo výške X,XX eur za mX ročne, čo za celú parcelu predstavuje X XXX,XX eur. S poukazom na ustanovenie § 45X ods. 1 a 2, § 456 a § 458 ods. X H. zákonníka o bezdôvodnom obohatení súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie piatich mesiacov roku XXXX (od X.X.XXXX do XX.X.XXXX) na sumu X XXX,XX eur, nájomné za celý rok XXXX na sumu X XXX,XX eur a nájomné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na sumu XXX,XX eur (ako pomerná časť z celkového stanoveného ročného nájomného X XXX,XX eur). R., že bezdôvodné obohatenie vypočítané ako rozdiel medzi trhovým nájomným a sumou, ktorú reálne žalovaný žalobcovi v danom období uhradil predstavuje X XXX,XX eur. A. žalobca sa za uvedené obdobie domáhal úhrady sumy iba vo výške X XXX,XX eur s poukazom na viazanosť rozsahom uplatneného nároku v zmysle § 153 ods. X O.s.p. vyhovel žalobe do takejto sumy vrátane úroku z omeškania podľa § 5X7 ods. 1 a X H. zákonníka vo výške vypočítanej podľa nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z..

X. Na základe odvolania žalovaného proti tomuto rozsudku A. súd v A. ako súd odvolací uznesením z X.X.XXXX č.k. XXC/XX/XXXX - XXX napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že uznesením z XX.X.XXXX, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva pri zisťovaní hodnoty obvyklého nájmu za užívanie pozemku, sám určil znalkyni konkrétnu (porovnávaciu) metódu, pomocou ktorej má spornú odbornú otázku riešiť. I. sa takto vymedzenou metódou zisťovania obvyklého nájmu za užívanie pozemku riadila bez toho, aby uvedenú

metódu osobitne posudzovala z hľadiska jej vhodnosti, resp. možnosti s odôvodnením, že ide o osobitnú požiadavku zadávateľa posudku. X. výbere použitej metódy pre ustálenie všeobecnej hodnoty pozemku znalkyňa pritom zvolila metódu polohovej diferenciácie s poukazom na to, že nebolo možné určiť všeobecnú hodnotu majetku porovnávacou metódou porovnaním už zrealizovanými prevodmi, prechodmi podobných nehnuteľností v danom mieste a čase, lebo nebolo možné získať relevantné podklady. X. ustaľovaní hodnoty obvyklého nájmu sa už vhodnosťou a možnosťou použitia porovnávacej metódy znalkyňa nezaoberala práve s poukazom na skutočnosť, že porovnávaciu metódu jej v žiadosti o zadanie posudku vymedzil súd. K. postup súdu prvej inštancie pri ukladaní úlohy znalkyni považoval odvolací súd za nesprávny. I. vhodnej a možnej metódy tak pri oceňovaní pozemku, ako aj pri ustálení hodnoty obvyklého nájmu je totiž súčasťou riešenia odbornej otázky (nejde o otázku právnu), ktorá je vo výlučnej kompetencii znalca a súd nemá kompetenciu pri riešení odbornej otázky znalca takýmto spôsobom obmedziť. Za takejto situácie nemožno zo znaleckého posudku zistiť, či aj znalkyňa ako odborne spôsobilá osoba by zvolila práve túto metódu na zistenie hodnoty obvyklého nájmu za užívanie pozemku ako metódu možnú, resp. vhodnú, ak by jej takáto možnosť zo strany súdu bola poskytnutá. R. preto súdu prvej inštancie vysporiadať sa s jeho nesprávnym postupom pri ukladaní úlohy znalkyni tak, aby ustálenie hodnoty obvyklého nájmu za užívanie pozemku vykonala takou metódou, ktorú ona ako odborne spôsobilá osoba považuje za možnú, resp. vhodnú bez toho, aby tento výber metódy bol vykonaný súdom. D. po odstránení tohto nedostatku bude možné o nároku žalobcu rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodniť.

X. Súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom doplnil dovtedy vykonané dokazovanie (listinnými dôkazmi - nájomnou zmluvou z XX.X.XXXX spolu s dodatkom č. 1, výpisov z katastra nehnuteľnosti, korešpondenciou medzi stranami sporu, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca D.. P. F., nájomnými zmluvami medzi F. časťou A. - V. a J.G., medzi Q. odbornou školou v V. a spoločnosťou E. s.r.o., F. časťou A.-V. a spoločnosťou X. - K. s.r.o., F. časťou A.-V. a spoločnosťou E. s.r.o. a Q. odbornou školou v V. a V. distribučnou a.s., oboznámením sa so znaleckým posudkom znalkyne D.. P. V. č. XX/XXXX) výsluchom znalkyne a oboznámením doplnenia č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX D.. P. V. a znaleckého posudku znalkyne D.. T. X. č. a zistil tento skutkový stav veci:

X. Medzi stranami sporu nebolo sporné (a vyplynulo to aj z výpisu z LV č. XXXX a XXXX), že vlastníkom stavby, súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie V., obec A. - V., H. A. II je žalovaný a vlastníkom parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie V., obec A. - V., okres A. II je Q. republika. Q. nebola ani skutočnosť, že XX.X.XXXX došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi Q. republikou ako prenajímateľom a spoločnosťou Q. v.o.s. A. ako nájomcom. X. nájmu bol pozemok vo vlastníctve Q. republiky, vedený v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, katastrálne územie A. - V. ako parcela číslo XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2. L. cena nájomného bola XX,- Sk za jeden mX ročne a vypočítané nájomné na jeden rok predstavovalo XX XXX,- Sk (XXX mX x XX,- Sk). K. zmluva bola uzavretá na dobu určitú (päť rokov odo dňa udelenia súhlasu zriaďovateľom). Z. bola aj skutočnosť, že päťročná lehota odo dňa udelenia súhlasu so zmluvou F. vnútra SR uplynula XX.XX.XXXX.

X. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX z X.X.XXXX znalca D.. P. F. vyplýva, že znalec, ktorého úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a všeobecnej hodnoty nájmu pozemku parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXXX evidovaného na LV č. XXXX v katastrálnom území V., okres A. II, obec A. - V.. I. stanovil všeobecnú hodnotu pozemku parcelné číslo XXX/X pod stavbou sumou XX XXX,XX eur a nájom uvedenej parcely stanovil na X,XX eur ročne na jeden m2, čo s poukazom na výmeru pozemku predstavovalo za danú parcelu spolu X XXX,XX eur.

X. Zo zmluvy uzatvorenej medzi F. časťou A. - V. a nájomcom J.G. vyplýva, že nájomné bolo stanovené vo výške X,XX eur na jeden mX ročne, pričom predmetom nájmu bol pozemok vo vlastníctve F. A., na ktorom je postavená garáž vo vlastníctve nájomcu vo výmere XX m2.

X. Zo zmluvy uzatvorenej medzi Q. odbornou školou v V. ako prenajímateľom a spoločnosťou E. s.r.o. ako nájomcom vyplýva, že nájom bol stanovený v sume X eur ročne vo vzťahu k výmere XX XXX mX s tým, že predmet nájmu sa prenechával nájomcovi na dočasné osadenie troch stĺpov NN nadzemného vedenia v súvislosti s realizáciou stavby „Q. G.“.

XX. Zo zmluvy uzatvorenej medzi F. časťou A. - V. a spoločnosťou V. -K. s.r.o. vyplýva, že dohodnuté nájomné predstavovalo X,XX eur ročne za X mX a predmet nájmu bol prenechaný do užívania za účelom zriadenia stavebného dvoru pri rekonštrukcii Z. plynovodu na Q. plynovod.

XX. Zo zmluvy uzatvorenej medzi F. časťou A. - V. a spoločnosťou E. s.r.o. z X.X.XXXX vyplýva, že dojednané nájomné je X eur ročne za celú prenajatú plochu o výmere XXX m2, pričom predmet nájmu bol prenechaný do užívania za účelom zriadenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky a rozšírenia komunikácie.

XX. Zo zmluvy uzatvorenej medzi Q. odbornou školou, R. 5, A. - V. a V. distribučnou a.s. vyplýva, že dojednané nájomné predstavovalo X eur ročne a predmet nájmu bol prenechaný nájomcovi za účelom realizácie pozemného káblového VN vedenia v súvislosti s realizáciou stavby „Q. G. A. -V., objekt SO XX VN, prípojka a objekt SO XX, kiosková trafostanica“.

XX. Súd v tomto konaní ustanovil znalkyňu z odboru Q., odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností za účelom posúdenia a určenia trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a určenia hodnoty obvyklého nájmu za užívanie pozemku, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX. V. hodnotu pozemku stanovila metódou polohovej diferenciácie úpravou jednotkovej východiskovej hodnoty ohodnocovaného pozemku o faktory, ktoré majú vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v danom mieste a čase. K. metodika bola zvolená z dôvodov, že 1. nebolo možné určiť všeobecnú hodnotu majetku porovnávacou metódou - porovnaním s už zrealizovanými prevodmi, prechodmi podobných nehnuteľností v danom mieste a čase, nakoľko nebolo možné získať relevantné podklady - kúpnopredajné ceny aspoň troch porovnateľných nehnuteľností (pozemkov pod cudzou stavbou), u ktorých bol zrealizovaný prevod, resp. prechod vlastníckych práv týchto nehnuteľností v danom mieste a čase. Z. predmetný pozemok zastavaný stavbou nebytovou budovou v ploche cca XX%, porovnanie s ponukovými cenami nezastavaných pozemkov, ktoré ponúka realitný trh v danej lokalite, považuje za nesprávne; 2. nebolo možné určiť všeobecnú hodnotu majetku (pozemku) výnosovou metódou. Z. nemá s vlastníkom pozemku uzavretú platnú nájomnú zmluvu. Z. je možné určiť výnos z prenájmu pozemku, a tým nie je možné realizovať výpočet všeobecnej hodnoty pozemku výnosovou metódou. O. obvyklého nájmu za užívanie pozemku stanovila porovnávacou metódou porovnaním s už zrealizovanými nájmami podobných nehnuteľností v danom mieste a čase, nakoľko to bolo požiadavka zadávateľa posudku. V. hodnotu pozemku aj hodnotu obvyklého nájmu za užívanie pozemku stanovila v zmysle V. MS SR č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX, ktorou sa mení V. č. XXX/XXXX Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z., vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. a vyhlášky č. XX/XXXX Z.z.. X. metódy a metodické postupy, schválené MS SR, publikované v F. výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, D.. F. V. a kol., vydala I. univerzita v I., Y. súdneho inžinierstva, XXXX, D. XX-XXXX-XXX- X. X. technický výpočet a spracovanie bola použitá softwarová verzia výpočtu - tzn. program O., verzia XX.XX, dodávaný firmou A. s.r.o. I..

