Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-22-2017.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., U. XXX, 2/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. J., U. XXX, bývajúci v A. J., C. XXXX/X, 3/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., U. XXX, 4/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., U. XXX, žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO: 36865281, žalobkyňa 1/ zastúpená JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom v A. J., W. XXXX, proti žalovaným: 1/ E. X., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., U. XXXX/XX, 2/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. J., U. XXXX/ XX, bývajúci v X. XX/X, v konaní o zdržanie sa konania, o odvolaní žalobcov v 1/ - 4/ rade proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/6/2016-74 zo dňa 18. apríla 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Zmluvou o vecnom brene vzniklo od 25.06.1998 vecné bremeno oprávňujúce vlastníkov panujúceho pozemku [parc. KN-C č. 214/28 - orná pôda v tom čase o výmere 237 m2, ktorej výmera t.č. (po odčlenení parc. KN-C č. 214/46 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2 s rovnakým vlastníckym režimom ako parc. KN-C č. 214/28) predstavuje 175 m2 zapísaného na LV č. XXXX k. ú. K. D., ktorý aktuálne vlastnia žalobkyňa 1/ v podiele 1/2-ice a žalobcovia 2/ až 4/ - každý z nich v podiele 1/6-iny], prechádzať cez zaťažené pozemky (parc. KN-C č. 214/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a KN-C č. 214/18 - záhrady o výmere 389 m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. K. D., ktorých spoluvlastníkmi na podklade darovacej zmluvy sú od 03.12.2013 žalovaná 1/ v podiele 2/3-ín a žalovaný 2/ v podiele 1/3- iny) peši i autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na panujúci pozemok v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. 17810442-113/98. Dané vecné bremeno sa týka plochy zaťažených pozemkov predstavujúcej súvislý pás o šírke 3 m a dĺžke 49 m pozdĺž hranice zaťažených pozemkov s parc. KN-C č. 214/11 a č. 214/19 k. ú. K. D.. Žalobcovia ako osoby oprávnené z titulu spoluvlastníctva panujúceho pozemku výkonu práv vyplývajúcich zo zmluvne zriadeného vecného bremena, sa žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovaným ako spoluvlastníkov zaťažených pozemkov, zdržať sa v žalobnom petite bližšie vymedzených konaní. Daná žaloba má charakter zapieracej žaloby, aká podľa § 126 Občianskeho zákonníka prislúcha vlastníkovi a tiež oprávnenému držiteľovi veci. Predpokladom úspešnosti žaloby takéhoto charakteru, ktorou sa v danom prípade žalobcovia domáhajú poskytnutia ochrany voči ním
tvrdeným neoprávneným zásahom (rušeniam) do ich práv ako osôb oprávnených z vecného bremena vo forme zákazu takýchto zásahov, je to, že takéto neoprávnené zásahy boli vykonané zo strany osôb, voči ktorým žaloba smeruje a ich opakovanie hrozí, resp. že ide o neoprávnené zásahy, ktoré stále pretrvávajú. Už v uznesení z 19.02.2016 č. k. 5C/6/2016-30, právoplatnom dňa 12.03.2016, (ním bol v celom rozsahu zamietnutý návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žalobcovia požadovali uložiť žalovaným povinnosť umožniť žalobcom a osobám s odvodeným právom od práva žalobcov, výkon práva prechodu a prejazdu cez zaťažené pozemky za účelom vstupu na panujúci pozemok v rozsahu vecného bremena určeného v článku II zmluvy o VB, a to v rozsahu vymedzenom GP) súd konštatoval, že žalobcovia nepreukázali danosť jedného z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to existenciu nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov nimi navrhovaným spôsobom a vhodnosť a primeranosť navrhovaného predbežného opatrenia. V tejto súvislosti súd konštatoval, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (tvoriaceho súčasť podanej žaloby) absentovalo označenie konkrétnych skutkových okolností, z ktorých by mal súd osvedčené, že žalovaní (či obaja alebo len niektorý z nich) skutočne a akým konkrétnym