Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/19/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávnených: 1/ R.. R. R., nar. XX. E. XXXX, bytom L. V. XXXX/XX, XXX XX P., 2/ R.. P. R., nar. XX. V. XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX P., obaja zastúpení BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, proti povinnému: J. L., nar. XX. D. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX E., zast. AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o vymoženie pohľadávky vo výške 53.569,83 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 411/2014, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/362/2014-140 zo dňa 20. apríla 2016, takto

rozhodol:

Odvolanie povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/362/2014-140 zo dňa 20. apríla 2016 o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 17Er/362/2014-140 zo dňa 20. apríla 2016 námietkám povinného vyhovel v časti vykonávania exekúcie na iný majetok ako nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k. ú. E., okres E., obec E., parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria, XXXX zastavané plochy a nádvoria, XXXX záhrady a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX v celosti a exekúciu vyhlásil za neprípustnú v časti postihovania iného majetku ako nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v k. ú. E., okres E., obec E., parc. XXXX zastavané plochy a nádvoria, XXXX zastavané plochy a nádvoria, XXXX záhrady a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX v celosti. Exekučný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 20. júna 2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutku vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávnených 1/ a 2/ v sume 53.569,83 Eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 34 Zm/34/2004-Sn-38 zo dňa 26. augusta 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 34Zm/34/2001-Sn-67 zo dňa 14. februára 2015, rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 9C 206/2005-136 zo dňa 23. mája 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/229/06-168 zo dňa 11. októbra 2006 a osvedčenia o dedičstve č.k. 4D/643/9C 206/2005-136 zo dňa 07. augusta 2013. Exekučný súd uviedol, pri rozhodovaní o námietkach vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 2CoE/133/2015-92 zo dňa 30. apríla 2015 a ustálil, že exekúciu je možné viesť aj proti osobe, s ktorou alebo v ktorej prospech dlžník neúčinný právny úkon urobil. Exekučný súd konštatoval, že povinný je povinný strpieť uspokojenie pohľadávky oprávnených 1/ a 2/ z majetku, prevodu ktorého naňho bolo úspešne odporované. V predmetnej veci išlo o nehnuteľnosti vedené LV č. XXXX v k. ú . E., okres E., obec E., parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria, XXXX zastavané plochy a nádvoria a XXXX záhrady a rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX v celosti. Exekučný súd zároveň uviedol, že iný spôsob vykonania exekúcie proti povinnému nie je možný. Povinný sa stal vlastníkom nehnuteľností na úkor právneho predchodcu oprávnených 1/ a 2/ a oprávnení nemôžu svoju pohľadávku vymáhať inak, iba predajom nehnuteľností. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí poukázal

na rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky č.k. 20 CdO 5271/2007 zo dňa 29. júla 2008, ktorý v skutkovo obdobnom prípade a na základe rovnakej právnej úpravy uviedol, že „pokiaľ exekučný titul obmedzuje oprávneného v tom, že môže súdom priznanú pohľadávku uspokojiť len z konkrétneho majetku, potom platí, že toto obmedzenie nemôže exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie opomenúť. V takom prípade je exekučný súd povinný poveriť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie s určením spôsobu jeho vykonania, t.j. nariadiť exekúciu iba na konkrétny majetok.“ Exekučný súd preto námietkam vyhovel v tej časti, v ktorej prevyšovala vykonanie exekúcie z majetku, ktorý povinný odporovateľným právnym úkonom nadobudol, a exekúciu v tejto časti vyhlásil za neprípustnú.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti uznesenia, ktorou súd nevyhovel námietkam povinného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Namietal, že právne posúdenie veci exekučným súdom, ktoré sa opieralo o závery odvolacieho súdu sa v rozhodujúcej časti odchýlilo od právneho posúdenia skutkovo aj právne obdobnej veci dovolacím súdom. Povinný má zato, že exekučný súd sa svojim rozhodnutím odchýlil od stabilizovaného, doteraz právnou úpravou aj súdnou praxou akceptovaného právneho názoru, nakoľko exekučný súd pripustil, že pasívne legitimovaným účastníkom v exekučnom konaní môže byť aj osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu podľa § 42 zákona č. 40/1964 Zb Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka majetok. Povinný ďalej namietal že v zmysle § 37 ods. 3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je možné exekúciu viesť proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť podľa § 41 Exekučného poriadku. Povinný namietal, že nakoľko nenastala skutočnosť odôvodňujúca prevod práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, exekúciu je možné viesť iba proti J. L. st., nar. XX. J. XXXX ako povinnému. Povinný ďalej namietal, že exekúciu nemožno viesť aj z dôvodu, že na sporné nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech prednostného záložného veriteľa - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý na predmetnú exekúciu neudelil súhlas. Povinný záverom uviedol, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v neprospech J. L. st. je vo výške istiny 69.707,23 Eur, pričom povinný kúpil od J. L. st. spornou kúpnou zmluvou nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 44.811,79 Eur, ktorú z 90% preukázateľne zaplatil formou hypotekárneho úveru. Povinný nemal z predmetnej transakcie prospech a akýkoľvek možný prospech určite nemožno oceniť sumou 69.707,23 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietkám povinného vyhovie v celom rozsahu a exekúciu vyhlási za neprípustnú aj v zostávajúcej časti postihovania nehnuteľností.

