Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24Sa-6-2017.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: G.. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX N. L., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 17.05.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 17.05.2016 priznala žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) od 19. decembra 2015 starobný dôchodok v sume 156,90 € mesačne, ktorý zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z. od 1. januára 2016 na sumu 158,80 € mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, 19. decembra 2015. K tomuto dňu získal 5 778 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov a 303 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 15,8302 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (0,8967 x 15,8302 x 10,6865 = 151,70 € mesačne). Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa priznania dôchodku o 5,20 € mesačne (t.j. o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z.) na 156,90 € mesačne. Ďalej sa suma starobného dôchodku žalobcu zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z. od 1. januára 2016 o 1,90 € mesačne na sumu 158,80 € mesačne. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava zmenila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2016 v časti odôvodnenie, v ktorom uviedla, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS: 14575/33-09 zo dňa 27.01.2009 bol žalobcovi priznaný podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhový dôchodok od 1. januára 2009. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi
zhodnotená doba ZVS od 31.03.1979 do 30.03.1981 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.11.1987 do 31.12.2008 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2008 v III. kategórii funkcií. V I. kategórii funkcií získal 5 175 dní, čo je 14 rokov a 65 dní, t.j. nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie (návrh na preskúmanie rozhodnutia), v ktorom uviedol, že je zákonnou povinnosťou Sociálnej poisťovne vypočítať tzv. teoretickú výšku dôchodku z celkovej doby poistenia započítateľnej do verejného systému sociálneho poistenia a osobitne za obdobie poistenia v osobitnom systéme. Z rozdielu teoretických súm dôchodkov sa určí objektívna suma starobného dôchodku, ktorá mu prináleží. Absolútne vylúčené zhodnotenia obdobia služby zo systému dôchodkového poistenia poistencom, ktorý získal dávky v inom systéme sociálneho zabezpečenia ako vo všeobecnom systéme, by znamenalo horšie zaobchádzanie s ním, čo by bolo v rozpore so zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sociálna poisťovňa, ústredie vo svojom rozhodnutí nebrala do úvahy postup, ktorý je potrebný dodržať pri výpočte starobného dôchodku, a preto jej rozhodnutie považuje za nezákonné. Navrhol ho preto zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci.
3. Žalovaný správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že ho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2016 v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.0.7.2016. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania v I. kategórii funkcií získal 5 175 dní (t.j. 14 rokov a 65 dní) obdobia dôchodkového poistenia, nie je možné znížiť účastníkovi konania dôchodkový vek, pretože pre nárok na zníženie dôchodkového veku nedovŕšil účastník konania podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. vek aspoň 59 rokov a súčasne nebol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Zamestnania zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Zároveň nie je možné uvedené obdobie služobného pomeru hodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie bolo účastníkovi konania zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. Keďže účastník konania nezískal najmenej 15 rokov doby služby v I. kategórii, alebo v I. alebo II. kategórii funkcií pre nárok na zníženie dôchodkového veku a obdobie 23 rokov a 68 dní výkonu služby v služobnom pomere nie je v zmysle vyššieho uvedeného možné pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť, bolo o jeho žiadosti o starobný dôchodok z 29. decembra 2015 rozhodnuté správne a suma starobného dôchodku bola určená v súlade s platnou právnou úpravou. Účastník konania neuviedol žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal odlišné zaobchádzanie ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.
4. Žalobca proti označeným rozhodnutiam podal v zákonom stanovenej lehote žalobu, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Žiline dňa 08.02.2017. Poukázal na čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 83/2013 a uviedol, že pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely osobitného systému. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť. Sociálna poisťovňa rozhodla v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej aj poberateľom výsluhového dôchodku môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich civilného zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie Dohovoru č. 128. Získaním 15 rokov a 303 dní zhodnotených len zo všeobecného systému, bol žalobcovi vypočítaný starobný dôchodok, ako by bol poistený len krátky čas. U žalobcu sa hodnotila len doba poistenia 5 778 dní získaných v civilnom zamestnaní, po ukončení služby do dovŕšenia dôchodkového veku. Takýmto postupom, keď sa poistencovi nehodnotí celková doba poistenia získaná v oboch systémoch poistenia, vo všeobecnom aj osobitnom, má za následok nižšiu sumu starobného dôchodku, čím je diskriminovaný. Podľa podkladov zamestnávateľa žalobca získal dobu zamestnania v osobitnom systéme 23 rokov a 68 dní a v civilnom systéme 15 rokov a 303 dní, spolu viac ako 39 rokov. Je zákonnou povinnosťou Sociálnej poisťovne
vypočítať tzv. teoretickú výšku dôchodku z celkovej doby poistenia započítateľnej do verejného systému sociálneho poistenia a osobitne za obdobie poistenia v osobitnom systéme. Z rozdielu teoretických súm dôchodkov sa určí objektívna suma starobného dôchodku, ktorá žalobcovi náleží. Navrhol preto napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci.
5. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 23.02.2017. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS 14575/33-09 z 27.01.2009 bol žalobcovi podľa § 38 a § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 1. januára 2009 výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba ZVS v I. kategórii funkcií od 31.03.1979 do 30.03.1981, doba služobného pomeru v Zbore väzenskej a justičnej stráže získaná v I. kategórii funkcií od 01.11.1987 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.12.2008 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v I. kategórii funkcií získal 5 175 dní (t.j. 14 rokov a 65 dní) obdobia dôchodkového poistenia, nevznikol mu nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., pretože pri dosiahnutí veku 59 rokov nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Z toho dôvodu nebolo možné uvedené obdobie dôchodkového poistenia žalobcovi zhodnotiť pre vznik nároku na starobný dôchodok, keďže toto obdobie mu bolo zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalobca nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a z toho dôvodu mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá mu bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 30.05.2017.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
8. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 29.12.2015, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 31.12.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 19.12.2015. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. GR ZVJS-14575/33-09 zo dňa 27.01.2009 bol žalobcovi podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) priznaný od 1. januára 2009 výsluhový dôchodok v sume 634,55 € mesačne. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS: 14575/33-16 zo dňa 25.02.2016 na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od 31.03.1979 do 30.03.1981 a od 01.11.1987 do 31.12.2008. Na určenie sumy priznanej dávky bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 23 rokov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 31.03.1979 do 30.03.1981 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.11.1987 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.01.2000 do 31.12.2008 v III. kategórii funkcií.
9. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
10. Podľa 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. S argumentáciou žalovaného, že žalobca nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a z toho dôvodu mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá mu bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, sa krajský súd nestotožnil a nepovažuje ju za správnu. Nebolo sporným, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa 19. decembra 2015. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 17.05.2016 žalobcovi pre nárok a výšku starobného dôchodku nebola zhodnotená doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 31.03.1979 do 31.12.2008.
14. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovaného sa napr. pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme, aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia. Pri určení výšky starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
15. Žalovaný pri rozhodovaní o nároku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému musí najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočíta ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky poistenca a nebude poškodzovať žalovaného.
16. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa dôchodkovú dávku žalobcu určí v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby príslušníka ZVJS rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. 17. Záverom krajský súd poznamenáva, že žalobca nepožiadal o zníženie dôchodkového veku, starobný dôchodok žiadal priznať od 19. decembra 2015. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a z toho dôvodu mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá mu bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, nemá oporu v zákone.
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
19. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
20. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, a v súlade so žalobným návrhom žalobcu vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
21. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.