Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-88-2017.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom T. XXX/X, R., adresa na doručovanie: Y. XX, P., proti žalovanej: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., o zaplatenie 1.720,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2Csp/17/2016-40 zo dňa 16.11.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 2Csp/17/2016-40 zo dňa 16.11.2016 zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 7.8.2014 do 4.2.2015. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 5.8.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.720,- eur, zákonné úroku vo výške 5 % ročne zo sumy 1.720,- eur od 7.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov sporu na tom skutkovom a právnom základe, že ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke poskytol dňa 15.11.2013 úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 720,- eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere č. 500101286 a to v 8 mesačných splátkach po 215,- eur počnúc dňom 14.12.2013. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok, čím porušila dojednania úverovej zmluvy a stratila výhodu splátok, preto 7.8.2014 sa dlh stal splatný. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ Ružomberok vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu a Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp.zn. 8T/34/3025-148 zo dňa 11.5.2015 uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu, pričom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Žalobca tvrdil, že žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu platbu. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a predložila súdu doklad o vložení sumy 1.500,- eur na účet pohotovosti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 15.11.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 720,- eur v 8 mesačných splátkach, každá vo výške 215,- eur počnúc dňom 14.12.2013. Súd úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko táto obsahovala všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy platil zákon č. 129/2010 Z.z. a v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona musela zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať všetky náležitosti, ktoré stanovovalo toto ustanovenie s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere ak neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r, y predmetného zákona, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatku. Keďže sa jednalo o spotrebiteľský spor, nebolo pochýb, že žalobca vystupoval ako veriteľ, ako dodávateľ plnenia, ktoré predstavovala predmet jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná ako nepodnikateľ, fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500101286 z 15.11.2013 zistil, že predmetná zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti a to najmä náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/, j/, y/, t.j. úrokov sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto s poukazom na tieto nedostatky považuje uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná uhradila v prospech žalobcu sumu 1.500,- eur vkladom hotovosti na účet dňa 4.2.2015. Túto skutočnosť mal preukázanú z toho, že variabilný symbol bol zhodný s číslom uzatvorenej zmluvy. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná dlžnú istinu uhradila, pričom s poukazom ku skutočnosti, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nebola povinná uhradiť v prospech žalobcu a jej zvyšnú sumu 720,- eur, ktoré si žalobca uplatnil podanou žalobou a ktorá predstavovala poplatky za poskytnutie úveru a náklady spojené s vyhotovením zmluvy. Z toho dôvodu súd žalobu čo do dlžnej istiny ako nedôvodnú zamietol. Súd však priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 7.8.2014 do 4.2.2015, teda do dňa, kedy žalovaná uhradila v prospech žalobcu dlžnú istinu, nakoľko súd mal preukázané, že žalovaná bola v omeškaní s plnením dlžnej istiny, pričom žalovanému vznikol nárok na úrok z omeškania skôr, avšak tento si uplatnil od 7.8.2014, a teda súd mu priznal úrok z omeškania od doby uplatnenej žalobcom až do dňa, kedy bola dlžná istina v prospech žalobcu uhradená, t.j. dňa 4.2.2015. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.
2. Žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie. V odvolaní uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že razantne odmieta postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Poukazuje na skutočnosť že dňa 15.11.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. 500101286, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver na účel podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol následne poskytnutý úver aj využitý, už neskúmal, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Preto je toho názoru, že nemusel vedieť, či dlžník v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklaroval v zmluve. Preto trvá na tom, že žalovaná nijako nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere by jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Preto, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 CSP) ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní tvrdil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalovaná ju uzatvorila za účelom výkonu podnikania, toto tvrdenie žalobcu nevyplýva z uzavretej zmluvy č. 500101286 z 15.11.2013. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovým argumentom, na ktorých založil odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)