XX. Znalkyňa sa v posudku vyjadrila k zmluvám predloženým zo strany žalovaného tak, že zmluvy, poskytnuté odporcom ako dôkaz, deklarujúci výšku obvyklého trhového nájomného v lokalite V.. Z týchto zmlúv mali podobný dôvod nájmu iba dve zmluvy, ktoré boli uzavreté F. časťou A. - V.. H. zmluvy boli uzavreté podľa X. prenajímania majetku F. A. platných od XX.X.XXXX. K. pravidlá upravujú spôsob prenajímania a určovania minimálnej výšky nájomného pri prenajímaní majetku mesta A., postup pri zriaďovaní vecných bremien na nehnuteľnom majetku mesta A. a určovania úhrady za zriadenie vecného bremena. K. pravidlá, získané znalkyňou z internetového portálu mestokosice.sk, tvoria prílohu č. X posudku. K. časť X. - určovanie cien nájomného, druhý diel - určovanie ceny nájomného za pozemky

- určuje spôsob stanovenia výšky nájomného: podľa § 10 - minimálna výška ročného nájomného za pozemku, okrem pozemkov osobitne upravených v XX, je XX% z hodnoty pozemku, určenej znaleckým posudkom v danej lokalite, podľa § 11 - stanovenie výšky nájomného za pozemky v osobitných prípadoch pre pozemku, ktoré nie sú určené na podnikanie, pozemky na účely vybudovania prístupovej komunikácie alebo parkoviská, ak stavba bude mať verejný charakter, pre pozemky pod stánkami atď. I. minimálnej výšky nájomného popisuje § 13 - 1. ak sa na pozemku nachádza nepovolená skládka odpadu, schátralá stavba a podobne, ktoré bránia v riadnom užívaní pozemku a nájomca sa zaviaže na ich odstránenie na vlastné náklady, môže byť cena nájmu v prvom roku znížená najviac o XX% po odporučení príslušnou komisiou MZ, 2. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže byť cena určená v § 10 a § 11 znížená aj o viac ako XX%, § 14 upravuje určovanie úhrady za zriadenie vecného bremena. Po preštudovaní týchto X. a po konzultácii s majetkovým oddelením MČ V. dospela k názoru,

že ani jedna z týchto dvoch zmlúv nereprezentuje trhové nájomné v danej lokalite, pretože: 1. zmluva č. XX/XXXX o prenájme pozemku zo dňa XX.X.XXXX vo výmere XX mX pod garážou, uzavretá medzi MČ A.-V. a nájomcom J. U. - nájomné bolo stanovené v zmysle X. prenajímania majetku mesta A. vo výške X,XX eur/mX/rok. I. tvorí prílohu č. X znaleckého posudku. V. nájomného X,XX eur/mX/rok bola stanovená ako minimálna pravdepodobne podľa § X1, ods. 1 písm. b - stanovenie výšky nájomného za pozemky v osobitných prípadoch. P. sa o nájomné za pozemky, ktoré nie sú určené na podnikanie. H. pozemok parcelné č. XXX/X je určený na podnikanie a výška jeho nájmu má zodpovedať trhovému nájomnému. Z tohto dôvodu nemohla túto zmluvu akceptovať ako vhodný podklad pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu ohodnocovaného pozemku. 2. nájomná zmluva č. XX/XXXX z XX.X.XXXX o prenájme priestranstva pozemkov na ploche XXXX mX a XXX mX za účelom zriadenia stavebného dvora pri rekonštrukcii Z. plynovodu a Q. plynovod, uzavretá medzi MČ V. a nájomcom V.-K., s.r.o.. I. tvorí prílohu č. XX znaleckého posudku. Z. bolo stanovené v súlade s X. prenajímania majetku mesta A. vo výške X,XX eur/mX/rok. V. nájomného X,XX eur/mX/rok bola stanovená ako minimálna pravdepodobne podľa § 11 - stanovenie výšky nájomného za pozemky v osobitných prípadoch. H. pozemok parcela č. XXX/X je určený na podnikanie a výška jeho nájmu má zodpovedať trhovému nájomnému. Z tohto dôvodu nemôžem túto zmluvu akceptovať ako vhodný podklad pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu ohodnocovaného pozemku.

XX. Znalkyňa vysvetlila, akým spôsobom boli zabezpečené podklady, ktoré použila (resp. nemohla použiť) pri vypracovaní znaleckého posudku, keď uviedla, že získavanie podkladov bola časovo veľmi náročná časť práce. O. vhodné podklady na internetovom portáli, v realitných kanceláriách, osobnou návštevou v niektorých firmách. Na internete sú však zverejnené prevažne iba dokumenty od roku XXXX (povinné zverejňovanie na základe zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, realitné kancelárie zverejňujú ponuky na prenájom iba v tomto roku XXXX, nie spätne). V ponuke realitného trhu našla v danej lokalite iba pozemky nezastavané, nenašla žiadne ponuky na prenájom pozemkov pod cudzími stavbami. O poskytnutie informácií - realizovaných nájomných zmlúv v daných rokoch alebo iných identifikovateľných podkladov preto písomne požiadala F. F. A., všetky mestské časti mesta A. a Q. pozemkový fond. I. nájomné zmluvy alebo dodatky k nájomným zmluvám - vhodné aj nevhodné pre porovnávanie nájmov v danom prípade, sa nachádzajú v prílohovej časti posudku. V. podklady - nájomné zmluvy: X. stanovenie výšky obvyklého nájmu sú použité nájomné zmluvy na pozemky pod cudzími stavbami - nebytovými budovami. Z. podklady - nájomné zmluvy: B. to nájomné zmluvy na prenájom pozemku pod stánkami, kde sa výška nájomného za pozemok pod stánkom stanoví v súlade s X. podľa § 11 ods. X - stanovenie výšky nájomného za pozemky v osobitných prípadoch. V. nájomného za pozemok pod stánkom (nie novinovým) je stanovená v pevnej výške podľa kategorizácie územia (napr. v lokalite V. je XX,- eur/mX/rok). X. pozemok parcelné číslo XXX/X je určený na podnikanie a výška jeho nájmu má zodpovedať trhovému nájomnému, ktorý vzíde z dohody medzi majiteľom a potenciálnym nájomcom, nemôže byť pevne stanovená. Z tohto dôvodu nemohla tieto zmluvy akceptovať ako vhodný podklad pre stanovenie obvyklého nájmu porovnávaním. K. zmluvy tvoria prílohu č. XX až prílohu č. XX znaleckého posudku. F. časti mesta A. poskytli niektoré zmluvy, ktoré však takisto nebolo možné akceptovať ako vhodný podklad pre stanovenie obvyklého nájmu porovnávaním, nakoľko to boli zmluvy za prenájom parkoviska. X., aby bol daný nájom vhodný na porovnávanie, by sa žiaden koeficient porovnávania nemal líšiť o viac ako XX%. O. je spevnená plocha parkoviska rovnako ako nebytová budova definovaná ako stavba, konštrukčné faktory porovnávania sú u nájmu za pozemok pod parkoviskom výrazne odlišné od nájmu za pozemok pod nebytovou budovou (plocha parkoviska zaberá cca XXX% výmery pozemku, čo je o XX% viac, ako má ohodnocovaný pozemok). Z tohto dôvodu boli zmluvy za prenájom pozemku pod parkoviskom neakceptovateľné. F. časť Q. mesto poskytla zmluvu o prenájme pozemku pod športovou halou. T. výška nájmu za pozemok v centre mesta sa výrazne (o viac ako XX% líši od výšky nájmu pozemku v lokalite A. - V.. Z tohto dôvodu je daný nájom pre porovnanie neakceptovateľný.