spôsobom (spôsobmi) a odkedy bránia žalobcom napriek zriadenému vecnému bremenu vo výkone práve tých oprávnení (viacerých alebo len niektorého z nich), ktoré zo zriadeného vecného bremena pre žalobcov ako spoluvlastníkov panujúceho pozemku vyplývajú, či šlo o jednorazové alebo opakované bránenie vo výkone a v akých konkrétnych súvislostiach k nemu malo dôjsť, poprípade aj čím žalovaní svoje konanie zdôvodňovali. Také niečo nevyplývalo ani z listinných dokladov pripojených k žalobe, z ktorých nebolo možné vyvodiť danosť žalobcami (len všeobecne, nekonkrétne) tvrdených skutočností, že žalovaní (práve žalovaní) majú, resp. mali žalobcom brániť (nevedno akým spôsobom a či všetkým alebo len niektorým z nich, poprípade ktorým iným konkrétnym osobám) vo výkone práv zodpovedajúcich zriadenému vecnému bremenu v prospech panujúceho pozemku. Opak z toho, čo bolo uvedené vyššie, nevyplynul ani z dôkazov vykonaných na pojednávaní 18.04.2016. Naopak zo zhodných tvrdení vypočutých žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ a 2/ vyplynulo, že zo strany žalovaných (ani jedného z nich) doposiaľ nedošlo k žiadnemu takému konaniu, ktorým by ktorémukoľvek zo žalobcov (poprípade aj iným osobám vykonávajúcim prechod so súhlasom žalobcov na panujúci pozemok cez zaťažené pozemky) bolo akýmkoľvek spôsobom bránené v prechode. Žiadny zo žalovaných takýto úkon neurobil nielen v období nasledujúcom po tom, ako sa títo stali spoluvlastníkmi zaťažených pozemkov (vlastníctvo k nim nadobudli darom od svojich rodičov O. K. a K. K. darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, ku ktorej bol vklad povolený pod č. V 1406/13 dňa 03.12.2013, t.j. od decembra 2013 do súčasnosti), ale dokonca ani v období predtým. Konkrétne "konflikty" týkajúce sa aj výkonu práv žalobcov vyplývajúcich z vecného bremena, boli žalobcami tvrdené a sčasti potvrdené aj žalovanými, resp. vypočutými svedkami, akurát medzi žalobcami, resp. niektorým z nich a právnymi predchodcami žalovaných - pôvodnými bezpodielovými spoluvlastníkmi zaťažených nehnuteľností. Vychádzajúc z toho, čo odznelo v priebehu konania, tieto konflikty majú v rozhodujúcej časti svoj pôvod v tragickej smrti brata žalovaných, ktorý bol manželom žalobkyne 1/. Túto žalovaní a ich rodičia dávajú v určitej miere za vinu žalobkyni 1/. Žalobcovia a žalovaní navzájom nekomunikujú a ako už bolo uvedené doposiaľ žiadny zo žalovaných slovne ani fyzicky nikdy nebránil žalobcom, ani iným osobám prechádzajúcich cez zaťažené nehnuteľnosti so súhlasom žalobcov, v možnosti prechodu cez ne. Takéto incidenty, pri ktorých dochádzalo aj k bráneniu v prechode, vznikali výlučne medzi rodičmi žalovaných na jednej strane a žalobcami, resp. niektorým z nich na strane druhej. Vznikajúce nezhody medzi nimi (naposledy to malo byť pred cca 1,5 rokom) boli riešené aj políciou. Je potrebné poukázať, že nielen žalobcovia, ale aj rodičia žalovaných majú k zaťaženým pozemkom právo z vecného bremena, ktoré však v prípade rodičov žalovaných pozostáva z práva ich doživotného užívania a pokiaľ ide o domovú nehnuteľnosť súp. č. 1119 postavenom na jednom zo zaťažených pozemkov (parc. KN-C č. 214/12 k. ú. K. D.) aj z práva doživotného bývania v nej. Súčasne rovnakým spôsobom koncipovaným vecným bremenom (čo do rozsahu a spôsobu prechodu) než v prípade vecného bremena zriadeného v prospech panujúceho pozemku zaťažujúceho zaťažené nehnuteľnosti, je súčasne zriadené vecné bremeno v prospech zaťažených pozemkov zaťažujúceho panujúci pozemok, oprávňujúce žalovaných ako spoluvlastníkov zaťažených pozemkov prechádzať cez panujúci pozemok (cez vymedzený 3 m široký pás nadväzujúci na vymedzenú plochu vecného bremena na zaťažených pozemkoch). S poukazom na vyššie uvedené, keďže vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu akýchkoľvek rušivých zásahov zo strany žalovaných spoluvlastníkov zaťažených pozemkov alebo len niektorého z nich pokiaľ ide o realizáciu práv žalobcov ako spoluvlastníkov panujúceho pozemku vyplývajúcich