3. Oprávnení sa k odvolaniu povinného nevyjadrili.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a §380 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie povinného je potrebné odmietnuť.

6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

9. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

10. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že Oprávnení 1/ a 2/ sa v tomto konaní začatom na ich návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 02. júna 2014 domáhajú vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 53 569,83 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 34Zm/34/2004-Sn-38 zo dňa 26. augusta 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 34Zm/34/2004-Sn-67 zo dňa 14. februára 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. júla 2005. Krajský súd v Banskej Bystrici predmetným rozsudkom uložil S.. J. L. zaplatiť právnemu predchodcovi oprávnených 1/ a 2/ S.. R. R. zmenkovú sumu 69 707,23 Eur spolu so 6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 33 193,92 Eur od 24. februára 2004 do zaplatenia, zo sumy 36 513,31 Eur od 17. apríla 2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 3 485,36 Eur. Oprávnení 1/ a 2/ k návrhu na vykonanie exekúcie pripojili rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/206/2005-136 zo dňa 23. mája 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/229/06-168 zo dňa 11. októbra 2006, ktorým súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 21. januára 2004 medzi S.. J. L. st. s manželkou R. L. ako predávajúcimi a povinným ako kupujúcim, ktorou predávajúci previedli na povinného nehnuteľnosti bližšie špecifikované v predmetnom rozsudku, je voči navrhovateľovi - S.. R. R. právne neúčinná a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Oprávnení 1/ a 2/ k návrhu na vykonanie exekúcie priložili osvedčenie o dedičstve č.k. 4D/643/2012 zo dňa 07. augusta 2013, ktorým pohľadávku poručiteľa S.. R. R. voči S.. J. L. vyplývajúcu zo zmenkového platobného rozkazu č.k. 34Zm/34/2004-Sn-38 zo dňa 26. augusta 2004 nadobúdajú každý v podiele 1. 11. Rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo vydané za účinnosti O.s.p., rovnako aj odvolanie povinného bolo podané za účinnosti O.s.p. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní po 01. júli 2016, t.j. za účinnosti CSP, v zmysle § 470 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ > je zrejmé, že právne účinky úkonov realizovaných pred 01. júlom 2016 ostávajú zachované. Následky či prípustnosť podaného odvolania je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho podania. Odvolací súd uvádza, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní a môže tak odvolaním napadnúť každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon nevylúči (§ 201 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok zároveň vo svojom ustanovení § 202 O.s.p. upravuje práve tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu rozhodnutí súdov prvej inštancie (§ 202 ods. 3 O.s.p.), proti ktorým nie je prípustné odvolanie, tvoria uznesenia, pri ktorých možnosť podať odvolanie by bola v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania. Druhou skupinou sú uznesenia vydané v exekučnom konaní. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. totiž vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. V exekučnom konaní totiž platí opačná zásada ako v občianskom súdnom konaní, kde odvolanie je univerzálnym opravným prostriedkom a je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pokiaľ to zákon nevylučuje. Nakoľko z Exekučného poriadku nevyplýva možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nevyhovení námietkam povinného proti exekúcii, odvolací súd odvolanie povinného v súlade s ustanovením § 386 písm. c) odmietol.

12. Z dôvodu odmietnutia odvolania, odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia neposudzoval.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 . 13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).