XX. Znalkyňa vykonala osobitne porovnanie nájmov a výpočet pre roky XXXX až XXXX a v závere znaleckého posudku odpovedala na položené otázky súdu nasledovne: všeobecná hodnota pozemku parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX predstavuje zaokrúhlene XX XXX eur. Z. uvedenej parcely za rok XXXX stanovila v sume X,XX eur na X mX za rok, teda za celú parcelu nájom predstavuje X XXX,XX eur, za rok XXXX v sume X,XX eur za X mX za rok, čo za celú parcelu a celý rok predstavuje X XXX,XX eur a za rok XXXX v sume X,XX eur za X mX za rok, čo za celú výmeru a celý rok predstavuje X XXX,XX eur.

XX. Zo znaleckého posudku znalkyne D.. T. X. z XX.X.XXXX (doručeného súdu XX.X.XXXX), predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - pozemok parcelné č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vedený na LV č. XXXX v katastrálnom území V. (obec A. V., okres A. II) a odhadu hodnoty obvyklého nájmu za predmetný pozemok v období XXXX, XXXX a XXXX, z časti II bod X V. údaje vyplýva, že pre stanovenie všeobecnej hodnoty bola použitá metóda polohovej diferenciácie s odôvodnením, že porovnávacia metóda je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ pozemkov, nie je možnosť získania štatisticky významného súboru objektov vhodných na porovnanie v danom mieste a čase. X. všeobecnej hodnote nájmu je uvedený vzťah, podľa ktorého sa vypočíta bez ďalšieho zdôvodnenia. V bode X X. je vysvetlený výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie a za rok XXXX stanovený na XX XXX,XX eur, za rok Y. na sumu XX XXX,XX eur a za rok XXXX všeobecná hodnota pozemku predstavuje XX XXX,XX eur. V bode X Z. je metódou výpočtom stanovený nájom pozemku za rok XXXX zastavané plochy a nádvoria parcelné č. XXX/X, katastrálne územie V. X XXX,XX eur/rok, za rok XXXX nájom X XXX,XX eur a za rok XXXX ročný nájom predstavuje X XXX,XX eur/rok. I. posudok neobsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

XX. Súd doplnil dokazovanie (vzhľadom na námietky žalovaného po podaní znaleckého posudku č. XX/ XXXX) výsluchom znalkyne D.. P. V., ktorá uviedla, že metóda, ktorú použila v znaleckom posudku, a ktorý predložila v tomto súdnom konaní vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty nájmu, je podľa jej názoru najobjektívnejšia a najpresnejšia vo vzťahu k stanoveniu hodnoty nájmu. D. metódu na stanovenie hodnoty nájmu nepovažuje za dostatočnú. Z. je to len jej názor, ale aj názor ostatných znalcov, resp. znalcov z praxe. Je považovaná za najpresnejšiu práve z dôvodu, že vychádza zo skutočne a reálne uzatvorených zmlúv. Na otázku, prečo bola použitá práve porovnávacia metóda aj v prípade, že nehnuteľnosti, resp. nájom nehnuteľnosti, ktoré znalkyňa posudzovala, sa týkali oblasti, ktoré nie sú v mestskej časti A. - V., v oblasti, v ktorej sa nachádza užívaný pozemok žalovaným, znalkyňa uviedla, že napriek uvedenému, že sa zmluvy týkali inej časti ako mestskej časti A. - V., stále ide o mesto A. ako také, pričom pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu zohľadnila polohový koeficient týkajúci sa okolnosti, že práve tie posudzované nájmy nehnuteľností sa nachádzajú v mestskej časti odlišnej, ako je mestská časť, kde sa nachádza užívaný pozemok. Na otázku súdu, prečo v podanom znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností použila metódu polohovej diferenciácie a nie porovnávaciu metódu tak, ako pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu, pričom pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností nebolo vymedzené zo strany súdu, akú metódu má použiť, znalkyňa uvádza, že v tomto prípade nemala dostatočné množstvo podkladov na predaj nehnuteľností, teda pozemku pod cudzou stavbou v relevantnej oblasti A. - V., v meste A. všeobecne, preto musela vychádzať z metódy polohovej diferenciácie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či po oboznámení sa s obsahom spisu, je oboznámená aj so znaleckým posudkom D.. X., resp. aby uviedla, na základe akých skutočností D.. X. v rámci svojho znaleckého posudku, ktorý predložil žalovaný do tohto konania, dospela k iným záverom ohľadne všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností a k nižším číslam ako ona vo svojom posudku, znalkyňa uviedla, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu znalkyňa použila metódu výpočtom a použila inú úrokovú mieru ako vyplýva z M. centrálnej banky. X. nesprávnu úrokovú mieru pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu. X. znalkyňa D.. X. nepoužila k vzťahu výpočtu teda k určeniu všeobecnej hodnoty nájmu metódu porovnávaciu, tak zrejme nedisponovala dostatočným podkladom nájomných zmlúv pre danú oblasť, resp. mesto A.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako je možné, že je taký obrovský rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty nájmu v rámci jej posudku a posudku D.. X. uviedla, že použitie porovnávacej metódy považuje za objektívnejšie, pretože vychádza z reálnych cien v okolí, resp. v rámci mesta A., pokiaľ vie zabezpečiť dostatok podkladov pre porovnanie, potom metóda výpočtom sa nejaví presná. Vo vzťahu k metóde polohovej diferenciácie pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností tak ona ako D.. X. dospeli k úplne takmer totožným číslam, teda že pri použití rovnakej metódy dospeli k rovnakému záveru ohľadne všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorú žalovaný užíva.