z vecného bremena zriadeného v prospech panujúceho pozemku, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. S ohľadom na dôvody, ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby, súd pre nadbytočnosť zamietol návrhy zástupcu žalobkyne na výsluchy svedkov JUDr. K. J. a C. H. a aj návrh na vyžiadanie si spisov z polície, ktoré sa týkali konfliktov medzi žalobcami a rodičmi žalovaných, či nejaké z nich sa týkali aj predmetného vecného bremena. Bolo totiž nesporným medzi účastníkmi a rovnako to vyplynulo aj z výsluchov vypočutých svedkov O. a K. K., že k žiadnym konfliktom a ani k bráneniu práv žalobcov vyplývajúcich z vecného bremena doposiaľ nedošlo a konflikty v danom smere boli akurát medzi rodičmi žalovaných na jednej strane a žalobcami na strane druhej, keď aj rodičom žalovaných svedčí k zaťaženým pozemkom právo vecného bremena spočívajúce v ich doživotnom užívaní. Navrhované dôkazy by potencionálne mohli ozrejmiť len rozsah a charakter konfliktov rodičov žalovaných a žalobcov, čo je však pre právne posúdenie tejto veci nerozhodné. Na záver súd uvádza, že v danom prípade s ohľadom na pluralitu subjektov majúcich určité práva k zaťaženým pozemkom, či už z titulu vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva (ako najširšieho vecného práva) alebo z titulu vecného práva k cudzej veci vo forme vecného bremena (prislúchajúceho k nim nielen žalobcom, ale aj rodičom žalovaných, dokonca v ich prípade ešte širšie koncipovaným, než v prípade žalobcov) je zvýšená potencionalita vzniku kolízií pri realizácii týchto práv (pri strete práv). Pri riešení možných konfliktov by účastníci týchto vzťahov, ak sa chcú vyhnúť zbytočným a dlhotrvajúcim konfliktom, mali mať stále na zreteli ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, s čím súvisí aj otázka aspoň elementárnej slušnosti medzi dotknutými subjektmi. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorým by inak ako plne úspešným účastníkom prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p., právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaní 1/ a 2/ si žiadne trovy neuplatnili a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovaným v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké náklady.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia v 1/ - 4/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosť alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že vecné bremeno - právo prechodu je vymedzené geometrickým plánom a to v celkovej šírke 3 m a prechádzajúce celými služobnými pozemkami. Z vykonané dokazovania, t.j. z výpovedí žalovaných, ako aj svedkov vyplynulo, že žalovaní a osoby odvodzujúce svoje práva od nich umožňujú žalobcom využívať len pás široký cca 80 cm a nie 3 m tak, ako to bolo v zmluve dohodnuté a následne geometrickým plánom zakreslené. Žalovaným (zrejmá nesprávnosť - žalobcom) je dlhodobo znemožňovaný riadny prístup k svojej nehnuteľnosti a títo svojim konaním zámerne znemožňujú riadny výkon vecného bremena žalobcov. Žalovaní, ako aj osoby, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti a majú tam právo doživotného bývania a užívania, nemajú ujasnený výklad a rozsah oprávnený vyplývajúcich z práva prechodu cez ich parcelu. Osoby povinné zo zriadeného vecného bremena neustále fyzicky či slovne bránia osobám oprávneným z vecného bremena v riadnom užívaní ich práva. Časté problémy nastávajú aj v situáciách, keď žalobcom príde návšteva, opravár a pod. Osoby povinné z vecného bremena sú toho názoru, že tieto osoby tade nemajú dôvod prechádzať a pri každom prípadnom prechode návštev cez pozemok zaťažený vecným bremenom by si mali od nich žiadať osobitný súhlas. V tejto súvislosti dali do pozornosti rozsudky NS SR. Taktiež prejazd osobným automobilom cez vecné bremeno je znemožňovaný, či už výsadbou, ktorá je lokalizovaná do priestranstva vecného bremena, či už s vyžadovaním si povolenia. Považujú za preukázané marenie riadneho výkonu práva vyplývajúceho z vecného bremena.