XX. Následne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu konajúci súd uznesením o doplnení znaleckého dokazovania zo XX.X.XXXX (č.l. XXX) doplnil dokazovanie vyžiadaním doplnenia znaleckého posudku. I. vypracovala a predložila L. č.X znaleckému posudku č. XX/XXXX z XX.X.XXXX doručeného súdu XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že jeho predmetom je určenie obvyklého nájmu za užívanie pozemku na LV č. XXXX H. A. - V., katastrálne územie V., označené ako parcela C. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v období r. XXXX, XXXX a XXXX. I. v ňom uviedla, že v L. č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX je realizované stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu výpočtom,

ktoré sa v znaleckom posudku č. XX/XXXX nenachádzalo, a ktoré vychádza z všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej metódou polohovej diferenciácie (všeobecnú hodnotu pozemku nebolo možné stanoviť metódou porovnávacou, nakoľko nebolo možné získať relevantné podklady kúpnopredajné ceny aspoň troch porovnateľných nehnuteľností, u ktorých bol zrealizovaný prevod, resp. prechod vlastníckych práv týchto nehnuteľností v danom mieste a čase). V. hodnotu pozemku znalkyňa určila metódou polohovej diferenciácie, ktorá stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností zohľadnením polohy a ostatných faktorov, vplývajúcich na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v danom mieste a čase ako sú: všeobecná situácia, intenzita využitia, dopravné vzťahy, obchodná alebo priemyselná poloha, technická infraštruktúra pozemku, povyšujúce a redukujúce faktory pozemku. V. hodnotu nehnuteľnosti stanovila pre rok XXXX na XX XXX,XX eur, rok XXXX vo výške XX XXX,XX eur a pre rok XXXX vo výške XX XXX,XX eur.

XX. Stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku porovnaním ostalo nezmenené tak, ako bolo uvedené v posudku č. XX/XXXX. R. odôvodnila tým, že v znaleckom posudku č. XX/XXXX bol použitý dostatočný počet potrebných podkladov pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku porovnaním. X. vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX boli požité pre rok XXXX tri vhodné nájomné zmluvy (dodatky zmlúv), pre rok XXXX päť vhodných nájomných zmlúv (dodatkov zmlúv) a pre rok XXXX takisto päť vhodných nájomných zmlúv (dodatkov zmlúv). Do dátumu vypracovania doplnenia č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX neboli zo strany účastníkov konania predložené žiadne ďalšie relevantné a vhodné podklady, na základe ktorých by bolo potrebné stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku porovnaním (ktoré už bolo realizované v odovzdanom znaleckom posudku č. XX/XXXX) doplniť, prípadne zmeniť. Na základe uvedeného všeobecná hodnota nájmu za rok XXXX predstavuje X XXX,XX eur, X XXX,XX eur za rok XXXX a X XXX,XX eur rok XXXX.

XX. Zároveň znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov metódou výpočtom, ktorá vychádza zo všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej metódou polohovej diferenciácie. K. je stanovená v zmysle V. F. spravodlivosti SR č. XXX/XXXX Z.z. z XX.mája XXXX, ktorou sa mení V. F. č. XXX/XXXX Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. , vyhlášky č. XXX/ XXXX Z.z. a vyhlášky č. XX/XXXX Z.z.. B. použité metódy a metodické postupy, schválené MS SR, publikované v F. výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, D.. F. V. a kol., vydala I. univerzita v I., Y. súdneho D., XXXX, D. XX-XXXX-XXX-X. S použitím tejto metódy nájom na rok XXXX predstavuje X XXX,XX eur, za rok XXXX X XXX,XX eur a X XXX,XX eur za rok XXXX.

XX. Znalkyňa v doplnení č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX zároveň vysvetlila výber vhodnej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie pozemku porovnávacou metódou. V znaleckom posudku znalkyne č. XX/XXXX bol použitý dostatočný počet potrebných podkladov pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku porovnaním. X. vypracovávaní znaleckého posudku č. XX/XXXX boli použité pre rok XXXX tri vhodné nájomné zmluvy (dodatky zmlúv), pre rok XXXX päť vhodných nájomných zmlúv (dodatkov zmlúv) a pre rok XXXX takisto päť vhodných nájomných zmlúv (dodatkov zmlúv). Do dátumu vypracovania doplnenia znaleckého posudku neboli zo strany účastníkov konania predložené žiadne ďalšie relevantné a vhodné podklady, na základe ktorých by bolo potrebné stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku porovnaním (ktoré už bolo realizované v odovzdanom znaleckom posudku č. XX/XXXX) doplniť, prípadne zmeniť. Q. všeobecnej hodnoty nájmu pozemku porovnaním, ktoré už bolo realizované v odovzdanom znaleckom posudku č. XX/XXXX, ostáva nezmenené. V doplnení č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie predmetného pozemku doplnené o stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku výpočtom. O. nájmu, získané pri použití obidvoch metód, sa líšia cca o XX%. V závere preto konštatovala, že pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie pozemku považuje za najvhodnejšiu a najobjektívnejšiu metódu porovnávaciu, (porovnaním s už zrealizovanými nájmami v danom mieste a v skúmanom období rokov XXXX, XXXX a XXXX), ktorá sa svojím postupom najviac približuje definícii všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností, a ktorá bola použitá pri vypracovaní úlohy č. X v znaleckom posudku znalkyne č. XX/XXXX, na záveroch ktorého naďalej trvá.

XX. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

XX. Podľa § 123 H. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

XX. Podľa § X26 ods. 1 H. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

XX. Podľa § 451 ods. 1, X H. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. B. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

XX. Podľa § 456 H. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

XX. Podľa § 458 ods. X H. zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

XX. Podľa § 663 H. zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

XX. Podľa § 676 ods. X H. zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do XX dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Z. dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

XX. Podľa § 13 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe majetku štátu nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.XX) Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel. Ak sa prenajíma celá stavba, správca je povinný prenajať aj priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou. Z. nehnuteľného majetku štátu sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy XXaa) sa nepoužije. X. XXaa) pod čiarou odkazuje na § 676 ods. X H. zákonníka.

XX. Podľa § 517 ods. 1, X H. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. Podľa § 3 ods. 1, X nariadenia vlády Q. republiky č. XX/XXXX Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia H. zákonníka v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba M. centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba M. centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba M. centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, táto základná úroková sadzba M. centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

XX. V tomto právnom spore sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na skutočnosť, že budova, ktorej vlastníkom je žalovaný, je postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom v období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX medzi stranami nebola platne uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený užívať vlastníctvo žalobcu. I. uzavretá XX.X.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX nebola obnovená v súlade s § 676 ods. X H. zákonníka, nakoľko uplatnenie tohto zákonného ustanovenia vylučuje citované § 13 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe majetku štátu, ktorý je špeciálnym zákonom (lex specialis) vo vzťahu k H. zákonníku (lex generalis). F. stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu žiadnej novej nájomnej zmluvy,

žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez právneho titulu, a preto je povinný vydať žalobcovi ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti bezdôvodné obohatenie vyplývajúce z plnenia bez právneho dôvodu.

XX. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje hodnotu obvyklého trhového nájomného, ktoré je poskytované pri nájmoch obdobných nehnuteľností (obdobného charakteru, spôsobu využitia) v danej lokalite a období, t.j. nájomné, ktoré by uhrádzal nájomca v prípade uzatvorenia riadnej nájomnej zmluvy, a ktoré by získal žalobca, pokiaľ by mohol s nehnuteľnosťou, ktorú vlastní voľne nakladať.

XX. Na stanovenie výšky obvyklého nájomného žalobca predložil spolu so žalobou znalecký posudok z X.X.XXXX D.. P. F.. Q. nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty obvyklého nájmu D.. P. V., ktorá XX.XX.XXXX vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX. V. na nedostatky, ktoré tomuto posudku vytkol odvolací súd v uznesení z X.X.XXXX, teda, že súd vymedzil metódu, ktorú má znalkyňa pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu použiť, súd doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne a doplnením znaleckého dokazovania D.. V., ktorá predložila doplnenie č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX z XX.X.XXXX. Z. aj žalovaný počas konania po zrušení veci odvolacím súdom predložil svoj znalecký posudok D.. T. X. z XX.X.XXXX doručený súdu XX.X.XXXX.

XX. V znaleckom posudku z XX.XX.XXXX č. XX/XXXX D.. V. stanovila súdom určenou porovnávacou metódou hodnotu nehnuteľnosti v rokoch XXXX až XXXX. V závere doplnenia č. X znaleckého posudku z XX.X.XXXX znalkyňa opätovne (aj po úprave zadania úlohy súdom rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu) stanovila všeobecnú hodnotu nájmu metódou porovnávacou s odkazom na znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l. XXX) s odôvodnením, že ju považuje za najvhodnejšiu a najobjektívnejšiu, pretože sa svojím postupom najviac približuje všeobecnej hodnote nájmu nehnuteľnosti.