3. K odvolaniu žalobcov v 1/ - 4/ rade proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Vo svojom vyjadrení popierali tvrdenia žalobcov v 1/ - 4/ rade prezentované v podanom odvolaní. Zdôraznili, že vecné bremeno bolo zriadené len pre vlastníkov pozemku parc. č. 214/28 a len za účelom umožnenia prístupu na tento pozemok cez ich pozemky pešo i autom v nevyhnutnej miere. Pri prechode pešo a prejazde autom na svoj pozemok cez ich pozemok majú žalobcovia umožnený priestor
takmer po celej šírke dvora a cez záhradu využívajú obidve 60 cm široké betónové koľaje v rozpätí 2,30 m, ktoré vo vecnom bremene ani nie sú uvedené. Prejazd autom má byť umožnený v nevyhnutnej miere a za ich predchádzajúceho súhlasu. Popierali tvrdenie, že zásadným spôsobom porušujú práva žalobcov.
4. K vyjadreniu žalovaných v 1/ a 2/ rade k odvolaniu žalobcov v 1/ - 4/ rade podali žalobcovia v 1/
- 4/ rade vyjadrenie prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedli, že zotrvávajú na podanom odvolaní a argumentácie v ňom uvedenej. Tvrdenia žalovaných v ich vyjadrení nepovažujú za pravdivé, práve naopak, ide o lživé tvrdenia, ktoré je možné preukázať fotografiami, svedeckými výpoveďami a videom. Tvrdenia žalovaných o tom, že žiadnym zásadným spôsobom neporušujú práva žalobcov vyplývajúce z vecného bremena vyvracia skutočnosť, že za posledné obdobie sa kvôli tomuto sporu na ich pozemkoch opakovane dostavili hliadky mestskej polície, napr. dňa 21.07.2016, 23.07.2016 a 24.07.2016. Fyzické bránenie v práve prechodu a prejazdu sa v posledných dňoch odzrkadlilo v úmyselnom zaparkovaní auta žalovaných, ako aj iných neznámych automobilov na priestore vecného bremena, aby osoby oprávnené z vecného bremena nemali prejazd. Rovnako priestor vecného bremena boli do zeme nabité drevené koly, ktoré bránia prejazdu.
5. K vyjadreniu žalobcov v 1/ - 4/ rade podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Opakovane zdôrazňovali, že tvrdenia žalobcov v 1/ - 4/ rade sú nepravdivé s tým, že oni mali snahu spory urovnať, žalobkyňu viackrát vyzvali, aby sa prišla dohodnúť, pričom ona ponuku neprijala. Zopakovali všetky skutočnosti, ktoré uvádzali v priebehu konania s tým, že vzhľadom na správanie sa žalobkyne napádajú darovaciu zmluvu ich rodičia a budú žiadať vrátenie daru od žalobkyne.
6. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
8. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
9. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
13. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
14. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
15. V dôsledku podaného odvolania žalobcami v 1/ - 4/ rade proti rozsudku okresného súdu odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok a príslušný spisový materiál, pričom dospel k záveru tak, ako aj súd prvej inštancie, že vykonané dokazovanie v predmetnom konaní nepreukázalo existenciu akýchkoľvek rušivých zásahov zo strany žalovaných spoluvlastníkov zaťažených pozemkov alebo len niektorého z nich, pokiaľ ide o realizáciu práv žalobcov ako spoluvlastníkov panujúceho pozemku, vyplývajúcich z vecného bremena zriadeného v prospech panujúceho pozemku. Dôkazy, ktoré predkladali žalobcovia v 1/ - 4/ rade po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nemohol zohľadňovať z dôvodu ich datovania po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolanie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)