XX. Pokiaľ žalovaný po vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX namietal výber porovnávaných nehnuteľností, súd poukazuje na vysvetlenie znalkyne v tomto posudku, ktorá uviedla, prečo nebolo možné použiť pre porovnanie zmluvy, ktoré predložil žalovaný a vysvetlila, prečo použila ňou získané podklady, aj keď sa išlo o pozemky v iných lokalitách, ktorú skutočnosť potom zohľadnila pri samotnom výpočte. I. konštatovala, že v tomto prípade ide o pozemok pod stavbou postavenou na cudzom pozemku, a vysvetlila, že v ponuke realitného trhu našla v danej lokalite iba pozemky nezastavané a nenašla žiadne ponuky na prenájom pozemkov pod cudzími stavbami. Za vhodné pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu použila ňou získané zmluvy v rámci F. A., nielen F. časti A. V.. I. vo svojom výsluchu nariadenom konajúcim súdom doplnila, že napriek tomu, že sa zmluvy týkali inej časti ako F. časť A. - V., stále ide o mesto A., pričom pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu zohľadnila polohový koeficient týkajúci sa okolnosti, že práve tie posudzované nájmy nehnuteľností sa nachádzajú v mestskej časti odlišnej, ako je samotná mestská časť, kde sa nachádza užívaný pozemok. I. ďalej v posudku vysvetlila, že zohľadnenie rozdielnosti faktorov hodnotenej nehnuteľnosti voči porovnateľnej vykonala percentuálnou prirážkou/zrážkou, ktorá vyjadrovala hodnotu, o ktorú má posudzovaná nehnuteľnosť lepšie alebo horšie charakteristiky oproti porovnateľnej nehnuteľnosti. I., ktoré predložil žalovaný, sa týkali pozemkov, ktoré neboli určené a užívané na podnikanie, a ktorých výška nájomného bola stanovená podľa § 11 X. prenajímania majetku mesta A. v osobitných prípadoch. H., prečo nebolo nožné použiť ďalšie zmluvy o nájme pozemkov pod stánkami, kde ide o stanovenie nájomného pevnou cenou, čo vylučuje transakčný prístup, teda trhové nájomné na základe dohody prenajímateľa a nájomcu, ani zmluvy, ktorých predmetom nájmu bolo parkovisko. I. v rámci výsluchu znalkyne (uskutočnenom po predložení znaleckého posudku D.. X. súdu) využil priestor na vysvetlenie ním namietaných skutočností len pokiaľ ide rozdielnosť záverov znalkýň ohľadne výšky obvyklého nájmu.

XX. Znalkyňa v doplnení č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX po zotrvaní na záveroch o výške všeobecnej hodnoty nájmu z posudku č. XX/XXXX porovnávacou metódou, stanovila všeobecnú hodnotu nájmu (obvyklý nájom) aj výpočtom, podobne ako ostatné posudky predložené v konaní, pričom podľa jej výpočtu dospela k odlišným výškam nájomného ako D.. F. a D.. X.. H. posudky predložené stranami vychádzali pri stanovení obvyklej hodnoty nájmu z metódy výpočtom. X. záverov týchto dvoch posudkov so záverom doplnenia č. X znaleckého posudku č. XX/XXXX (v časti stanovenia nájmu výpočtom) sú zrejmé odlišné vstupy (úrokové miery, koeficienty a podobne) znalcov pre výpočet nájmu vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej metódou polohovej diferenciácie, ktorá je tiež u každého zo znalcov stanovená v rozdielnej výške (viď č.l. XX, XXX a XXX, XXX), na základe čoho každý z nich dospel k iným výškam nájmu v spornom období (kým znalkyne D.. V. a X. diferencovali

nájom za každý rok zvlášť, D.. F. vzhľadom na dátum vypracovania posudku tento vypočítal len za rok XXXX).

XX. V súvislosti so žalovaným navrhnutou dohodou pre žalobcu ohľadne priemeru nájmov stanovených výpočtom jednotlivými posudkami prednesenou na pojednávaní XX.X.XXXX, ktorú žalobca neakceptoval (a záverečný prednes žalovaného, že uznáva len tomu zodpovedajúcu časť uplatneného nároku) súd uvádza, že rozdielnosť záverov všetkých troch znalcov ohľadne metódy výpočtom len potvrdzuje argumenty a záver D.. V. ohľadne presnosti a objektívnosti metódy porovnávacej oproti metóde výpočtom. Za predpokladu, že by mal súd k dispozícii len závery ohľadne metódy výpočtom, bolo by možné stanoviť hodnou obvyklého nájmu ako ich priemer za jednotlivé roky. V tomto prípade, aj keď prípadný priemer by bol výsledkom výpočtu nájomného znalcami, je takýto záver oproti nájmu stanoveného porovnávaním podľa súdu nepoužiteľný. A. nájom porovnávaním zodpovedá reálne uzavretým zmluvám po zohľadnení určitých odlišností spôsobom ako vysvetlila znalkyňa, nájom výpočtom predstavuje výpočet na základe viacerých do vzorca dosadzovaných premenných, pričom z porovnania všetkých troch posudkov je zrejmé, že medzi znalcami nedošlo k jednoznačnej zhode ani pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej metódou polohovej diferenciácie, ktoré je základným vstupom pre stanovenie nájmu výpočtovou metódou.

XX. Súd nemôže skúmať správnosť odborných záverov v jednotlivých posudkoch predložených v priebehu tohto konania, ale hodnotí ich v súlade s § 191 C. sporového poriadku na základe voľnej úvahy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vo vzťahu k ďalším okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. I. dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a jednotlivé dôkazy majú rovnocenné postavenie. V tomto právnom spore strany preukazovali svoje tvrdenia ohľadne výšky nájmu predovšetkým predloženými znaleckými posudkami, pričom zároveň bol vyhotovený posudok zo strany súdu. X. sú jednotlivé znalecké posudky vo svojich záveroch pri použití rovnakej metódy odlišné a na druhej strane existuje záver o určitej výške nájmu s použitím inej metódy, súdu sa javí za presvedčivé a logické vziať za základ pri posúdení žalobcom uplatneného nároku práve tento záver. Q. sporu, resp. žalovaný nepredložil iný dôkaz spôsobilý vyvrátiť výšku nájmu ani spôsob jeho výpočtu porovnávacou metódou, ktorá je považovaná za najobjektívnejšiu a najpresnejšiu, a nájom takto určený za nájom odrážajúci požiadavky trhu (nakoľko posudok D.. X. obsahoval len nájom určený výpočtom). I. D.. X. v posudku predloženom žalovaným sa pri výbere metódy konštatovala, že pre použitie porovnávacej metódy nemala dostatok podkladov. R. vyvracia práve posudok D.. V.. Q., že znalkyňa D.. X. nedisponovala dostatkom vhodných podkladov, sama o sebe nie je spôsobilá spochybniť záver o použití porovnávacej metódy a takto stanovenú všeobecnú hodnotu nájmu. Z. výška nájmu stanovená D.. X. sa oproti nájmu výpočtom urobeného D.. V., (ktorý je ešte cca o XX% nižší oproti nájmu stanovenému porovnaním), javí neprimerane nízky, pričom súd opätovne poukazuje na rozdielne vstupy u všetkých troch znalcov do vzorca pre výpočet nájmu touto metódou. Z dôvodov uvedených vyššie sa preto súd priklonil k záveru o zistení všeobecnej hodnoty nájmu stanoveného porovnávacou metódou D.. V..

XX. Súd dodáva, že žalobca ako vlastník pozemku nemá možnosť s ním voľne nakladať a poskytnúť do nájmu iným osobám, pretože na jeho pozemku je postavená nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalovaný. R. okolnosť má za následok znevýhodnenie a obmedzenie žalobcu v možnostiach uzavretia (najvýhodnejších) nájomných zmlúv s prípadnými záujemcami oproti prípadom, kedy ide o nezastavaný pozemok cudzou stavbou a vlastník má možnosť ponúknuť tento pozemok do nájmu rôznym osobám. Je teda nevyhnutné vychádzať z nájomného, ktoré podľa názoru súdu rešpektuje a najviac sa približuje nájomnému v danom mieste a čase, čo v tomto prípade zodpovedá výške stanovenej porovnávacou metódou. Na tejto skutočnosti nič nemení ani námietka žalovaného, že v ďalších sporoch žalobca, napriek výraznej zmene cien nehnuteľností a nájomného, žaluje o bezdôvodné obohatenie v nižšej výške ako v tomto spore. Je výlučne vecou žalobcu, v akej výške a rozsahu uplatní svoj každý ďalší nárok voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia.

XX. Z týchto dôvodov preto súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku D.. V. č. XX/XXXX v spojení s doplnením č. X znaleckého posudku. Z. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje XXX,XX eur vypočítané ako pomerná časť z celkovo stanoveného ročného nájomného X XXX,XX eur (X XXX,XX eur : XX = XXX,XX eur, čo je výška nájmu za mesiac december plus pomerná časť za november XX,XX eur). Z. za celý rok XXXX predstavuje X XXX,XX eur a nájomné za obdobie užívania pozemku žalobcu počas piatich mesiacov roku XXXX (od X.X.XXXX do XX.X.XXXX) predstavuje X XXX,XX eur (X XXX,XX ako nájom za celý rok : XX = XXX,XX x X = X XXX,XX eur). I. počas tohto obdobia za

užívanie pozemku zaplatil žalobcovi X XXX,XX eur. B. obohatenie žalovaného preto predstavuje rozdiel medzi takto vypočítaným trhovým nájomným za roky XXXX až XXXX a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil, teda X XXX,XX eur (X XXX,XX eur - X XXX,XX eur). I. sa v tomto konaní domáhal úhrady sumy X XXX,XX eur, pričom súd v súlade § X16 ods. 2 C. sporového poriadku mu nemohol priznať viac, ako žiadal, a preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi X XXX,XX eur.

XX. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia a čas splnenia v tomto prípade medzi stranami sporu nebol dohodnutý, patria žalobcovi úroky z omeškania odo dňa, kedy žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzval. Z obsahu spisu vyplýva, že ešte pred podaním žaloby, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie časti ním uplatneného nároku X XXX,XX eur (obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX) výzvou (listom) z XX.X.XXXX do XX dní od jeho prevzatia. V zostávajúcej časti nároku žalobca nepreukázal, že by žalovaného pred podaním žaloby vyzval na jej zaplatenie. V súlade s citovanými ustanoveniami súd preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne zo sumy X XXX,XX eur od X.X.XXXX, t.j. odo dňa požadovaného žalobcom v žalobe, keďže opätovne s poukazom na § XX6 ods. 2 C. sporového poriadku mu nemohol priznať viac ako žiadal, a to pokiaľ ide o obdobie, od ktorého bezdôvodné obohatenie 1 XXX,XX eur, napriek preukázanej výzve od žalovaného žiadal. Vo vzťahu k zostávajúcej časti bezdôvodného obohatenia, súd za relevantnú výzvu žalovanému považoval až doručenie žaloby, ktorú žalovaný prevzal XX.X.XXXX. Z. dňom začala plynúť lehota na zaplatenie uvedená v žalobe, a žalovaný sa preto do omeškania v tejto časti dostal až XX.X.XXXX. V prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy X XXX,XX eur za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, preto súd žalobu zamietol.

XX. Lehota na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom vyplýva z § 2X2 ods. 3 C. sporového poriadku a začne plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. X v spojení s § 255 ods. X C. sporového poriadku. V celom rozsahu úspešnému žalobcovi, pokiaľ ide o uplatnenú istinu, patrí nárok na náhradu trov konania, žalobca však náhradu trov konania nežiadal, pretože mu žiadne nevznikli, na základe čoho súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

XX. Napokon súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu podľa § X ods. 2 v spojení s § 5 ods. X písm. g) zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko žalobca bol od súdneho poplatku oslobodený a súd žalobe žalobcu vyhovel. V. poplatku vyplýva z položky X a) Q. súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a predstavuje 6% z predmetu konania, teda XXX eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).